Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: E.. E. C., A. XX, O.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: advokátska kancelária Mgr. Matej Milovčík, IČO: 42 382 068, so sídlom Strojárska 590, Snina, proti žalovanému: H. P., F..XX.X.XXXX, T. S. XX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Slamka & Partners s.r.o., Radlinského 1735/209, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 2.909,95 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.130,35 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.909,95 € a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tak, že žalobca je samostatne hospodáriacim roľníkom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a prevádzkujúcim odchov brojlerových králikov v obci S., Z. R. F. Q.. Žalovaný je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, katastrálne územie S., Z. S., Z. R. F. Q., W. F. A. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, Katastrálnym odborom susediaceho s prevádzkou žalobcu postavenou na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., Z. S., Z. R. F. Q., W. F. A. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, Katastrálnym odborom. Žalovaný v období od 17.3.2016 v čase od 20.00 hod. do 18.3.2016 v čase do 7.00 hod. počas úprav terénu na svojom pozemku, úmyselne poškodil elektrický kábel slúžiaci ako prepojenie od merača elektriny po prevádzku žalobcu, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške najmenej 2.909,95 €. Rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, Odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 20.11.2017, č.: Z.-R.-Z.-XXXX/XXXXXX-XX bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa o priestupkoch a bolo mu uložené pokarhanie. Žalobca v záujme zabrániť vzniku ďalších škôd a zabrániť ochoreniam a úhynom králikov, ktoré chová, bol nútený zabezpečiť si provizórny a dočasný zdroj elektrickej energie svojho odberného miesta objednávkou elektrickej centrály HONDA ECMT 7000 od dodávateľa SIMEL-VT s.r.o., so sídlom Hlavná 97/8, 094 12 Vechec, IČO: 46 461 825. Uvedený dodávateľ za poskytnuté služby vystavil žalobcovi faktúru č. 2016009 na sumu 420,- €. Z dôvodu, že bežný režim v prevádzke žalobcu bol výpadkom prípojky elektrickej energie trvajúcim mnoho hodín až niekoľko dní značne narušený a akútne hrozil hromadný úhyn stoviek kusov chovaných hospodárskych zvierat pre nedostatok svetla, ventilácie, odvodu biologického odpadu a ostatných potrieb, bol žalobca

nútený objednať veterinárne liečivá u dodávateľa Emília Deutschová LUCIA, s miestom podnikania Záhradná 18,087 01 Giraltovce, IČO: 35 245 247 a podať ich chovaným zvieratám na zmiernenie následkov vzniknutej prevádzkovej situácie. Uvedený dodávateľ za poskytnutý tovar vystavil žalobcovi faktúru č. F2016035 na sumu 710,35 €. Z dôvodu, že v prevádzke žalobcu bolo možné obnoviť riadny prevádzkový režim len rekonštrukciou poškodenej elektrickej prípojky, bol žalobca nútený objednať si vypracovanie projektovej dokumentácie tejto rekonštrukcie. Dodávateľ projektovej dokumentácie Ing. Ján Soták, IČO: 10 808 248 za poskytnuté služby vystavil žalobcovi faktúru č. 2016/6 na sumu 120,- €. Dodávateľ rekonštrukcie elektrickej prípojky SIMEL-VT s.r.o., IČO: 46 461 825 za poskytnuté služby a tovar v Prevádzke žalobcu vystavil žalobcovi faktúru č. 2016005 na sumu 1.587,60 €. Uvedený dodávateľ vykonal aj revíziu tejto zrekonštruovanej elektrickej prípojky a za poskytnuté služby vystavil žalobcovi faktúru č. 2016010 na sumu 72,- €. Všetky uvedené faktúry žalobca riadne uhradil. Súhrn uvedených súm predstavuje žalovanú sumu 2.909,95 €, ktorá suma predstavuje protiprávnym konaním žalovaného spôsobenú škodu žalobcovi. Úroky z omeškania si žalobca neuplatňuje.

3. Právne žalobca žalobu odôvodnil a .

4. Súd na návrh žalobcu vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.

5. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, v ktorom sa zároveň vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že tvrdenia žalobcu o údajnom úmyselnom poškodení elektrického kábla, ako aj právoplatnom uznaní viny zo strany Okresného úradu Vranov nad Topľou, odborom všeobecnej vnútornej správy sa nezakladajú na pravde. Je síce pravdou, že prvostupňový orgán - Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal rozhodnutie, v ktorom žalovaného uznal vinným a uložil sankciu, ale žalovaný voči rozhodnutiu podal v lehote odpor, Teda nie je možné aktuálne určiť tak, ako to prezentuje žalobca, že došlo k potvrdeniu viny a úmyslu žalovaného. Vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko žalobca nie je oprávnený domáhať sa akýchkoľvek nárokov, nakoľko ku dňu pretrhnutia kábla nepreukázal svoje vlastnícke právo k elektrickému káblu, ale dodatočne po škodovej udalosti požiadal Obec Remeniny o priznanie vlastníckeho práva k poškodenému elektrickému káblu, ktorý následne začal rekonštruovať. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal aj na to, že na LV č. XXX H. P..Ú.. S., H.. „. Č.. XXX/XX nie je ťarcha v prospech žalobcu ohľadom vedenia elektrického kábla a štátne orgány neevidujú ku dňu 18.3.2016 akýkoľvek dokument, žalobu alebo inú skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že žalobca bol vlastníkom alebo sa domáhal vlastníctva elektrického kábla v čase jeho pretrhnutia. Poukázal na to, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, ako fyzická osoba, pričom žalobca je v žalobe označený IČO-m, ako podnikateľský subjekt. Poukazuje na rozporuplnosť úhrady faktúr za veterinárne liečivá, ktoré nemajú súvis s pretrhnutím kábla.

6. V neskorších štádiách konania sa obe sporové strany opätovne vyjadrovali prostredníctvom právnych zástupcov, kde zotrvali na svojich uvedených skutkových a právnych tvrdeniach.

7. Na zistenie skutkového stavu veci, na preukázanie tvrdených skutočností súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom súd oboznámil žalobu, vyjadrenia sporových strán, vykonal výsluch žalobcu, žalovaného a svedkov: D.. E. C. (J. Ž.), Ľ. C. (manželka žalobcu). Žalobca pôvodne navrhol aj výsluch svedkov O.. D. E. I. E. S., ale v neskoršom štádiu konania tento svoj návrh na dokazovanie zobral späť.

8. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že podnikať začal asi v roku 2003. Odvtedy tam chová králikov. Je to v priestoroch bývalého Poľnohospodárskeho družstva v Remeninách. Dňa 17.3.2016 vo večerných hodinách odchádzal domov z farmy. Na farmu prišiel 18.3.2016, kedy zistil, že nemá elektrický prúd. V maštali bola vysoká koncentrácia čpavku, nevetralo sa, preto začal hľadať príčinu. Keďže zistil, že elektrina v obci je, volal elektrárne. Ich zamestnanec zistil, že elektrina nie je iba od stĺpa k jeho farme. Zisťovali, kde sa stala chyba. Zistili pretrhnutie kábla podzemného vedenia elektriny na susediacom pozemku vo vlastníctve žalovaného, ktorý tam bol tiež prítomný. Žalobca bol nútený zabezpečiť náhradný zdroj elektriny vo forme generátora. Ešte predtým požiadal žalovaného, že je ochotný na vlastné trovy dať spojiť pretrhnutý kábel, lebo z jeho správania usúdil, že kábel je pretrhnutý na jeho pozemku, čo mu nebolo umožnené. Žalovaný mu nechcel dovoliť ani vstup na jeho pozemok. Jeho pozemok môže byť cca 30 árov veľký. Má tam sýpku, kde uskladňuje obilie. Na pozemku žalovaného je cca 50 metrov elektrického vedenia. Žalobca teda si musel nanovo vybavovať

prípojku. Na otázku súdu ohľadom právneho režimu prípojky, ktorá bola preseknutá, žalobca uviedol, že prípojka bola legálna. Zisťoval dokumentáciu na elektrárňach v Humennom, ale keďže to delimitovali do Michaloviec, tak sa asi stratila. Dôkazom jej legálnosti bola pravidelná fakturácia spotreby elektrickej energie, ktorú mu elektrárne fakturovali ešte pred škodovou udalosťou a on to riadne platil. Na pozemku žalovaného bol elektrický stĺp, po ktorom chcel vzdušnou cestou viesť novú elektrickú prípojku po škodovej udalosti. Zo strany žalovaného mu to ale nebolo umožnené, preto museli viesť prípojku z druhej strany a s káblom museli obchádzať celý jeho pozemok, cca 180 m po vzduchu. Momentálne jeho nová prípojka vôbec nejde cez pozemky žalovaného. Pozemky a stavby, na ktorých prevádzkuje chov králikov, nadobudol asi v roku 2009. Keď robil tú prípojku elektriny, ktorá bola preseknutá, pomáhal mu ju robiť aj otec žalovaného a bol pri tom prítomný osobne aj žalovaný, lebo chodieval do sýpky. Pozemok, ktorý je teraz vo vlastníctve žalovaného, na ktorom došlo k preseknutiu kábla, mal v tom čase žalobca v prenájme. Od pôvodného majiteľa - Grécko-katolíckeho biskupstva v Prešove dostali súhlas na zriadenie elektrickej prípojky v zemi v tomto pozemku. Bola k tomu aj ústna dohoda, že sa k tomu zriadi vecné bremeno, s JUDr. Pavlovským, ktorý bol právnikom biskupstva, ale nakoniec sa to nezrealizovalo. Neskôr od biskupstva žalovaný predmetný pozemok, na ktorom došlo ku škodovej udalosti, odkúpil, lebo tam mal sýpku. Prípojku na tomto pozemku realizoval možno v roku 2002-2003. Dňa 18.3.2016, keď prišiel žalobca na miesto, zistil, že je kábel pretrhnutý. Kábel mal pretrhnúť žalovaný, pretože ten nikoho cudzieho na svoj pozemok nepusti. V tom čase tam robil pozemkové úpravy - chodil tam bagrom, prekopával tam zem na účely výstavby svojho rodinného domu na tomto pozemku. Kábel bol pretrhnutý cca 5 metrov pred týmto rodinným domom. V minulosti, cca rok pred škodovou udalosťou, mu žalovaný povedal, že ešte raz cez jeho bránu prejde nákladné auto žalobcu s hlinou, tak mu poškodí elektrický kábel. Okrem tejto jednej vyhrážky o iných žalobca nevie. Na otázku súdu, či pred škodovou udalosťou rokoval so žalovaným ohľadom prekládky elektrického pripojenia na jeho farmu alebo ho žalovaný nejakým spôsobom s takýmto dotazom oslovil, žalobca uviedol, že so žalovaným sa komunikovať nedá. Vždy, keď ho s niečím oslovil, s nejakým návrhom, tak naňho začal kričať a vyháňať ho z pozemku. K položke vyčíslenej škody 1.587,60 € a 72,- € uviedol, že išlo o náklady na zhotovenie novej prípojky vzdušného vedenia elektriny do farmy žalobcu po elektrických stĺpoch, ktoré obchádzajú pozemok žalovaného. K sume 710,35 € pre dodávateľa Emília Deutschová LUCIA uviedol, že išlo o antibiotické liečivá pre základné stádo, resp. zvieratá, ktoré boli napadnuté. Bola tam vysoká koncentrácia čpavku, preto mohli dostať expiračné choroby. V súvislosti s preseknutím elektrického kábla bol úhyn 20-30 zvierat, čo nezistil hneď, keď tam prišiel toho 18.3., lebo zvieratá hynuli postupne. Zviera, ak sa nadýcha čpavku, tak uhynie postupne. Tie zvieratá hynuli cca 10-14 dní po tej udalosti. Hnoj z farmy sa ručne vyčistiť nedá a nedalo sa to ani bez elektriny, ani odvetrať, lebo celá maštaľ je zamurovaná a je tam tma kvôli tomu, aby sa dala regulovať inseminácia a svetelnosť. Pokiaľ ide o liečivá, ktoré použil na zmiernenie následkov škody, podával zvieratám injekčne antibiotiká, aby nedostali respiračné choroby a vitamíny na posilnenie imunity. Bez prívodu elektriny bol cca 5 dní. K sume nárokovanej škody 120,- € uviedol, že išlo o náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie Ing. Jánom Sotákom k novorealizácií prípojky elektriny po vzdušnom vedení, ktoré obchádza pozemok žalovaného, ako uviedol vyššie. Z dôvodu, že nemal elektrinu, v záujme zabránenia vzniku ďalších škôd, musel zohnať elektrocentrálu, čo nebolo jednoduché, preto ju tam osadil, sfunkčnil až po 1-2 dňoch, keď zistil príčinu, a to je dôvod, prečo zabezpečil náhradný prenosný prívod elektriny cca po 5 dňoch od škodovej udalosti. Po zistení škodovej udalosti 18.3.2016 volal policajtov, ale ani tých nechcel žalovaný na svoj pozemok pustiť. Policajti to potom prišli prešetrovať ešte raz po niekoľkých dňoch. Keď tam išli so synom, keď to prešetrovali, tak ho žalovaný z pozemku vyhnal. Ako to skončilo, nevie. Ohľadom opravy preseknutého kábla osobne žalovaného oslovil, hneď 18.3.2016, na čo on vôbec nereagoval. Neskôr ho na to vyzval aj písomne, na spojenie káblov, na čo tiež nereagoval. K otázke zriadenia vecného bremena k podzemnému uloženiu elektrického vedenia pod pozemkom žalovaného doplnil, že keď pozemok od grécko-katolíckej cirkvi prenajímali a neskôr odkúpili, JUDr. Pavlovský, právnik biskupstva udelil ústny súhlas jeho manželke, s tým, že dá aj vecné bremeno, ktoré sa asi už neudialo. Ústna dohoda bola taká, že ten právnik to mal dotiahnuť do konca a mal aj zriadiť vecné bremeno v prospech žalobcu. Prečo to neurobil, to nevie. Odvtedy ubehli možno 3-4 roky. Na otázku súdu, prečo, ak právnik biskupstva nezrealizoval tieto formálne kroky na legalizáciu, prečo počas tohto celého obdobia 3-4 rokov ho nedotazovali, alebo sami sa nesnažili nejakým spôsobom toto vysporiadať, žalobca uviedol, že asi to zanedbal. Grécko-katolíckemu biskupstvu za realizáciu alebo za zriadenie vecného bremena neplatil nič, nežiadali nič. Platil len nájom. Celý ten pozemok predtým mal v prenájme od biskupstva, až do momentu, kým ho nenadobudol žalovaný. Predmetný pozemok odkúpiť nechcel, lebo ten pozemok prislúchal k sýpke. Ak by ho odkúpil, žalovaný by nemal prístup k sýpke, ktorú vlastnil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či keď videl, že žalovaný na pozemku bagruje, či ho upozornil,

