Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4SaZ/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: V. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny občan A. ľudovej republiky, aktuálne Pobytový tábor Rohovce, Rohovce, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, zastúpeného: Mgr. Viera Orichová, advokátka so sídlom Kláštorská 131, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-213-20/2020-Ž zo dňa 12.1.2021 o neudelení azylu žalobcovi a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU- PO-213-20/2020-Ž zo dňa 12.1.2021, ktorým žalobcovi: V. C., nebol udelený azyl a nebola mu udelená doplnková ochrana, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. B. priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

Argumenty žalobcu

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 15.2.2021, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-213-20/2020-Ž zo dňa 12.1.2021 (napadnuté rozhodnutie) o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 19.8.2020. Ako dôvod žiadosti uviedol problémy, ktoré mal on osobne, jeho otec aj jeho strýko s vládnucou politickou stranou AWAMI LEAGUE (AL). Jeho strýko je členom politickej stranu BANGLADESH NATIONALIST PARTY (BNP) a sympatizantom JAMEEAT-e-ISALAMI (Jl), pre ktorú aj pracoval. Z tohto dôvodu bol niekoľkokrát falošne obvinený členmi AWAMI LEAGUE. Jeho otec taktiež pracoval pre Jl a bol ich sympatizantom. Bol falošne obvinený z krádeže autorikše a bol aj odsúdený. Keď bol vo väzení (2 roky), zbili ho policajti a mal následkom toho vážne zdravotné problémy. Bol preto z väzenia predčasne prepustený, avšak po prepustení zomrel. Žalobca osobne bol falošne obvinený zo zapálenia auta a odsúdený na 5 rokov väzenia. K činu malo dôjsť počas protestov v krajine organizovaných Jl po poprave vodcu politickej stranu Jl Kadir Mullah. Žalobca sa protestov vôbec nezúčastnil, ale členovia AWAMI LEAGUE podali na neho trestné oznámenie. Na základe trestného oznámenia bol dňa 5.11.2016 zatknutý a bol 6 mesiacov vo väzení. V máji 2017 bol s pomocou právnika prepustený s tým, že trest bol odložený. Z dôvodu obáv a problémov, ktoré mal s členmi vládnucej AWAMI LEAGUE potom odišiel z krajiny. K politickým problémom sa pridali aj problémy ekonomické, ktorým celá rodina žalobcu čelila po smrti otca. 3. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8 ani podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c zákona o azyle.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že výpoveď žalobcu nepovažuje za vierohodnú, s poukazom na podmienečné prepustenie žalobcu. Uviedol, že výpoveď nekorešponduje s informáciami o krajine pôvodu, konkrétne so správou Ministerstva zahraničných vecí a obchodu austrálskej vlády DFAT o Bangladéši. Podľa úvahy žalovaného, mal žalobca figurovať na zozname osôb, ktoré sú trestne stíhané a ktorých odchod z krajiny nie je v záujme štátnych orgánov, a preto mu nemal byť vystavený cestovný pas nemohol by bez problémov opustiť krajinu. Ďalej uviedol, že žalobca ani hypoteticky nebol v krajine pôvodu prenasledovaný, pretože nebol členom politickej strany ani nevyvíjal politické aktivity. Ďalej uviedol, že ani v súvislosti s údajným trestným stíhaním a odsúdením nedošlo k perzekúcii žalobcu. Žalobca preto nesplnil podmienky na udelenia azylu. Žalovaný mal za to, že dôvodom odchodu z krajiny pôvodu bola snaha uživiť rodinu a hľadanie lepšieho života. 5. V časti odôvodnenia týkajúcej sa neudelenia doplnkovej ochrany žalovaný okrem iného uviedol, že sa objektívne domnieva, že v prípade návratu žalobcu do Bangladéša by mu nehrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Žalovaný uviedol, že Bangladéš je demokratická krajina, ktorá zaručuje svojim občanom dodržiavanie všetkých základných ľudských práv, i keď niektoré správy poukazujú na to, že niektoré zákonné práva nie sú v praxi dodržiavané. Ďalej uviedol, že v prípade strachu žalobcu z návratu do Bangladéša chýba objektívna príčina odôvodnenosti jeho strachu, teda absentuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Keďže neexistuje objektívne príčina odôvodnenosti strachu žalobcu v zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle, nemožno hovoriť ani o hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia či neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. 6. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň zistený skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 7. Rozhodnutie o neudelení azylu žalovaný odôvodnil pochybnosťami o dôveryhodnosti žalobcu. Nedôveryhodnosť žalobcu opieral o správu o krajine pôvodu, ktorá podľa žalovaného, nekorešponduje s výpoveďou žalobcu. Konkrétne poukazuje na výpoveď k podmienečnému prepusteniu na kauciu a uloženie zákazu opustiť Bangladéš a na správu Ministerstva zahraničných vecí a obchodu austrálskej vlády DFAT o Bangladéši. Žalovaný prišiel k záveru, že ak by žalobca bol prepustený na kauciu a bol by mu uložený zákaz opustiť Bangladéš, tak by rozhodne musel figurovať na tomto zozname, a preto by mu nemohol byť vydaný pas a nemohol by opustiť krajinu pôvodu. Keďže však cestovný pas mu bol vydaný a krajinu legálne opustil, tak je podľa žalovaného isté, že trestné stíhanie voči žalobcovi neprebehlo. Z uvedeného dôvodu je nedôveryhodný. 8. Žalobca mal za to, že informácie, ktoré žalovaný v rozhodnutí citoval, vôbec nepodporujú jeho závery. Žalobca nebol odsúdený za žiaden trestný čin konkrétne citovaný v správe DFAT. Podľa informácii ktoré poskytol správnemu orgánu v doplňujúcom pohovore dňa 15.12.2020 bol odsúdený za podpálenie auta. Trestný čin podpálenie auta by síce mohol byť zahrnutý pod trestné činy označené v správe DFAT ako "iné trestné činy", avšak s poukazom na závažnosť trestných činov konkrétne citovaných v správe - vojnové zločiny, mravnú skazenosť, pašeráctvo - je veľmi nepravdepodobné, aby sa "obyčajný" trestný čin podpálenia auta dostal na úroveň tak závažných trestných činov, ktorých páchatelia sú zahrnutý do skupiny osôb, ktorej je zakázané opustiť krajinu. Takáto možnosť je podľa žalobcu veľmi málo pravdepodobná. Žalobca v doplňujúcom pohovore ďalej uviedol aj to, že vydanie cestovného pasu nebolo pre neho bezproblémové, pretože mu ho za úplatok vybavil sprostredkovateľ. 9. Skutočnosť že žalobcovi bol vydaný cestovný pas a on bez problémov opustil Bangladéš, preto nie je dôvodom, z ktorého je možné usúdiť, že trestné stíhanie neprebehlo a žalobca klame. 10. V súvislosti s preukázaním dôveryhodnosti žalobcu poukázal na to, že sa v priebehu správneho konania snažil skontaktovať s rodinou a vysvetliť im, aby mu aspoň elektronicky poslali dôkazy o trestnom stíhaní a treste. Keďže však bol od 10.8.2020 do 20.1.2021 zaistený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, tak sa mu to nepodarilo (na to, že má obmedzené možnosti komunikácie s rodinou upozorňoval správny orgán aj v priebehu pohovoru). Zaistený cudzinci nemôžu mať pri sebe mobilné telefóny a v ÚPZC sa nachádza iba automat na mince a možnosť telefonovať je obmedzená. Takisto nemal prístup k emailu a fakticky tak nemohol žiadnym spôsobom zhromaždiť a predložiť správnemu orgánu dôkazy, ktoré by podporili jeho dôveryhodnosť. Počas zaistenia nemal v azylovom konaní žiadny prístup k právnej pomoci a k možnosti zvoliť si právneho zástupcu, ktorý by mu so získaním dôkazov pomohol. S rodinou sa skontaktoval po prepustení zo zaistenia a poslali mu elektronickými prostriedkami kópiu identifikačného dokladu, ktorú súdu predkložil (príloha č.3). Žalobca

