Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-1Sa/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX, C. – D., zastúpeného JUDr. Marekom Kažimírom, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX, C. – C. proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-KE-OVBP2-2022/004964-002 zo dňa 13.01.2022, takto

rozhodol:

I.Správnu žalobu z a m i e t a.

II.Žalovanému n e p r i z á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.

1.Rozhodnutím Mesta Košice ( ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa 13.10.2021, č. MK/A/2021/13207-03/I/KOS ( ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ ) bol žalobca podľa ust. , ( ďalej ako „stavebný zákon“ ) uznaný za vinného zo spáchania priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že od mesiaca október 2019 a priebežne v nasledujúcich mesiacoch uskutočnil novú stavbu chaty na pozemkoch KN-C, parcelné čísla 6954/197, 6954/760 v katastrálnom území Severné Mesto, v rozpore so stavebným povolením č. ŽP XXXX/XXXX-XX zo dňa 04.06.1997 v rozsahu jej pôdorysného rozšírenia o cca 40 m2 a zmeny strešnej konštrukcie zo sedlovej na pultovú, do štádia hrubej stavby. Za uvedené konanie bola žalobcovi tým istým rozhodnutím uložená pokuta vo výške 800,- Eur a žalobca bol tiež zaviazaný uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že výkonom štátneho stavebného dohľadu dňa 06.02.2020 bolo zistené, že stavba chaty na pozemkoch parcelné čísla 6954/197, 6954/760 v katastrálnom území Severné Mesto nebola zrealizovaná v súlade so stavebným povolením. Právnemu predchodcovi stavebníka ( žalobcu ) bola povolená stavba podpivničenej záhradkárskej chaty“ o zastavanej ploche 25 m2, s výškou sedlovej strechy max. 6,20 m od úrovne rastlého terénu, pričom zrealizovaná stavba chaty je pôdorysne rozšírená o cca 40 m2 a jej strechu tvorí klasická pultová konštrukcia na rozdiel od pôvodne povolenej sedlovej strechy. Podľa prvostupňového orgánu verejnej správy stavebník nepredložil stavebnému úradu kolaudačné rozhodnutie ani na stavbu chaty v pôvodnej, stavebným povolením povolenej výmere a nemá vedomosť ani o tom, že by bola stavba chaty niekedy skolaudovaná, preto nemožno žalobcom zrealizované stavebné práce zadefinovať ako zmenu stavby – prístavbu. V priestupkovom konaní prvostupňový orgán verejnej správy podľa jeho slov posudzoval iba ten rozsah novej stavby, ktorý bol realizovaný v rozpore s vydaným a právoplatným stavebným povolením. Na vysvetlenie uviedol, že v prípade, ak má stavebník v priebehu uskutočňovania stavby úmysel zmeniť stavbu oproti projektovej dokumentácii overenej v

stavebnom konaní, je potrebné požiadať o zmenu stavby pred jej dokončením ( § 68 ods. 1 stavebného zákona ), ktorú možno realizovať až na základe nového právoplatného stavebného povolenia. Na ústnom pojednávaní nariadenom za účelom prejednania priestupku žalobca uviedol, že rozsah stavby, v akom sa odchýlil od pôvodného stavebného povolenia, spočíval v pôdorysnom rozšírení stavby o cca 7,22 x 5,05 m. Prvostupňový orgán verejnej správy pre úplnosť uviedol, že predložená projektová dokumentácia obsahuje mierne odlišný údaj o rozmeroch stavby, rovnako tak aj predložený geometrický plán, preto bol použitý zaokrúhlený približný údaj - pôdorysné rozšírenie na cca 40m2. Prvostupňové rozhodnutie vychádzalo aj z vyjadrenia žalobcu na ústnom pojednávaní, kde tento uviedol, že vykonával údržbu pôvodnej stavby chaty a zároveň začal s prístavbou, ktorú bolo potrebné stavebne ukončiť čím skôr, aby nedošlo poveternostnými vplyvmi k jej poškodeniu. Následne požiadal o dodatočné povolenie stavby. V súvislosti s výškou žalobcovi uloženej pokuty prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že sankcie za porušovanie stavebného zákona fyzickými osobami vychádzajú z princípu zodpovednosti za zavinenie a sú odstupňované podľa závažnosti protiprávneho konania do 4 skupín. Skutková podstata priestupku, ktorého sa dopustil žalobca sa nachádza v tretej skupine s hornou hranicou pokuty do 33 193,91 eur a ide už o závažné porušenia stavebného zákona. U žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy vzal do úvahy, že išlo o jeho prvé porušenie stavebného zákona, poskytnutie súčinnosti pri objasňovaní priestupku, prejavenie ľútosti nad skutkom a prihliadol tiež aj na rozsah stavby, realizovanej v rozpore so stavebným povolením, vzhľadom na celkový rozsah a druhy nepovolených stavieb, ktoré možno subsumovať pod skutkovú podstatu priestupku fyzickej osoby, uvedeného v § 105 oďs. 3 písm. b) stavebného zákona a na hornú hranicu možnej výšky pokuty upravenú zákonom.