že nech dá pozor, že je tam nejaký kábel elektrického vedenia, žalobca uviedol, že žalovaný vedel, že tam je kábel. Vedel o tom preto, že bol tam prítomný, keď kopali tú prípojku aj s jeho otcom.

9. K otázke zriadenia vecného bremena sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý ako znalý veci (jeho advokátska kancelária momentálne zastupuje od roku 2010 grécko-katolícku cirkev prešovskú eparchiu vo všetkých právnych veciach) uviedol, že ak by malo dôjsť k zriadeniu vecného bremena, takýto súhlas mohol udeliť správca farnosti ale výlučne so súhlasom prešovského eparchu, t.j. arcibiskupstva.

10. Na pojednávaní žalovaný k veci uviedol, že je vlastníkom pozemku, vo vzťahu ku ktorému nemal vedomosť o tom, žeby v ňom mal byť uložený nejaký elektrický kábel prítomného žalobcu. Na základe jeho vlastníctva pozemku sa rozhodol stavať rodinný dom na ňom, a to na základe právoplatného stavebného povolenia. Boli vyzvaní účastníci stavebného konania, to znamená aj susedia a iné susediace strany, aby sa vyjadrili k tomuto stavebnému konaniu, či majú nejaké námietky, či chcú uviesť nejaké rozhodujúce skutočnosti. Nikto sa k tomu vtedy nevyjadroval. Všetko prebehlo v rámci zákona. Bolo mu vydané riadne stavebné povolenie, na základe ktorého staval. Keď začali robiť terénne úpravy, susedia naňho zazerali cez plot - žalobca a jeho manželka. Na druhý deň sa vyskytla situácia, že p. C. z druhej strany jeho pozemku s pánom elektrikárom došli k jeho plotu. Pýtal sa elektrikára, čo sa deje. Ten sa vyjadril, že p. C. nejde elektrina a údajne elektrický kábel, vedenie elektriny k farme p. C. vedie cez jeho pozemok. K tomu sa nevyjadroval, lebo nemal žiadnu vedomosť o tom, žeby nejaký elektrický kábel v jeho pozemku uložený bol. Pokračoval ďalej vo svojej činnosti - terénne úpravy a tak. Tie terénne úpravy robil tak, že sa bagrovala hlina. Na otázku súdu, aby sa vyjadril, ako reagoval na požiadavku elektrikára a žalobcu, že má úložku elektriny na svojom pozemku a že došlo k jej pretrhnutiu na jeho pozemku, na základe čoho žalobca nemá prívod elektriny na svoju farmu, žalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, žeby p. C. mal na jeho pozemku uložený elektrický kábel. Nasvedčuje tomu to, že žiadna ťarcha na LV v katastrálnych evidenciách nebola evidovaná k tomuto pozemku, žeby mala tam byť nejaká úložka elektriny. Okrem toho žalobca ho nikdy žiadnym spôsobom písomne, ani ústne neupovedomil, že tam má elektrickú prípojku cez jeho pozemok. Na otázku súdu, ako reagoval na to, že bol upovedomený v danom čase žalobcom, ako aj elektrikárom, že tam tá prípojka v zemi je, že je pretrhnutá a že ju treba opraviť, žalovaný uviedol, že nevedel, ani kde ten kábel je. Až po ďalších skúmaniach došli policajti na pozemok vyfotiť kde to je. Došli aj s elektrikárom, ktorý ten kábel odfotil, premeral. C.Í. uvádzali, že kábel preťal mimo výkonu stavby. Z kraja pozemku začal stavať dom, vykopali sa základy. Vtedy sa preťal elektrický kábel. C. uvádzali v trestných oznámeniach, že nepreťal kábel vo výkone stavby, ale mimo výkonu stavby. Na základe toho boli tam policajti, aj elektrikár, ktorého zavolali policajti, aby ten kábel premeral. Na otázku súdu, či sa žalobca, príp. ním poverená osoba po preťatí kábla domáhali, požadovali od žalovaného vstup na jeho pozemok za účelom opravy tohto kábla, žalovaný uviedol, že áno. Volal mu syn žalobcu, že keď im nespojí ten elektrický kábel, narobí mu problémy skrz jeho postavenia. Pred uvedeným telefonátom sa žalobca, resp. ním poverené osoby nedomáhali vstupu na jeho pozemok. Bolo to pár dní, celé sa to naťahovalo. Keď tam bol žalobca s elektrikárom, ktorý bol zamestnancom Vsl. energetiky, nedomáhali sa, aby ich vpustil na pozemok spojiť ten kábel. Za účelom opravy kábla bolo konanie na obecnom úrade v rámci nejakého narušenia susedských vzťahov, či by im umožnil tú elektriku spojiť. Toto stretnutie na obecnom úrade sa malo udiať možno niekedy týždeň po pretrhnutí kábla, alebo možno v tom týždni, keď sa to stalo. Ponúkol žalobcovi takú alternatívu, že im povolí na hranici jeho pozemku zakopať si stĺpy elektrického vedenia, aby si urobili vzdušnú prípojku elektriny a čo najbližšie si pretiahli elektrický kábel. Ďalšie vyjadrenie z ich strany nedošlo. Neskôr začali konať a žalobca si ťahal kábel vzduchom cez stĺpy VSE. Má vedomosť o tom, že VSE by to nepovolilo bez nejakého projektu, takže si bol vedomý, že elektrickú prípojku robil žalobca „na čierno“ a mal ju zhotovenú od pretrhnutia kábla v priebehu 3-4 dní. Tí chlapi, ktorí to robili, mu povedali, aby nevolal policajtov, že oni sú tam „na čierno“. Na otázku, súdu, či predtým ho žalobca alebo ním poverená osoba žiadali o povolenie vstupu na pozemok za účelom opravy pretrhnutého kábla, žalovaný uviedol, že keď zistili, že je pretrhnutý kábel, podali na neho trestné oznámenie a nič viac neriešili. Začali to riešiť prostredníctvom obecného úradu. Nepožadovali od neho osobne, aby im umožnil vstup za účelom opravy kábla. Potvrdil, že pozemok, na ktorom došlo k pretrhnutiu kábla, je bezprostredne susediacim pozemkom s pozemkom, kde žalobca prevádzkuje farmu králikov. Na otázku súdu, či žalobca nejakým spôsobom inicioval po nadobudnutí susediaceho pozemku žalovaným, kde mal žalobca podzemnú úložku prívodu elektriny, s ním nejaké jednanie, dohodu ohľadom zriadenia vecného bremena, alebo súhlasu s uložením tohto kábla, žalovaný uviedol, že vlastníkom tohto pozemku je od roku 2006. Od nadobudnutia tohto pozemku ho žalobca

