Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_2T-38-2020.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, dňa 06. mája 2021 v Humennom na hlavnom pojednávaní v trestnej veci proti obžalovanej: D.. A. V., narodená XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N. č. XXXX/X, XXX XX H., stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona takto
rozhodol:
Obžalovaná D.. A. V., narodená XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N. č. XXXX/X, XXX XX H.,
j e v i n n á
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona
p r e t o ž e
dňa 20.12.2019 v čase o 10.50 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. N. XXX, ev.č.: H. takým spôsobom, že s vozidlom z parkovného miesta pred obytným blokom N. XXXX/X v H. cúvala na ulicu T., kde pri veľkokapacitných nádobách na odpad stála K. N., do ktorej narazila zadnou časťou vozidla, následkom čoho spadla na zem a utrpela zranenia a to zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo s posunom, zlomeninu tela druhého driekového stavca - nestabilná, zlomeninu tela tretieho driekového stavca, zlomeninu tela piateho driekového stavca, zlomeninu horného a dolného rámu lonovej kosti vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 140 dní, čím tak ako vodička porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania tým, že porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jej postavenia,
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, a v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo výške 800,00 (osemsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, na náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenej K. N., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXXX/X, XXX XX H., vo výške 11.143,00 Eur (jedenásťtisíc jednostoštyridsaťtri Eur).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú K. N., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXXX/X, XXX XX H., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 06.05.2020 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č. k. XPv XXX/XX/XXXX-X zo dňa 24.04.2020 na obvinenú D.. A. V., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N. XXXX/X, H., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedený v enunciáte obžaloby a tohto rozsudku. V danej veci bolo uskutočnené hlavné pojednávanie dňa 24.09.2020, ktoré bolo predchádzajúcim samosudcom, S.. X. W. odročené na neurčito z dôvodu, že sa nedostavila poškodená a na jej prítomnosti trval obhajca obžalovanej, ako aj prokurátor. Na hlavnom pojednávaní vykonanom dňa 06.05.2021 na Okresnom súde Humenné bola obžalovaná D.. A. V., narodená XX.XX.XXXX v H. (ďalej len ako „obžalovaná“) poučená podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku, teda že došlo k zmene v osobe samosudkyne z dôvodu odchodu do starobného dôchodku sudcu S.. X. W., a vyhlásila, že súhlasí so zmenou samosudkyne. Následne obžalovaná po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Súd postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku položil obžalovanej otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 5, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná odpovedala „áno“ pri všetkých otázkach. Prokurátor podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná. Súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná, a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o nároku poškodenej na náhradu škody. Prihliadnuc na vyhlásenie o vine obžalovanej a na ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s tým, že obžalovanej ako trestne zodpovednému páchateľovi, ktorá má viac ako 14 rokov a v čase spáchania skutku nebola nepríčetná, teda ako subjektu trestného činu, bolo nepochybne preukázané vyššie uvedené protiprávne konanie, ktorým naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, po objektívnej stránke v tom, že dňa 20.12.2019 v čase o 10.50 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. N. XXX, ev.č.: H. takým spôsobom, že s vozidlom z parkovného miesta pred obytným blokom N. XXXX/X v H. cúvala na ulicu T., kde pri veľkokapacitných nádobách na odpad stála poškodená K. N. (ďalej ako „poškodená“), do ktorej narazila zadnou časťou vozidla, následkom čoho poškodená spadla na zem a utrpela viaceré zranenia, čím obžalovaná porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého bola ako vodič povinná venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Konaním obžalovanej bol zasiahnutý objekt trestného činu (prečinu), ktorým je ľudské zdravie, v danom prípade zdravie poškodenej K. N., ktorej následkom konania obžalovanej bola spôsobená ťažká ujma na jej zdraví. Konaním obžalovanej bola rovnako naplnená aj subjektívna stránka trestného činu, ktorá pri danom trestnom čine vyžaduje nedbanlivosť. V prípade výskytu takého konania nastupuje sankcionovanie prostriedkami trestného práva.