sa prostredníctvo rodiny snaží získať aj iné dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia o trestnom stíhaní a odsúdení v krajine pôvodu. 11. K neudeleniu azylu žalovaný ďalej uviedol, že k perzekúcii žalobcu nemohlo prísť ani hypoteticky ak by bol naozaj odsúdený, pretože nebol členom politickej strany ani nevyvíjal politické aktivity. Inými skutočnosťami tvrdenými žalobcom sa nezaoberal a žiadne iné odôvodnenie neuviedol. 12. V napadnutom rozhodnutí chýba akékoľvek odôvodnenie, v ktorom by žalovaný zvážil skutočnosti tvrdené žalobcom a vysvetlil by, prečo žalobcovi azyl neudelil. Žalobca vo vstupnom aj v doplňujúcom pohovore opísal obvinenie, trestné stíhanie a odsúdenie, ku ktorým došlo v krajine pôvodu. Vysvetlil, že k trestnému konaniu a odsúdeniu nedošlo z dôvodu, že skutočne spáchal trestný čin, ale došlo k tomu z dôvodu politických aktivít jeho strýka, ktorý je členom opozičnej politickej strany BNP a sympatizantom a bývalým členom Jamyat-e-!slami, a ktorý bol tiež odsúdený za fiktívne trestné činy. Žalobca sám sa taktiež vyhlasuje za sympatizanta strany Jamyat-e-lslami. Opísal priebeh trestného konania, odsúdenia, aj prepustenia za slobodu. Uviedol, že jeho otec bo, taktiež falošne obvinený členmi vládnucej strany Awami League a uväznený, vo väzení bol zbitý a ochorel, a neskôr po prepustení na tieto následky zlého zaobchádzania zomrel. Opísal tiež všeobecnú situáciu v krajine, keď sú členovia opozičných politických strán prenasledovaný vládnucou stranou Awami League a často miznú bez stopy. 13. So žiadnym z týchto tvrdení sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Žalovaný si nezadovážil dostatočné podklady rozhodnutia, na základe ktorých by si mohol overiť tvrdenia žalobcu, najmä podklady týkajúce sa postupov polície, trestného stíhania, uložených trestov a podmienok výkonu trestov. Tieto informácie v spise úplne absentujú. Do spisu ako podklad rozhodnutia žalovaný doložil informácie, ktoré potvrdzujú politické násilie voči členom a sympatizantom opozície, falošné obvinenia a zatýkania, a tieto sú v zásade v súlade s tvrdeniami žalobcu. 14. Žalobca ako dôkaz do konania predložil spracované Informácie o krajine pôvodu: Bangladéš, s pracovným prekladom, zamerané na informácie o postupoch polície a štátnych orgánov v súvislosti so stíhaním členov opozície, o postupoch súdov pri ich stíhaní, o mučení a neľudskom a krutom zaobchádzaní vo väzniciach, z ktorých časti v žalobe citoval. 15. Dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany vo forme azylu je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania v krajine pôvodu žiadateľa z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo uplatňovania politických práv a slobôd. Žalobca mal za to, že s ohľadom na politické aktivity blízkych rodinných príslušníkov prisudzované vládnou stranou opozičné politické presvedčenie a jeho problémy, spočívajúce vo falošnom obvinení a uväznení pramenia práve z tejto skutočnosti. Nespravodlivé uväznenie žalobcu, nespravodlivý súdny proces a zlé podmienky vo väzení napĺňajú podľa neho konanie definované v § 2 zákona o azyle ako prenasledovanie. Ďalej poukázal na to, že zlá ekonomická situácia žalobcu a jeho rodiny je následkom politickej perzekúcie rodiny, ktorá vyústila do straty živiteľa (otca žalobcu). Zlá ekonomická situácia rodiny nevylučuje, ale naopak, potvrdzuje prenasledovanie celej rodiny vládnucou stranou AL. 16. Rozhodnutie v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobca považoval za nezákonné z dôvodu nezrozumiteľnosti, pretože žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie v tejto časti neexistenciou objektívneho strachu z prenasledovania v zmysle Ženevského dohovoru. Podľa zákona o azyle nie je podmienkou poskytnutia doplnkovej ochrany existencia opodstatneného strachu z prenasledovania, ale existencia vážneho bezprávia v krajine pôvodu žiadateľa, ktoré je definované v zákone o azyle v troch rozličných formách. V prípade posudzovania hrozby vážneho bezprávia je správny orgán povinný skúmať reálnu hrozbu vážneho bezprávia, pričom skúmanie reálnej hrozby sa opiera iba o objektívne kritéria - najmä o informácie o krajine pôvodu. Správny orgán závažným spôsobom pochybil, keď pri posudzovaní doplnkovej ochranu skúmal tie isté skutočnosti ako pri posudzovaní žiadosti o azyl - existenciu objektívneho strachu z prenasledovania. 17. Tak isto ako v časti o neudelení azylu aj v prípade neposkytnutia doplnkovej ochrany namietal, že správny orgán si nezadovážil dostatočné podklady rozhodnutia, na základe ktorých by mohol rozhodnúť o existencii hrozby vážneho bezprávia v krajine pôvodu žalobcu. Existencii hrozby vážneho bezprávia preukazujú informácie, ktoré doložil súdu, a to Informácie o krajine pôvodu Bangladéš, najmä správa CAT - Výbor OSN proti mučeniu, Záverečné poznámky k vstupnej správe o Bangladéši, ktorá opisuje katastrofálne podmienky vo väzniciach. Mal za to, že podmienky vo väzniciach, tak ako sú opísané v správe Výboru OSN proti mučeniu, dosahujú intenzitu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. V prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu mu hrozí, že ak by sa znova dostal do väzenia (z vykonštruovaných dôvodov), tak bude vystavený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestu. 18. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania

19. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 19.8.2020 žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR z politického dôvodu. 20. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o azyl bol s ním vykonaný rovnakého dňa pohovor o podaní vysvetlenia, v ktorom žalobca okrem iného uviedol, že jeho otec bol vo väzení od roku 2013 do roku 2015 a po prepustení z väzenia, nakoľko bol veľmi chorý, zomrel. On sám bol odsúdený na 5 rokov za falošné obvinenie členmi politickej strany Avamilig, za podpálenie autobusu, ktorý nepodpálil. Po siedmych mesiacoch ho prepustili. Mamin brat mu povedal, že doma bude mať stále problémy a on mu navrhol aby opustil Bangladéš a aby predali majetky po otcovi. Žalobca s tým súhlasil. V roku 2017 odišiel z domovskej krajiny letecky do Turecka na platné víza. V Turecku pracoval dva roky ako čašník. Strýko kontaktoval prevádzača, aby z Turecka odišiel do Európy. V novembri 2019 odišiel nelegálne z Turecka a následne bol zadržaný políciou v SR, chcel sa dostať do Rakúska, kde žije veľa jeho krajanov a ja on sa spoliehal na to, že mu pomôžu. Žalobca uviedol, že jeho otec bol politický aktívny, bol členom politickej strany BNP a mal aj určitú funkciu bol vice predsedom. 21. Rozhodnutím PPZ-HCP-SO13-13-019/2020-ZAV zo dňa 10.8.2020 rozhodlo MV SR, PPZ, ÚHCP, Riaditeľstvo HCP Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly PZ Petrovce o zaistení žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 10.11.2020. 22. Rozhodnutím PPZ-HCP-SO13-13-011/2020-ZAV zo dňa 10.8.2020 rozhodlo MV SR, PPZ, ÚHCP, Riaditeľstvo HCP Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly PZ Petrovce o administratívnom vyhostení žalobcu. 23. Podľa zápisnice o vyjadrení žalobcu zo dňa 10.08.2020 žalobca na otázky:

