Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/39/2020

Potvrdené rozhodnutím 10Co/118/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: JUDr. S. T., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, U., zastúpenej advokátkou: Mgr. Viera Vadovická, so sídlom Kuklovská 34, Bratislava, proti žalovanému: H. J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, T., zastúpeného advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie 1.542,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28C/39/2020-62 zo dňa 6. mája 2021, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detaviovou, v právnej veci žalobkyne: H.. S. T., Q..: X.X.XXXX, W. U. W. XX, U., zast.: Mgr. Viera Vadovická, advokátka so sídlom Kuklovská 34, Bratislava, proti žalovanému: H. J. R., Q..: XX.X.XXXX, W. U. H. XX, Š., zast.: JUDr. Boris Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie 1.542,55 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.542,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 390 Eur od 17.10.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 390 Eur od 17.11.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 390 Eur od 17.12.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 372,55 Eur od 24.5.2017 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 Eur počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka je splatná najneskôr do konca toho ktorého mesiaca pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý bol postúpený tunajšiemu súdu dňa 5.8.2020 domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom neuhradeného nájomného a nedoplatku z vyúčtovania sumu vo výške 1.542,55 Eur s prísl. a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 26.5.2014 nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechala žalovanému do užívania nehnuteľnosť uvedenú v bode 1.1 zmluvy. Žalobkyňa a žalovaný určité ustanovenia zmluvy upravili dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 31.5.2016. V zmysle bodu 3.1 zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 390 Eur. V zmysle bodu 3.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť nájomné najneskôr do 16. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nájomné platí. Na základe bodu 2.1 zmluvy (v znení dodatku č. 1) sa zmluvné strany dohodli na dobe trvania nájmu do 31.5.2018. Emailom zo dňa 7.11.2017 žalovaný informoval žalobkyňu, že „dáva výpoveď a bude sa snažiť ku koncu budúceho mesiaca nájsť si nový podnájom a vysťahovať sa“. Aj napriek skutočnosti, že nenastali žiadne objektívne skutočnosti, pre ktoré bol žalovaný oprávnený ukončiť nájomný vzťah výpoveďou, žalobkyňa emailom zo dňa 13.11.2017 akceptovala požiadavku - výpoveď žalovaného k ukončeniu nájomného vzťahu k 31.12.2017. Následne žalovaný emailom zo dňa 30.11.2017 informoval žalobkyňu, že sa odsťahoval a kľúče sú v poštovej schránke. Ku dňu opustenia predmetu nájmu, bol nájomca v omeškaní s úhradou nájomného za mesiace október 2017, november 2017 a následne aj za mesiac december 2017. K úhrade nájomného nedošlo. V súlade s bodom 3.2 zmluvy (v znení dodatku č. 1) žalobkyňa a žalovaný presne definovali poplatky za služby súvisiace s užívaním predmetu nájmu a dohodli sa, že žalovaný je povinný nedoplatky za služby uhradiť do najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na

úhradu nedoplatku. Hoci žalobkyňa žalovanému vyúčtovanie za rok 2016 riadne predložila a vyzvala na úhradu nedoplatku, žalovaný vyúčtovaný nedoplatok vo výške 372,55 Eur neuhradil. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému pohľadávky za nájomné za mesiac október 2017, november 2017 a december 2017 vo výške 390 Eur/mesiac, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť v súlade s bodom 3.3 zmluvy najneskôr do 16. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nájomné platí a nedoplatok na služby súvisiace s užívaním predmetu nájmu za rok 2016 vo výške 372,55 Eur, ktorý bol žalovaný povinný uhradiť v súlade s bodom 3.2 zmluvy (v znení dodatku č. 1) najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu nedoplatku. Vyúčtovanie nedoplatku pripravené správcom bytového domu bolo žalovanému niekoľkokrát riadne predložené, emailom v písomnej preukázateľnej forme dňa 17.5.2017, t.j. žalovaný bol povinný uhradiť nedoplatok najneskôr do 23.5.2017.