nikdy neoslovil ohľadom nejakého právneho riešenia úložky tohto elektrického kábla v jeho pozemku, až do doby jeho preťatia. Podľa jeho vedomosti to nikdy neriešil ani pred ním s jeho otcom, ktorý bol pred žalovaným vlastníkom tohto pozemku, zhruba od roku 2004. Namietal žalobcom uplatnenú položku

- zabezpečenie elektrocentrály na dodávku elektriny do farmy s tým, že žalobcovi po preťatí kábla hneď na druhý deň elektrocentrála fungovala, lebo on má svoju vlastnú elektrocentrálu. Žalobca mal elektrocentrálu aj pred preťatím kábla. Je to z toho dôvodu, že ide o susedný pozemok a on vie, aký zvuk vydáva zapnutá elektrocentrála. Videl, ako u žalobcu deň po preťatí kábla na farme svietia svetlá, tak to pre istotu vyfotil. Vedomosť o tom, že v susediacej prevádzke na farme žalobcu sa prevádzkuje chov králikov v čase škodovej udalosti žalovaný mal. O škodovej udalosti - pretrhnutí kábla na jeho pozemku sa dozvedel na druhý deň po jeho pretrhnutí, keď začali chodiť policajti a elektrikári. V predmetnom areáli bývalého PD sú okrem neho, žalobcu a otca žalovaného asi 6 ďalší vlastníci pozemkov. Zhruba 2 dní po škodovej udalosti obdržal list syna žalobcu, kde bol informovaný, že v jeho pozemku je nejaký elektrický kábel, ktorý mal žalovaný pretrhnúť a bola od neho požadovaná suma škody na zaplatenie do 48 hodín. Zdalo sa mu to protiprávne, preto podal na žalobcu trestné oznámenie, lebo to považoval za vydieranie. Pred týmto listom, zhruba 2-3 dni mu volal syn žalobcu, ktorý sa z pohľadu žalovaného vo forme výhražného telefonátu domáhal vstupu žalobcu na jeho pozemok za účelom opravy vedenia. Rodina žalovaného v budovách bývalého PD prevádzkovala ošipáreň. Bez ich vedomia žalobca uvedené budovy prevádzky nadobudol a prišiel za otcom žalovaného, že sa má okamžite z maštale vysťahovať, lebo ju kúpil on. Vtedy sa všeobecne začali spory medzi ich rodinami. Na otázku súdu uviedol, že nemá dôvod sa síce na žalobcu hnevať, ale nezdraví sa s ním, ani s ním nekomunikuje.

11. Žalobca na výpoveď žalovaného reagoval tak, že ako náhle zistil, že nemá elektrický prúd, zavolal VSE. Elektrikár pomeral a povedal, že po stĺp elektrina je, od stĺpa nie je. Čiže len v úseku od stĺpa po pozemok žalobcu musí byť prekážka. Pozreli cez plot, kde bolo vidno, že je bagrované na pozemku žalovaného, bolo to pri plote. Žalovaný ale hneď vystúpil s tým, že čo pozerajú na jeho pozemok, nech idú preč. Už keď tam bol s elektrikárom, žiadal žalovaného, aby ho vpustil na pozemok si to opraviť. Žalovaný reagoval tak, ako popísal. Po pár dňoch prišli policajti aj so svojím elektrikárom a merali od pretrhnutého vedenia po žalobcu. Keď prišiel so synom, žalovaný ich odtiaľ vyhnal. Ešte aj polícií povedal, nech idú preč. Žalobca zistil na druhý deň vzniku škodovej udalosti pretrhnutie kábla a okamžite spolu s elektrikárom žiadali žalovaného o umožnenie vstupu na jeho pozemok. Žalovaný mu to neumožnil.

12. Svedkyňa Ľ. C. na pojednávaní uviedla: „Viem, o čo ide - jedná sa o manželovu farmu, kde pracuje od roku 2002 až doteraz. Dňa 17.3.2016 sme vo večerných hodinách odchádzali preč. Všetko bolo v poriadku, elektrina išla. Sused H. P. vtedy robil na svojom pozemku nejaké zemné práce s nejakým strojom. Prišli sme tam ráno 18.3.2016. Zistili sme na dvore, že je veľký zápach. Bolo nám jasné, že je nejaký problém. Zapálili sme svetlá, elektrina nešla. Manžel išiel vonku s tým, že asi budú vyrazené elektrické poistky - všetko bolo v poriadku a my sme nevedeli, čo sa deje. Susedia nám povedali, že všetci majú elektrinu, iba my sme ju nemali. Manžel volal elektrikárov, ktorí sa dostavili do cca 30 minút a zistili, že elektrický prúd ide, ale od stykača k nám nie. Manžel sa rozprával s dotyčným pánom, H. P., že sa tam robili nejaké terénne úpravy, či nedošlo k preseknutiu kábla. Ten začal kričať, vyhrážať sa, že prečo nazerajú cez jeho plot. Manžel mu povedal, čo sa deje a on, že jeho to nezaujíma. Bolo jasné, že elektrina nejde. Videli sme aj výkopové práce, že je ten kábel pretrhnutý. S dotyčným nebola žiadna komunikácia. Začali sme vetrať, aby sme aspoň nejako zachránili stádo králikov. Týždeň predtým boli pôrody, pred touto škodovou udalosťou. Robili sme všetko možné, čo sa dalo. Tma bola, horúčava a žiadna ventilácia. Hrozilo, že nám králiky pohynú a najmä matky, ktoré išli kojiť. Volali sme políciu. Prišiel policajt. Prítomný žalovaný ho nevpustil ani k nahliadnutiu na pozemok. On bol od nás vo vzdialenosti cca 30-40 metrov a stále kričal. Mohlo to byť aj do 100 metrov. Policajt k nám prišiel s tým, že ho žalovaný na svoj pozemok nevpustí, preto odišiel preč. Na druhý deň bolo to isté - zase sme volali políciu, lebo so žalovaným nebolo reči. Žiadali sme políciu, aby zabezpečili, aby nám žalovaný aspoň umožnil spojiť tú prípojku. Policajti prišli na cestu k jeho pozemku, vystúpili z auta, popozerali. Žalovaný začal kričať, neviem, čo. Potom prišli ku nám, k bráne a povedali, že nič robiť nemôžu, lebo ich nepustí na pozemok. My sme to nechali tak a začali sme riešiť elektrocentrálu, aby sme zabezpečili prísun elektriny do objektu a vetranie. Doviezli autocentrálu, spustili ju v sobotu, začalo sa vetrať a všetko ostatné. Potom sme zistili, že začali hynúť králiky. Manžel povedal, že už sú nadýchané čpavkom, že musí všetko preočkovať, najmä o matky, ktoré boli týždeň po pôrode, lebo tie boli v najhoršom stave.“ V danom čase mali v stáde králikov matky - ako základné stádo - cca do 400 kusov, pod nimi boli holíčatá (mláďatá) - cca 3500 kusov, a hore nad nimi bolo cca do 2000 kusov králikov vo výkrme. V tom výkrme boli králiky, ktoré mali ísť za 2 týždne na expedíciu. Na otázku súdu, či bolo preočkované celé stádo, svedkyňa uviedla, že boli