- Je v krajine Vášho pôvodu alebo v krajine z ktorej pochádzate, alebo na území Ukrajiny ohrozený Váš život z dôvodov Vašej rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo by Vám v týchto krajinách hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest?

- Bol Vám v krajine Vášho pôvodu alebo v krajine z ktorej pochádzate, alebo na území Ukrajiny uložený trest smrti alebo je predpoklad, že Vám v týchto krajinách v prebiehajúcom trestnom konaní môže byť taký trest uložený? Vzhľadom na tieto obavy sa nemôžete alebo nechcete vrátiť do tejto krajiny?

- Hrozí Vám v krajine Vášho pôvodu alebo v krajine z ktorej pochádzate, alebo na území Ukrajiny nútený návrat do štátu, kde je ohrozený Váš život, alebo ohrozená VaŠä sloboda z dôvodov Vašej rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo pre politické presvedčenie, alebo nútený návrat do štátu, kde by Vám hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, resp. aj nútený návrat do štátu, v ktorom Vám bol uložený trest smrti alebo nútený návrat do štátu v ktorom je predpoklad, že Vám v prebiehajúcom trestnom konaní môže byť taký trest smrti uložený? -Máte vedomosť o tom, že na území Ukrajiny by Vám mohlo hroziť nejaké prenasledovanie? -Ste alebo ste boli členom nejakej skupiny, ktorá potláča práva osôb, napríklad páchanie terorizmu, genocídy, náboženského prenasledovania?