2.Žalobca využil zákonnú možnosť a proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol dňa 13.01.2022 Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy ( ďalej ako „pôvodný žalovaný“ ) rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2022/004964-002 ( ďalej ako „rozhodnutie pôvodného žalovaného“ ) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Pôvodný žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia a prístavba chaty“ na parc.č. 6954/197 a 6954/760 v k.ú. Severné Mesto dňa 09.11.2020 a to po tom, čo dňa 06.02.2020 bolo pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistené, že stavba chaty, ktorá bola povolená v roku 1997 stavebným povolením č. ŽP XXXX/XXXX- XX zo dňa 04.06.1997, sa realizuje v rozpore s ním - stavebník nepožiadal o zmenu stavby pred dokončením ( § 68 ods. 1 stavebného zákona ). Podľa slov pôvodného žalovaného je evidentné, že keďže stavebník nevedel preukázať, že predmetná stavba, povolená v roku 1997, bola skolaudovaná a stavebný úrad z vlastnej činnosti nemá vedomosť o tom, žeby túto stavbu skolaudoval - t.j. že bolo povolené jej užívanie, je predmetná stavba podľa stavebného zákona stavbou v štádiu rozostavanosti a preto sa považuje za novostavbu - t.j. novú stavbu. Na uvedenom podľa pôvodného žalovaného nič nemení ani fakt, že odvolateľ túto rozostavanú stavbu kúpil ( § 70 stavebného zákona ). Na doplnenie pôvodný žalovaný uviedol, že na Liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Severné mesto je v popise predmetnej stavby jednoznačne uvedené - rozostavaná záhradná chata. Pôvodný žalovaný je preto presvedčený, že v tomto prípade nie je možné uvažovať o zmene stavby bez stavebného povolenia, lebo stavba nebola nikdy skolaudovaná a teda nie je čo stavebne meniť. Na základe vyššie uvedených skutočností, stavebný úrad, listom zo dňa 30.08.2021 oznámil žalobcovi začatie konania o priestupku v danej veci ( podľa ust. § 105 ods.3 písm. b) stavebného zákona ) a predvolal ho na ústne pojednávanie na deň 29.09.2021. Zo zápisnice spísanej na tomto pojednávaní podľa pôvodného žalovaného vyplýva, že na ňom bol o.i. prejednaný rozsah nepovolenej zmeny stavby, časové hľadisko a žalobca sa tam vyjadril, že vykonával údržbu „pôvodnej stavby chaty a zároveň začal s prístavbou, ktorú bolo potrebné stavebne ukončiť čím skôr, aby nedošlo poveternostnými vplyvmi k jej poškodeniu. Žalobca podľa vyjadrenia pôvodného žalovaného následne požiadal o dodatočné povolenie stavby, prejavil záujem o ukončenie tejto veci a tiež ľútosť nad skutkom. Pôvodný žalovaný poukázal na obsah predloženého spisového materiálu, z ktorého podľa neho jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu bola naplnená skutková podstata priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Pôvodný žalovaný sa v rozhodnutí venoval aj konaniu o dodatočnom povolení stavby, ktoré podľa jeho slov, ako také, je samostatným konaním a musí byť vedené vždy vtedy, keď sa preukáže naplnenie podmienok na takéto konanie. Je to konanie ex offo a stavebník, vlastník stavby, je povinný v prípade, ak sa zistí, že je možné dodatočne stavbu povoliť, požiadať o jej dodatočné povolenie. Podľa pôvodného žalovaného je evidentné, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, uvedené pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 06.02.2021 a ani na ústnom pojednávaní dňa 29.09.2021, pričom dôvodil, že nie je možné „havarijným stavom z dôvodu zatekania dažďovej vody“ ospravedlňovať značné pôdorysné rozšírenie a kompletné prestavanie povolenej, rozostavanej, malej záhradnej chaty, pričom neexistujú