2. Žalobkyňa k návrhu na vydanie platobného rozkazu priložila nasledovné dôkazy: nájomnú zmluvu zo dňa 20.5.2014, dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 31.5.2016, vyúčtovanie nákladov za roku 2016, emailovú komunikáciu, vyúčtovacie faktúry za elektrinu za rok 2016 a 2017.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. zo dňa 29.4.2020. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobkyni titulom špekulatívneho dodatku ku nájomnej zmluve uhradil „nedoplatok“ za energie roku 2015 vo výške 390 Eur formou započítania z jeho depozitu, pričom poplatky za energie až do dňa podpisu uvedeného dodatku boli súčasťou mesačnej odplaty za nájom nehnuteľnosti a teda uvedené dojednanie účastníkov konania o úhrade „nedoplatku“ je plnením bez právneho dôvodu, čím sa žalobkyňa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatila. V súvislosti s nedoplatkom za rok 2016 vo výške 372,55 Eur uviedol, že hradil žalobkyni mesačné zálohy vo výške 90 Eur (1.080 Eur za rok 2016), pričom žalobkyňa uhradila za celý rok 2016 ako vlastníčka bytu zálohy vo výške 748,98 Eur, takže v prípade nedoplatku žalobkyne vo výške 372,55 Eur vznikol žalovanému po odpočítaní zálohových platieb nedoplatok vo výške 41,53 Eur. S poukazom na uvedené žalovaný započítal svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobkyni vo výške 390 Eur a súčasne poprel nárok žalobkyne vo výške 331,02 Eur.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu zo dňa 31.7.2020 uviedla, že so žalovaným uzatvorili dňa 26.5.2014 nájomnú zmluvu, ktorú následne upravili dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 31.5.2016. Čo presne žalovaný považuje na dodatku za špekulatívne nie je z odporu zrejmé. Je nepochybné, že pôvodná zmluva v bode 3.2 zahŕňala platby za služby súvisiace s užívaním bytu do celkovej výšky nájmu. Táto úprava vychádzala z dovtedajších skúsenosti žalobkyne s užívaním bytu. Avšak vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2015 bolo tak vysoké, že bolo nutné prehodnotiť úpravu zmluvného vzťahu. Dodatok k zmluve presne definuje výšku úhrad a zavádza pravidlo ich vyúčtovania, je legitímnym a zmluvou predpokladaným spôsobom zmeny zmluvného vzťahu. Žalobkyňa považuje tvrdenie žalovaného, že úhrada nedoplatku za rok 2015 vo výške 390 Eur na základe dodatku č. 1 k zmluve predstavuje plnenie bez právneho dôvodu za nesprávne. V súvislosti s dodatkom žalobkyňa upozornila, že k úhrade nedoplatku za rok 2015 došlo započítaním nedoplatku (466,92 Eur) so zloženým depozitom (390 Eur), t.j. žalobkyňa si ani nenárokovala celú výšku nedoplatku. Žalovaný bol následne povinný depozit v splátkach doplniť, čo však žalovaný aj napriek viacnásobným urgenciám zo strany žalobkyne nikdy neurobil. Žalovaný v odpore správne uviedol, že počas roka 2016 zaplatil mesačné zálohy na poplatky za služby súvisiace s užívaním bytu vo výške 1.080 Eur. Avšak jeho tvrdenie, že žalobkyňa uhradila ako zálohy len čiastku 748,98 Eur nie je správne. V zmysle bodu 3.2 zmluvy v znení dodatku platí, že medzi poplatky za užívanie bytu zmluvné strany okrem platieb hradených správcovi bytového domu zahŕňajú aj náklady elektrickej energie. V zmysle vyúčtovacích faktúr za elektrinu je zrejmé, že žalobkyňa hradila preddavkové platby vo výške 39 Eur/mesiac, t.j. ročne 468 Eur. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybňoval jej uplatnený nárok. Naopak, je zrejmé, že žalobkyňa si vždy uplatnila nárok vo výške nižšej ako mohla.