- Žiadate na území Slovenskej republiky o azyl? odpovedal negatívne 24. Bezpečnostné riziko u žalobcu príslušnými orgánmi zistené nebolo. 25. V dotazníku žiadateľa o azyl (čl. 49) žalobca okrem iného uviedol, že miesto jeho posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu Fateh Pur, okres Syllet, Bangladéš. Žalobca je slobodný, má jednu sestru a mamu; otec zomrel na následky choroby, na ktorú ochorel vo väzení. O azyl v inej krajine nežiadal. Doklady totožnosti nemal. Pôvodne bolo jeho cieľovou krajinou Turecko, ale nevedel si tam nájsť legálnu prácu, zamestnávatelia tam platia málo a neskoro, tak sa rozhodol odísť do Európy. V Európe nemá žiadneho rodinného príslušníka. Na otázku, či je alebo bolo voči žalobcovi vedené trestné konanie žalobca uviedol nasledovné: „Áno, keď bola prezidentom Shekh Hasina, odsúdila vodcu politickej strany Jamyat-e-Islami Kadir Mullah na smrť a vtedy, keď bol popravený, v krajine sa dialo veľa násilných protestov proti jeho smrti, prívrženci Jamyat-e-lslami vypaľovali autá. Ja som sa týchto protestov osobne vôbec nezúčastnil, avšak členovia strany Awami League dali na políciu falošné trestné oznámenie, že aj ja som sa protestov zúčastnil. Preto som bol oficiálne obvinený za zapálenie auta a odsúdený na päť rokov. Dňa 5.11.2016 som bol na základe trestného rozkazu zatknutý a šesť mesiacov som bol vo vezení. V apríli alebo máji 2017 pomocou zaručenia sa právnika som bol prepustený na 6 mesiacov, s tým že trest bol odložený. V tom čase som odišiel z krajiny.“ Žalobca ďalej uviedol, že jeho strýko pracoval pre Jamyat-e-lslami, ktoré sú v opozícii, v súčasnej dobe vládne . Awami League. Počas vlády BNP bola Jamyat-e-I oficiálne povolenou stranou, ale po nástupe Awami League k moci túto stranu zakázali. Žalobca sám členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie nebol, len jeho otec a strýko pracovali pre Jamyat-e-lslami a BNP. Žalobca bol len sympatizantom Jamyat-e-Islami. Žalobca doplnil,

že jeho strýko je členom BNP a taktiež sympatizantom Jamyat-e-lslami. Mal niekoľko falošných obvinení zo strany členov Awami League. V čase, keď bol jeho otec vo väzení, zbili ho policajti, následkom čoho ochorel. Na základe vážnych zdravotných problémov bol prepustený skôr, ako mu vypršal trest. Otec bol vo väzení, pretože členovia politickej strany Awami League vyzývajú členov iných strán aby sa pridali k nim, a tých čo odmietnu, na nich podávajú falošné trestné oznámenia. Na jeho otca takto podali tiež, bol falošne obvinený z krádeže autorikše. To sa udialo niekedy v roku 2011 alebo 2012, zatknutý bol v roku 2013. Ako ďalšie dôvody na udelenie azylu žalobca uviedol, že členovia strany BNP a Jamyat- e-lslami sú v súčasnej dobe prenasledovaní vládnucou stranou Awami League, často zmiznú bez stopy a obával by sa že by sa to isté mohlo stať aj jemu. Bangladéš je krajinou s demokratickým zriadením, avšak prezident je v podstate diktátorom v krajine. Z uvedeného pramenili jeho problémy a dôvody odchodu z Bangladéšu. Ďalším dôvodom bola bieda, po smrti otca predali jeho majetky a spolu s rodinou sa rozhodli že za ne vycestuje do Európy a zarobenými prostriedkami pomôže svojej rodine. Žalobca osobne iné problémy nemal. V celej domovskej krajine je situácia rovnaká, necítil by sa tam bezpečne. Keby sa vrátil, určite by zmizol, alebo by ho zavreli kvôli nejakému falošnému obvineniu a nemal by sa kto finančne postarať o jeho rodinu. 26. V administratívnom spise je na čl. 88-56 založená Polytematická správa o krajine Bangladéš z 27.11.2020. Témami správy boli všeobecná, bezpečnostná, politická a ekonomická situácia v Bangladéši, platnosť slobody pohybu a pobytu, či dochádza k potýčkam medzi prívržencami jednotlivých politických strán, či sú sympatizanti strany Jamaat- e-Islami nejako perzekvovaní, trestaní, súdne stíhaní, falošne obviňovaní, postup orgánov krajiny pôvodu pri nútenom návrate svojho občana do vlasti ako aj to, či sú neúspešní žiadatelia o azyl po návrate do Bangladéša nejakým spôsobom sankcionovaní. V tejto správe sa okrem iného uvádza:

