Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-31-2020.pdf
PDF · 104.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: F.. X. Z., V. 9, XXX XX C., IČO: 42 219 035, proti žalovanej: JUDr. Veronika Doláková, PhD., Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, správca konkurznej podstaty úpadcu KORLEA INVEST, a.s., Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/7/2019-102 zo dňa 6. júla 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/7/2019-102 zo dňa 6. júla 2020.
II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Pohľadávka žalobcu v celkovej výške 3.484.734,92 eur, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok proti podstate a ktorá bola prihlásená žalobcom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s., Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz vedený Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K/48/2012, podaním žalobcu zo dňa 17.7.2019 je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu.
II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 3.484.734,92 eur titulom nároku na odmenu za zastupovanie v spore vedenom pred Okresným súdom Košice II, sp. zn. 33Cb/83/2012, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok proti podstate a ktorá bola prihlásená žalobcom písomným podaním zo dňa 17.7.2019, voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s., Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/48/2012, je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/48/2012-110 zo dňa 4.2.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka KORLEA INVEST a.s. uznesením č.k. 31K/48/2012-1331 zo dňa 25.1.2017 ustanovil JUDr. Veroniku Kubrikovú, PhD., zn. správcu S1587,
Radlinského 20, Spišská Nová Ves za (nového) správcu podstaty úpadcu. V zmysle oznámenia v Obchodnom vestníku č. 67/2019 zo dňa 4.4.2019 správkyňa zmenila priezvisko na Doláková.
4. Žalobca si písomným podaním zo dňa 17.7.2019 nazvaným „Záverečné finančné vysporiadanie veci po skončení zastúpenia, uplatnenie pohľadávky proti podstate“ zn. „.5/2017/Ko“, doručeným dňa 17.7.2019 do elektronickej schránky žalovanej, uplatnil v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku proti podstate v celkovej výške 3.484.734,92 eur titulom nároku na odmenu za zastupovanie v spore vedenom pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 33Cb/83/2012. Žalovaná písomným oznámením zo dňa 7.8.2019, doručeným do elektronickej schránky žalobcu dňa 8.8.2019, oznámila žalobcovi, že jeho uplatnenú pohľadávku proti podstate uznáva čo do výšky, právneho dôvodu i poradia. V súlade s uvedeným aj zapísala uplatnenú pohľadávku do zoznamu pohľadávok proti podstate. Zároveň však v závere oznámenia uviedla, že „Nad rámec ustanovenia § 87 ZKR k uplatneniu PPP uvádzam, že Vašu pohľadávku považujem za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.“ Žalobca má za to, že žalovaná svojím postupom v skutočnosti popiera uplatnenú pohľadávku proti podstate, nakoľko navrhuje jej uspokojenie v rozsahu 0 %, resp. odmieta jej uspokojenie s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Žalobca sa domnieva, že jeho pohľadávka nie je pohľadávkou, ktorej uspokojenie je vylúčené podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, nakoľko jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, ktorá vznikla titulom vymáhania a správy majetku patriaceho do konkurznej podstaty a predstavuje nárok na tarifnú odmenu za poskytované právne služby.
5. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že zo žiadnych ustanovení ZKR nevyplýva, že by sa ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, ktoré sa týka vylúčenia uspokojenia niektorého typu pohľadávok, nemohlo dotýkať aj pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil ako pohľadávku proti podstate titulom pohľadávky súvisiacej so správou (a vymáhaním) majetku podliehajúceho konkurzu. Zo samotnej podstaty pohľadávok proti podstate vyplýva, že sa jedná o také pohľadávky, ktoré v zásade vznikli po vyhlásení konkurzu, že ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZKR rieši také typy pohľadávok, ktoré zodpovedajú trovám vzniknutým účastníkom v konkurznom konaní a konaniach súvisiacich s týmto konaním, t.j. také pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Pritom nie je vylúčené, že sa môže jednať o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ZKR. Tým ale nie je vylúčené, aby v prípade, že sa zároveň jedná o pohľadávky podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, bolo ich uspokojenie vylúčené. Zároveň platí, že ak nejaká pohľadávka nespĺňa kritériá uvedené v § 87 ods. 2 ZKR, nejedná sa o pohľadávku proti podstate, t.j. takú pohľadávku, ktorú možno uspokojiť z výťažku dotknutej podstaty spôsobom podľa § 87 ZKR. Tak ako žalovaná uviedla v oznámení, nespochybňuje právny dôvod a ani výšku a ani poradie uplatnenej pohľadávky. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu tarifnej odmeny za zastupovanie žalovanej v konaní, v ktorom sa vymáhala pohľadávku úpadcu na náhradu škody. Žalovaná sa domnieva, že uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku vyplývajúcu z konania súvisiaceho s konkurzom, nakoľko sa jednalo o správu majetku podliehajúceho konkurzu. Navyše, z tohto konania nevznikol konkurznej podstate žiadny prospech. Má za to, že uspokojenie tejto pohľadávky je vylúčené podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Preto trvá na závere, že odmena za zastupovanie, ktorú si žalobca uplatnil svojou prihláškou adresovanou žalovanej dňa 17.7.2019 na sumu 3.484.734,92 eur, je pohľadávkou, ktorá vznikla žalobcovi účasťou v konaní súvisiacom s konkurzom na majetok úpadcu. Takáto pohľadávka je preto podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčená.
6. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka KORLEA INVEST a.s. a to, že žalovaná JUDr. Veronika Doláková, PhD. bola ustanovená za správkyňu tohto úpadcu. Nesporné v konaní bolo to, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/83/2012, v ktorom žalovaná vystupovala ako žalobkyňa proti Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o náhradu škody vo výške 121.609.000,00 eur s prísl. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 33Cb/83/2012 zo dňa 9.2.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob 91/2018. Žalovaná podala voči rozsudku Krajského súdu Košice dovolanie. O podanom dovolaní v tejto veci rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Obdo 20/2019 zo dňa 18.4.2019 tak, že podané dovolanie odmietol. Žalobca v predmetnom konaní (vrátane dovolacieho konania) žalovanú zastupoval ako právny
zástupca na základe udelenej plnej moci zo dňa 17.2.2017. Žalobca si písomným podaním zo dňa 17.7.2019 nazvaným uplatnenie pohľadávky proti podstate zn. „.5/2017/Ko“, doručeným dňa 17.7.2019 do elektronickej schránky žalovanej, uplatnil v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku proti podstate v celkovej výške 3.484.734,92 eur titulom nároku na tarifnú odmenu za zastupovanie v spore vedenom pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 33Cb/83/2012. Žalovaná písomným oznámením zo dňa 7.8.2019, oznámila žalobcovi, že jeho uplatnenú pohľadávku proti podstate uznáva čo do výšky, právneho dôvodu i poradia a zapísala uplatnenú pohľadávku do zoznamu pohľadávok proti podstate. Zároveň však v závere oznámenia uviedla, že „Nad rámec ustanovenia § 87 ZKR k uplatneniu PPP uvádzam, že Vašu pohľadávku považujem za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.“ Súd prvej inštancie preto mal za preukázané to, že si žalobca riadne prihlásil voči úpadcovi svoju pohľadávku proti podstate vo výške 3.484.734,92 eur.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 86 ods. 2, § 87 ods. 1, 2, 7, 8, § 100 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré upravujú prihlasovanie pohľadávok v konkurznom konaní a pohľadávok proti podstate a určenie, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a určenie, ktoré pohľadávky sú z uspokojenia v konkurze vylúčené v zmysle § 100 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že jeho úlohou bolo právne posúdiť, či uplatnená pohľadávka žalobcu je alebo nie je pohľadávkou proti podstate, alebo či ide o pohľadávku, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, tak ako to tvrdí žalovaná.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/83/2012, v ktorom žalobca zastupoval žalovanú pri vymáhaní náhrady škody, svojou povahou nie je konaním vyvolaným konkurzom ani súvisiacim s konkurzným konaním, napriek tomu, že žalobcom bol správca konkurznej podstaty a konanie začalo po vyhlásení konkurzu. Konanie vyvolané konkurzom, alebo súvisiace s konkurzným konaním je totiž iba také konanie, ktoré by nebolo začalo (nebolo by vyvolané), keby nedošlo k vyhláseniu konkurzu. Je preto nepochybné, že na trovy vzniknuté v konaní 33Cb/83/2012, sa ustanovenie § 100 ods. 2 ZKR nevzťahuje. Preto aj argumentácia žalovanej je v danom ohľade nesprávna a naopak, je potrebné prisvedčiť názoru žalobcu o nemožnosti použitia ustanovenia § 100 ods. 2 ZKR. Žaloba v konaní sp. zn. 33Cb/83/2012 je svojou povahou autonómnou žalobou, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania. Samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je stranou sporu, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Správkyňa sa pritom dala právne zastúpiť a to v súlade s ustanovením § 86 ods. 2 ZKR.
10. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu ju pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZKR v uplatnenej výške 3.484.734,92 eur a nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 ZKR. Táto pohľadávka proti podstate je nespornou čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu a teda aj čo do jej vymáhateľnosti. Preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe.
