Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Saz/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, trvale bytom C. B. D., bez dokladu totožnosti, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 19, Banská Bystrica, o správnej žalobe vo veciach zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP- BB4-5886-015/2023-AV zo dňa 7.11.2023 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica č.: PPZ-HCP-BB4-5886-015/2023- AV zo dňa 7.11.2023 o zaistení žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, trvale bytom Sýrska arabská republika, bez dokladu totožnosti, bolo nezákonné.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) správnu žalobu zo dňa 23.11.2023 (ďalej aj „správna žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BB4-5886-015/2023-AV zo dňa 7.11.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) a bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia. V prípade, že bude žalobca prepustený zo zaistenia, žalobca sa domáhal určenia, že preskúmavané rozhodnutie bolo nezákonné. Žiadal tiež priznať voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.12.2023 oznámil správnemu súdu, že podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) bol žalobca dňa 05.12.2023 o 9:15 hod. prepustený zo zaistenia a bolo mu umožnené zotrvanie na území Slovenskej republiky podľa .

3. Na výzvu súdu zo dňa 12.12.2023 doručil žalovaný správnemu súdu kópiu príkazu žalovaného Č.p. PPZ-HCP-BB4-5886-028/2023-AV zo dňa 05.12.2023 o prepustení žalobcu zo zaistenia. Ďalej bola správnemu súdu doručená informácia Útvaru policajného zaistenia cudzincov Sečovce, č. PPZ-HCP- SE5-439-035/2023-ZC zo dňa 13.12.2023, podľa ktorej bol žalobca prepustený z Útvaru policajného zaistenia cudzincov Sečovce dňa 05.12.2023 o 9:15 hod.

4. Vo veci sa jedná o správnu žalobu vo veciach zaistenia ( a nasl. v znení v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Správny súd mal za preukázané, že k prepusteniu žalobcu došlo, tak ako to uviedol žalovaný. Na rozhodnutie vo veci sa neuplatnila lehota podľa .

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zaistil žalobcu dňa 07.11.2023 v čase o 16:50 hod. podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 07.12.2023. Podľa umiestnil žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.

6. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol dňa 06.11.2023 v obci Ipeľské Predmostie kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča a vyzvaný na preukázanie totožnosti, ktorú nevedel hodnoverným spôsobom preukázať, pričom vyhlásil, že pochádza zo Sýrie. Voči žalobcovi začalo konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa . V tomto konaní bolo voči žalobcovi vydané rozhodnutie Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB4-5886-012/2023-AV zo dňa 07.11.2023 o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu, ktorým bol žalobca podľa druhej vety zákona a administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Zároveň odkladný účinok odvolania voči tomuto rozhodnutiu bol podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov vylúčený. (ďalej aj „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“).

7. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že pri určovaní krajiny, do ktorej má byť účastník konania administratívne vyhostený, vychádzal z toho, že žalobca uviedol, že pochádza zo Sýrskej arabskej republiky - táto krajina nebola určená v rozhodnutí o vyhostení ako krajina, kde má byť žalobca vyhostený. Preto počas zaistenia žalobcu sa bude preverovať možnosť vyhostenia žalobcu do krajiny tranzitu alebo do inej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť.

8. Riziko úteku malo byť na strane žalobcu dané tým, že žalobca nedisponoval cestovným dokladom, nemal udelené víza a ani nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území iného členského štátu. Žalovaný nepristúpil k uloženiu menej závažného prostriedku ako zaistenia, keďže žalobca nemal pri sebe dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie výkonu administratívneho vyhostenia a taktiež si nevedel iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie. Žalovaný vyjadril podozrenie, že inak by bola daná možnosť žalobcovi páchať protispoločenskú činnosť, pričom za týchto okolností považoval za potrebné záujem spoločnosti uprednostniť pred záujmom žalobcu.

III.

Správna žaloba, stanoviská, pojednávanie

9. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

- napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo sa týka zisťovania a skúmania existencie prekážok administratívneho vyhostenia žalobcu a účelnosti a efektivity zaistenia;

- žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o vyhostení;

- žalovaný si vzhľadom na svoju prax musel byť vedomý nevyhostiteľnosti žalobcu do domovskej krajiny ako aj do tranzitných krajín;

- tranzitné tretie krajiny - konkrétne Turecko, Srbsko a Maďarsko odmietajú prevziať na svoje územie cudzích štátnych príslušníkov na základe readmisných dohôd;

- na väčšine územia Sýrie, kam jedine prichádza do úvahy vyhostenie, je bezpečnostná situácia nestabilná a z tohto dôvodu by bol život žalobcu v prípade jeho vyhostenia v ohrození;

- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu absencie určenia krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.12.2023 informoval správny súd o prepustení žalobcu zo zaistenia.