- Ľudia, ktorí sú vnímaní ako podporovatelia JI, hlásili, že sú sledovaní alebo zastrašovaní, a to aj v zahraničí. Niektorí vládni kritici, ktorí nie sú nijako prepojení s JI uviedli, že boli obvinení z toho, že majú takéto väzby, čo sa stalo prostriedkom útoku na ich dôveryhodnosť. Novinári sa tiež údajne zdráhajú informovať o tejto strane.

- DFAT hodnotí, že vedúci predstavitelia JI čelia vysokému riziku zatknutia a právnych sankcií. Aktívni členovia JI a členovia ICS, ktorí sa naďalej zapájajú do politických aktivít a demonštrácií, tiež čelia vysokému riziku zatknutia. Obyčajní členovia JI a ICS, ktorí sa nezúčastňujú politických aktivít a demonštrácií, čelia nízkemu riziku zatknutia, aj keď sa to môže líšiť v závislosti od lokality. Rovnako ako u ostatných členov opozičných strán, aj členovia JI môžu mať menší počet pracovných a obchodných príležitostí v dôsledku ilegálnej povahy ich osobných a profesionálnych sietí a relatívneho nedostatku vplyvných konexií.

- V správe USDOS 2019 sa uvádza, že aktivisti za ľudské práva tvrdili, že policajti falošne vymýšľali prípady zacielené na vodcov opozície, pracujúcich a sympatizantov, a že vláda pomocou orgánov presadzovania práva zasahovala proti politickým súperom. Tá istá správa dodala, že politická príslušnosť sa často javila ako faktor pri zatknutí a stíhaní členov opozičných strán, a to aj prostredníctvom obvinení pod zámienkou reakcie na národné bezpečnostné hrozby. Opozičná BNP tvrdila, že tisícky jej členov bolo uväznených svojvoľne, často v súvislosti s plánovanými a predbežne povolenými politickými zhromaždeniami v snahe zastrašiť aktivistov a politických vodcov a zabrániť im tak v účasti -Y. uviedol, že „V roku 2019 začali byť útoky a potláčanie opozičných politických strán a disidentov zo strany vlády alarmujúce a boli zaznamenané aj správy o fiktívnych prípadoch vedených voči vodcom a aktivistom opozičných politických strán, najmä z politickej strany BNP, zatýkaní a opätovnom zatýkaní pri väzenskej bráne po prepustení osoby na kauciu.

- DFAT vo svojej správe o Bangladéši z 22. augusta 2019 uvádza: 3.66 Od získania nezávislosti sa obe strany [AL a BNP ] väčšinou striedali v úlohách vládnucej strany a opozície. Pridružené organizácie vládnucej strany historicky ovládali všetky verejné inštitúcie, kým bola táto strana pri moci, a obe, AL aj BNP, počas svojej činnosti použili štátnu mašinériu proti oponentom vlády. 3.67 Od nástupu k moci v roku 2008 AL výrazne obmedzila činnosť opozičných politických strán, najmä BNP a JI. Tieto obmedzenia zahŕňajú:

- použitie polície a iných bezpečnostných síl na zatknutie tisícov členov a priaznivcov opozičných politických strán, často v súvislosti s politickými demonštráciami; -používanie polície a iných bezpečnostných síl na zabránenie opozičným stranám v organizovaní stretnutí a demonštrácií; a

- nátlak voči kandidátom opozície, aby odstúpili z miestnych a komunálnych volieb, a to aj prostredníctvom bránenia v podávaní volebných nominácií.(...)

