Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-84-2019.pdf
PDF · 113.98 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Milan Očko, so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 32 238 169, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou osobne podanou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2019 domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 70 000 eur. Uviedol, že s manželkou bývajú v byte č. X na X. poschodí vchod XX zapísaný na príslušnom LV č. XXXX na adrese L. Z. J. XXX/X, XXX XX G. („predmetný byt“). Vlastníctvo predmetného bytu bolo na základe príklepu v dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.06.2011 nadobudnuté pani N. E.. Následne podal žalobu o neplatnosť dražby predmetného bytu, ktoré konanie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/268/2014 nie je do dnešného dňa skončené. Pani E. na druhej strane podala návrh na vypratanie predmetného bytu proti žalobcovi s manželkou, ktoré konanie je vedené Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 12C/311/2014, prerušené do právoplatného skončenia konania sp. zn. 13C/268/2014. Elektrickú energiu do predmetného bytu dodával právny predchodca žalovaného na základe zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie SSE, a.s. IČO: 36 403 008. Ku dňu 31.03.2016 právny predchodca žalovaného ako dodávateľ elektrickej energie na základe zaslaného odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.02.2016 jednostranne odstúpil od zmluvy o dodávke elektrickej energie na odbernom mieste č. EIC XXZSSXXXXXXXXXXN s tým, že vlastníkom predmetného bytu je iná osoba a dodávateľ el. energie nemôže považovať vlastnícke právo ani právo na užívanie nehnuteľnosti, kde sa nachádza predmetné odberné miesto za preukázané. Napriek tomu, že bol žalovaný písomne opakovane upozornený na skutočnosť, že prebieha súdne konanie o neplatnosť dražby predmetného bytu. Odstúpenie od zmluvy označil za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi alebo obchádzajúce zákon podľa § 39 OZ. Dňa 24.06.2016 podal žalobu o neplatnosť odstúpenia. Žalovaný odstúpil od zmluvy v rozpore s § 48 OZ. Zmluva o združenej dodávke bola uzatvorená len konkludentne, a teda jej súčasťou neboli VOP. Dôvod odstúpenia nebol dohodnutý, ani vyplývajúci zo zákona. Ak by aj tieto VOP boli súčasťou zmluvy, dogmatický výklad v neprospech spotrebiteľa je v rozpore s § 54 ods. 2 OZ. Neodkladným opatrením bolo žalovanému nariadené dodávať do predmetného bytu elektrickú energiu a 20.12.2016 bola dodávka elektrickej energie obnovená do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Konanie o neplatnosť odstúpenia vedené pred tunajším okresným súdom pod sp. zn. 25Csp/113/2016 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. V čase od 01.04.2016 do 20.12.2016 sa žalobca s manželkou
tak ocitli bez elektrickej energie, nemohli svietiť, ani používať elektrické spotrebiče. Každodenný život mali obmedzený, neboli schopní uspokojovať základné životné potreby. Došlo k citeľnému zníženou životného štandardu. V dôsledku konania žalovaného sa žalobcovi zhoršil zdravotný stav a musel podstúpiť liečenie v Ľubochni. Tento úbytok v nemajetkovej sfére nastal ako priamy dôsledok nezákonného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného. Poukázal na § 420 OZ. K posúdeniu výšky nemajetkovej ujmy navrhol pribrať do konania znalca. Pasívnu legitimáciu žalovaného odvodzoval z interných štrukturálnych zmien v rámci SSE, a.s. IČO: 36 403 008, keď k 01.01.2019 sa právnym nástupcom stal žalovaný - SSE, a.s. IČO: 51 865 467, ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/254/2018.