preočkované iba matky. Snažili sa zachrániť stádo, lebo keď uhynú matky, uhynie všetko. Vtedy uhynulo cca 100 králikov. „Keď sa toto všetko stalo, prišiel týždeň pred Veľkou nocou. My sme sa rozhodli, že si dáme urobiť vzduchovú prípojku elektriny k objektu. Bolo to pred Veľkou nocou, boli dovolenky. Ten dodávateľ, ktorý robil elektrickú prípojku nanovo, mal problém s personálnymi kapacitami. Bolo potrebné potiahnuť cca 200 m kábla vzduchom. Prípojka sa začala realizovať až po Veľkej noci. Po Veľkej noci sme začali kopať jamu, začali osadzovať betónový stĺp. Žalovaný, keď zbadal, že kábel pôjde meter na jeho pozemku, nesúhlasil s tým; museli sme nanovo kopať jamu na stĺp, lebo nedovolil, aby meter cez jeho pozemok išiel kábel. Keď išiel kábel od rozvodne, tak začal elektrikárom nadávať, že čo idú na jeho pozemok. Na jeho pozemku stál hlavný stĺp, od ktorého išla prípojka do školy a chceli sme od tohto realizovať prípojku aj k nám. Začal nadávať elektrikárom, že tam na svoj pozemok nikoho nepustí. Zobrali plošinu a zrealizovali prípojku vzdušnou čiarou.“ K použitiu elektrocentrály svedkyňa uviedla: „Centrála bola dovezená 19.3. a išla cca 14-15 dní, kvôli sviatkom. Počas sviatkov tam manžel chodil 4-5x vetrať. Čo sa týka platenia za elektrocentrálu - bolo to platené za autocentrálu; bolo vykonaných viacero platieb. Aj za celkovú vykonanú prácu, revízna správa. Pán Soták robil nejaký projekt, za ktorý sme platili cca 120,- €. Asi pred rokom, v roku 2015 bol silný lejak. Z jeho pozemku naplavilo zeminu do priekopy. Cestári to prišli čistiť, tú priekopu. My sme poprosili riaditeľa ciest, že potrebujeme zeminu, on s tým nemal problém. Boli sme na farme, ja som tam upratovala. Prišiel prítomný žalovaný, aj so svojím otcom, vystúpil z auta a kričal, že ak prejde cez bránu ešte jedno auto, tak že nám rozbije elektriku. Ja som mu povedala, že keď sme my robili terénne úpravy s buldozérom, tak sme mu povedali, nech ukáže, kade ide kábel. On potom zobral otca a išli preč.“ Na otázku súdu svedkyni, aby sa vyjadrila, či z ich strany, zo strany jej manžela nejakým spôsobom oboznamoval žalovaného, kde v jeho pozemku by mali byť uložené nejaké rozvody nejakých médií, ktoré by mali privádzať energie, vrátane elektriny do jeho objektu králikárne, svedkyňa uviedla: „nie, ale žalovaný vedel, že tam ten kábel zakopaný je, lebo keď sa ten kábel realizoval, tak nám pomáhal ešte aj jeho otec robiť „prepichy“. Manžela vtedy požiadal, nakoľko v tom družstve boli asfaltové cesty, žeby nešlo k ich prekopaniu, aby sa urobili iba „prepichy“ popod cesty. Samotný žalovaný tam chodil - do sýpky, lebo tam majú sýpku v objekte bývalého družstva. Tá prípojka do králikárne sa robila možno okolo roku 2003. Nerealizovala za deň alebo dva, robilo sa to možno aj 3 týždne. Jeho otec pri jej realizácií pomáhal a žalovaný tam osobne chodil a videl, čo sa tam deje. Žalovaný vedel, že tá prípojka elektriny má slúžiť na podnikateľskú činnosť - prevádzku farmy žalobcu. Po škodovej udalosti žalovaný nebol ochotný poskytnúť žiadnu súčinnosť za účelom odstránenia škody.“ Vstup na pozemok im nesprístupnil, povedal, že ich nevpustí na pozemok. Nevie z akého dôvodu, ale preto začali realizovať nové vzdušné pripojenie elektriny. Miesto pretrhnutia kábla bolo hneď za plotom, na pozemku žalovaného možno 2 metre od plota. Pokiaľ by jej manžel urgentne nezabezpečil prenosnú elektrocentrálu, bola by to katastrofa, nedalo by sa ani spočítať, koľko by tam uhynulo. Ona, aj jej manžel, žalobca presne vedeli trasovanie pripojenej elektriny, pretože ju vlastnoručne manžel robil. Dňa 17.3.2016, deň pred škodovou udalosťou, keď odchádzali z farmy, žalovaného neupozornili na to, že tam je tá prípojka elektriny, i keď videli, že on tam niečo robí. Svedkyňa ale nemohla vedieť, čo tam robí. K otázke zriadenia vecného bremena uviedla, že JUDr. Pavlovský, ktorý robil na Grécko- katolíckom biskupstve v Prešove, s miestnym kňazom dali súhlas na realizáciu tejto prípojky elektriny v pozemku, ktorý v danom čase mal žalobca v prenájme. JUDr. Pavlovský jej hovoril, že zriadia aj vecné bremeno a požiadal ju, aby vypustili 6 árov z pozemku z nájmu, lebo E. P. ho chce kúpiť. Neskôr sa dozvedela, že JUDr. Pavlovský ide predať tento pozemok E. P., že na ňom zriadi vecné bremeno, ale potom sa dozvedela, že celý tento pozemok predal. Keď sa ho dopytovala, začal maródovať. Povedal, že p. E. P. je dobrý človek, že sa zriadi vecné bremeno, ale nezriadilo sa doposiaľ. Po predaji nehnuteľnosti nového vlastníka E. P. nepožiadali o zriadenie vecného bremena. Na otázku súdu, prečo, svedkyňa uviedla, že nejako sa na to pozabudlo. Brali to ako dobré susedské vzťahy. Nemyslí si ale, že žalovaný by pozabudol, kade ide trasovanie toho kábla. Do roku 2015 za predaný pozemok ešte platili grécko- katolíckemu biskupstvu nájom. Oni tento pozemok predali, ale neurobili s nimi žiaden dodatok zmluvy.

