Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne G.. C. V., J. E. G., I. Č.. XXXX/XX, Č. O., zastúpenej JUDr. Jánom Farkašom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Nám. slobody č. 7 proti žalovanému B. Č., J. E. G. G. E. Č.. XX, zastúpenému Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, M. Gorkého č. 1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.12.2019 č.k.

- 170 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti T.- Q. Č.. XXX, T.- Q. Č.. XXX S. O. K. D..Č.. XX L. G. T.- Q. XXX, E. G. T..Ú.. X. L. B. Č.. X T..Ú.. G. s tým, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.175,- eur ako náhradu na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu a zároveň stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi hore uvedených nehnuteľností a to žalobkyňou v rozsahu 3/4 a žalovaný v rozsahu 1/4 k celku. Žalobkyňa je zároveň výlučnou vlastníckou parciel T.-Q. Č.. XXX/X - X. S. T.- Q. Č.D. XXX/X - P. P. G. T.. Ú.. G., ktoré tvoria jednotný kompaktný celok priľahlý k domovej nehnuteľnosti strán sporu. Ďalej pri rozhodovaní vychádzal zo Znaleckým posudkom číslo XX/XXXX, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností v sume 8.700,- eur a zo Stanoviska Stavebného úradu - obce G..

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, svedkov, dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný.

4. Pri úvahách o tom, či rodinný dom je reálne deliteľný súd dospel k záveru na základe Posudku Stavebného úradu obce G., ako aj Znaleckého posudku znalkyne W.. O.R. Y., že nehnuteľnosť - rodinný dom nie je reálne deliteľný podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z uvedeného dôvodu preto do úvahy prichádzalo prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov. Pri takomto spôsobe vyporiadania súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. V tejto súvislosti vzal na zreteľ, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou 3/4 vyporiadavaných nehnuteľnosti a žalovanému patrí podiel v 1/4. Zohľadnil pritom aj požiadavku účelnosti využitia veci. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa okrem vyporiadavaných nehnuteľnosti

je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na B. Č.. XXX, pričom z predloženej katastrálnej mapy je preukázané, že uvedené nehnuteľnosti plynulo nadväzujú na prikázané parcely Č.. XXX S. XXX a tvoria s nimi kompaktný celok. Súd preto nepovažoval za účelne prikázať vyporiadanie nehnuteľnosti žalovanému. Žalovanému k nehnuteľnostiam na B. Č.. XXX nepatrí žiadne právo a prikázaním vyporiadavaných nehnuteľností jemu by žalobkyňa na nehnuteľnosti zapísanej na B. Č.. XXX nemala prístup. Podľa katastrálnej mapy je prístup na nehnuteľnosti iba cez vyporiadané G. Č.. XXX S. XXX.

5. Pokiaľ išlo o ostatné kritéria vyporiadavania napr. bytové potreby spoluvlastníkov, finančnú solventnosť, kto ako sa podieľa na udržiavaní nehnuteľnosti, prípadne na ich opravách, kto je schopný o túto údržbu sa ďalej starať alebo na iné okolnosti, súd uviedol, že ani jeden z podielových spoluvlastníkov dotknuté nehnuteľnosti neobýva. Žiaden z účastníkov nie je na bývanie vo vyporiadavaných nehnuteľnostiach odkázaný. V prospech žalobkyne tak svedčí veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu a pokiaľ ide o citový vzťah k nehnuteľnosti, tento bez ďalšieho nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie vo veci, pretože ani jedna zo strán sporu nehnuteľnosť dlhodobo neobýva. Vyporiadavané nehnuteľnosti možno považovať za rodičovské tak zo stany žalobkyne aj žalovaného. Žalovaný a matka žalobkyne boli súrodenci, žalobkyňa je teda vnučkou matky žalovaného. Ide o najbližšie príbuzenstvo vo vzťahu k pôvodnej vlastníčke nehnuteľnosti - matke žalovaného a babke žalobkyne.

6. Súd ďalej dospel k záveru, že starostlivosť o nehnuteľnosti strán sporu nie je možné hodnotiť ako rozhodujúce kritérium pre účely vyporiadania spoločného majetku strán sporu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na udržiavanie nehnuteľnosti sa podieľal každý z podielových spoluvlastníkov, avšak žalovaný vo väčšej miere iba do roku 2001. Po smrti jeho matky v roku 2001 sa kvôli dedičstvu vzťahy strán sporu zhoršili a prevažnú časť údržby vykonával brat žalobkyne. Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelnosť využitia nehnuteľnosti je na mieste prikázať vyporiadavané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri určení hodnoty vyporiadaných nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená cena nehnuteľnosti v sume 8.700,- eur. Žalovanému tak prináleží na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu v 1/4 suma 2.175,- eur.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na ust. a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal majúc za to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je spravodlivé, aby strany sporu znášali svoje trovy.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. V odvolaní uviedol, že nesprávnosť rozhodnutia vidí v tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania dostatočne nezohľadnil zákonné hľadiská uvedené v a preto nesprávne zvolil spôsob vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci žalobkyni.