11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnej žalovanej. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia v ktorom sa konanie končí, a to samostatným uznesením.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že uplatnená pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou, ktorá by bola vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní podľa § 100 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaná uviedla, že zo žiadnych ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
nevyplýva, že by sa ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, ktoré sa týka vylúčenia z uspokojenia niektorých typov pohľadávok v konkurznom konaní, nemohla dotýkať aj pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil ako pohľadávku proti podstate titulom pohľadávky súvisiacej zo správou a vymáhaním majetku podliehajúceho konkurzu. Ďalej žalovaná uviedla, že zo samotnej podstaty pohľadávok proti podstate vyplýva, že sa jedná o také pohľadávky, ktoré v zásade vznikli po vyhlásení konkurzu. Ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZKR rieši také typy pohľadávok, ktoré zodpovedajú trovám vzniknutým účastníkom v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, teda ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Nie je vylúčené, že sa môže jednať aj o také konanie, ktoré súvisí so správou majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a teda, že sa jedná v zásade o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ZKR. Žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku titulom nároku na tarifnú odmenu za poskytované právne služby. Žalovaná uviedla, že nespochybňuje právny dôvod ani výšku a poradie uplatnenej pohľadávky. Tvrdí však, že ide o pohľadávku, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurze, nakoľko sa jedná o pohľadávku súvisiacu so správou majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu. Navyše žalovaná uviedla, že z tohto konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/83/2012 nevznikol konkurznej podstate žiaden prospech. Uviedla, že vymáhanie pohľadávok úpadcu tvorí v širšom slova zmysle správu majetku úpadcu a úzko súvisí s konkurzom ako generálnou likvidáciou dlžníka, nakoľko predchádza uspokojenie jeho veriteľov zo získaného výťažku. Úzko tak súvisí s konkurzom ako takým, pretože je nevyhnutnou podmienkou jeho realizácie a ukončenia. Preto je žalovaná toho názoru, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 3.484.734,92 eur je pohľadávkou, ktorá vznikla žalobcovi účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom na majetok úpadcu a preto je podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v odvolaní uvádza rovnakú právnu argumentáciou akou sa bránila proti žalobe v konaní na súde prvej inštancie. Nespochybnila právny dôvod, výšku ani poradie uplatnenej pohľadávky žalobcu, tvrdila iba, že sa jedná o pohľadávku, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, pretože išlo o pohľadávku, ktorá sa týka správy majetku podliehajúceho konkurzu.
14. Žalobca ďalej uviedol, že s týmto názorom žalovanej nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní vedenom na Okresnom súde II pod sp. zn. 33Cb/83/2012, v ktorom žalovaná vystupovala ako žalobkyňa proti Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 o náhradu škody vo výške 121.609.000,00 eur s príslušenstvom. Konanie bolo právoplatne skončené. Predmetom sporu bolo uplatnenie a vymáhanie nároku na náhradu škody zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu KORLEA INVEST, a.s. ako žalobcu voči žalovanému Tatra banka, a.s. Išlo o vymáhanie majetkových práv (úpadcu) podliehajúcich konkurzu v súlade s § 86 ods. 2 prvej vety ZKR, pričom súdna prax v tejto súvislosti dospela k záveru, že vymáhanie majetkových práv zo strany správcu v súdnom konaní sa považuje za správu majetku úpadcu. V súvislosti s neúspechom správcu (žalovanej) v spore vznikli jej ako žalobkyni trovy konania, medzi ktoré okrem iného nesporne patria aj náklady na odmenu za (vlastné) právne zastupovanie advokátom. Každá strana v priebehu sporu znáša svoje trovy. Nakoľko žalovaná ako žalobkyňa bola v spore neúspešná, nevznikol jej nárok voči žalovanému na náhradu trov konania a tieto trovy musí definitívne znášať sama. Ak je súdne vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu správou majetku podliehajúceho konkurzu, potom náklady, ktoré vznikli správcovi pri tejto správe v podobe trov konania z titulu trov (vlastného) právneho zastúpenia - odmena advokáta, sú nevyhnutne nákladmi súvisiacimi so správou majetku podliehajúceho konkurzu a teda z toho dôvodu pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. e) ZKR.
15. Žalobca ďalej poukázal na súdnu prax a to uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndc 3/2012 zo dňa 29.2.2012, podľa ktorého, ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje sa pre jej podanie ani začatie konkurzného konania, len samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Súčasná judikatúra súdov Slovenskej republiky vykladá pojem „v konaniach súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne a to iba v konaní v ktorých hmotnoprávny základ nároku vyplýva z konkurzu, napr. nárok
na náhradu škody voči správcovi. Predmetné súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/83/2012, v ktorom žalobca zastupoval žalovanú, bolo konaním o náhradu škody a tento nárok nemá pôvod v konkurznom konaní, pretože právnym titulom, na základe ktorého sa uplatňoval voči úpadcovmu dlžníkovi - žalovanej Tatra banka, a.s. nárok na náhradu škody, nemal základ v konkurznom práve. Táto škoda bola spôsobená úpadcovi ešte pred vyhlásením konkurzu a teda bez súvislosti s vyhlásením konkurzu. Žalobca preto zotrval na svojom názore, že uplatnená pohľadávka nepredstavuje pohľadávku vyplývajúcu z konania súvisiaceho s konkurzom alebo vyvolaného konkurzným konaním a preto ako taká by nemala byť vylúčená z uspokojenia v konkurze v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.
16. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovanej doručené 17.8.2020, odvolaciu repliku k nemu nepodala.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
18. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovanej a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
19. Podľa § 87 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.
20. Podľa § 100 ods. 2 ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Z citovaného ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý žalovaná navrhuje aplikovať na prejednávaný spor a na uplatnenú pohľadávku žalobcu, vyplýva, že z uspokojenia v konkurznom konaní sú vylúčené tie trovy účastníkov konkurzného konania, ktoré vznikli ich účasťou v konkurznom konaní alebo v konaniach súvisiacich s týmto konkurznom konaním.
22. Predmetná nesporná pohľadávka žalobcu voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. vo výške 3.484.734,92 eur predstavuje tarifnú odmenu pre žalobcu ako advokáta, ktorý zastupoval úpadcu KORLEA INVEST, a.s. v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/83/2012, teda v konaní vedenom nie na konkurznom súde - Okresnom súde Košice I, ale na inom súde - Okresnom súde Košice II.
23. Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Košice II č. k. 33Cb/83/2012-2172 zo dňa 9. februára 2018 vyplýva, že toto konanie začalo na základe návrhu KORLEA INVEST, a.s., ktorý bol doručený Okresnému súdu Košice II dňa 13.6.2012, teda pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s. dňa 4.2.2013. Túto žalobu na Okresný súd Košice II nepodala správkyňa
JUDr. Veronika Kubriková (Doláková), PhD., ale sám úpadca KORLEA INVEST, a.s. zastúpený JUDr. Michalom Kováčom, advokátom. To znamená, že žalobca zastupoval v tomto súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II úpadcu KORLEA INVEST, a.s. od začatia tohto súdneho konania dňa 13.6.2012 až do jeho právoplatného ukončenia dňa 13.5.2019, potom ako Najvyšší súd SR ako dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2018 č.k. 2Cob/91/2018-2366, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II z 9. februára 2018 č.k. 33Cb/83/2012-2172, ktorým bola žaloba KORLEA INVEST, a.s. proti žalovanému Tatra banka, a.s. o náhradu škody a ušlého zisku vo výške 121.609.000,00 eur zamietnutá.
24. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovanej v odvolaní, že predmetná uplatnená nesporná pohľadávka žalobcu, ktorá mu vznikla za zastupovanie úpadcu KORLEA INVEST, a.s. v tomto súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II a následne v odvolacom a dovolacom konaní, je pohľadávkou, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Odvolací súd k tomu udáva, že súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/83/2012 na návrh úpadcu KORLEA INVEST, a.s. v zastúpení žalobcom JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, proti žalovanému Tatra banka, a.s., Bratislava, o náhradu škody a ušlého zisku začalo podaním žaloby dňa 13.6.2012 a toto konanie nie je konaním, ktoré súvisí s konkurzným konaním vedeným na majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s. a nie je ani konaním vyvolaným týmto konkurzným konaním. Toto konanie na Okresnom súde Košice II začalo podaním žaloby 13.6.2012 a konkurz na majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s. bol vyhlásený až následne 4.2.2013. Tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v ods. 14., toto iné konanie vedené na Okresnom súde Košice II je samostatným konaním, ktoré začalo podaním autonómnej žaloby a bolo vedené nezávisle od konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s. Košice.
25. Odvolací súd preto predmetnú uplatnenú pohľadávku žalobcu titulom tarifnej odmeny žalobcu ako advokáta, ktorý zastupoval úpadcu KORLEA INVEST, a.s. v tomto inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II nepovažuje za pohľadávku, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s. v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, pretože nejde o trovy, ktoré vznikli účasťou KORLEA INVEST, a.s. v konkurznom konaní alebo v konaní, ktoré súvisí s týmto konkurzným konaním. Žalovaná správkyňa konkurznej podstaty preto nedôvodne po uznaní tejto pohľadávky žalobcu uviedla, že táto pohľadávka je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní, pretože týmto tvrdením poprela uspokojenie tejto pohľadávky žalobcu v konkurze.
26. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že prihlásená pohľadávka žalobcu v celkovej výške 3.484.734,92 eur je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu je nedôvodné.
27. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe, vrátane výroku o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu, ako vecne správny.
28. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).