Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-120-2023.pdf
PDF · 85.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/120/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. B. C., D.. E., bytom v F. G. XXX zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikov nám. č. 13 proti žalovanému A. H. C., bytom v H. C., I. G. XX/X o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.2.2023, č.k. 5C/105/2022-45 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. 11 bytového domu súpisné číslo XX, nachádzajúceho sa na parcele KN-C č. XXXX ako aj k podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu v podiele 586/10000 celku a tento prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a zároveň mu uložil povinnosť na vyrovnanie podielu vyplatiť žalobkyni sumu 54.500,- eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal aj právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k horeuvedenému bytu.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi horeuvedeného bytu a to každý v rozsahu 1 k celku. Uvedený byt je zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. C..
4. Žalobkyňa navrhla prikázanie nehnuteľnosti za náhradu žalovanému z dôvodu, že nehnuteľnosť od rozvodu manželstva užíva výlučne žalovaný. Uvedené tvrdenie žalovaný nepoprel, preto ho súd považoval za nesporné. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaný v priebehu konania nevyjadril nesúhlas s tým, že by mal v dôsledku zrušenia vyporiadania spoluvlastníctva sa stať výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Naopak záujem žalovaného o nehnuteľnosť vyplynula aj z jeho listu zo dňa 27.11.2022, ktorý adresoval žalobkyni. Záujem žalovaného o hypotéku za účelom vyplatenia žalobkyne potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi. Na základe uvedeného tak súd považoval možnosť zabezpečenia si finančných prostriedkov žalovaným na splnenie povinnosti vyplatiť žalobkyni primeranú náhradu za prikázanie veci do jeho výlučného vlastníctva za reálnu.
5. Vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd vyporiadal spoluvlastníctvo strán sporu prikázaním za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určení primeranej
náhrady súd vychádzal z tvrdenia žalobkyne v žalobe, že cena nehnuteľnosti sa pohybuje primerane vo výške 109.000,- eur, ktoré žalovaný v konaní nepoprel a teda išlo o tvrdenie nesporné. O tom, že náhrada vychádzajúca z takejto ceny nehnuteľnosti je skutočne primeraná svedčí podľa názoru súdu aj kúpna zmluva predložená žalobkyňou v spojení s výpoveďou žalovanej. Uvedené podľa názoru súdu preukazuje, že byt rovnakej rozlohy v tom istom bytovom dome a v obdobnom stave bol v mesiaci november 2002 predaný za cenu 110.000,- eur. Za primeranú náhradu preto súd považoval sumu 54.500,- eur tvrdenú žalobkyňou a žalovaným v konaní nerozporovanú. Na zaplatenie tejto sumy súd poskytol žalovanému časové obdobie 90 dní.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd nebral do úvahy skutočnosti, že žalobkyňa má voči nemu pozdĺžnosti ako je fond opráv, z ktorého sa platia pôžičky zobrané na zateplenie bytového domu, výstavbu kotolne a rekonštrukciu bytového domu. Tieto výhradne platí už 6 rokov sám. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nepracuje v stavebnom odvetví a nemá ani vzdelanie v danej oblasti a jej cena je premrštená a s touto nesúhlasí. Uvedený byt nadobudli kúpou v roku 2000 za sumu 8.300,- eur a po rozvode investoval do prestavby bytu a zveľadil ho a to kompozitne podlahy, umývačka riadu a prestavba kuchynskej linky. Byt je teraz o 20 rokov starší, preto nemôže byť niekoľko tisíc drahší. Žiadal o objektívne posúdenie hodnoty nehnuteľnosti ako aj to, že žalobkyňa k uvedenej nehnuteľnosti neplní žiadne povinnosti. Neplatí fond opráv, ktorý slúži na rekonštrukciu domu. Zo spoločného bytu si odniesla veci ako chladničku, práčku, 2 ks vysávače a všetky Zepter hrnce a príbory ako aj 2 postele, čo predstavuje sumu 10.000,- eur. Taktiež zničila kuchynskú linku a on preukázateľne po rozvode investoval sumu cca 20.000,- eur. Z uvedeného žiada, aby tieto aspekty boli zohľadnené pri určovaní výšky nehnuteľnosti. Navrhovateľka má dostať o sumu 30.000,- eur menej ako navrhla.
8. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že odvolanie žalovaného nemožno považovať za dôvodné, ak žalovaný prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
13. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
14. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 15. a/ sa týkajú procesných podmienok, 16. b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu 17. c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 18. d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Podľa § 373 ods. 4 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
20. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany viď § 383 ods. 4) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania.
21. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenia zákonných stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom a to za 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt v § 366 písm. a/ až c/ a za 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie upravenej v ust. § 366 písm. d/ C.s.p.
22. V prejednávanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie doručil žalovanému žalobu s prílohami a poučenie o procesných právach a povinnostiach a zároveň mu bolo doručené aj uznesenie, ktorým bol vyzvaný, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia písomne sa vyjadril k žalobe uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok neuznáva. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný na výzvu súdu v poskytnutej lehote písomne nereagoval a k žalobe sa nevyjadril ani dodatočne. Je teda zrejmé, že žalovaný prostriedky procesnej obrany neuplatnil ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie dokazovanie ukončil.
23. Keďže odvolacie konanie je individuálne iniciované odvolateľom a vymedzené obsahu odvolania, vytvára zákon pre protistranu a iné subjekty osobitné podmienky na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli použité pred súdom prvej inštancie.
24. Keďže pre odvolanie je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní pričom výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 C.s.p.
25. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil prostriedky procesnej obrany a tieto uplatnil až v rámci podaného odvolania, ktoré možno v odvolaní použiť len za splnenia podmienok uvedených v ust. § 366 C.s.p.
26. V rámci odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie prostriedkov procesnej obrany žalovaným v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 C.s.p., nakoľko sa netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolateľ ani netvrdil, že bez svojej viny ich nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
27. Za takejto procesnej situácie nebolo možné prihliadať na žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 378 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
28. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu v danom prípade žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
29. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).