10. Podľa jeho názoru pri posudzovaní otázky, či je reálne rozdelenie veci možné, nemožno vychádzať len z technického stavu, či právneho hľadiska, ale je nutné prihliadať aj k iným okolnostiam z hľadiska ďalšieho možného spolužitia účastníkov. Súd postupoval nesprávne pri hodnotení dôkazov, vec neskúmal detailnejšie. Má za to, že výlučne záver znalkyne W.. O. Y., že rozdelenie nehnuteľnosti si vyžaduje vysoké náklady, ktoré sú vyššie ako všeobecná hodnota samotnej nehnuteľnosti, nemôže predstavovať rozhodujúci podklad pre rozhodnutie o nereálnej deľbe nehnuteľností. Porovnávanie hodnoty rekonštrukčných prác so všeobecnou hodnotou nehnuteľností uvádza aj relatívny pojem, pretože neráta s možnosťou odborných svojpomocných prác. Ide len o predpokladanú hodnotu realizačných prác, vyjadrených v cenníkových cenách materiálov a stavebných prác. Konštatovanie znalca, že hodnota prác súvisiacich s rozdelením nehnuteľností predstavuje 15.000,- eur, s poukazom na vyššie uvedené preto neobstojí. V danej veci vyslovil súhlas, že je ochotný znášať náklady na rekonštrukciu nehnuteľností spojenú s jej rozdelením podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

11. Ďalej v odvolaní uviedol, že i napriek tomu, že má menšinový spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti, má o túto nehnuteľnosť trvalý záujem aj citové väzby k nej a je ochotný do nehnuteľnosti naďalej investovať a starať sa o jej riadnu údržbu a do budúcna má záujem túto nehnuteľnosť užívať. Pre neho hodnota nehnuteľnosti nie je vyčísliteľná peniazmi, pretože má k nej vážny citový vzťah a

hodnota tohto putá ďaleko prevyšuje hodnotu vyjadrenú v peniazoch. Jediným záujmom žalobkyne je túto nehnuteľnosť predať na rozdiel od neho, keď chce nehnuteľnosť užívať pre svoju potrebu. Ide o rodinný dom, kde vyrastal a kde má veľa priateľov a rodinných príslušníkov na rozdiel od žalobkyne. Žalobkyňa začala prejavovať záujem o nehnuteľnosť približne pred dvoma rokmi, kedy zamedzila vstup do nehnuteľnosti výmenou zámku na dverách nielen pre neho ale aj svojmu bratovi B. T. bývajúcemu v susedstve, ktorý sa doposiaľ o túto nehnuteľnosť staral. Je toho názoru, že pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikáže nie je teda absolútne rozhodujúca len výška podielov a účelné využitie veci, ale musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.

12. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že sporná nehnuteľnosť je reálne nedeliteľná a následne aj správne zhodnotil všetky právne významné okolnosti, ak za náhradu prikázal nehnuteľnosti žalobkyni. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

15. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru, že sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná a súd nedostatočne pri vyporiadaní zohľadnil zákonné hľadiská uvedené v .

16. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť.

17. Ako vyplýva z citovaného ust. , prvoradým spôsobom vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, to je vtedy, keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá zodpovedajúce spravidla znalecké dokazovanie a v tomto smere musí byť i vykonané znalecké dokazovanie.

18. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne ustálil, že sporný rodinný dom nie je reálne deliteľný ak pritom vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne W.. O. Y., ktorá v závere znaleckého posudku skonštatovala, že sporný rodinný dom nie je podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov reálne deliteľný tak, aby vznikli samostatné a funkčné nehnuteľnosti, a to dve samostatné bytové jednotky v rodinnom dome. Rovnaký záver možno vyvodiť aj posudku Stavebného úradu - obce G., ktorý rovnako konštatoval, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

19. Za takejto situácie ak zo záveru znaleckého posudku W.. O. Y. ale aj Stavebného úradu vyplýva, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby vznikli samostatné a funkčné nehnuteľnosti a teda rozdelením nevzniknú samostatné veci, ktoré by stranám sporu aj naďalej slúžili spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe, správne uzavrel súd prvej inštancie ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že dom nie je reálne deliteľný a to bez ohľadu na to, či a koľko bol žalovaný ochotný investovať do prípadného rozdelenia rodinného domu.

20. Aj keď žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne zvolil spôsob vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, ak spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne majúc za to, že súd nezohľadnil všetky právne významné okolnosti a skutočnosti, ktoré sa viažu k samotnej

nehnuteľnosti, ako aj k vzájomným vzťahom medzi stranami sporu, neuvádza konkrétne, ktoré právne významné okolnosti a skutočnosti, na ktoré súd pri rozhodovaní nezohľadnil.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na detailné dôvody v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal a hodnotil pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. V tejto súvislosti súd hodnotil nielen zákonné hľadiská ako veľkosť podielov a účelné využitie veci, ale aj celý súhrn skutočností, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné, ako napríklad okolnosť, že žalobkyňa je vlastníčkou susediacich parciel zapísaných na B. Č.. XXX T..Ú.. G., starostlivosť o udržiavanie spornej nehnuteľnosti každého zo spoluvlastníkov, bytové možnosti, finančnú solventnosť, ako aj citový vzťah strán sporu k nehnuteľnosti.

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení a následne v nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobkyňa, preto je súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).