13. Svedok E. C. E.., syn žalobcu, k veci uviedol: „V uvedenom čase, niekedy pred Veľkou nocou roku 2016, žalovaný vykonával terénne úpravy na svojom pozemku, vrámci ktorých došlo k poškodeniu elektrického kábla jeho pretrhnutím. Tento stav sme zistili na druhý deň, teda stav, že na farme nejde elektrina. Zisťovali sme príčinu a nakoniec sme zistili, že v rámci týchto terénnych úprav muselo dôjsť k poškodeniu a pretrhnutiu elektrických káblov. V tom čase sa žalovaný pohyboval po svojom pozemku, vôbec neprejavil snahu... jednoducho nás nechal pátrať po tejto príčine. Neprišiel sám, že on pretrhol ten elektrický kábel. Keď sme vylúčili všetky možnosti, prišli sme na to, že porucha musela nastať na jeho pozemku. Oslovili sme ho s tým, že z jeho strany nebola žiadna komunikácia, iba vulgárne nadávky. Z toho dôvodu sme kontaktovali políciu, aby nejakým spôsobom zriadila nápravu, aby sme

odstránili tú závadu. Žalovaný ani policajtom neumožnil vstup na pozemok, ani zdokumentovať, ani nič. Z našej iniciatívy začalo trestné stíhanie. Žalovaného som sa pokúšal kontaktovať telefonicky za účelom riešenia tohto sporu, ale z jeho strany to boli iba nadávky. Potom sme spoločne s otcom napísali list, aby sme mu vysvetlili, aký je stav, aby sa s ním dalo normálne komunikovať. K ničomu to neviedlo. Bolo to obdobie pred Veľkou nocou, nemali sme inú možnosť, iba si zabezpečiť nejaký náhradný zdroj. Oslovili sme viacero firiem a nakoniec až p. Šimko nám vyhovel. Išlo o elektrikára, ktorý robí elektrické prípojky. Povedal, že to zrealizuje a bol taký ochotný, že nám zapožičal elektrickú centrálu. Následne došlo k realizáciu novej elektrickej prípojky, čo si už vo vlastnej réžií riešil otec. Riešila sa celá projektová dokumentácia k novej prípojke.“ K otázke elektrocentrály uviedol, že on tam nebol, ale otec spomínal, že ho to stálo nejaké peniaze. Uviedol, že vie, že otec niečo očkoval, ale on nie je veterinár. Keď sa dýcha čpavok, k poškodeniu zdravia dochádza. Ale aké liečivá sa na to používajú, k tomu sa vyjadriť nevedel. Čo sa týka elektrickej prípojky, myslí si, že žalovaný nehovorí pravdu, lebo oni si tú elektrickú prípojku zriaďovali svojpomocne. Stavala sa niekoľko dní, trvalo to nejaký čas, robili prepichy na ich žiadosť, lebo ich požiadali, aby nezničili cesty. Celý čas, keď sa zriaďovala, mali tam sýpku, chodil tam pre krmivo, takže žalovaný o tom vedel. Nasledujúci deň, keď došlo k poškodeniu tohto kábla, ho kontaktovali. Žiadali, že na vlastné alebo na otcove náklady tú prípojku pripoja, vyriešia a zrealizujú. Požiadali ho umožniť vstup na jeho pozemok, aj ústne, aj telefonicky. Nebolo to umožnené, skončilo to vulgarizmami, a to hneď nasledujúci deň, keď zistili tú škodu, aj neskôr. V ten deň, aj nasledujúci to bolo telefonicky a potom ešte asi s odstupom 3 dni. Potom ho ešte písomne vyzvali, že im vzniká škoda, aby im umožnil vstup na pozemok. Žalovaný zdôvodnil to, že ich nechce pustiť na svoj pozemok tak, že „načierno“ odoberajú elektrinu. Pritom mali riadnu legálnu prípojku. Chodili im faktúry, vyúčtovania a platili za elektrinu jej dodávateľovi. K otázke, že svedok je právnik, prečo nepomohol otcovi alebo neurgoval ho s otázkou zriadenia vecného bremena ohľadom uloženia elektriny na pozemku žalovaného, svedok uviedol, že vzťahy sa narušili cca pred 5 rokmi, keď strana žalobcu nadobudla nejaké pozemky, o ktoré mala záujem aj strana žalovaného. Pritom asi 12-13 rokov bol pokojný stav a zriadenie vecného bremena sa opomenulo.

14. Boli vykonané listinné dôkazy: výpis z LV č. XXX H. P..Ú.. S., R. W. A. Č.. XXX H. P..Ú.. S., rozhodnutie OÚ Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy o spáchaní priestupku, faktúry, odpor žalovaného proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, e-mailová správa - Vsl. distribučná, a.s. pre Obec Remeniny z 1.4.2016, správa Obce Remeniny k elektrickej prípojke, žiadosť žalovaného adresovaná Obecnému úradu Remeniny z 27.4.2017, odpoveď obce na túto žiadosť, doplnenie odporu žalovaného, odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu o uložení pokarhania, vyjadrenie PZ žalobcu, rozhodnutie OÚ Vranov nad Topľou o zastavení konania proti žalovanému, vyjadrenie PZ žalovaného, výzva žalobcu voči žalovanému, rozhodnutie OÚ Vranov nad Topľou o zastavení konania proti žalovanému, faktúra za elektrinu pre E.. E. C., letáky použitých liečiv, vyjadrenie žalovaného zo 6.11.2020, písomná informácia pre použitie liekov, odborný článok; boli vykonané i obrazové dôkazy a to fotografie hospodárskych priestorov zvonku i zvnútra.

15. Žalovaný k svojmu vyššie uvedenému tvrdeniu, že mal vedomosť o tom, že žalobca má vlastnú elektrocentrálu, ktorú bezprostredne po zistení škodovej udalosti aj použil, uviedol, že to zistil tak, že deň po preťatí kábla tam videl svietiť svetlá a vyhotovil z toho fotodokumentáciu. Navrhol a predložil súdu na vykonanie ako obrazový dôkaz display digitálneho fotoaparátu o rozmeroch cca 2,5 x 3 cm a 2 fotografie v ňom. Súd na návrh žalovaného tieto dôkazy ako obrazové dôkazy vykonal, pričom konštatuje, že na oboch fotografiách bolo vidno 3 svetlé škvrny na čiernom podklade. Návrh takéhoto dôkazu žalovaný odôvodnil tým, že nemal technickú možnosť tieto fotografie vytlačiť na papier.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

17. Žalobca je samostatne hospodáriaci roľník a na svojom pozemku v katastrálnom území Remeniny prevádzkuje chov brojlerových králikov. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku bezprostredne susediaceho s pozemkom žalobcu, na ktorom tento chov králikov prevádzkuje. Medzi 17.3.2016 a 18.3.2016 pri bagrovaní pozemku - pri terénnych prácach žalovaný na svojom pozemku neúmyselne preťal kábel elektrického vedenia, na ktorý bola napojená uvedená prevádzka žalobcu. Dňa 18.3.2016 túto skutočnosť žalobca zistil. Bezprostredne po jej zistení osobne, i telefonicky a po pár dňoch i písomne sám, aj v prítomnosti iných osôb (pracovníka VSE, neskôr svojho syna, i pracovníkov polície) sa domáhal u žalovaného vstupu na jeho pozemok za účelom opravy uvedenej poruchy prívodu elektrickej energie a obnovenie prívodu tejto elektrickej energie do jeho prevádzky chovu králikov na susediacom pozemku.

