Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/23/2017

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: N., nar. X.X.XXXX, bytom L., zastúpená Mgr. Tomášom Čermákom, advokátom so sídlom Šancová 58, 812 86 Bratislava, proti žalovaným: 1/ K., nar. X.XX.XXXX, bytom E., 2/ Q., nar. X.X.XXXX, bytom E., 3/ K.i, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., prechodne bytom P., v spore o zaplatenie 1.100,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.3.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 22.06.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie sumy 1.100,- Eur spoločne a nerozdielne s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 1.5.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadala súd, aby jej priznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa 21.6.2018 zaviazal žalovaných v 1. až v 3. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 1.100 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 1.5.2016 do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobkyni priznal aj náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli včas podaným odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade navrhujúc, aby Krajský súd v Košiciach tento v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

4. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnej lehote napadol aj žalovaný v 3. rade popierajúc doručenie predvolania na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 21.6.2018. V odvolaní dôvodil, že predvolanie naň mu nikdy nebolo doručované a pojednávania sa tak objektívne nemohol zúčastniť. Nemohol tak na svoju obranu predkladať prostriedky procesnej obrany, hoci predtým zásielky zo súdu riadne preberal. Navyše žalovaní v 1. a 2. rade oznámili súdu na pojednávaní dňa 21.6.2018, že sa nezdržiava na adrese, kam mu boli zásielky doručované, ale že sa zdržiava na inej presne označenej adrese. Z jeho pohľadu tak súdu nič nebránilo pokúsiť sa doručovať mu zásielku opätovne na inú známu adresu a tak mu umožniť uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Podľa jeho mienky mal súd prvej inštancie rovnako pristúpiť k navrhovanému výsluchu tak, ako to požadovali žalovaní v 1. a 2. rade priamo na pojednávaní dňa 21.6.2018.

5. Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 17.2.2020 vydaným pod č.k. - 135 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom uznesení okrem iného skonštatoval porušenie práva na spravodlivý proces a uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci postupovať v konaní v súlade s procesným predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť žalovanými v 1. a 2. rade navrhnuté dôkazy, uložil súdu pokúsiť sa o vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného v 3. rade, predvolávajúc ho z adresy označenej žalovanými v 1. a 2. rade a zistiť všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

6. Po vrátení veci tunajšiemu súdu odvolacím súdom žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 4.2.2021 vzala žalobu v celom rozsahu späť. Ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla prieťahy spôsobované v spore žalovaným v 3. rade, ktorý sa bez ospravedlnenia opakovane nedostavil na pojednávanie a znemožnil tak riadny priebeh súdneho konania bez zbytočných prieťahov. V podaní poukázala na skutočnosť, že v dôsledku neodôvodnených prieťahov v konaní spôsobených žalovaným v 3. rade jej vznikli neprimerané náklady, ktoré ju zaťažujú, a nie je schopná ich ďalej znášať. Žiadala, aby súd konanie zastavil a o trovách zastaveného konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. až 3. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

7. Na základe výzvy súdu žalovaní v 1. až 3. rade zhodne oznámili súdu, že súhlasia so späťvzatím žaloby a nepriznaním náhrady trov konania žiadnej strane sporu.

8. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je a skutočnosť že žalovaní v 1. až 3. rade so späťvzatím žaloby súhlasili, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

12. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa ust. nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

15. Podľa Čl. 17 Základných princípov súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

17. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer

proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

19. Ustanovenie vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.

20. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.

21. V danom prípade súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobkyňou, teda na základe jej dispozičného úkonu. Ak žalobkyňa ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla cielenú nečinnosť žalovaného v 3. rade, možno konštatovať, že v danom prípade nejde tak o reakciu na správanie žalovaných v 1. až 3. rade, a teda nie je možné procesné zavinenie na zastavení konania pričítať žalovaným v 1. až 3. rade, a teda ich trovy by mala znášať žalobkyňa. Žalovaní v 1. a 2. rade sa výslovne vzdali svojho práva na náhradu trov konania podaním zo dňa 3.5.2021, žalovaný v 3. rade tak urobil podaním zo dňa 9.2.2021.

22. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris.)

23. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle , a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 , nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia a , výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

24. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných v 1. až 3. rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnená strana neprejavila o trovy záujem, resp. oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. .)

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovaným v 1. až 3 rade náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. .

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.