5. Podľa o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

6. Podľa o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej

istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

7. Podľa , prvá veta , ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa , súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 6.5.2021, na ktorom sa strany pridržiavali svojich písomných vyjadrení, pričom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nie je potrebné ani správne miešať vzniknuté nedoplatky. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, 2 roky, do 31.5.2016. V rámci nájomného boli aj energie. Ak sa žalovanému nepáčil prístup žalobkyne, mohol 31.5.2016 uvoľniť byt a žalobkyňa nemala po ňom čokoľvek požadovať. Keďže žalovaný v byte chcel zostať, bolo jeho rozhodnutím uzavrieť dodatok, mohol si zavolať právneho zástupcu, aby mu vysvetlil veci. Podmienkou žalobkyne však bolo uhradiť nedoplatok, ktorý sa započítal s depozitom, ktorý bol nižší, ako vzniknutý nedoplatok a na zostatok dlhu sa nebude prihliadať, ako to vyplýva z dodatku. Žalovaný mal 10 splátkami doplniť depozit, čo neurobil. V dodatku bolo z nájomného vyčlenených na služby 90 Eur a vzniknutý nedoplatok na týchto službách bol povinný nájomca doplatiť na základe vyúčtovania. Zároveň poukázala na vyúčtovanie zo ZSE, v ktorom je uvedený vývoj spotreby, ktorú vedel ovplyvniť výlučne žalovaný a z ktorého vyplýva, že priemerná spotreba je nižšia, ako spotreba, ktorú mal žalovaný. Z uvedeného dôvodu preto trvá na úhrade nedoplatku, ktorý vyplýva z vyúčtovania vypracovaného správcom.

9. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní v plnej miere pridržal vyjadrení uvedených v odpore. K vzniknutému nedoplatku vo výške 372,55 Eur uviedol, že ak za 12 mesiacov v roku 2016 má mať žalovaný nedoplatok vo výške 372,55 Eur, pri cene za elektrinu 385,85 Eur + ostatné služby, čo je 1.121,53 Eur, tak z toho vyplýva, že priemerná cena energií je 125,62 Eur/mesačne. Táto suma krát 7 mesiacov je 879,31 Eur. Vzhľadom na celkovú cenu energií za rok 2016 vo výške 1.559,85 Eur je pri tvrdenom nedostatku 372,55 Eur zrejmé, že žalobkyňa uznáva uhradené energie žalovaným vo výške 1.187,30 Eur, a teda žalovanému vznikol preplatok vo výške 307,99 Eur. Za tú časť roku 2016, za ktorú bol povinný platiť aj energie. K dodatku č.1 nájomnej zmluvy zo dňa 30.5.2016, bod 2.3 uviedol, že by sa malo prihliadnuť na to, že tento dodatok bol uzatvorený medzi prenajímateľom - právničkou a nájomcom

