Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v zastúpení Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, zastúpeného KRALIK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Ul. 29 Augusta 2B, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. č. XXX, XXX XX P. X., o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady stavbu rodinného domu nachádzajúcu sa na pozemku parc. KN-E č. 4099/1, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 10 285 m2, zapísanom na LV č. XXXX v okrese Malacky, obec P. X., v katastrálnom území P. X., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2018 domáhal voči žalovanému odstránenia stavby rodinného domu nachádzajúceho sa na pozemku parc. KN-E č. 4099/1 druh pozemku: ostatné plochy o výmere 10 285 m2, zapísanom na LV č. XXXX v okrese U., obec P. X., v katastrálnom území P. X. a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. E" č. 4099/1, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 10 285 m2, zapísaného na LV č. 1700, nachádzajúceho sa v okrese U., obec: P. X., v katastrálnom území. P. X. (ďalej ako „Pozemok"). Slovenský pozemkový fond je zákonným zástupcom žalobcu v súlade s o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v spojení s a o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Na základe vykonania štátneho stavebného dohľadu Ing. Jozefom Fuchsom povereným zamestnancom stavebného úradu - D. P. X. je možné na základe záznamu č. OcÚ/PŠ/2017/397/1348 zo dňa 16.05.2017 preukázať, že na vyššie uvedenom pozemku sa nachádza žalovaným realizovaná stavba rodinného domu (ďalej ako „Stavba"), ku ktorej do dnešného dňa nebolo vydané právoplatné stavebné povolenie príslušným stavebným úradom. D. P. X. ako príslušný stavebný úrad s poukazom na ustanovenie , za stavebníka predmetnej Stavby považuje žalovaného, ktorý nepredložil žiadnu dokumentáciu týkajúcu sa stavby a nepreukázal svoje vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je stavba realizovaná, resp. iné právo v zmysle Stavebného zákona, ktoré by žalovaného oprávňovalo na realizáciu stavby, a ktorý napriek vydanému rozhodnutiu o okamžitom zastavení prác na stavbe číslo: OcÚ/PŠ/2017/397/1678 zo dňa 14.06.2017 ďalej pokračoval v stavebných prácach bez právoplatného stavebného povolenia, na cudzom pozemku a v rozpore s platným územným plánom. Jednou zo základných podmienok vydania stavebného povolenia je súhlas vlastníka pozemku (ak ním nie je stavebník) so stavbou. Žalovaný nerešpektoval práva vlastníka