také „neodkladné stavebné práce“, ktorými dochádza k rozšíreniu pôdorysu stavby o 40 m2. V súvislosti so stavbou v havarijnom stave pôvodný žalovaný uvádza, že stavebník bez akéhokoľvek nového povolenia mohol vykonať jej údržbu, pri zachovaní pôvodného projektu stavby a následne podať návrh na jej kolaudáciu.

II. Priebeh správneho súdneho konania

3.Správnou žalobou zo dňa 10.02.2022 žalobca od správneho súdu žiadal zrušenie rozhodnutia pôvodného žalovaného a vrátenia veci tomuto na nové prejednanie a rozhodnutie. Uplatnil si tiež proti pôvodnému žalovanému právo na náhradu trov konania. Žalobca v správnej žalobe vyslovil nesúhlas so spáchaním priestupku z jeho strany tým, že uskutočnil novú stavbu chaty. Na vysvetlenie uviedol, že na výstavbu podpivničenej záhradnej chaty bolo predchádzajúcemu vlastníkovi, od ktorého rozostavanú stavbu s pozemkom kúpil, vydané stavebné povolenie č.: ŽP XXXX/XXXX-XX zo dňa 04.06.1997. Po tejto kúpe žalobca podľa jeho slov zistil že rozostavaná stavba je v havarijnom stave z dôvodu zatekania dažďovej vody cez strešnú krytinu a podmáčania základov stavby. Pokračuje, že za účelom zabránenia zrúteniu stavby a ohrozeniu okolitých nehnuteľností a obyvateľov záhradkárskej lokality, uskutočnil v súlade s ustanovením § 86 a § 87 stavebného zákona neodkladné stavebné práce, pri ktorých na základe odporúčania upravil strešnú konštrukciu a obvodové múry, čím došlo k rozšíreniu jej pôdorysu. Žalobca zdôraznil, že išlo o neodkladné práce, ktoré môže vlastníkovi stavby v takomto prípade nariadiť aj stavebný úrad a išlo o zmenu stavby pred jej dokončením a následnou kolaudáciou a daním do užívania, tak ako to predpokladá ustanovenie § 76 ods. 1 stavebného zákona a nie o novú stavbu, tak ako to vo výroku a vo svojom odôvodnení rozhodnutia uvádza prvostupňový orgán verejnej správy. Na základe uvedeného je potom žalobca toho názoru, že novú stavbu nezakladal a prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne kvalifikoval uloženie sankcie s použitím § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona namiesto správneho § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Pôvodný žalovaný v konaní, v ktorom svojim rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, nepostupoval podľa názoru žalobcu správne a jeho rozhodnutie je nezákonné.

