Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7P-1-2020.pdf
PDF · 93.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. I., E.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťaťa matky Ž. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. XXX XX A. XX a otca S.Í. S., E.. XX.XX.XXXX, I. M. K. XXXX/X, XXX XX X., na návrh starej matky Y. I.S., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX A. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/184/2018 - 120 zo dňa 18. júna 2019 v odseku I., ktorým bola maloletá S. I., E.. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky Ž. I., E.. XX.XX.XXXX tak, že maloletú S. I.S., E.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Y. I., E.. XX.XX.XXXX, ktorá bude oprávnená a povinná zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako rodičia a právo zastupovať a spravovať jeho majetok bude mať iba v bežných veciach.
II. Súd z a v ä z u j e rodičov maloletej - matku maloletej Ž. I.Ü., E.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne a otca maloletej S. S.W., E.. XX.XX.XXXX sumou po 40,- Eur/mesačne, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vopred, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave.
III. Súd z r u š u j e uznesenie pod sp. zn. 7P/1/2020 - 28 zo dňa 08.01.2020, ktorým bola maloletá S. I., E.. XX.XX.XXXX dočasne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Y. I., E.. XX.XX.XXXX.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom tohto konania je zverenie maloletej S. I., E.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Y. I., E.. XX.XX.XXXX a určenie vyživovacej povinnosti zo strany matky a otca maloletej v sume podľa ich finančných schopností a možností, najmenej v minimálnej výške určenej Zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
2. Navrhovateľka - stará matka maloletej trvala na svojom návrhu a žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, pretože o dieťa zabezpečuje celkovú starostlivosť, keďže jej matka nezvláda starostlivosť o svoje dieťa. S matkou dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti a preto aj matka dieťaťa má možnosť podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale ona o to nejaví záujem. Pomôže občas pri domácich
prácach, ale sama nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o svoju dcéru. Maloletú vnučku spolu aj s manželom vozia do škôlky, ktorú navštevuje v M. G.. Občas sa s nimi zvezie aj matka dieťaťa, ktorá si aj za ich prítomnosti vyzdvihne dieťa zo škôlky. Maloletá je zdravá, dvakrát prekonala len bežné detské ochorenie a jej detskou lekárkou je A.. U. I. v Z.. K svojmu príjmu uviedla, že poberá opatrovateľský príspevok vo výške 370,- Eur. Jej manžel je dôchodcom a poberá starobný dôchodok vo výške 391,- Eur. Na matku dostáva jej manžel za osobnú asistenciu 395,- Eur. Matka maloletej nemá žiadny príjem. V súvislosti s výdavkami na maloletú uviedla, že dieťaťu zabezpečuje oblečenie do škôlky, stravu. V škôlke za stravu uhrádza 20,- Eur mesačne, 3,30 Eur platí za pomôcky dieťaťu, dieťaťu kupuje ovocie aj do škôlky, keďže každý týždeň ovocie deťom zabezpečujú v škôlke rodičia, rovnako aj prezuvky, posteľné prádlo, pyžamo. Za životnú poistku maloletej platí 27,- Eur. Matka zatiaľ neprispieva na výživu dieťaťa, ani otec nemá záujem prispievať na jej výživu a dieťa ani nenavštevuje, ani sa o dieťa nezaujíma. Navrhovateľka tiež uviedla, že matka dieťaťa má psychické problémy, preto nemôže dieťa nechávať s matkou a pokiaľ by dieťa bolo v starostlivosti matky bol by ohrozený jej život a zdravie.
3. Matka s návrhom navrhovateľky v priebehu konania vyjadrila svoj súhlas s tým, aby maloletá bola zverená do starostlivosti starej matky, ktorá zabezpečuje o maloletú starostlivosť a vie sa o ňu postarať, navarí jej, nosí ju do škôlky, spolu aj s jej otcom. Uviedla, že nikde nepracuje, pracovala v Agromilku, kde ukladala tovar a tiež bola zamestnaná ako balička v M. G., nevedela však uviesť, v ktorom roku tam robila a ako dlho. S otcom dieťaťa sa nestretáva. Na výživu maloletej otec platil štyrikrát po 5,- Eur, v roku 2021 uhradil raz 5,- Eur. Nemá vedomosť o tom, že by otec maloletej niekde pracoval, toho času údajne žije v cigánskej osade so svojou priateľkou, s ktorou má ďalšie dieťa.
4. Kolízna opatrovníčka maloletej navrhla, aby maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá aj teraz zabezpečuje o maloletú starostlivosť a to s poukazom na to, že matka maloletej nie je schopná zabezpečiť o maloletú starostlivosť s poukazom na jej psychické problémy, kým otec maloletej sa o dieťa nezaujíma, nenavštevuje dieťa a neprispieva ani na výživu maloletej. Zároveň kolízna opatrovníčka navrhla, aby matka bola zaviazaná k vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu vo výške - 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, od právoplatnosti rozsudku, na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny X. a otca maloletej, aby súd zaviazal platením výživného minimálne vo výške 40,- Eur mesačne, tak ako ho súd zaviazal platením výživného aj v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/184/2018 o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletej.