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe s touto nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že vlastníkom predmetného bytu je od roku 2011 pani N. E.. Konanie o platnosti dražby dodnes nebolo právoplatne skončené. Rovnako nebolo skončené konanie o vypratanie bytu, ani konanie o neplatnosť odstúpenia. Žalobca vznáša proti žalovanému neustále trestné oznámenia, na základe ktorých však nebolo voči žalovanému vznesené obvinenie. Potvrdil, že v minulosti a aj v súčasnosti je dodávateľom elektrickej energie do predmetného bytu. Do 31.03.2016 dodával žalovaný elektrinu do predmetného bytu na základe zmluvy, ktorá vznikla ešte v roku 1980. Táto zmluva sa po účinnosti zákona č. 251/2002 Z.z. o energetike stala zmluvou podľa § 26 ods. 9 zákona v zmysle § 96 ods. 8 zákona. Poukázal na § 17 ods. 4, 7, § 34 ods. 2 písm. f) bod 3 a 4, § 13 ods. 4 v spojení s § 2 písm. m) Zákona o energetike. Uviedol, že úradom schválené obchodné podmienky sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, teda pre všetkých odberateľov elektriny, vrátane žalovaného. Dodávku elektriny do predmetného bytu v čase odstúpenia od zmluvy upravovalo rozhodnutie Úradu č. XXXX/XXXX-H.-W. zo dňa 29.01.2015. Rozhodnutia úrad zverejňuje na webe a sú tak všetkým odberateľom prístupné. Obchodné podmienky, podľa ktorých žalovaný odstúpil od zmluvy so žalobcom boli v čase odstúpenia od zmluvy súčasťou zmluvného vzťahu so žalobcom ako odberateľom elektriny v predmetnom byte. Žalovaný mal právo a zároveň aj povinnosť voči vlastníkovi bytu postupovať tak ako postupoval. Žalobca mal povinnosť po dobu trvania zmluvného vzťahu so žalovaným postupovať v súlade s týmito obchodnými podmienkami a dodržiavať ich. Uviedol, že žalobca podľa § 17 ods. 4 Zákona o energetike nevyužil ako odberateľ vypovedať zmluvu, stali sa obchodné podmienky integrálnou súčasťou zmluvného vzťahu so žalovaným. Poukázal na čl. V ods. 2.6, 2.7 Obchodných podmienok. Žalobca na výzvu žalovaného vierohodne nepreukázal svoje oprávnenie užívať predmetný byt a nepreukázal ho ani v žalobe. Je nepochybné, že došlo k zmene vlastníckych pomerov k predmetnému bytu. Pani N. E. ako vlastník predmetného bytu vyjadrila svoj nesúhlas s ďalším pokračovaním dodávky elektriny do predmetného bytu, žiadala dodávku ukončiť. Žalovaný vyzval žalobcu na doloženie dokladov na preukázanie užívacieho práva k predmetnému bytu, žalovaný požadované doklady nepredložil. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti podľa čl. V ods. 2.6 a 2.7 OP. Žalovaný musel rešpektovať údaj o vlastníctve predmetného bytu, napriek prebiehajúcemu konaniu. Existencia súdneho sporu nie je žiadnym dôkazom vlastníctva, ani oprávnenosti užívania predmetného bytu. Žalovaný pri porušení čl. V ods. 2.6 a 2.7 OP mal v zmysle čl. XIII. ods. 3.3 písm. e) právo ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom, ako odberateľom, a to odstúpením od zmluvy. Poukázal na čl. XIII ods. 3.3 písm. e) OP. Žalovaný postupoval nediskriminačne rovnako ako pri všetkých odberateľoch a od zmluvy o dodávke elektriny oznámením o odstúpení zo dňa 19.02.2016 k 31.03.2016 odstúpil a od 01.04.2016 ukončil dodávku elektriny do predmetného bytu. Postupoval v zmysle OP ako nedielnej súčasti zmluvy o dodávke energie. Zohľadnil zložitú situáciu žalobcu a vyčkal s odstúpením na obdobie s dlhším trvaním slnečného svitu v priebehu dňa, teplejšie ročné obdobie a odstúpenie zaslal so značným časovým predstihom pred jeho účinnosťou, čím umožnil žalovanému pripraviť sa na prípadné negatívne následky ukončenia dodávky a distribúcie elektriny do predmetného bytu. Umožnil mu vysporiadať si tak vzťahy s vlastníčkou predmetného bytu. Neodkladným opatrením bolo žalobcovi uložené dodávať do predmetného bytu elektrinu, a to od 20.12.2016 dodnes. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil právnu povinnosť, ktoré porušenie by zakladalo zodpovednosť žalovaného za akúkoľvek škodu. Žalovaný postupoval pri odstúpení od zmluvy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, samotnou zmluvou, platným rozhodnutím ÚRSO. Postupoval tak v súlade s § 417 ods. 1 OZ. Poukázal tiež na § 441 OZ a mal za to, že ak žalobca neuzavrel zmluvu s iným dodávateľom sám si zavinil vznik škody. Tiež mal za to, že žalobca nepreukázal ani reálne zhoršenie štandardu a zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s odstúpením od zmluvy, či ukončením dodávky elektriny. Uviedol, že žalobca nepravdivo tvrdí, že bez dodávky elektriny v predmetnom byte bol od 01.04.2016 do 20.12.2016. Stav odpojenia žalobcu od elektriny trvala až od 02.06.2016. Tiež mal za to, že nemajetková ujma 70 000 eur nezodpovedá realite a je nepreukázaná. Uviedol, že žalobca
nepreukázal porušenie právnej povinnosti, existenciu škody ani existenciu príčinnej súvislosti. Uplatňuje si len domnelú ujmu. Neuniesol dôkazné bremeno.
3. Žalobca v replike trval na podanej žalobe. Obranu žalovaného podľa § 417 OZ označil za vykonštruovanú, žalovaný nepreukázal v tomto smere hrozbu škody.
4. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.05.2021, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.
5. Právny zástupca žalobcu v prednese pred súdom uviedol, že zotrváva na doterajšej argumentácii v spore. Uviedol, že konanie tunajšieho okresného súdu o neplatnosť odstúpenia sp. zn. 25Csp/113/2016 bolo z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu zastavené, avšak neplatnosť odstúpenia od zmluvy je v danej veci prejudiciálnou otázkou. Po odstúpení od zmluvy o dodávke elektriny žalovaným už žiadny iný dodávateľ nechcel elektrinu dodávať. Žalobca tak v príčinnej súvislosti s neoprávneným konaním žalovaného ostal od 19.12.2016 bez elektriny. K náhrade trov konania v prípade neúspechu žiadal aplikovať § 257 CSP. Ku dňu pojednávania nebolo skončené ani konanie o neplatnosť dražby, ani konanie od vypratanie predmetného bytu.
6. Žalovaný pred súdom uviedol, že zotrváva na doterajšej argumentácii v spore. Dodal, že podstata celého sporu je vo vzťahu žalobcu a pani N. E.. Pani N. E. žalobcovi v predmetnom byte zrušila aj trvalý pobyt. Pani N. E. ako vlastník predmetného bytu si neželala dodávať elektrickú energiu do predmetného bytu. Žalobca nepreukázal právny dôvod užívať predmetný byt. Žalovaný v súhre týchto okolností odstúpil od zmluvy od dodávke elektriny do predmetného bytu. Žalovaný musí vychádzať s vlastníckych vzťahov zapísaných v katastri nehnuteľností.
7. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že predmetný byt sa dražil neoprávnene. Mal za to, že pred zákonom je vlastníkom predmetného bytu on s manželkou.
8. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov.
9. V danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami sporu je zároveň nesporné, že v čase rozhodovania, žalobca nie je vlastníkom predmetného bytu. Vlastníkom predmetného bytu je od roku 2011 tretia osoba, ktorá predmetný byt v tomto roku vydražila (LV č. XXXX, k.ú. G., č.l. 7 spisu). Konanie o neplatnosť dražby pred Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 13C/268/2014 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Rovnako nie je právoplatne skončené ani konanie pred Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 12C/311/2014 o vypratanie predmetného bytu (č.l. 6 spisu). Nesporné tiež je, že žalovaný odstúpil od zmluvy od dodávke elektriny podaním zo dňa 19.02.2016 (č.l. 11 spisu). Nesporné je, že v predmetnom byte došlo k odstaveniu elektrickej energie, v dôsledku konania vlastníka predmetného bytu, ktorý si neželal, aby do predmetného bytu bola dodávaná elektrická energia (č.l. 61 spisu). Stav odpojenia od elektrickej energie trvá od 02.06.2016 (č.l. 63 spisu). K obnoveniu dodávky elektrickej energie v predmetnom byte došlo zo strany žalovaného v dôsledku uloženej povinnosti neodkladným opatrením tunajšieho okresného súdu zo dňa 09.12.2016 (sp. zn. 25Csp/113/2016, č.l.16 spisu), a to ku dňu 20.12.2016, táto je dodávaná aj v čase rozhodovania okresného súdu.
