Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-140-2020.pdf
PDF · 91.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/140/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci toho času už plnoletej: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, R., zastúpená matkou na základe plnomocenstva, dieťa rodičov: matky Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, R., a otca B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. L. XX, Č., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na toho času už plnoletú Y. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne od 14.10.2020, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám toho času plnoletej Y.. II. Zročné výživné za obdobie od 14.10.2020 do 30.04.2021 vo výške 987,10 eur je otec povinný uhradiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.10.2018, č. k. 49P/182/2017-79 v časti o výške výživného. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.10.2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného na v tom čase maloletú Y. zo sumy 200,- eur na sumu 400,- eur mesačne. Dňa 29.04.2021, po dosiahnutí plnoletosti, sa k návrhu pripojila aj v tom čase už plnoletá Y. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá súčasne požiadala aj o priznanie zaostalého výživného, a to spätne odo dňa podania matkinho návrhu. Návrh bol odôvodnený tým, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti uplynuli tri roky a jej finančné potreby sa zmenili.
2. Otec sa k návrhu nevyjadril. Návrh mu bol doručovaný na adresu uvedenú v evidencii registra obyvateľov. Súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu otca maloletého dieťaťa. Adresu pobytu otca sa nepodarilo zistiť ani kontaktovaním rodinných príslušníkov otca, súdneho exekútora, u ktorého podala matka návrh na vykonanie exekúcie, dopytom na daňový úrad. V súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku mu bol návrh doručený vyvesením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/182/2017-79 zo dňa 26.10.2018 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Y. K., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 56,43 eur (1.700,- SK) mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktorú bol otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 27.11.2017.
5. Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 26.04.2021 od zamestnávateľa V. G., E..A..O.. vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 11/2020 - 3/2021 bol vo výške cca. 670,- eur netto.
6. Podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa 01.02.2021 toho času už plnoletá Y. je v školskom roku 2020/2021 žiačkou F. triedy dennej formy štúdia na Škole Z. D., O. E. H..
7. Vo svojom podaní zo dňa 20.04.2021 toho času už plnoletá Y. uviedla, že hoci jej výdavky na základné potreby ako sú potraviny, hygienické potreby a pod. sa zvýšili len primerane rastu cien, vznikli jej iné výdavky. V tomto školskom roku si zakúpila preukážku na MHD v Bratislave vo výške 240,- eur, aby mohla cestovať do školy, školy sa však z dôvodu zlej pandemickej situácie zatvorili a jej preukážka tak zostala nevyužitá. Toho času už plnoletá Y. vyčíslila celkové náklady na sumu 300,- eur mesačne za bývanie, 50,- eur mesačne za telefón a internet, plus strava a školské potreby. Nečakaným výdavkom bolo zakúpenie dioptrických okuliarov z dôvodu diagnostikovanej vrodenej vady oka. Výdavkom pre toho času už plnoletú Y. bude študentský tábor, ktorý stojí 426,- eur. Ďalšími výdavkami sú stužková, vodičský preukaz, založenie stavebného sporenia. Matka pracuje ako predavačka, kde zarobí cca 550,- eur mesačne. Navrhovateľka s matkou nevlastnia žiadne auto, cennosti či nehnuteľnosti.
8. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. zo dňa 08.01.2021 otec toho času už plnoletej Y. v čase podania správy nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok.
9. Matka ako splnomocnená zástupkyňa na pojednávaní dňa 06.05.2021 uviedla, že dcéra by bola spokojná aj so zvýšením výživného na 300 eur. Od marca 2020 bývala dcéra v Ľ. so starými rodičmi kvôli dištančnému vzdelávaniu a kvôli pandémii, kde museli dať zaviesť internet, za ktorý platia 50 eur mesačne. Musela si zaobstarať tablet, o čom matka doložila do spisu doklad (394 eur) + príslušenstvo (USB kľúč + káble) - 33,38 eur. Počítač si ešte nekúpila, lebo nemala na to finančné prostriedky. Tým, že dcéra študuje masmediálnu a audiovizuálnu tvorbu musela si obstarať špeciálny program a mobil (90 eur), nakoľko potrebuje tri elektronické zariadenia na nahrávanie (tablet, starý a nový mobil) a nahratý materiál spracúva práve prostredníctvom tohto programu, ktorý stojí 40 eur mesačne. Je žiačkou X.ročníka a už teraz si šetria v rámci triedy na E.Ú. 10 eur mesačne s tým, že potom budú doplácať zvyšok. Ďalej dcére v januári zistili očný problém (cylinder), a preto musí nosiť dioptrické okuliare, ktoré stáli 130 eur. Taktiež by si chcela našetriť na vodičský preukaz, ktorý stojí minimálne 500 eur. Na Q. Z. Š. už nechodí, ukončila X. ročník, pokračuje vo výučbe chorvátskeho jazyka (30 eur mesačne) a vo folklórnom súbore (cca. 25 eur mesačne + cestovné pri vystúpeniach). Matka pracuje v V. ako predavačka. Dosahuje príjem cca. 670 eur netto mesačne. Ešte si dcéra šetrí poplatok na prijímacie skúšky na VŠ, ktorý by mal byť 2.000 eur (F. K. Z.). Matka ďalej uviedla, že inak sa jej pomery nezmenili. Odporcu naposledy videli pred 15 rokmi a o dcéru sa žiadnym spôsobom nezaujíma.