Žalovaný mu však tento vstup na svoj pozemok za týmto účelom neumožnil ani bezprostredne po tejto žiadosti, ale ani neskôr po niekoľkých dňoch, v zásade od škodovej udalosti už vôbec. Po zistení tejto škodovej udalosti žalobca zistil úhyn cca 30 ks králikov. Za účelom predchádzania vzniku ďalších škôd

- úhynu celého stáda králikov, ktoré v tom čase predstavovalo cca 5.000 ks, si zabezpečil provizórny dočasný zdroj elektrickej energie - elektrocentrálu, za ktorú jej dodávateľovi zaplatil 420,- €. Za tým istým účelom žalobca ako certifikovaný veterinárny lekár (s vysokoškolským titulom veterinárneho lekára

- MVDr.) kúpil a následne aplikoval, najmä základným zložkám svojho stáda, a to matkám (t.j. nie úplne všetkým králikom) veterinárne liečivá - antibiotiká a vitamíny, aby v dôsledku neexistencie prívodu elektrickej energie nedošlo z dôvodu neprevetrávania maštale, a tým pádom nadýchania sa čpavku zvieratami, k ich následného úhynu. Za uvedené veterinárne liečivá uhradil ich dodávateľovi sumu 710,35 €. Následne, po určitom čase z dôvodu, že žalovaný mu vstup na svoj susediaci pozemok stále neumožňoval, si žalobca dal vypracovať projektovú dokumentáciu novej vzduchovej prípojky elektriny do svojej prevádzky chovu králikov, ktorá mala obchádzať vzdušným vedením (tzv. po stĺpoch elektrického vedenia) pozemok žalovaného. Za túto projektovú dokumentáciu uhradil 120,- €. Táto nová prípojka bola aj realizovaná, za čo žalobca zaplatil sumu 1.587,60 € a dodávateľ vykonal aj revíziu tejto novorealizovanej elektrickej prípojky, za ktorú žalobca zaplatil sumu 72,- €.

18. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:

19. Podľa SR: Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

20. Podľa SR: Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

21. Podľa , Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Tu je zakotvená tzv. preventívna povinnosť pod prvou hlavou 6. časti, tzv. predchádzanie hroziacim škodám. Každý má povinnosť správať sa tak, aby ku škode ani nedošlo. Ak ku škode dôjde, povinný subjekt za ňu nesie zodpovednosť.

22. Podľa , Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

23. Podľa , Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

24. Podľa , Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa , Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

26. Podľa , Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

27. Podľa , Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

28. Podľa , Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

29. Podľa , Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

30. Podľa , Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

31. Podľa , Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

32. Podľa , Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

33. Podľa , Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

34. Podľa , Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

35. Po aplikácií uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:

36. Podľa , predpokladov vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti za škodu je: 1/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2/ vznik škody, ako majetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

37. Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto

- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu).

38. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

39. nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

40. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

41. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

42. Žalobca si podanou žalobou uplatnil výlučne nároky na zaplatenie skutočnej škody, nie ušlý zisk. Žalobca si neuplatnil ani naturálnu reštitúciu (uvedenie do pôvodného stavu), i keď sa o tejto možnosti

zmienil v rámci záverečnej reči na pojednávaní bez jej uplatnenia. Súd napokon konštatuje, že naturálna reštitúciu už vzhľadom na špecifiká prípadu nebola ani fyzicky možná, ani účelná.

43. Žalobcovi súd priznal ním vyčíslené vynaložené náklady na provizórny zdroj elektriny (prenájom elektrocentrály), ktorú si bol nútený vypožičať a náklady na liečivá zvierat. V časti vyčíslených nákladov na novozriadenú prípojku elektriny - vzdušné vedenie obchádzajúce susediaci pozemok žalovaného súd žalobu zamietol. Išlo o vyčíslené náklady vypracovania projektovej dokumentácie novej prípojky elektriny, jej realizácie a jej revízie, a to z nasledovných dôvodov:

44. Súd poukazuje na citované paragrafy susedských práv ( ). V konaní bolo preukázané, že žalobca i žalovaný sú vlastníkmi susediacich pozemkov a ku škodovej udalosti malo dôjsť na pozemku suseda, t.j. žalovaného. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný škodu spôsobil úmyselne, išlo o nedbanlivostné konanie. Bolo preukázané, že žalovaný vedel o tom, že v jeho pozemku je podzemné vedenie elektriny k susediacej farme žalobcu, ale presne nevedel, kade vedie. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou žalobcu a svedkov, jeho manželky a syna (o vierohodnosti ktorých výpovedi, aj napriek príbuzenskému vzťahu k žalobcovi, súd nemá dôvody pochybovať), ktorí všetci zhodne vypovedali, že pri realizácií tejto podzemnej prípojky elektriny im pomáhal i otec žalovaného a žalovaný sa občas nachádzal v ich blízkosti, keďže chodieval do susediacej sýpky. Nebolo však preukázané, žeby žalovaný presne ovládal trasovanie tejto podzemnej prípojky vo svojom pozemku.

45. S poukazom na , v spojení s citovanými paragrafmi o povinnosti predchádzať škodám a zodpovednosti za škodu - §, 419, 420 ods. 1 , je v tomto kontexte úplne irelevantné, či žalobca mal legalizovanú túto svoju prípojku vedúcu po pozemku žalovaného alebo nemal. Povinnosťou žalovaného bez ďalšieho po zistení spôsobenia škody bolo umožniť žalobcovi vstúpiť na svoj pozemok, opraviť si prípojku a eventuálne na vlastné náklady žalobcu uviesť pozemok do pôvodného stavu. Mal povinnosť aj sám zakročiť, ak zistil, že nejaká škoda vznikla alebo vzniká, resp. ak bezprostredne hrozí ďalšia, ešte väčšia škoda, t.j. či už vlastnou činnosťou alebo pomocou žalobcovi (prinajmenšom ho informovať o vzniku škodovej udalosti bezprostredne po jej zavinení). Ak by sa toto bolo stalo, v súlade s , je pravdepodobné, že škoda by sa minimalizovala. Žalovaný sa zachoval protiprávne v tom, že žalobcovi práve všetky tieto úkony znemožnil, resp. mu odmietol vstup na svoj pozemok - v rozpore s tzv. susedskými právami podľa .