pozemku, na ktorom si zrealizoval stavbu, čím zasiahol do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Žalobca poukázal na § 88a ods. 1,2 a 6 písm. a) Stavebného zákona. Vzhľadom na to, že žalovaný so stavebným úradom nekomunikoval, odmietal si prevziať poštu, ktorá sa stavebnému úradu vracala ako nedoručená, teda vo všeobecnosti neposkytoval potrebnú súčinnosť, stavebný úrad vyhodnotil ako neefektívne vyzývať vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a z rovnakého dôvodu ani nevydal rozhodnutie o odstránení stavby a preto žalobca pristúpil k podaniu tejto žaloby. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že stavba žalovaného je stavbou, ktorá sa nachádza na pozemku parc. KN-E č. 4099/1 ako pozemok parcely registra „E" - definovanom podľa Geometrického plánu na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena ako bezpečnostného pásma vysokotlakového plynovodu parcely čísla XXXX/X-X; XXXX/ X, :/2, :/X-XX; XXXX/XX, :/XXX; XXXX/X, :/X-XX, číslo XX/XXXX, úradne overil Ing. Alexandra Žigová, Správa katastra Malacky dňa 01.04.2011 číslo 152/2011. Jedná sa teda o pozemok, do ktorého zasahuje ochranné i bezpečnostné pásmo plynovodov, pričom samotná stavba je postavená v ochrannom pásme plynovodu. Ochranné i bezpečnostné pásmo plynovodu vyplýva zo o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o energetike"), pričom ochranné pásmo sa zriaďuje na ochranu plynárenských zariadení a bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich vplyvov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Stavba žalovaného nachádzajúca sa v ochrannom pásme plynovodu a taktiež na pozemku, do ktorého zasahuje ochranné a bezpečnostné pásmo plynovodov, môže byť v prípade havárie či inej poruchy plynovodov zasiahnutá možnými negatívnymi účinkami. Ďalej žalobca poukázal na fakt, že dôvodom toho, že stavebný úrad neumožnil žalovanému zlegalizovať stavbu v súlade so stavebným zákonom a za týmto účelom žalovaného po vykonaní štátneho stavebného dohľadu nevyzval výzvou na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov potrebných za týmto účelom nebolo len nepreberanie pošty a neposkytovanie potrebnej súčinnosti zo strany žalovaného, ale aj to, že je dôvodné predpokladať, že žalovaný by nemal aké doklady na zlegalizovanie stavby doložiť, keďže podľa Stavebného zákona jednou zo základných podmienok vydania stavebného povolenia je súhlas vlastníka pozemku (ak ním nie je stavebník) so stavbou a preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba sa nachádza v ochrannom pásme plynovodu a zároveň do pozemku zasahujú ochranné a bezpečnostné pásma plynovodov, na povolenie stavby by v konaní o dodatočnom povolení stavby bolo, s ohľadom na ustanovenie a Zákona o energetike, potrebné predložiť tiež súhlas prevádzkovateľa. Bez tohto súhlasu by žalobca ako vlastník pozemku, práve s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súhlas žalovanému neudelil. Dôvod na takýto postup žalobca vidí v tom, že uskutočňovanie stavby v ochrannom a tiež bezpečnostnom pásme plynovodov bez vedomia a súhlasu ich prevádzkovateľa je neakceptovateľné (vzhľadom k požiadavke bezpečnej prevádzky týchto zariadení) a môže mať za následok vznik havárie, či inej poruchy plynovodov s možnými negatívnymi účinkami na okolie. Zároveň nový stav, ktorý vznikol realizáciou výstavby, neumožní prevádzkovateľovi predmetných plynovodov vykonávať na výstavbou dotknutom úseku potrebnú inšpekciu, čo vzhľadom na posúdenie technickej spôsobilosti a bezpečnosti ďalšej prevádzky plynovodov predstavuje značný rizikový potenciál. Žalobca je takisto toho názoru, že stavba žalovaného je v rozpore so základným účelom existencie ochranného pásma, ktorým je ochrana plynárenského zariadenia, ako aj s účelom bezpečnostného pásma, ktorým je zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach ako aj zmiernenie ich vplyvov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb a preto je potrebné rozhodnúť o odstránení Stavby.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nikdy na uvedenom pozemku žiadnu stavbu nerealizoval. Nevie si vysvetliť, prečo sa jeho meno uvádza v súvislosti s uvedenou neoprávnenou stavbou ani prečo ho D. úrad P. X. označil za stavebníka. Nikdy nežiadal o stavené povolenie. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

3. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové a nepravdivé. Podľa informácií od Obecnej polície P. X. stavbu rodinného domu žalovaný obýva spolu s ďalšími členmi rodiny. Informáciu o tom, že stavebníkom neoprávnenej stavby je žalovaný, dostal Stavebný úrad informáciou od Obecnej polície P. X., ktorá do oblasti zastavanej neoprávnenými stavbami postavenými príslušníkmi miestnej rómskej komunity doručuje aj poštu a ktorú z hľadiska bezpečnosti poštoví doručovatelia odmietli do tejto oblasti obce Plavecký Štvrtok doručovať.