4.K správnej žalobe zaujal stanovisko pôvodný žalovaný a v liste datovanom ku dňu 05.05.2022 uviedol, že obsah správnej žaloby je v princípe rovnaký, ako bol obsah žalobcovho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Pôvodný žalovaný súčasne poukázal na to, že v odvolacom konaní sa s dôvodmi odvolania vysporiadal kvalifikovane, postup prvostupňového orgánu verejnej správy v priestupkovej veci bol správny, v súlade s príslušnými ustanoveniami tak stavebného zákona, ako aj zákona o priestupkoch a správneho poriadku. Pôvodný žalovaný zopakoval, že je evidentné, že zo strany žalobcu bola naplnená skutková podstata priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona a preto bol žalobca obvinený a následne uznaný zo spáchania tohto priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške, ktorá je na „dolnej hranici“ rozmedzia, určeného v ust. § 105 ods.3 písm.b) stavebného zákona. Tieto skutočnosti sú podľa pôvodného žalovaného zrejmé z obsahu príslušného spisového materiálu prvostupňového orgánu verejnej správy a jeho rozhodnutia o priestupku a následne aj so správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Pôvodný žalovaný správnemu súdu navrhol zamietnutie správnej žaloby.

5.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

6.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia ust. a , na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

7.Vzhľadom na existenciu ust. ( ďalej len ako „SSP“ ), procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

8.Podľa ust. a , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie

alebo opatrenie. Namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.

9.K zmene na strane žalovaného postupom podľa ust. , došlo na základe ust. stavebného zákona účinného od 01.04.2024 v spojení s ust. o územnom plánovaní, kedy od uvedeného dátumu, v súvislosti s výkonom štátnej stavebnej správy, v tej oblasti, ktorej sa týka aj tento správny súdny prieskum, došlo k prechodu právomoci z Okresných úradov, odborov výstavby a bytovej politiky na regionálne úrady pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktoré, ale sú bez právnej subjektivity. Žalovaným orgánom verejnej správy, disponujúcim procesnou subjektivitou v tomto správnom súdnom konaní, je preto zriaďovateľ regionálnych úradov pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

10.Sudca Správneho súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania, podanej proti rozhodnutiu o priestupku ( ust. , , až ) preskúmal postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj pôvodného žalovaného, podrobne sa oboznámil s rozhodnutiami, ktorými bol tento postup zavŕšený a tiež aj s obsahom súdneho, ako aj administratívneho spisu a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe jej zamietnutia.

11.Keďže ani jeden z účastníkov správneho súdneho konania nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie, pričom súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle ust. , správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom podľa ust. bolo preto v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Správneho súdu v Košiciach, že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 18.04.2024 o 13.00 hod. v jeho pojednávacej miestnosti P2. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. , veta druhá , správny súd vyhlásil rozsudok dňa 18.04.2024 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu.

12.Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

13.Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

14.Podľa ust. § 140 stavebného zákona, účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

15.Podľa ust. § 54 stavebného zákona, účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

16.Podľa ust. § 55 stavebného zákona, účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

17.Podľa ust. § 70 stavebného zákona, účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov konania.

18.Podľa ust. § 68 ods. 1 stavebného zákona, účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.

19.Podľa ust. § 139b ods. 4 a ods. 5 stavebného zákona, účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

20.Podľa ust. , a ( ďalej ako „zákon o priestupkoch“ ), účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, orgány oprávnené objasňovať priestupky sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.

21.Podľa ust. § 105 ods. 3, písm. b/ stavebného zákona, účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

22.Podľa ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona, dokončenú stavbu, účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

23.Podľa ust. , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24.Z textu správnej žaloby vyplýva, že žalobca nepopiera spáchanie priestupku, nesúhlasí však s právnou kvalifikáciou svojho konania, ako priestupku podľa ust. § 105 ods. 3, písm. b/ stavebného zákona tak, ako to videl prvostupňový orgán verejnej správa a tiež pôvodný žalovaný, ale domnieva sa, že jeho konanie spadá pod definíciu priestupku podľa ust. § 105 ods. 2, písm. a/ stavebného zákona.

