Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Slovak Estate s.r.o., IČO : 50050907, so sídlom Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice - mestská časť Juh proti žalovanému E. E., F.. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom R. XXX, o zaplatenie 404 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 404 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 404 eur od 12. 7. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 23. 12. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 404 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 404 eur od 14. 6. 2020 do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný bez akejkoľvek zmluvy užíva pozemok registra „C“ parc. č. 3275/4, o výmere 280 m2, k.ú. R., ako aj rodinný dom súp. č. XXX, postavený na tomto pozemku, čím na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa , v dôsledku čoho je žalovaný (za užívanie týchto nehnuteľností v období od 10. 4. 2018 do 13. 6. 2020) povinný zaplatiť žalobcovi sumu 404 eur. Táto suma bola určená ako 10 % hodnoty predmetných nehnuteľností ročne, pričom hodnota týchto nehnuteľností bola vypočítaná ako priemer cien stavebných, resp. zastavaných pozemkov v danom katastrálnom území, resp. v okolitých obciach. V prílohe k žalobe označenej ako : „Výpočet výšky BO“ (č.l. 11), na ktorú žalobca odkazoval v žalobe bolo poukázané na to, že pri 796 dňoch užívania týchto nehnuteľností a ich hodnote 92.625 eur, predstavuje hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu 1.852,50 eur, a preto výška náhrady za užívanie týchto nehnuteľností, na ktorú má žalobca voči žalovanému nárok je 404 eur. Výška bezdôvodného obohatenia bola určená ako 10 % hodnoty nehnuteľností ročne.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu nijako písomne nevyjadril. Žaloba pritom bola žalovanému doručená podľa , t.j. uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o jej podaní na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu, potom ako sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu a po márnom zisťovaní miesta jeho skutočného pobytu.

3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie. Dňa 30. 4. 2021 tunajší súd podľa oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 6. 5. 2021.

4. Súd mal podľa (pre nepopretie žalovaným) za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný v období od 10. 4. 2018 do 13. 6. 2020 (796 dní) bez akejkoľvek zmluvy, ktorá by ho na to oprávňovala, užíval pozemok registra „C“ parc. č. 3275/4, o výmere 280 m2, k.ú. R. a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na tomto pozemku, ktorých je žalobca spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 2/100 (čo nepriamo vyplynulo z nesporných skutkových tvrdení žalobcu o úhrnnej cene užívaných nehnuteľností vo výške 92.625 eur a hodnoty pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1.852,50 eur - viď č.l. 11.) Z rovnakého dôvodu bolo možné považovať za nesporné aj skutkové tvrdenie žalobcu, že obvyklá ročná odplata za užívanie obdobných nehnuteľností na danom mieste predstavuje 10 % ich hodnoty. Tieto nesporné skutkové tvrdenia si súd (bez potreby vykonania dokazovania) osvojil ako zistený skutkový stav.

5. Na zistenie relevantného skutkového stavu však súd tiež vykonal nasledovné dôkazy.

6. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. R., obec Východná, okres Liptovský Mikuláš (ex offo obstaraného súdom podľa ) mal súd za preukázané, že k uvedenému pozemku a rodinnému domu má žalobca spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/100.

7. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia z 13. 6. 2020 (č.l. 16) a ftk. dokladu o doručení (na č.l. 10) súd zistil, že žalobca 13. 6. 2020 písomne vyhotovil výzvu pre žalovaného, aby do 14 dní od jej doručenia uhradil žalobcovi sumu 404 eur predstavujúcu bezdôvodné obohatenie žalovaného z titulu neoprávneného užívania predmetných nehnuteľností v období od 10. 4. 2018 do 13. 6. 2020, ktorá výzva bola žalovanému doručená 17. 6. 2020.

8. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

9. Podľa ( účinného v čase neoprávneného užívania predmetných nehnuteľností, ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

10. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa prvej vety predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

12. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

13. Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

14. Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

15. Podľa ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

16. Vzhľadom na to, že žalovaný v období od 10. 4. 2018 do 13. 6. 2020 užíval predmetný pozemok a rodinný dom bez akejkoľvek zmluvy, ktorá by ho na to oprávňovala, užíval tak tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a tým na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu ( .) Aj užívanie nehnuteľnosti má totiž svoju majetkovú hodnotu. Takéto obohatenie, ktoré spočíva v užívaní cudzej nehnuteľnosti však nie je možné vrátiť v naturálnej podobe, keďže spočívalo vo výkonoch, a preto sa musí (spolu)vlastníkovi poskytnúť peňažná náhrada (, druhej vety .) Táto peňažná náhrada sa poskytuje vo výške nájomného obvykle uhrádzaného v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu na základe nájomných zmlúv (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. 11. 2008, sp. zn. : .) Súd mal pritom za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že výška ročného nájomného obvykle uhrádzaného v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu je 10 % hodnoty nehnuteľností, čo vzhľadom na nespornú hodnotu týchto nehnuteľností vo výške 92.625 eur a pri spoluvlastníckom podiele žalobcu v rozsahu 2/100 viedlo súd k záveru, že za 796 dní neoprávneného užívania nehnuteľností (od 10. 4. 2018 do 13. 6. 2020) prichádza do úvahy peňažná náhrada vo výške 404 eur. Žalovaný tak bol povinný zaplatiť žalobcovi za neoprávnené užívanie nehnuteľností peňažnú náhradu vo výške 404 eur ( v spojení s prvej vety ), a preto súd žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 404 eur vyhovel.

17. Len na okraj (keďže to niekto nespochybňoval) považuje súd za potrebné vysvetliť, že žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti pritom nemusia podať všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, a dokonca ani len taký počet spoluvlastníkov, ktorých úhrn podielov by predstavoval nadpolovičnú väčšinu zo všetkých podielov na spoločnej veci. Takúto žalobu za celú spoločnú nehnuteľnosť teda môže podať aj len jeden spoluvlastník. Bez ohľadu na veľkosť svojho podielu totiž môže ktorýkoľvek zo solidárne oprávnených spoluvlastníkov ( ) požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci, teda nielen časť pomerne na neho pripadajúcu podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu ( .) Spoluvlastník, ktorý by takto sám prijal celé plnenie od tretej osoby by však bol následne povinný vysporiadať sa s ostatnými spoluvlastníkmi spoločnej veci. Dlžník by sa však plnením jednému zo spoluvlastníkov zbavil svojho záväzku aj voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Uvedené závery vyplývajú z v spojení s , a vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa spoločnej veci ho výslovne potvrdzuje aj judikatúra (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. 11. 2008, sp. zn. : , kde sa uvádza, že : „Nie je preto správny názor odvolacieho súdu, že ak je žalobca podielovým spoluvlastníkom ideálnej 1/2 nehnuteľnosti, má právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia len z jednej polovice“.) V danej veci si pritom voči žalovanému ako neoprávnenému užívateľovi nehnuteľností uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len jeden spoluvlastník (žalobca), a to v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, preto v tomto konaní nemožno uvažovať o absencii aktívnej vecnej legitimácie.

18. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 404 eur od 14. 6. 2020 do zaplatenia, tak súd nemohol vyhovieť žalobnému návrhu na priznanie týchto úrokov z omeškania za obdobie od 14. 6. 2020 do 11. 7. 2020, pretože výzva žalobcu na úhradu dlžnej sumy z 13. 6. 2020 (č.l. 16), v ktorej bola žalovanému určená 14 dňová lehota na plnenie, mu bola doručená až 17. 6. 2020, a teda až od nasledujúceho dňa začala plynúť 14 dňová lehota na plnenie, po uplynutí ktorej sa žalovaný dostal do omeškania (od 12. 7. 2020), a preto súd podľa priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne podľa nariadenia vlády SR č. (v znení účinnom v čase vzniku bezdôvodného obohatenia) z priznanej sumy istiny 404 eur až od 12. 7. 2020 do zaplatenia, a vo zvyšnom rozsahu (pre obdobie od 14. 6. 2020 do 11. 7. 2020) žalobu zamietol. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie ide totiž o prípad, keď splatnosť nároku nie je určená ani v zmluve a ani nevyplýva zo zákona, či rozhodnutia súdu, a preto podľa je dlžník povinný plniť až potom ako ho na to žalobca vyzve ( .)

19. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 404 eur s príslušenstvom s priznanou sumou 404 eur s príslušenstvom bolo zrejmé, že plne úspešnou stranou sporu bol žalobca, a preto mu súd podľa (zásada úspechu) v spojení s priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.