10. Okresný súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v súlade s § 195 CSP navrhnutého až na pojednávaní, nakoľko výsluch žalobcu ako strany sporu považoval pre rozhodnutie veci za nadbytočný a nehospodárny. Výsluch žalobcu nepovažoval za potrebný a účelný, keď mal za to, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dodávke elektriny a posúdenie, či konanie zo strany žalovaného napĺňa podstatu protiprávneho konania bolo otázkou právnou. Okresný súd mal pre rozhodnutie dostatočne zistený skutkový stav veci a ďalšie dokazovanie tak považoval za nadbytočné. Žalobca sa vo veci vyjadril len v rámci záverečnej reči, v konaní bol zastúpený právnym zástupcom, prítomným na pojednávaní, brániacim práva žalobcu. Z dôvodu právneho názoru, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, a teda právneho názoru o absencii protiprávneho konania na strane žalovaného, okresný súd nevykonal ani ďalšie navrhnuté dôkazy vo vzťahu k vzniku, existencii a výške škody, či príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Nevykonal tak dokazovanie, či žalobcovi bola dodávaná elektrina od iného dodávateľa, nevykonal znalecké dokazovanie na posúdenie výšky škody, ani výsluch vlastníčky predmetného bytu v postavení svedka. Pre rozhodnutie veci nepotreboval ani záznam z internej
evidencie žalovaného, či tento vedel o skutkových okolnostiach dražby. Žalovaný vedomosť o dražbe naviac ani nerozporoval. Z dôvodu právneho názoru o absencii protiprávneho konania žalovaného súd nepovažoval za potrebné ani pripojenie spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 25Csp/113/2016, nakoľko obsah spisovaného materiálu v danej veci dával dostatočný poklad pre rozhodnutie veci.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 54 ods. 1 až 3 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 420 ods. 1 OZ Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 26 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.
Podľa § 96 ods. 8 zákona zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi elektriny a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa elektriny zabezpečenie dodávky elektriny, ako aj prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa tohto zákona. Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi plynu a odberateľmi plynu podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa plynu zabezpečenie dodávky plynu, ako aj prepravy plynu a distribúcie plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke plynu podľa tohto zákona.
Podľa § 17 ods. 4 a 7 zákona ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti so zmenou ceny za dodávku elektriny, ceny za dodávku plynu alebo so zmenou obchodných podmienok dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ktorú mu oznámil dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu podľa odseku 1 písm. b), nesúhlasí, má právo zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu bezodplatne a s účinnosťou najskôr k plánovanému dňu účinnosti zmeny vypovedať doručením oznámenia o výpovedi takej zmluvy dodávateľovi najneskôr 15 dní pred plánovaným dňom účinnosti zmeny; toto právo sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú. Odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a dodávku plynu v rámci univerzálnej služby v ustanovenej kvalite 3) a za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny, ktoré zohľadňujú náklady a primeraný zisk, ak splnia obchodné podmienky dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu.
Podľa § 34 ods. 2 písm. f) zákona ak je dodávateľom elektriny poskytujúcim univerzálnu službu, 3. vypracovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby podľa vzorových obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby a predložiť ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti; nový dodávateľ elektriny predkladá obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby úradu na schválenie do 30 dní po doručení povolenia; obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, 66) musia obsahovať spôsob predaja elektriny
a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti, 4. zverejniť obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na svojom webovom sídle; každú zmenu obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby je dodávateľ elektriny povinný zverejniť na svojom webovom sídle najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny,
Podľa § 13 ods. 2 písm. m) a ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z. vecnou reguláciou je aj rozhodovanie o schválení obchodných podmienok dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu, ktorí poskytujú univerzálnu službu. Úradom vydané rozhodnutia podľa odseku 2 písm. a) až c), e), m) a n) sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom.