25.Z obsahu administratívneho spisu, predloženého vo veci pôvodným žalovaným, vyplývajú pre správny súd relevantné informácie. Stavebným povolením zo dňa 04.06.1997 pod č. ŽP XXXX/XXXX- XX, povolil Okresný úrad Košice I, odbor životného prostredia, ako vtedajší stavebný úrad, stavbu podpivničenej záhradkárskej chaty z pevného materiálu o zastavanej ploche 25 m2 na pozemku parcely č. 6954/197, katastrálne územie Košice – sever, lokalita Kalvária – OU, pre stavebníkov : F. G. a H. G.. V podmienkach, ktoré vtedajší stavebný úrad pre umiestnenie a uskutočnenie predmetnej stavby stanovil, bola okrem iného aj „Výška sedlovej strechy vo výške 6,20 m od úrovne rastlého terénu.....“ Podľa týchto podmienok mala byť stavba ukončená najneskôr do 30.12.1998, kedy bol stavebník povinný požiadať o jej kolaudáciu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX datovaného ku dňu 29.09.2021 vyplýva, že výlučným vlastníkom uvedenej chaty sa na základe vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2015 stal žalobca. Z listu vlastníctva č. XXXXX tiež vyplýva popis stavby, ako „rozostavaná záhradná chatka“. Listom zo dňa 10.01.2020 oznámilo Mesto Košice, ako súčasný stavebný úrad ( prvostupňový orgán verejnej správy ), žalobcovi, že dňa 06.02.2020 vykoná vo veci realizácie stavebných prác na pozemkoch, parc. č. 6954/760 a 6954/197 v katastrálnom území Severné Mesto, štátny stavebný dohľad. O výkone štátneho stavebného dohľadu na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu parc. č. 6954/760 a 6954/197 v katastrálnom území Severné Mesto, spísal stavebný úrad ( prvostupňový orgán verejnej správy ) v deň tohto výkonu ( 06.02.2020 ) zápisnicu č. MK/A/2020/08353, kde okrem iného uviedol, že žalobca k predmetnej záhradkárskej chate zrealizoval prístavbu a nadstavbu, pričom to nevedel preukázať povolením. Podľa textu tejto zápisnice žalobca podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s príslušnými podkladmi. Listom zo dňa 30.08.2021 oznámil prvostupňový orgán verejnej správy ( stavebný úrad ) žalobcovi začatie priestupkového konania a súčasne ho predvolal na ústne pojednávanie vo veci priestupku, pričom bol žalobca požiadaný, aby na ústnom pojednávaní uplatnil všetky svoje pripomienky a námety. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2021 na prvostupňovom orgáne verejnej správy za

prítomnosti žalobcu, bol konštatovaný rozsah zmeny stavby ( žalobca zrealizoval prístavbu rozmerov 7,22 x 5,05 m ) v rozpore so stavebným povolením. Stavebné úpravy sa začali v mesiaci september 2019, kedy bolo začaté s terénnymi úpravami a v nasledujúcich mesiacoch bolo so stavbou pokračované. Zo zápisnice spísanej na tomto ústnom pojednávaní tiež vyplýva, že žalobca ( stavebník ) vykonával údržbu pôvodnej stavby chaty a zároveň začal s prístavbou, ktorú bolo potrebné ukončiť čím skôr, aby nedošlo poveternostnými vplyvmi k jej poškodeniu, pričom následne požiadal o dodatočné povolenie stavby. Z geometrického plánu vypracovaného dňa 27.04.2021 vyhotoviteľom - Geo-comp SK s.r.o. je zrejmé, že výmera žalobcovej záhradnej chatky narástla z pôvodných 27 m2 na 66 m2, teda o 39 m2. Listom zo dňa 06.11.2020 požiadal žalobca prvostupňový orgán verejnej správy o dodatočné povolenie stavby.

26.Správny súd konštatuje, že z obsahu argumentácie žalobcu je celkom zrejmé, že nenamieta správnosť skutkových zistení ustálených orgánmi verejnej správy, ale spochybňuje správnosť ich právneho posúdenia, teda správnosť subsumpcie skutkových záverov pod adekvátnu skutkovú podstatu priestupku.

