Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10P-123-2020.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/123/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: matky
- Ž.V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X.. XXXX/XX, U., toho času bytom Č. XX, XXX XX H. - U. a otca neuvedeného; za účasti navrhovateľov: R. S., rodenej N.P., nar.XX.XX.XXXX a R. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom W. XX, A., za účasti O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. D. XX, U.; o zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, takto
rozhodol:
I. Mal. Z. S., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom R. S., nar. XX.XX.XXXX a R. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach. II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13.04.2010 č.k. 10P/409/2009.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia - starí rodičia maloletého dieťaťa z matkinej strany sa podaným návrhom domáhali zverenia maloletého dieťaťa do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Poukázali na to, že osoba (stará matka zo strany biologického otca maloletej) - O. Z., ktorá má maloleté dieťa zverené v náhradnej osobnej starostlivosti nezabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, podľa udania navrhovateľov je maloletá viac hladná, ako sýta, skoro celý deň je maloletá u svojej kamarátky, tam sa aj naje. Cez prázdniny bola maloletá u navrhovateľov, podľa ich udania prišla zavšivavená, zanedbaná, v špinavých veciach. Maloletá prosila navrhovateľov, aby si ju vzali do spoločnej náhradnej starostlivosti.
2. Matka sa k návrhu starých rodičov na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nevyjadrila, návrh, ako aj predvolanie na pojednávanie jej boli doručené prostredníctvom príslušníkov OO PZ Levice, nariadených pojednávaní sa nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila.
3. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť podanému návrhu. Poukázal na to, že navrhovatelia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, obývajú dvojizbový rodinný dom, ktorá je prerobený. Maloletá sa počas informatívneho pohovoru jednoznačne vyjadrila, že chce bývať s navrhovateľmi.
4. Stará matka zo stany biologického otca, ktorá má maloletú zverenú v náhradnej osobnej starostlivosti na pojednávaní uviedla, že je jej ľúto, že vnučka sa rozhodla, že nechce byť u nej, lebo ju od malička vychováva, ľúbi ju stále. Prekvapilo ju, že navrhovatelia podali takýto návrh, lebo o tom nevedela. Je pravda, že odkedy je fakticky maloletá u navrhovateľov, posiela im príspevky, ktoré na malú dostáva. V súčasnosti súhlasí s podaným návrhom, lebo sama vnučka to tak chce. A keďže je u navrhovateľov, ona na ňu nemôže dohliadať. Jej syn otcovstvo k maloletej stále neuznal.
5. Súd rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá mala predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania.
6. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu Ž. S.. Otcovstvo k maloletej uznané nebolo. Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 10P/409/2009 - 19 zo dňa 13.04.2010 zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti jej starej matky zo strany biologického otca maloletej a matku zaviazal na plnenie si vyživovacej povinnosti sumou zodpovedajúcou 30% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne.
7. Navrhovatelia sú starí rodičia maloletého dieťaťa z matkinej strany, sú manželmi. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v U., je zapísané vo zväzku XX ročník XXXX, strana XXX, por. č XX v knihe manželstiev matričného úradu U.. Navrhovateľ je
poberateľom starobného dôchodku vo výške 416,30 eura mesačne a navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 363,80 eura. Žijú v rodinnom dome, ktorý majú v osobnom vlastníctve, sú bezúhonní - neboli súdne trestaní, obaja sú zdraví.
8. Matka nemá okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť, v čase od 01.12.2014 do 31.08.2017 bola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a v čase od 01.07.2002 do 31.05.2010 aj prídavkov na deti.
9. Maloletá Z. je žiačkou 6.ročníka základnej školy. Z komplexného hodnotenia daného školského zariadenia vyplynulo, že maloletá v prvom polroku vymeškala 30 vyučovacích hodín z dôvodu ochorenia počas prezenčnej výučby. Do školy chodí slušne a čisto oblečená. Dosahuje priemerné výsledky, v kolektíve nemá problém so začlenením. V tomto školskom roku sa jej príprava na vyučovanie trochu zhoršila častejšie chodila na hodiny nepripravená, na online hodinách sa zúčastňuje, ale aj to nie pravidelne. Jej stará matka, ktorá mala aktuálne maloletú zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti sa zúčastnila aj rodičovského združenia, ktoré sa konalo v septembri.
10. Zo správy o povesti navrhovateľov Obce Pukanec boli zistené nasledovné skutočnosti. Maloletá Z. pravidelne navštevuje navrhovateľov počas prázdnin, ktorí sa vždy o ňu príkladne starajú, neboli riešení v komisií na ochranu verejného poriadku a obec o nich ďalšie informácie nemá.
11. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 28 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
13. Podľa § 45 odsek 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
14. Podľa § 45 odsek 2 veta prvá Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
15. Podľa § 45 odsek 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
16. Podľa § 45 odsek 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
17. Podľa § 45 odsek 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
18. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
19. Podľa § 46 odsek 1 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
20. Podľa § 45 odsek 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
21. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Rozhodnutie vo veci náhradnej osobnej starostlivosti musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia a týmto rozhodnutím dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa, ale aj o prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu.
28. Náhradná osobná starostlivosť je v zmysle zákona o rodine jednou z foriem náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa. Táto náhradná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodiča o dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti berie súd do úvahy dve skutočnosti a to je záujem dieťaťa a to, či sa rodič skutočne nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať. Bez splnenia vyššie uvedených podmienok nemožno o náhradnej starostlivosti rozhodnúť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov bol podaný dôvodne. Navrhovatelia starostlivosť o maloleté dieťa aktuálne fakticky zabezpečujú. Maloleté dieťa je na prostredie domácnosti navrhovateľov zvyknuté, navrhovatelia sú jeho starými rodičmi. Bolo preukázané, že medzi maloletým dieťaťom a navrhovateľmi jestvujú vzájomné citové väzby. Šetrením v domácnosti navrhovateľov bolo preukázané, že majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá má v domácnosti navrhovateľov zabezpečené všetko potrebné. Maloletá pri vykonávaní informatívneho pohovoru sama uviedla, že chce byť v domácnosti a starostlivosti navrhovateľov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovatelia sú poberateľmi starobného dôchodku, sú bezúhonní, ich zdravotný stav je dobrý. Matka nezabezpečuje starostlivosť o maloletú (z pripojených spisu Okresného súdu Levice 10P/409/2009 vyplýva, že matka žila neusporiadaným spôsobom života), otcovstvo k maloletej doposiaľ uznané nebolo. Za danej situácie má súd za to, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je jeho zverenie do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom, ktorí spôsobom svojho života zaručujú, že náhradná osobná starostlivosť bude realizovaná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Zároveň
osoba, ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti vyjadrila svoj súhlas s tým, aby bola maloletá zverená do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
29. Vo výroku rozsudku súd zároveň vymedzil navrhovateľom rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezanikajú rodičom dieťaťa ich rodičovské práva a povinnosti, nevykonávajú ich však v rozsahu v akom patria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Matke naďalej prináleží právo a povinnosť vychovávať dieťa v širšom zmysle slova, t. j. právo a povinnosť zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok nad rámec bežných vecí.
30. Po oboznámení sa so zárobkovými, majetkovými pomermi, počtom vyživovacích povinností matky maloletého - súd zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v súlade s ustanovením s § 62 odsek 3 Zákona o rodine počnúc právoplatnosťou rozsudku. Ide o tzv. minimálne výživné ktoré v súčasnosti predstavuje sumu 29,42,-eura a ktoré je povinný uhrádzať každý rodič bez ohľadu na svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery.
31. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP, nakoľko neboli v konaní zistené skutočnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v štyroch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.