K o s o b e :
Obžalovaná pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že od 01.11.2015 je zamestnaná ako „poisťovací poradca“ v spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s., pobočka H.. Jej priemerný mesačný príjem z tohto zamestnania je približne 800,00 Eur až 850,00 Eur a iný príjem nemá. Je samoživiteľkou, keďže nie je vydatá, a má maloletú, 8-ročnú dcéru, ktorá navštevuje 2. ročník základnej školy. Žije spolu s priateľom a so svojou dcérou v H., v 3-izbovom byte, ktorý si kúpila prostredníctvom hypotekárneho
úveru, a ktorý aj v súčasnosti spláca. Je držiteľkou vodičského oprávnenia, motorové vozidlo užíva z dôvodu dochádzania do zamestnania a pri výkone povolania. Na hlavnom pojednávaní dňa 06.05.2021 obžalovaná krátkou cestou doložila súdu Rodný list svojej dcéry I. V., nar. XX.XX.XXXX, Dodatok č. X k pracovnej zmluve zo dňa 01.11.2015, uzavretý dňa 12.04.2017 medzi spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a.s., ako zamestnávateľom a D.. A. V. ako zamestnancom, v zmysle ktorého sa obžalovanej pracovný pomer na dobu určitú zmenil na pracovný pomer na neurčitý čas, a tiež písomnosť označenú ako „Potvrdenie vozidla pre výkon pri pracovnej činnosti poradcu“ zo dňa 03.05.2021 vystavený spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a.s. pre zamestnankyňu D.. A. V., ktorým uvedená spoločnosť potvrdzuje, že obžalovaná je ich zamestnancom ako poisťovací poradca a pre výkon jej povolania je nevyhnutné, aby bola schopná jazdy autom, čo vyplýva z jej pracovnej náplne dostaviť sa za klientom v ktorejkoľvek pracovnej dobe (čl. 143). Na základe vykonaných lustrácií mal súd za preukázané, že obžalovaná nemá záznam v odpise z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (čl. 124) a ani v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (čl. 89, 128). Odpoveď na lustráciu v databáze súdov CBD (čl. 125) a odpoveď na lustráciu v GP (čl. 127) obsahujú 1 záznam a to pre skutok, pre ktorý sa vedie predmetné trestné konanie. Odpoveď na lustráciu obžalovanej v databáze súdov STA (čl. 126) neobsahuje žiaden záznam. Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanej bolo vodičské oprávnenie udelené dňa 18.03.1999 v kat. D., O., a dňa 01.05.2004 v kat. D., pričom v časti o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke nie sú uvedené žiadne záznamy (čl. 86). V správe o povesti z mesta H. zo dňa 22.03.2021 je obžalovaná hodnotená kladne, má dobrú povesť a dobré susedské vzťahy, pokojnú povahu. Mestská polícia eviduje u obžalovanej 1 záznam o priestupku na úseku dopravy podľa § 22 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., ktorý bol riešený hliadkou mestskej polície len napomenutím (čl. 88, čl. 120).