11. Žalobca v replike zo dňa 20.12.2023 uviedol, že prepustenie žalobcu zo zaistenia potvrdzuje dôvodnosť žaloby a navrhol súdu rozhodnúť o tom, že preskúmavané rozhodnutie bolo nezákonné.

12. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 12.01.2024 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že prepustenie žalobcu zo zaistenia potvrdzuje dôvodnosť správnej žaloby. K prepusteniu žalobcu došlo až po tom, čo bola zabezpečená fotokópia identifikačného dokladu vydaného Sýrskou arabskou republikou, ktorý potvrdzuje, že žalobca je jej štátnym príslušníkom. Zároveň vplyv na prepustenie žalobcu malo aj to, že oslovená Srbská republika ako krajina tranzitu nesúhlasila s prijatím žalobcu na jej územie.

13. Duplika bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 23.01.2024.

14. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.4.2024. Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili (žalobca ako aj žalovaný svoju neúčasť vopred ospravedlnili), preto správny súd v nariadenom pojednávaní pokračoval v ich neprítomnosti ( .) a vyhlásil tento rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu v deň 19.04.2024 po dobu 14 dní ( posledná veta ).

IV.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

16. Podľa policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

17. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

18. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. V. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

19. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, administratívnym konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

20. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikarúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť

efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.

21. Žalovaný v rámci rozhodovania o zaistení je povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. , ).

22. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. To v prípade preskúmavaného rozhodnutia splnené bolo. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásahu do osobnej slobody žalobcu. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v . Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

23. V súvislosti s tým, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedené, kam má byť žalobca vyhostený, správny súd poukazuje na nasledovný právny názor: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.1.2020)

24. V konaní bolo ustálené, že žalobca je štátnym občanom Sýrskej arabskej republiky, pričom tento údaj uviedol žalovaný v záhlaví rozhodnutia ako aj v odôvodnení. Napriek tomu, že štátna príslušnosť žalobcu nebola v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia preukázaná dokladom totožnosti, avšak uvedenú skutočnosť žalovaný nespochybňoval. Uvedené možno vidieť aj na tom, že žalovaný sa stotožnil s tým, že žalobcovi nebola určená ako krajina administratívneho vyhostenia Sýrska arabská republika.

25. Keďže žalobca nemohol byť podľa žalovaného vyhostený do Sýrskej arabskej republiky, tak žalovaný uviedol, že počas doby zaistenia žalobcu bude preverovať možnosť jeho vyhostenia do krajiny tranzitu, resp. do inej krajiny. Žalovaný si síce správne osvojil záver o prekážke administratívneho vyhostenia žalobcu do Sýrskej arabskej republiky, avšak sám nekonkretizoval to, na akých východiskách zakladá svoj predpoklad o reálnosti výkonu vyhostenia žalobcu do krajiny tranzitu resp. do inej krajiny.

26. Vo vzťahu k uvedenému platí, že „Limitom naplnenia účelu zaistenia, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení je reálnosť vyhostenia, teda vyhostiteľnosť cudzinca, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Bolo preto povinnosťou krajského súdu relevantne posúdiť, či správne orgány s riadnou starostlivosťou pristupovali k prevereniu možnosti vyhostenia navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2015).

27. Žalovaný sa taktiež nezaoberal tým, v akých podmienkach sa bude žalobca nachádzať v prípade vyhostenia do tretích krajín a ani otázkou hrozby následného vyhostenia z týchto krajín do krajiny pôvodu. Požiadavka na vyhodnotenie týchto skutočností je naliehavá obzvlášť za situácie, keď žalobca je štátnym občanom Sýrie, v ktorej prevláda zlá bezpečnostná situácia.

28. Na tomto základe možno uzavrieť, že preskúmavaného rozhodnutie neobsahuje jednoduchú a ucelenú úvahu o účelnosti zaistenia žalobcu a o prípadných krajinách, do ktorých by bolo možné

vyhostiť žalobcu. Vzhľadom na tento nedostatok je možné uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

29. Správny súd nepovažoval za udržateľné ani miestami zmienené bezpečnostné dôvody obhajujúce zaistenie žalobcu, nakoľko zaistenie predstavuje vždy obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, a k jeho realizácii môže dôjsť len za splnenia zákonných podmienok a z aplikovaného dôvodu (tu administratívne vyhostenie; § 88 ods. 1 písm. b/). Jedná sa o prostriedok ultima ratio na dosiahnutie jedine zákonom vymedzeného (vyhostenie) cieľa. „Možnosť umiestniť osobu do zaistenia z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici 2008/115.“ (rozsudok Súdneho dvora vo veci Kadzoev, C-357/09, bod 70).

VI.

Záver

30. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné.

31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia ( v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/.) Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( SS).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia v zmysle .

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.