46. Je možné prisvedčiť, že obaja vlastníci susediacich pozemkov mali na svojich pozemkoch široký diapazón práv priznaný SR (najmä ) a (viď vyššie). Na druhej strane je však možné konštatovať, že týmto svojím prístupom, resp. nekonaním žalovaný porušil SR a a bez právneho dôvodu neumožnením vstupu na svoj pozemok zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalobcu a zároveň tak konal v rozpore s dobrými mravmi, preto mu súd nemohol poskytnúť absolútnu ochranu vlastníckeho práva a žalobu zamietnuť, ale pri splnení vyššie uvedených kritérií pre priznanie náhrady škody, túto škodu žalobcovi priznať.

47. Súd tak hodnotí, že všetky vyššie zodpovednostné znaky za spôsobenú škodu (existencia protiprávneho úkonu zo strany žalovaného, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a škodou a zavinenie žalovaného za spôsobenú škodu) plne napĺňajú dve žalobcom uplatnené položky, a to uplatnený nárok na náhradu nákladov za elektrocentrálu, ako provizórny zdroj elektriny, a kúpu veterinárnych liečiv. Uvedené úkony žalobcu boli vykonané bezprostredne v záujme predchádzaniu vzniku ďalšej a väčšej škody a v príčinnej súvislosti so žalovaným zavinenou škodovou udalosťou.

48. Pokiaľ ide o nárok na úhradu nákladov na elektrocentrálu, súd má za to, že tento nárok je daný. Žalobca po tom, čo mu žalovaný neumožnil vstúpiť na pozemok, v snahe predchádzať ďalším škodám, si zabezpečil tento provizórny zdroj. Bez zabezpečenia prívodu elektriny by došlo v podstate k uduseniu všetkých zvierat čpavkom nakoľko jedine prívod elektrickej energie bol spôsobilý zabezpečiť odvetranie maštale. To isté platí aj o veterinárnych liečivách. Žalobca je profesionálny veterinár. Súd nemal pochybnosti o tom, že vedel, aké liečivá má použiť a že ich použil správne v záujme predchádzania vzniku ďalších škôd - úhynu ďalších kusov králikov. Konštrukcia, že by sa žalobca mal nejakým spôsobom na úkor žalovaného obohatiť tak, že by práve po vzniku škodovej udalosti mal aplikovať zvieratám so škodovou udalosťou nesúvisiace liečivá a uplatniť si na ne vynaložené náklady voči žalovanému v súvislosti s touto škodovou udalosťou, postráda pravidlá formálnej logiky a takáto

skutočnosť v konaní nebola ani preukázaná. Naopak, bolo preukázané, že škoda hrozila, vznikala a žalobca zakročil spôsobom, akým zakročiť mal. Okrem toho, že išlo o hospodárske zvieratá, a nie o spoločenské alebo divo žijúce zvieratá, treba zobrať do úvahy aj spoločenskú hodnotu týchto zvierat, nielen hodnotu zvieraťa ako veci. Spoločenská hodnota je síce výraz trestného práva pri enviromentálnych trestných činoch, ale je namieste použiť ho aj tu. Súd sa stotožňuje s námietkami právneho zástupcu žalobcu, že rozhodne aj zviera, ktoré je určené na neskoršiu porážku je nevyhnutné zachrániť a urobiť všetko preto, aby bol zachránený jeho život a zdravie. Toto žalobca urobil. V záujme predchádzania vzniku ďalších škôd je zachovanie života zvieraťa vyššou nielen majetkovou, ale aj morálnou a etickou hodnotou, než nechať ho uhynúť a vychádzať potom z hodnoty uhynutého zvieraťa. Rozhodne väčšia škoda by bola na uhynutých zvieratách. Žalobca aplikoval očkovacie látky predovšetkým na chovné samice, tak ako to vyplynulo z výpovede jeho manželky a jeho samého, teda nie celé stádo. V záujme predchádzania vzniku ďalších škôd na úhyne „ratoval“ najhodnotnejšie zvieratá, na ktoré bol priamo naviazaný život ďalších zvierat - ich mláďat. Súd hodnotí aplikáciu týchto liečiv ako podanú správne, vhodným spôsobom a v súlade s citovanou prevenčnou povinnosťou zabráneniu väčšej škode. V tomto kontexte súd poukazuje na to, že si žalobca neuplatnil nárok na náhradu škody za uhynuté zvieratá.

49. Súd žalobcovi ale nepriznal vyčíslené náklady ako náhradu škody za zriadenie si novej prípojky elektriny do svojho hospodárskeho objektu, a to náklady na samotnú stavbu tejto prípojky, náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie na jej zriadenie a náklady na vykonanie jej revízie. Súd ich nepriznal preto, že u týchto nákladov absentuje zodpovednostný znak pre náhradu škody, a to priama príčinná súvislosť vynaloženia týchto nákladov so škodovou udalosťou - preseknutím elektrického kábla pri škodovej udalosti, a teda nie sú splnené podmienky v týchto položkách pre náhradu škody. Žalobca pri svojich výpovediach v konaní, tak ako aj jeho manželka a syn, zhodne vypovedali, že mali vedomosť o tom, že túto svoju prípojku vedúcu po cudzom pozemku nemajú právne vysporiadanú a v tomto kontexte už skutočnosť, že toto vysporiadanie nemali a mali o tom vedomosť, už relevanciu má. Žalobca vedel, že kedysi dávno, keď pozemky boli prevádzané zo strany biskupského úradu, dostal nejaký prísľub od právnika cirkvi, že to vysporiadané bude, ale vedel o tom, že nebolo. Neurobil žiadne kroky, aby to vysporiadal. Ako žalobca, tak aj rodinní príslušníci potvrdili, že jednoducho „právne dotiahnutie“ legálneho zriadenia vecného bremena zanedbali a nechali tak. Súd poukazuje na to, že vecné bremeno sa zriaďuje zásadne za odplatu, pričom žalovaného za celý čas ich susedstva a žalobcom prevádzkovanej farmy s prívodom elektriny po susedovom pozemku žiadnym spôsobom neoslovili, ani nepožiadali ho o uzavretie nejakej dohody ohľadom tohto vecného bremena - podzemného uloženia elektriny. Samozrejme mu neposkytovali ani žiadnu finančnú úhradu za úložku elektriny v pozemku. Je tak možné hodnotiť, že napriek narušeným medziľudským a susedským vzťahom, ktoré do škodovej udalosti už trvali najmenej 5 rokov, sa žalobca bez ďalšieho domnieval, že takýto stav v jeho prospech zostane zachovaný. Po vzniku škodovej udalosti sa naopak rozhodol sa pre zriadenie vlastnej elektrickej prípojky, mimo pozemku žalovaného. Náklady za realizáciu vlastného novo- pripojenia elektriny obchádzajúceho pozemok žalovaného ale súd nemôže hodnotiť ako spôsobenú škodu žalovaným v priamej príčinnej udalosti so škodovou udalosťou, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

50. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa , , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Je možné hodnotiť, že v prevažnej časti v spore bol úspešný žalovaný - t.j. v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktorý bude vyčíslený podľa vzájomného pomeru úspechu a neúspechu sporových strán samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.