- dôchodcom cca 70 rokov. Je toho názoru, že bol uzatváraný v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň uviedol, že v mesiaci december nájomca byt nevyužíval, preto by nájom za tento mesiac platiť nemal. V pôvodnej nájomnej zmluve, ktorá bola uzatvorená sa zmluvné strany dohodli na nájomnom v stanovenej výške vrátane poplatkov za služby súvisiace s užívaním bytu. Ak by tieto dve sumy boli započítané s požadovanou istinou, tak zostáva suma 82,01 Eur, a preto navrhol, aby súd priznal žalobkyni túto sumu a zaviazal ju zaplatiť trovy konania právneho zastúpenia. Súčasne požiadal o povolenie splátok, vzhľadom na príjem žalovaného.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne titulom záverečnej reči zotrvala na návrhu tak ako bol podaný a žiadala súd, aby súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu a priznal žalobkyni nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Právny zástupca žalovaného sa v záverečnej reči pridržal všetkých svojich vyjadrení a navrhol, by súd priznal žalobkyni sumu 82,01 Eur a zaviazal ju zaplatiť trovy konania. Súčasne žiadal, aby súd povolil splátky po 30 Eur.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 26.5.2014 uzatvorila žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom bytu č. 9 nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu na Drieňovej ul. č. 11 v Bratislave. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 31.5.2016 s mesačným nájomným vo výške 390 Eur, v ktorom boli zahrnuté poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Dňa 31.5.2016 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na základe ktorého došlo k zmene článku 2 bod 2.1 nájomnej zmluvy, t.j. k predĺženiu doby nájmu do 31.5.2018. Zároveň došlo k zmene Článku 3 bod 3.2 a to tak, že poplatky za služby súvisiace s užívaním predmetu nájmu (najmä elektrická energia, náklady na kúrenie, studenú a teplú vodu, vodné a stočné, odvoz odpadu, správa domu, údržba a opravy a iné služby poskytované v bytovom dome a pod.) sú zahrnuté vo výške nájomného vo výške 90 Eur/mesiac, t.j. vo výške 60 Eur mesačnej zálohovej platby správcovi

bytového domu BYTOSPOL S.S., s.r.o. a vo výške 30 Eur mesačnej zálohovej platby na dodávku elektrickej energie. V dodatku sa zároveň žalobkyňa a žalovaný dohodli, že nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu je nájomca povinný uhradiť do 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu nedoplatku s tým, že toto platí na služby poskytované od 1.1.2016. V bode 2.3 dodatku zobral žalovaný (nájomca) na vedomie vyúčtovanie nákladov za užívanie predmetu nájmu a plnenia spojené s jeho užívaním za rok 2015 vo výške 466,92 Eur a žalobkyňa a žalovaný sa zároveň dohodli, že uvedený nedoplatok bude uhradení z depozitu zloženého podľa bodu 3.4 nájomnej zmluvy vo výške 390 Eur, t.j. sa započítajú a nedoplatok sa bude považovať za vyrovnaný. K ukončeniu nájomnej zmluvy došlo ku dňu 31.12.2017, na základe súhlasu žalobkyne ukončiť nájomný vzťah k 31.12.2017, tak ako žiadal žalovaný. Žalovaný sa z bytu odsťahoval 30.11.2017. V tom čase už bol v omeškaní so zaplatením nájomného za mesiac október 2017 a november 2017. Žalovaný nezaplatil nájomné ani za mesiac december 2017 a ani nedoplatok vo výške 372,55 Eur na službách spojených s užívaním bytu za rok 2016, napriek tomu, že žalobkyňa žalovanému vyúčtovanie zaslala emailom dňa 14.5.2017.

13. Podľa o krátkodobom nájme bytu krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.

14. Podľa a , krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.

15. Podľa , zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.

16. Podľa , úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

17. Podľa , zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.

18. Podľa Článku 2 bod 2.1, prvá veta Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, sa zmluvné strany dohodli, že bod 2.1 zmluvy sa vypúšťa v plnom rozsahu a nahrádza sa novým znením: „Zmluvné strany sa dohodli na dobe trvania nájmu do 31.mája 2018.“