10. Otec sa na konanie pred súdom ani raz nedostavil, predvolanie mu bolo doručené v súlade s ust. §106 a § 111 ods. 3 CSP. Podľa § 180 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti otca.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
19. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb toho času už plnoletej Y., ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti, akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi, a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka neposkytne záujemcovi vyšší hypotekárny úver, ako je sám schopný splácať.
20. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. Pri poslednej úprave výživného na maloletú Y. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/182/2017-79 zo dňa 26.10.2018 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 56,43 eur (1.700,- SK) mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Jej potreby boli v tom čase odlišné, a to či už v súvislosti s výdavkami na stravu, drogériu, oblečenie, ale hlavne v súvislosti s nákladmi spojenými so školskou dochádzkou. Y. je v súčasnosti študentkou X. ročníka strednej školy, na ktorej študuje masmediálnu a audiovizuálnu tvorbu, pričom pri jej štúdiu je potrebné neustále zaobstarávať nové technické alebo programové prostriedky. Naviac v súvislosti s dištančným vzdelávaním vznikli ďalšie s tým spojené náklady na programovo-technické vybavenie potrebné pre štúdium. Aj napriek tomu, že príjmy otca sa kvôli jeho pasivite v konaní a nemožnosti zistenia pobytu nepodarilo zistiť, je nepochybné, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Z dopytu na úrad práce je zrejmé, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne dávky a teda nič mu nebráni vyvíjať aktivitu na zabezpečenie si príjmu, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Sumu 350,- eur súd považoval za primeranú aj s ohľadom na náklady, ktoré v konaní vyčíslila navrhovateľka. Na strane toho času už plnoletej navrhovateľky sa zmenili pomery, ktoré sú podmienené najmä jej vekom a dovŕšením dospelosti (napr. v súvislosti s možnosťou získať vodičské
oprávnenie), pokračujúcim štúdiom na strednej škole (o.i. príprava na stužkovú slávnosť a na štúdium na vysokej škole), pandemickou situáciou (zvýšené nároky na programovo-technické vybavenie potrebné pre dištančné vzdelávanie), zhoršeným zdravotným stavom (nutnosť kúpy okuliarov), s čím súvisí i rast nákladov matky na zabezpečovanie odôvodnených potrieb dcéry primeraných jej veku, štúdiu a zdravotnému stavu. Za situácie kedy sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa na nákladoch na toho času už plnoletú Y. a tieto zabezpečuje výlučne matka, mal súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživné sumou 350,- eur mesačne. Súd z vyššie uvedených dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, majúc za to, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám toho času už plnoletej Y..
21. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na toho času už plnoletú Y. počnúc dňom podania návrhu na súd matkou, t. j. odo dňa 14.10.2020, čím vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 987,10,- eur, čo predstavuje rozdiel medzi výškou pôvodne zvýšeného výživného a výškou novourčeného výživného, odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného na súd, t.j. od 14.10.2020 do 30.04.2021, t.j. konca mesiaca, v ktorom sa už stalo výživné splatným, pričom ide o obdobie 6 mesiacov a 18 dní. Zročné výživné tak predstavuje 6 mesiacov x 150 eur (k zvýšeniu výživného došlo o 150 eur) k čomu treba pripočítať pomernú časť výživného za 18 dní v mesiaci október 2020, t.j. 87,10 eur. Súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie toho času už plnoletej Euniky Adamkovej nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vzdala písomne do zápisnice o pojednávaní.
Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.