5. Otec maloletej napriek tomu, že bol opakovane niekoľkokrát predvolaný na pojednávanie, pojednávania sa nezúčastnil, nereagoval na výzvy súdu a ani sa vo veci písomne nevyjadril, nepreberal ani zásielky zo súdu, nebolo možné realizovať ani jeho predvedenie políciou, pretože sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska preto súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti s poukazom na ustanovenie § 31 CMP, keď súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
3. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
4. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
5. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na
území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
6. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
7. Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
8. Podľa ustanovenia § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
9. Podľa ustanovenia § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
10. Podľa ustanovenia § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
11. Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
12. Podľa ustanovenia § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zistenia vyššie uvedeného skutkového stavu súd konštatuje, že bude v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre jeho výchovu a starostlivosť, kým matka a otec maloletého dieťaťa nemajú schopnosť zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľka spĺňa predpoklady na vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti, podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine. Zároveň svoju schopnosť riadne sa postarať o maloleté dieťa preukázala aj faktickým výkonom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
18. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že otec ani matka nikde nepracujú. Odôvodnené potreby maloletej sa zvyšujú v dôsledku jej rastu, dospievania a tiež aj návštevou škôlky. Na zvýšených potrebách maloletej sa majú podieľať obidvaja rodičia, podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka maloletej si voči maloletej plní vyživovaciu povinnosť aj svojou čiastočnou osobnou starostlivosťou o dieťa, keďže žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd matku maloletej, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý nie je schopná sa riadne zamestnať a jej príjem je len minimálny, pozostáva len zo sociálnej dávky, zaviazal mesačne prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené Zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, kým otca maloletého dieťaťa súd zaviazal platením výživného vo výške minimálne 40,- Eur mesačne, pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, ktorý spočíva v tom, že prihliada nielen na skutočné príjmy povinného, ale vychádza z jeho predpokladaných príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, zdravotný stav a schopnosti. Otca maloletej aj s prípadným prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, s poukazom na vek maloletej a jej odôvodnené potreby zaviazal výživným vo výške 40,- Eur/mesačne, ako je aj vyššie uvedené aj keď súdu nie sú úplne známe všetky majetkové schopnosti a možnosti otca maloletej, hlavne pre jeho nečinnosť, neochotu, jeho ľahostajný a nezodpovedný prístup k vyživovacej povinnosti dieťaťa je zrejmé, že má možnosť s ohľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania v mieste svojho bydliska sa zamestnať a vykonávať každodennú prácu, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, aby si tým zabezpečil pravidelný mesačný príjem na zabezpečenie nevyhnutných potrieb dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd pri princípe potencionality v tomto prípade vychádzal z jeho predpokladaných príjmov, ktoré povinný - otec maloletej by mohol mať s poukazom na svoj produktívny vek, t. j, 42 rokov, zdravotný stav, schopnosti. Taktiež súd zistil ponuky na trhu práce vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania povinného otca, v okrese X., v mieste trvalého bydliska otca, z ktorého vyplynulo z internetového sprievodcu na trhu práce Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že ponuky na trhu práce s ohľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania u otca maloletej, sú v profesii údržbár - Z. G. s.r.o., skladník M.. T., s.r.o., skladník G. S. Z. s.r.o. a iné, s mesačným príjmom od 500,- až 750,- Eur brutto, teda je v schopnostiach a možnostiach otca reálne sa zamestnať a zabezpečiť si takú pracovnú pozíciu, a tomu zodpovedajúce mzdové ohodnotenie, aby plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu nebolo ohrozené. Keďže otcovi maloletej sa narodilo druhé dieťa, sám sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa, je teda na ňom ako rodičovi, aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa aj živil, nakoľko narodenie ďalšieho dieťaťa nemôže byť na úkor ostatných detí (dieťaťa). Preto súd rozhodol tak, že zaviazal otca maloletej k vyživovacej povinnosti na maloletú minimálne sumou po 40,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec maloletého povinný uhrádzať do vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Takto stanovené výživné zodpovedá pomerom u maloletého dieťaťa a je v súlade aj s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa s prihliadnutím na finančné pomery otca maloletej.
19. Bežné výživné od právoplatnosti rozsudku, t.j. počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti až do dovŕšenia plnoletosti maloletého dieťaťa budú matka ako aj otec maloletého dieťaťa poukazovať, v zmysle ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava.
Navrhovateľka bude mať následne nárok na príspevok, podľa ustanovenia § 6 Zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 127 ods. 1/ CSP uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 až 3 CSP len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.