19. Podľa Článku 2 bod 2.2 Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, sa zmluvné strany dohodli, že bod 3.2 zmluvy sa vypúšťa v plnom rozsahu a nahrádza nasledovným znením: „Poplatky za služby súvisiace s užívaním Predmetu nájmu (najmä elektrická energia, náklady na kúrenie, studenú a teplú úžitkovú vodu, vodné a stočné, odvoz odpadu, správa domu, údržba a opravy a iné služby poskytované v bytovom dome a pod.) sú zahrnuté vo výške nájomného („ďalej ako „Služby“) vo výške 90,- EUR (slovom deväťdesiat eur)/mesačne; t.j. vo výške 60,- EUR mesačnej zálohovej platby správcovi bytového domu BYTOSPOL S.S., s.r.o. a vo výške 30,- EUR mesačnej zálohovej platby na dodávku elektrickej energie. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že v prípade, ak poskytovatelia služieb zmenia výšku preddavkových platieb za Služby, Prenajímateľ je oprávnený jednostranne upraviť výšku preddavkových platieb za Služby tak, aby ich výška vždy zodpovedala výške preddavkových platieb podľa určenia poskytovateľom Služieb. O jednostrannom upravení preddavkových platieb podľa predchádzajúcej vety a začiatku platnosti novej výšky preddavkových platieb informuje Prenajímateľ Nájomcu písomne bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o novej výške preddavkových platieb dozvedel od poskytovateľa Služieb. Prenajímateľ vykoná

vyúčtovanie platieb za Služby 1x ročne, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovacích faktúr. Nedoplatky za služby je Nájomca povinný uhradiť Prenajímateľovi do siedmych (7) pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu nedoplatku. V prípade vyúčtovania preplatkov za Služby spojené s užívaním Predmetu nájmu Prenajímateľ uhradí Nájomcovi rozdiel do siedmych (7) pracovných dní od vyúčtovania preplatku. Toto ustanovenie platí na Služby poskytnuté/dodané od 01.januára 2016.“

20. Podľa Článku 2 bod 2.3 Dodatku č. 1 „Nájomca berie na vedomie, že vyúčtovanie nákladov za užívanie Predmetu nájmu a plnenia spojené s užívaním Predmetu nájmu za obdobie 01. január 2015 až 31. december 2015 vykázalo nedoplatok vo výške 466,92 EUR. Zmluvné strany sa dohodli, že nedoplatok špecifikovaný v predchádzajúcej vete uhradí Nájomca z Depozitu zloženého podľa bodu 3.4 zmluvy; t.j., 390,- EUR sa započíta so zloženým Depozitom a tým pádom zmluvné strany považujú nedoplatok za vyrovnaný.“

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy podľa , predmetom ktorej bol krátkodobý nájom bytu č. 9 na 1. poschodí bytového domu na ul. Drieňová 11 v Bratislave, ktorý bol v zmysle Článku 2 bod 2.1 zmluvy v znení jej dodatku č. 1 dohodnutý na dobu určitú do 31.5.2018. Nájomný vzťah skončil na základe dohody zmluvných strán k 31.12.2017. Podľa Článku 3 bod 3.1 a 3.3 bol žalovaný povinný platiť nájomné vo výške 390 Eur mesačne, do 16. dňa kalendárneho mesiaca, za ktoré sa nájomné platí. Žalovaný neuhradil riadne a včas nájomné za mesiac október 2017 až december 2017. Podľa Článku 3.2 nájomnej zmluvy v znení dodatku č. 1 nedoplatky za služby bol žalovaný povinný uhradiť do 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu. Za rok 2016 vznikol žalovanému nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu vo výške 372,55 Eur, ktorý bol vyúčtovaný správcom BYTOSPOL S.S. s.r.o. Žalovaná zaslala žalovanému vyúčtovanie emailom dňa 14.5.2017. Žalovaný dlžné nájomné a nedoplatok neuhradil. Žalovaný namietal výšku nedoplatku z dôvodu, že uhradil žalobkyni zálohové platby za rok 2016 spolu vo výške 1.080 Eur, pričom žalobkyňa uhradila za celý rok 2016 ako vlastníčka bytu zálohy len vo výške 748,98 Eur. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného mu tak vznikol po odpočítaní žalobcom zaplatených zálohových platieb nedoplatok vo výške 41,53 Eur (náklady celkom 1.121,53 Eur - zaplatené zálohy 1.080 Eur). Žalovaný ďalej namietal správnosť vyúčtovania a poukázal vlastný výpočet, na údajné bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalobkyne z dôvodu uzatvorenia dodatku č. 1, v ktorom došlo k zápočtu nedoplatku na službách za rok 2015 so zloženým depozitom. Zároveň pri výpočte zohľadnil aj skutočnosť, že v decembri 2017 byt neužíval a teda nájomné nebol povinný platiť. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný zastáva názor, že jeho dlh voči žalovanej predstavuje sumu 82,01 Eur.

