Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Csp-93-2020.pdf
PDF · 95.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice vo veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Břeclav 69002 Česká republika, T. G. Masaryka 2392/17, IČ: 043 55 211, v konaní zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom 841 05 Bratislava, Majerníkova 3479/3A, proti žalovanému: P., o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 100 eur od 15.2.2017 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou dňa 9.1.2020 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100 eur od 15.12.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur ako aj náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyzval žalobcu, aby uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti uplatňovanej istiny v časti zákonného úroku z omeškania a v časti náhrady trov konania, s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že absentuje dohoda medzi stranami sporu o výške úrokov z omeškania, súd môže priznať žalobcovi úrok z omeškania len v rozsahu zákonných úrokov z omeškania a po preskúmaní podaných nárokov na vydanie platobných rozkazov v upomínacom konaní súd konštatoval, že žalobcovi nevznikol nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 12 eur.
3. Právna zástupkyňa žalobcu na výzvu OS Banská Bystria (čl. 25) uviedla, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu, ako je uvedené výzve zo dňa 31.1.2020. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 21Up/52/2020 dňa 10.2.2020 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť istinu 100 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 100 eur od 15.2.2017 do zaplatenia.
4. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu výzvou zo dňa 21.9.2020, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanému na súde príslušnom na prejednanie
veci, nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovanie v sporovom konaní na príslušnom súde podľa zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( 48,49).
5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec ako súdu príslušnému na prejednanie veci Okresnému súdu Levice, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Okresný súd Levice doručil žalovanému žalobu, poučenie a uznesenie č.k. 8Csp/93/2020 - 67 dňa 2.12.2020 ( čl.77). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa žalobcu, neúčasť ospravedlnila, nedostavil sa žalovaný, doručenie má vykázané ( čl. 109). Súd vec prejednal v neprítomnosti právnej zást. žalobcu a žalovaného.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
Právny predchodca žalobcu spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, SE a žalovaný dňa 10.1.2017 (čl. 93,94) uzavreli Smlouvu o úvěru č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100 eur, s poplatkom za poskytnutie úveru 28 eur , deň splatnosti 7.2.2017, doba trvania spotrebiteľského úveru 28 dní, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 128 eur, ročná percentuálna sadzba nákladov 2397.81 %. V zmysle Zmluvy, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom pozostávali z poplatku za poskytnutie úveru 28 eur. Žalovaná bol tak v zmysle zmluvy povinný vrátiť sumu 128 eur a to do 7. 2.2017. V rovnaký deň došlo k uzatvoreniu medzi zmluvnými stranami aj k uzatvoreniu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalovaný svoj dlh podľa žalobcu riadne a včas nesplnil. Ako vyplýva z preložených listinných dôkazov, žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> zaregistroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 eur, pričom pri registrácii uviedol svoje údaje. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru, žalovaný potvrdil, že súhlasí so zmluvou aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé a úplné. Na základe uvedenej zmluvy č. 495093 zo dňa 10.1.2017 žaloba ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100 eur, ktorý sa, ako už bolo uvedené zaviazal vrátiť žalovaný spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutého úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jeho dlh splatným 7.2.2017.
Keďže ide o konanie s cudzím prvkom, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná podľa čl. 17, ods. 1 písm. c) s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodným právnym poriadkom je podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), právny poriadok Slovenskej republiky.
9. Z výpisu z obchodního rejstříku, vedeného Krajským soudem v Brně vyplýva, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciová spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a zmenila sídlo na T.G. Masaryka 2392/17,69002 Břeclav a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ. a.s., (Zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. V zmysle uvedeného mal tak súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú.
10. Súd Zmluvu o úvere č. XXXXXX posúdil podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj príslušných ustanovení zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Uvedená zmluva je teda zmluvou spotrebiteľskou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jeho uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
12. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej
len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
15. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 1 ods. 3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie sú:- úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účelu zavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,- úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
19. Podľa § 2 písm. a), b), c) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
20. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
21. Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
22. Podľa § 2 písm. a), bodu 7 písm. b), písm. c), d) a e) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie: zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,7) <https://www.epi.sk/print/zz/2005-266/znenie-20150101.htm> dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
23. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o úvere, ktorá sa riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe tejto Zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100 eur, ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný poskytnutý úver v lehote splatnosti neuhradil. Keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu uvedeného v podanej žalobe a predložené listinnými dôkazmi nepoprel, súdu z jeho strany nebol predložený dôkaz o čiastočnom ani o úplnom splnení dlhu, súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenej dlžnej sumy, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zaviazal žalovaného i na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy, ktorý bol zo strany žalobcu uplatnený v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z,z. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi od 15.2.2017 do zaplatenia, ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Žalovaného súd zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).