Podľa čl. V ods. 2.6 Obchodných podmienok dodávky elektriny (účinné od 06.03.2015) je odberateľ povinný preukázať dodávateľovi elektriny pri uzatvorení zmluvy na vyžiadanie doklad preukazujúci oprávnený vzťah k nehnuteľnosti, do ktorej sa bude uskutočňovať dodávka elektriny. Podľa ods. 2.7 je odberateľ povinný preukázať počas trvania zmluvy na výzvu dodávateľa elektriny do 20 dní od doručenia výzvy trvanie užívacieho práva na dotknuté nehnuteľnosti alebo trvajúci súhlas vlastníka podľa ods. 2.6, ak vlastník trvanie tohto práva alebo súhlasu pred dodávateľom elektriny spochybní.
Podľa č.l XIII ods. 3.3 písm. e) OP dodávateľ elektriny má právo odstúpiť od zmluvy, ak odberateľ podstatne poruší zmluvu alebo tieto OP. Za podstatné porušenie zmluvy alebo OP zo strany odberateľa sa považuje najmä porušenie povinnosti odberateľa elektriny ustanovenej v čl. V v bode 2.1 až 2.13 týchto OP a tým je nepreukázanie počas trvania zmluvy na výzvu dodávateľa elektriny do 20 dní od doručenia výzvy trvanie užívacieho práva na dotknuté nehnuteľnosti.
12. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 420 OZ predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny (zavineniu) naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil. 13. V zmysle vyššie uvedeného okresný súd dospel k záveru, že žalobca ako poškodený nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu. V tomto smere sa súd v prvom rade, prejudiciálne zaoberal platnosťou odstúpenia od zmluvy o dodávke elektriny uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, resp. skutočnosťou, či žalovaný bol oprávnený od tejto zmluvy o dodávke elektriny odstúpiť, a teda či odstúpením od zmluvy o dodávke elektriny porušil právnu povinnosť, a tak protiprávne konal. Na tomto mieste súd uvádza, že konanie tunajšieho okresného súdu o neplatnosť odstúpenia sp. zn. 25Csp/113/2016 bolo právoplatne z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené, a teda netvorí ani prekážku začatého konania, či prekážku rozhodnutej veci, pre dané konanie 14. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníkom predmetného bytu v čase odstúpenia od zmluvy o dodávke elektriny 19.02.2016, ako aj v čase rozhodovania okresného súdu bola N. E., ktorá ako vlastník bytu (od roku 2011) nedala súhlas s dodávkou elektriny, resp. žiadala dodávku elektriny do predmetného bytu odpojiť. Žalovaný preukázateľne a nesporne vyzval žalobcu ako druhú stranu existujúceho zmluvného vzťahu o dodávke elektrickej energie na doloženie dokladov preukazujúcich oprávnenie k užívaniu predmetného bytu v zmysle obchodných podmienok. Žalobca takéto doklady žalovanému nesporne nedoložil, takýmito pre postoj vlastníčky predmetného bytu ani nedisponoval. Žalovaný preto následne postupoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení obchodných podmienok (čl. V a čl. XIII), keď užívateľ predmetného bytu (žalobca) nie je vlastníkom bytu, nedoložil potrebné doklady k užívaniu bytu a sám vlastník predmetného bytu žiadal odpojenie dodávky elektriny do predmetného bytu, a od zmluvy o dodávke elektriny žalovaný odstúpil. Takéto odstúpenie od zmluvy nemožno považovať za neplatné. Odstúpenie od zmluvy bolo v súlade s § 48 OZ. Odstúpenie od zmluvy bolo medzi stranami sporu bezpochyby dohodnuté, bolo súčasťou obchodných podmienok vzťahujúcich sa na ich zmluvný vzťah založený zmluvou o dodávke elektriny. Je nesporné, že zmluva o dodávke elektriny do predmetného bytu, resp. zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným existoval už od roku 1980. Táto zmluva o dodávke elektriny do predmetného bytu sa následne zmenila v zmysle § 26 ods. 9 v spojení s § 96 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. na zmluvu o dodávke elektriny, ktorej integrálnou súčasťou boli aj obchodné podmienky žalovaného. Žalobca v konaní účinne nepoprel, že žalovanému v súlade s § 17