T r e s t :
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustila obžalovaná, a ktoré malo za následok ťažkú ujmu na zdraví ďalšej osoby musí byť páchateľka spravodlivo potrestaná. Pri hodnotení osoby obžalovanej a jej pomerov súd zistil, že obžalovaná je slobodná, je matkou maloletého dieťaťa, o ktoré sa stará ako samoživiteľka, teda maloletá dcéra je plne odkázaná na osobu obžalovanej. Je prihlásená na trvalý pobyt na adrese N. č. XXXX/X, XXX XX H., kde žije v 3-izbovom byte zadováženom na hypotekárny úver, ktorý sama spláca. Súd mal za preukázané aj zamestnanie obžalovanej v spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., kde k výkonu svojho povolania nevyhnutne potrebuje používať motorové vozidlo, pričom jej mesačný príjem je 800,00 Eur. Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a nemá záznam v odpise z Registra trestov Generálnej prokuratúry SR, na úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchala len jeden priestupok v roku 2016, ktorý bol zo strany Mestskej polície H. riešený napomenutím. Zároveň súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaná je priaznivo hodnotená z miesta bydliska, kde má dobrú povesť a dobré susedské vzťahy, pričom charakterovo je hodnotená ako osoba kľudnej povahy, ktorá nepožíva návykové alebo psychotropné látky. Pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je v osobitnej časti zákona stanovený trest odňatia slobody v rozmedzí na jeden až päť rokov, keďže obžalovaná skutok spáchala závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, keď porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu jej z § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Súd poukazuje na skutočnosť, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 Trestného zákona patrí medzi nedbanlivostné trestné činy. Obžalovaná teda nikomu nechcela úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, napriek tomu však jej nedbanlivostným konaním k tomu došlo. Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľky, jej pomery, či možnosti jej nápravy a zároveň podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovanej súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, naopak súd zistil tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona, a to že obžalovaná pred spáchaním skutku viedla riadny život v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, o čom svedčí skutočnosť, že obžalovaná nemá žiadny záznam v registri trestov ako aj v ostatných registroch, rovnako má v mieste bydliska dobrú povesť a má dobré susedské vzťahy. Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona bolo, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, a to už aj v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom počas výsluchu po vznesení obvinenia (čl. 12), a následne aj v konaní pred súdom, keď urobila vyhlásenie o vine. Obžalovaná sa po skutku snažila poškodenej pomôcť a zabezpečiť lekárske ošetrenie, poškodenej sa ospravedlnila a vyjadrila ľútosť nad svojím konaním, pričom opakovane kontaktovala poškodenú, ktorú navštívila aj v nemocnici. Obžalovanej súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n), keďže obžalovaná spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní, keď podrobne objasnila spáchanie skutku a urobila aj opatrenia na náhradu škody v poisťovni. Súd pôvodným trestným rozkazom zo dňa 25.05.2020 uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere štrnásť mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní dvadsaťštyri mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov na dobu dvadsaťštyri mesiacov. Po zvážení všetkých okolností v čase rozhodovania na hlavnom pojednávaní dňa 06.05.2021 rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovanej, berúc do úvahy príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu a spôsob jeho spáchania, toho či sa v minulosti už dopustila takého protiprávneho konania, ako aj prostredie, v ktorom žije a jej doterajšie správanie, súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, prichádza u obžalovanej za prípustné uloženie alternatívneho trestu vo forme peňažného trestu v súlade s § 56 ods. 2 Trestného zákona. Uložený peňažný trest vo výške 800,00 Eur, teda vo výške jedného mesačného príjmu obžalovanej, súd považuje za dostačujúci na zabezpečenie nápravy obžalovanej, ktorá doposiaľ viedla riadny život a trestný čin bol v jej prípade spáchaný z nedbanlivosti. Pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, súd obžalovanej zároveň uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, a takýto trest súd považuje za dostačujúci aj na ochranu spoločnosti. V danom prípade súd po dôkladnom zvážení neuložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov. Účel trestu zákazu činnosti spočíva v zabránení páchateľovi vykonávať takú činnosť, ktorá mu dáva príležitosť na páchanie trestných činov určitého druhu (R42/1967). V danom prípade sa však pri osobe obžalovanej jednalo o výnimočný skutok, resp. ide o jej prvé vážne porušenie zákona, resp. povinnosti v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Taktiež súd pri rozhodovaní o neuložení tohto druhu trestu osobitne prihliadal na § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého by uložený trest mal zásadne postihovať len osobu páchateľky tak, aby vplyv na jej okolie bol minimalizovaný, teda aby nespôsobil ujmu na príslušníkoch jej rodiny, v danom prípade maloletej dcéry obžalovanej, ktorá je na ňu, vzhľadom na jej vek a na ostatné osobné pomery, úplne odkázaná. Súd s ohľadom na zamestnanie obžalovanej, pri ktorom mal za preukázané, že používanie motorového vozidla je pre jeho výkon nevyhnutné, považoval uloženie trestu zákazu činnosti za neprimerane prísne. Nepriaznivým následkom jeho uloženia by v konečnom dôsledku bola strata zamestnania obžalovanej, ktorej povinnosť dochádzať za klientmi zamestnávateľa - KOOPERATIVA poisťovne, a.s., vyplýva priamo z pracovnej zmluvy, resp. z náplne práce, o ktorej súdu predložila potvrdenie od svojho zamestnávateľa, a s tým následne spojená aj strata príjmu obžalovanej z tohto zamestnania. Daná skutočnosť by zasiahla do života nielen obžalovanej, ale neprimerane a výrazne by zasiahla aj do života jej maloletej dcéry, najmä by ohrozila zabezpečenie jej základných životných potrieb, jej výchovu a vývoj, ktorý obžalovaná ako samoživiteľka v celom rozsahu sama zabezpečuje práve príjmom zo svojho zamestnania. Rovnako by prípadná strata zamestnania obžalovanej ohrozila aj ich bývanie vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná zo svojho príjmu spláca hypotekárny úver na byt, v ktorom so svojou dcérou býva, na čo súd pri rozhodovaní prihliadol a trest zákazu činnosti obžalovanej z týchto dôvodov neuložil. Zároveň má súd zato, že už aj samotné prejednanie trestného činu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, a uložený peňažný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody predstavujú pre obžalovanú dostatočnú sankciu za spáchaný prečin.