27.Správny súd je presvedčený, že so stanoviskom žalobcu sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť a výklad dotknutých ustanovení, resp. systematický výklad relevantných ustanovení aplikovanej právnej úpravy svedčí o správnosti postupu orgánov verejnej správy, ktoré zistený skutkový stav v prípade žalobcu posúdili ako priestupok definovaný ustanovením § 105 ods. 3, písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého sa priestupku dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

28.Ustanovenie § 54 stavebného zákona zakotvuje v súvislosti s uskutočňovaním stavebnej činnosti tri základné pojmy: stavby, zmeny stavieb a udržiavacie práce na stavbách. Podľa nasledujúceho ustanovenia § 55 ods. 1 stavebného zákona sa stavebné povolenie vyžaduje v prípade stavby ( novej stavby, novostavby ) a tiež v prípade uskutočňovania zmien na stavbe ( stavbe už dokončenej a skolaudovanej ).

29.Pokiaľ ide o prípad prvý, teda realizáciu novostavby právna úprava počíta s možnosťou zmien v procese realizácie novostavby, pod ktorou sa rozumie zmena, resp. odklon od pôvodnej projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní vydaným stavebným povolením. Uvedená situácia je regulovaná ustanovením § 68 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.. Ustanovenie § 139b ods. 4 stavebného zákona slúži k bližšej interpretácii citovaného ustanovenia § 68 ods. 1 stavebného zákona a podľa neho zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Zmenou stavby ešte pred jej dokončením ( ust. § 68 ods. 1 ) treba teda v zmysle systematického výkladu rozumieť odklon od pôvodnej projektovej dokumentácie, resp. odklon od záväzných podmienok uskutočnenia a užívania stavby, ktoré boli určené vydaným stavebným povolením.

30.Stavebný zákon definuje v interpretačných ustanoveniach § 139b ods. 5 aj pojem „zmeny dokončených stavieb“, ktorými sú: a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou a c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

31.Zhrňujúc citovanú právnu úpravu a jej interpretáciu je celkom zrejmé, že stavebné povolenie je v zmysle stavebného zákona potrebné v prípade uskutočnenia novostavby a tiež aj v prípade zmeny dokončenej stavby.

32.Žalobca nesprávne stotožňuje dva celkom odlišné pojmy a síce zmenu stavby pred jej dokončením a zmenu dokončenej stavby. Na prvý prípad ( zmena stavby pred jej dokončením ) je priliehavá skutková podstata priestupku podľa ust. § 105 ods. 3, písm. b) stavebného zákona. Na druhý prípad ( zmena dokončenej stavby ) skutková podstata priestupku podľa ust. § 105 ods. 2, písm. a/ stavebného zákona.

33.Skutkový stav v prípade žalobcu bol ustálený orgánmi verejnej správy tak, že žalobca nadobudol kúpnou zmluvou rozostavanú stavbu ( tento skutkový záver nespochybňuje ani samotný žalobca ) a teda nadobudol nedokončenú stavbu. Takisto zistený skutkový stav nasvedčuje tomu, že žalobca pokračoval

vo výstavbe rozostavanej stavby ( nedokončenej stavby ), avšak stavebné povolenie vydané ešte pre pôvodných stavebníkov ( pôvodní vlastníci rozostavanej stavby ) nedodržal a nepostupoval ani podľa ustanovenia § 68 ods. 1 stavebného zákona, teda nepožiadal o povolenie „zmeny stavby pred jej dokončením“, teda o povolenie odkloniť sa od pôvodnej projektovej dokumentácie odobrenej vydaným stavebným povolením.

34.Je tak celkom nepochybné, že žalobca pokračoval vo výstavbe rozostavanej stavby, teda nedokončenej novostavby, povolenie k odklonu od pôvodne vydaného stavebného povolenia si nezabezpečil a stavbu zrealizoval do finálnej podoby v rozpore s vydaným stavebným povolením. Subsumpcia popísaného konania pod skutkovú podstatu priestupku definovanú ustanovením § 105 ods. 3, písm. b/ stavebného zákona je tak celkom zjavne priliehavá a možno teda konštatovať správnosť právneho posúdenia pôvodným žalovaným.

35.Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa ust. a keďže žalobca nemal v konaní úspech a úspešnému žalovanému, ani jeho právnemu predchodcovi nevznikli také účelne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.