22. Obranu žalovaného nepovažoval súd vzhľadom na predložené listinné dôkazy, dodatok č. 1, vyúčtovanie za služby za rok 2016 a vyúčtovacie faktúry za dodávku elektrickej energie za roky 2016 a 2017 za správnu. Žalovaný nepostupoval správne keď pri kontrole výpočtu nedoplatku vychádzal z priemernej sumy energií, ktorú si sám vypočítal spriemerovaním spotreby z vyúčtovania služieb a spotreby za elektrickú energiu za rok 2017 (ani nie za rok 2016) a pri výpočtoch zohľadňoval svoje závery o vzniku údajného bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne a skutočnosti, že nie je povinný zaplatiť nájom za mesiac december 2017, hoci sa nájomný vzťah skončil 31.12.2017. V prípade, ak by žalovaný postupoval správne, t.j. odpočítal zaplatené zálohy od skutočnej spotreby, nezapočítaval údajné bezdôvodné obohatenie a neodpočítal nájomnom za mesiac december 2017, nedospel by k nesprávnemu záveru, že jeho dlh voči žalovanej predstavuje sumu 82,01 Eur. Z vyúčtovania za rok 2016 vypracovaného správcom jednoznačne vyplýva správnosť výpočtu nedoplatku vo výške 372,55 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou predpísaných a zaplatených zálohových platieb za rok 2016 v celkovej výške 748,98 Eur a skutočnými nákladmi za rok 2016 v celkovej výške 1.121,53 Eur. Z vykonaného dokazovania mal tak súd preukázanú jednak správnosť výšky nedoplatku (372,55 Eur) ako aj tú skutočnosť, že žalovaný neuhradil žalobkyni nájomné za mesiace október 2017 až december 2017, spolu vo výške 1.170 Eur.

23. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že dodatok č. 1 je uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi, z dôvodu, že žalobkyňa je právnička a žalovaný dôchodca. Namietanú skutočnosť nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Navyše v Článku 2 bod 2.3 dodatku č. 1 žalovaný ako nájomca zobral na vedomie výšku nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za rok 2015 vo výške 466,92 Eur napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že tento nedoplatok nie je povinný zaplatiť, čo sám uviedol v podanom odpore, a napriek tomu súhlasil s jeho započítaním voči zaplatenému depozitu vo výške 390 Eur, tak

ako je uvedené v dodatku. Žalovaný nepreukázal, že by mu bolo bránené zo strany žalobkyne nechať si obsah dodatku posúdiť treťou osobou. Súd preto nepovažoval dodatok č. 1 za uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal preukázané tvrdenia žalobkyne a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

25. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením dlhu, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5% ročne z dlžnej sumy tak ako si ich uplatnila žalobkyňa, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného za mesiace október 2017, november 2017, december 2017 a nedoplatku z vyúčtovania za rok 2016.

26. Podľa lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

27. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný je starobný dôchodca a jeho starobný dôchodok predstavuje 574,60 Eur mesačne. Súd prihliadol na osobu žalovaného a na výšku priznaného plnenia, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 1.542,55 Eur (pokiaľ ide o istinu) a povolil uhradenie prisúdenej čiastky v splátkach vo výške 100 Eur. Povinnosťou žalovaného bude riadne dodržiavať platobnú disciplínu, v opačnom prípade, teda nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stane zročným celé plnenie.

29. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žalobkyni ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.