4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom predvolanie mu bolo doručené dňa 03.05.2021 podľa vrátením nedoručenej zásielky súdu. Preto súd podľa konal v neprítomnosti žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s LX. pre kat. úz. Plavecký Štvrtok, oznámením o začatí štátneho stavebného dohľadu zo dňa 15.05.2017, kópiami doručeniek, záznamom z vykonania štátneho stavebného dohľadu dňa 16.05.2017, fotografiami nelegálnej stavby, rozhodnutím o okamžitom zastavení prác na stavbe zo dňa 14.06.2017, geometrickým plánom č. 152/2011 vyhotovený Romanom Šteflíkom, farebným nákresom nelegálnych stavieb na parc. č. XXXX/X a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Z Oznámenia Obce Plavecký Štvrtok zo dňa 15.05.2017 vyplýva, že žalovanému bolo oznámené začatie výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa realizovania stavby na pozemku parc. C KN č. 4099/1 (správne má byť uvedené E KN) v kat. úz. Plavecký Štvrtok, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia na cudzom pozemku a v bezpečnostnom pásme vysokotlakového plynovodu a užíva sa bez kolaudačného rozhodnutia. Termín ústneho pojednávania bol stanovený na 16.05.2017. Žalovaný pri doručovaní zásielky Obecnou políciou Plavecký Štvrtok dňa 15.05.2017 odmietol zásielku prevziať.

7. Zo záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 16.05.2017 súd zistil, že poverený zamestnanec obce Plavecký Štvrtok ako orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že v obci Plavecký Štvrtok bola na pozemku E-KN 4099/1 ako ostatné plochy v katastrálnom území Plavecký Štvrtok zhruba do 16.05.2017 zrealizovaná stavba rodinného domu o rozmeroch 5 x 10 m, celkom 73 m2, ktorú stavebník - žalovaný užíva bez stavebného povolenia. Ku dňu vykonania dohľadu bola stavba v stave: „ukončené základy, základová doska a obvodové múry". Čo sa týka stavebníka - žalovaného, ten sa k vykonaniu štátneho stavebného dohľadu nedostavil.

8. Z rozhodnutia Obce Plavecký Štvrtok č. OcÚ/PŠ/2017/397/1678-Rozh zo dňa 14.06.2017 súd zistil, že stavebný úrad s okamžitou platnosťou zastavil stavebníkovi - žalovanému všetky stavebné práce na rozostavanej stavbe rodinného domu na pozemku E-KN 4099/1 - ostatné plochy zapísanom na LV č. 1700 pre kat. úz. Plavecký Štvrtok, ktorého vlastníkom je žalobca. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedené, že orgán štátneho stavebného dohľadu na základe vlastného podnetu vykonal dňa 16.05.2017 štátny stavebný dohľad a zistil, že na pozemku je realizovaná stavba žalovaným ako stavebníkom o rozmeroch cca 5m x 10m bez právoplatného stavebného povolanie - ukončené súd základy, základová doska a obvodové múry. Žalovaný nepredložil žiadnu dokumentáciu týkajúcu sa rozostavanej stavby a nepreukázal svoje vlastnícke či iné právo k pozemku, na ktorom je stavby realizovaná. Na stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, je realizovaná na cudzom pozemku, v ochrannom a bezpečnostnom pásme a v rozpore s platným územným plánom. Uvedené rozhodnutie doručovala opäť Obecná polícia Plavecký Štvrtok dňa 22.06.2017, pričom žalovaný odmietol písomnosť prevziať s uvedením, že na uvedenej adrese nebýva.

9. Z geometrického plánu č. 152/2011 vyhotoveného geodetom Romanom Šteflíkom, úradne overeným dňa 01.04.2011 Ing. Alexandrou Žigovou súd zistil, že z pôvodnej parc. reg. „E" č. 4099/1 o výmere 10 285 m2 bola oddelená parc. č. 4099/12 o výmere 169 m2 s označením kódu 17 (pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom). Z geometrického plánu v spojení s farebným nákresom súd zistil, že objekt označený ako 8 je v ochrannom pásme plynovodu Breda Sever - MS Plavecký Štvrtok.

10. Z listu vlastníctva č. 1700 pre kat. úz. Plavecký Štvrtok súd zistil, že vlastníkom parc reg. „E" č. 4099/1

- ostatné plochy o výmere 10 285 m2 je Slovenská republika a správcom je Slovenský pozemkový fond.

11. Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ) Slovenský pozemkový fond a správca v konaní vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe.

12. Podľa pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

13. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje: najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa až 3 , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

15. Podľa a o energetike, ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkostí priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej častí plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, b) 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm, c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm, d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, f) 8 m pre technologické objekty, g) 150 m pre sondy, h) 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmenách a) až g).

16. Podľa o energetike, zriaďovať stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. Súhlas prevádzkovateľa siete na zriadenie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie.

17. Podľa o energetike, bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich vplyvov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je: a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území, b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm, d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm, e) 100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm, f) 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm, g) 200 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, h) 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch, i) 250 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v, písmenách a) až h).

18. Podľa § 80 ods. 4 zákona o energetike, zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.

19. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že nehnuteľnosť parc. reg. „E" č. 4099/1 o výmere 10 285 m2 ako ostatné plochy je vlastníctvom Slovenskej republiky, za ktorú koná v zmysle Slovenský pozemkový fond a je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby. Uvedené nebolo v konaní sporné. Ďalej v konaní nebolo sporné, že na horeuvedenej parcele stojí rozostavaná stavba, čo vyplýva aj z doloženej fotografie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že nie je stavebníkom. Taktiež odmietol viaceré písomnosti stavebného úradu prevziať. Takéto konanie žalovaného sa javí byť účelové vo vzťahu k prejednávanej veci. Ďalej žalovaný tvrdil, že nikdy nežiadal o vydanie stavebného povolania. To, že nikdy nežiadal o stavené povolenie neznamená, že stavebníkom nie je. Súd má zato, že v tomto smere je potrebné uveriť tvrdeniu žalobcu, že je to práve žalovaný, ktorý uvedenú stavbu postavil a toto je spoľahlivo zistené od Obecnej polície Plavecký Štvrtok, ktorá v danej lokalite miestne pomer veľmi dobre pozná a vie ktorá rodina ktorú konkrétnu stavbu užíva. Vzhľadom na to, že žalovaný neúčinne poprel svoje tvrdenie ohľadom vlastníctva stavby, (nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že nie je stavebníkom), súd mal preukázané, že práve žalovaný je stavebníkom, ktorý zriadil bez súhlasu vlastníka pozemku stavbu rodinného domu, pričom na stavbu nemal stavebné povolenie od príslušného orgánu. Stavba rodinného domu nebola ani následne legalizovaná.

20. Ďalej súd z grafického znázornenia umiestnenia stavby žalovaného vo vzťahu k plynovodu vlastnenému a prevádzkovanému spoločnosťou NAFTA, a.s. zistil, že stavba je postavená v ochrannom pásme plynovodu, kde sa môžu stavby zriaďovať len so súhlasom prevádzkovateľa plynovodu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záznamu orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 16.05.2017, ako aj z rozhodnutia o okamžitom zastavení prác. Túto skutočnosť má teda súd z uvedených dôkazov za preukázanú.

21. Cudzím pozemkom v zmysle je pre zriadovateľa stavby alebo staviteľa každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu, keďže právo stavby možno zriadiť aj ako obligačný vzťah. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. V posudzovanom prípade žalovaní 1.) a 2.) zriadili stavbu rodinného domu a prístavbu (ktorá je predmetom žaloby) spoločne na pozemku, pričom k nemu nemali vlastnícke ani akékoľvek iné právo, jedná sa teda o neoprávnené stavby. Keďže na stavby nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov, jedná sa súčasne o stavby nepovolené.

22. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku a určuje aj ich poradie. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného ako neoprávneného stavebníka. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné, účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalej je možné prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba a vlastník s tým súhlasí.

23. Vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3 . V tomto odseku je dispozícia, ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka, Treba uviesť, že pri úvahe, či teba aplikovať tento spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

24. Podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. , ustanovenie je špeciálne k , v ktorom je upravená ochrana vlastníctva a z ktorého vychádza jednak žaloba na vydanie vecí (žaloba reivindikačná), jednak žaloba negatórna, ktorou sa vlastník domáha ochrany proti iným neoprávneným zásahom ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom

zadržiavaní cudzej veci a odstránení následkov týchto zásahov. Už tým, že zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z dosahu , ktorý by umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku riešiť len žalobou na odstránenie stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka neoprávnenej stavby a tiež všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby boli postavené na pevnom základe. V občianskom práve sa tiež tradične uplatňuje snaha o to, aby nákladné investície neboli zbytočne marené (v prípade neoprávnenej stavby pochopiteľne za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto postup spravodlivo požadovať). Z textu jasne vyplýva, že rozhodnutie o odstránení stavby možno vydať len na návrh vlastníka pozemku. To platí aj o rozhodnutí podľa , ktorý na prvý odsek tohto ustanovenia priamo nadväzuje. Z dikcie , ktorý sa už o návrhu vlastníka pozemku nezmieňuje, možno však dôvodiť, že návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, ako aký je uvedený v , , najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj , a to aj samostatnou žalobou.

25. V posudzovanom prípade medzi stranami nebolo sporné, že stavba žalovaného na pozemku je stavbou neoprávnenou. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, nato, či a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako aj na to, či vedel že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Je potrebné prihliadnuť tiež na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, a ak vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula (R 23/2003). Ak by bolo zistené, že zatiaľ čo stavebník bol v dobrej viere, vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe musel vedieť, a napriek tomu proti nej nezakročil, bola by táto okolnosť na ťarchu vlastníka pozemku, ktorého konanie by mohlo byť považované za šikanu (NS ČR sp. zn. ). Je potrebné zdôrazniť, že ekonomická nevhodnosť odstránenia stavby je z hľadiska posúdenia verejného záujmu sama o sebe ako dôvod na zamietnutie návrhu na jej odstránenie nepostačujúca (ÚS ČR sp. zn. ), rovnako ako samotná skutočnosť, že stavebník zriadil stavbu v dobrej viere.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako stavebník od počiatku vedome a úmyselne stavbu realizoval na cudzom pozemku, jeho dobrá viera ako stavebníkov je tak absolútne vylúčená (uvedené vyplýva z postoja žalovaného k prejednávanej veci). Súd ďalej zistil, že stavbu žalovaný realizoval bez stavebného povolenia. S tým úzko súvisí ďalšia okolnosť prípadu, a síce, že súd nemá za preukázané, že by stavba zrealizovaná žalovaným bola bezpečná a spôsobilá na užívanie na účely bývania. Keďže stavebné ani kolaudačné konanie vôbec neprebehlo, zo strany štátnom poverených subjektov vôbec nebola vykonaná kontrola dokumentácie, podľa ktorej sa stavby mali realizovať a už vôbec nie, či taká dokumentácia pri realizácií stavieb aj bola dodržaná. Súd tak nemá za zistené, či stavba žalovaného nepredstavuje pre ich obyvateľov či pre verejnosť bezpečnostné riziko.

27. Súd pri rozhodovaní ďalej bral ohľad na skutočnosť, že stavba je zriadená v ochrannom pásme plynovodu bez súhlasu prevádzkovateľa takého plynovodu, teda opäť v rozpore so zákonom (zákonom o energetike) a so záujmom verejnosti na ochrane plynárenských zariadení a priamych plynovodov, ako aj na zabránení porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach či na zmiernení ich vplyvov a na ochrane života, zdravia a majetku osôb, čo je účelom zákonom zriadeného ochranného a bezpečnostného pásma.

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému nariadil odstrániť stavbu z pozemku parc.č. 4099/1. Ponechanie stavby by bolo v rozpore so záujmami spoločnosti ako celku (pre rozpor stavieb so zákonom o energetike a pre možnú nebezpečnosť stavby z hľadiska stavebno-technických predpisov) a samozrejme záujmom žalobcu, ktorý sa žalobou domáhal ochrany nedotknuteľného vlastníckeho práva.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).