ods. 4 zákona neoznámil, že so zmluvou po účinnosti zákona nesúhlasí, resp. že túto zmluvu o dodávke elektriny do predmetného bytu vypovedá. Okresný súd má zároveň za to, že súčasťou zmluvy po účinnosti zákona č. 251/2012 Z.z. boli v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami § 17 ods. 7, § 34 ods. 2 písm. f) Zákona o energetike a § 13 ods. 2 písm. m) a 4 zákona č. 250/2012 Z.z. aj obchodné podmienky žalovaného. V konaní bolo nesporné, že predmetné obchodné podmienky k danej zmluve sa vzťahujúce boli riadne schválené Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach, a to rozhodnutím č. XXXX/XXXX-H.-W. zo dňa 29.01.2015. Tieto sú zverejnené, a teda prístupné na webovom sídle ÚRSO a tiež žalovaného. Takto schválené obchodné podmienky boli záväzné pre všetkých odberateľov, a teda aj žalobcu. Nemožno tak tvrdiť, že obchodné podmienky nie sú pre zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného záväzné. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že tieto obchodné podmienky sú vo vzťahu k žalobcovi podľa § 54 OZ v jeho neprospech, alebo že neboli individuálne dohodnuté. Predmetné obchodné podmienky riadne schválené ÚRSO sú v zmysle zákona záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, teda aj pre žalobcu. Obchodné podmienky schválené ÚRSO sa musia vykladať v každom individuálnom prípade rovnako, aby pri veľkom počte odberateľov elektriny nedochádzalo k prípadnej diskriminácii, či nerovnakému zaobchádzaniu. Preto sú tieto obchodné podmienky v zmysle zákona schvaľované príslušným orgánom (ÚRSO). Odstúpenie od zmluvy o dodávke elektriny tak nemožno vyhodnotiť ani ako neplatné v súlade s § 39 OZ. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného existoval už od roku 1980 a následne účinnosťou Z.ákona o energetike sa transformoval na novú zmluvu s predmetnými obchodnými podmienkami zaväzujúcimi obidve zmluvné strany. 15. Okresný súd konštatuje, že ak žalovaný odstúpil od predmetnej zmluvy o dodávke elektriny platne, v súlade so zákonom, nemohol sa dopustiť protiprávneho konania podľa § 420 OZ. Nie je tak naplnený predpoklad na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti. 16. Pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného bolo nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých predpokladov, čo sa v danej veci nenaplnilo, a teda okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko zodpovednosť za škodu nie je u žalovaného daná. 17. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak trovy konania mu okresný súd pri aplikácii § 257 CSP nepriznal. Okresný súd prihliadol na preukázateľne nepriaznivú majetkovú situáciu, resp. osobnú, sociálnu a príjmovú situáciu žalobcu vyplývajúcu z obsahu spisového materiálu, keď žalobcovi bola poskytnutá bezplatná právna pomoc. Okresný súd tak dospel k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania boli naplnené zákonné podmienky podľa § 257 CSP, t.j. existovali dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, pre ktoré súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd s prihliadnutím na sociálny aspekt uzavrel, že žalobca by iba s veľkými ťažkosťami mohol uhradiť žalovaného trovy konania v plnej výške. Na druhej strane žalovaný je obchodná spoločnosť, prosperujúca akciová spoločnosť a nepriznanie náhrady trov konania ho nijakým výrazným spôsobom neovplyvní. Naviac žalovaný ani nebol zastúpený advokátom, a okresný súd má za to, že žalovanému iné trovy konania, vo väčšom rozsahu, ktorých nepriznanie by bolo pre žalovaného neúnosné ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.