Ďalej, skúmajúc okolnosti spáchania činu súd nemohol prehliadnuť aj tú skutočnosť, že poškodená ako účastníčka cestnej premávky ako chodec, mohla a mala dôslednejšie dodržala povinnosti v zmysle § 53 ods. 1, 3, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, miesto na prechádzanie, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov a na mieste na prechádzanie sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.“ Súd má zato, že v danom prípade k vzniku kolíznej situácie čiastočne prispela aj samotná poškodená svojím konaním, a to tým, že si na prechod cez cestu mimo priechodu pre chodcov vybrala miesto s nedostatočným výhľadom na vozovku, kde zároveň jej osobu zakrývali odpadkové koše, a tiež sa pred vstupom na vozovku nedostatočne presvedčila, či skutočne sa k nej neblíži nejaké motorové vozidlo aj z ostatných smerov, teda nielen zo smeru, kde údajne začula zvuk prichádzajúceho vozidla.
Š k o d a :
Pre účely rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenej bolo potrebné ustáliť minimálnu škodu, ktorá je bez pochýb preukázaná čo do základu a jej výšky. Poškodená K. N. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v prípravnom konaní pri svojom výsluchu ako svedka poškodeného zo dňa 09.03.2020, kde uvádza, že sa pripája k trestnému stíhaniu a v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku si uplatňuje nárok na náhradu vo výške bolestného z povinného zmluvného poistenia (čl. 20). Ďalej súd z obsahu spisu zistil, že obžalovaná dňa 27.12.2019 oznámila vznik škodovej udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla KOOPERATIVA poisťovni, a.s., kde označila ako poškodenú K. N., ktorej vznikla škoda na zdraví a žiadala jej náhradu. Súčasťou spisu je aj Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca z odboru Zdravotníctvo a Farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, K.. A. I., v ktorom je vyčíslené finančné ohodnotenie bolesti podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2007 Z. z. a výška náhrady za bolesť za 550 bodov predstavuje sumu vo výške 11.143,00 Eur. Obžalovaná pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že škoda z titulu bolestného bola v plnej výške 11.143,00 Eur poškodenej uhradená v marci, resp. v apríli roka 2020 z povinného zmluvného poistenia obžalovanej v poisťovni KOOPERATIVA, a.s., avšak súdu o tejto skutočnosti nepredložila žiadne potvrdenie, resp. doklad o úhrade. Súd teda pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody mal za preukázané, že obžalovaná spôsobila poškodenej svojím konaním škodu vo výške bolestného 11.143,00 Eur, avšak nemal preukázané, že škoda bola skutočne uhradená, a preto súd uložil obžalovanej povinnosť podľa § 287 ods. l Trestného poriadku nahradiť túto škodu. Ďalej na základe vyššie uvedeného znaleckého posudku, v zmysle záverov ktorého je u poškodenej znalcom konštatovaný predpoklad vzniku trvalých následkov z úrazu zo dňa 20.12.2019, ktoré v čase rozhodovania súd ešte nemal preukázané, preto podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú K. N. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.