- Článok amerického média Voice of America (VoA) z marca 2019 informuje o obvineniach z falošných trestných prípadov, ktoré polícia podáva proti členom a podporovateľom opozičných strán a tiež uvádza, že polícia v Bangladéši za posledné roky podala trestné oznámenia na desaťtisíce ľudí pre prípady súvisiace s násilím. Opozícia a aktivisti za práva však tvrdia, že väčšina prípadov, vrátane bombových útokov a výtržníctva, bola vymyslená

27. Dňa 15.12.2020 bol so žalobcom vykonaný doplňujúci pohovor za účelom objasnenia a zdôvodnenia jeho žiadosti o azyl.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 28. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-213-20/2020-Ž zo dňa 12.1.2021 (čl. 98) žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ako aj o neudelení doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. 29. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že z výpovede menovaného je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na problémoch s vládnucou politickou stranou AL. Žalovaný dospel k záveru, že výpoveď žalobcu nie je dostatočne vierohodná. Výpoveď žalobcu ohľadom jeho podmienečného prepustenia nekorešponduje s informáciami o krajine pôvodu žiadateľa, konkrétne so správou DFAT o Bangladéši z 22. augusta 2019, podľa ktorej Ministerstvo pre prisťahovalectvo a pasy vykonáva imigračné kontroly a vedie zoznam odsúdených zločincov a osôb hľadaných bezpečnostnými silami a spravodajskými agentúrami. Z uvedenej správy je podľa žalovaného zrejmé, že na zozname sa nachádzajú osoby s kriminálnym pozadím, prípadne tie, ktoré sú trestne stíhané a ktorých odchod z krajiny nie je v záujme štátnych orgánov. V prípade, že žalobca bol z väzenia podmienečne prepustený na kauciu a zároveň mu bol uložený zákaz opustiť Bangladéš, rozhodne by figuroval na uvedenom zozname, teda by mu nebol vystavený cestovný pas a nebolo by mu umožnené bezproblémové opustenie krajiny. Skutočnosť, že Bangladéš opustil legálne, na svoj cestovný pas, nasvedčuje tomu, že na uvedenom zozname nefiguroval a s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou takmer so 100%- nou istotou, možno vylúčiť, že žiadne trestné stíhanie voči jeho osobe v Bangladéši v skutočnosti neprebiehalo. 30. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že na to, aby žalobca mohol byť považovaný za utečenca v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov z r. 1951 (ďalej len „Dohovor“), musel by objektívne preukázať, že trestné stíhanie, ktoré bolo v jeho prípade údajne vedené, objektívne súviselo s jeho politickým alebo náboženským presvedčením. Toto však podľa žalovaného samotný žalobca svojou výpoveďou objektívne vylúčil, keď uviedol, že v Bangladéši nebol členom žiadnej politickej strany a nevyvíjal ani žiadne politické aktivity. Ak teda nebol politicky aktívny a žiadny politický názor mu nikým ani nebol pripisovaný, nemožno v jeho prípade hovoriť o politickom prenasledovaní. Napriek uvedenej skutočnosti bolo potrebné skúmať, či v súvislosti s jeho údajným trestným stíhaním boli voči nemu prijaté akty takého závažného charakteru, že jeho ďalší pobyt v Bangladéši bol neúnosný a že by bol nútený túto krajinu opustiť. 31. Žalovaný ďalej posudzoval, či v súvislosti s údajným trestným stíhaním a odsúdením žalobcu nedošlo k takým závažným porušeniam jeho práv, že by tieto mohli prechádzať až do perzekúcie. Keďže toto v konaní podľa žalovaného preukázané nebolo, žalovaný skonštatoval, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na ekonomické motívy žalobcu. 32. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca krajinu pôvodu opustil dobrovoľne, bez toho, aby tam bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine talc, ako to vyplýva z Dohovoru a § 8 zákona o azyle. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný nepristúpil k udeleniu azylu. 33. Žalovaný sa zaoberal aj tým, či je dôvodné poskytnúť žalobcovi doplnkovú ochranu a na tento účel skúmal, či žalobcovi hrozí v domovskej krajine vážne bezprávie, zadefinované v § 2 písm. f) zákona o azyle. Žalovaný dospel k záveru, že vážne bezprávie žalobcovi nehrozí z nasledovných dôvodov: 34. V priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom zistené, že by sa v krajine pôvodu dopustil trestného činu takého závažného charakteru, že by mu v prípade návratu do tejto krajiny hrozilo uloženie trestu smrti ani to, že by mu hrozilo ani mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, pretože v priebehu konania ničím hodnoverne nepreukázal, že by bol v Bangladéši vystavený akejkoľvek forme perzekúcie. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že je možné objektívne sa domnievať, že v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu by takýmto praktikám nečelil. Žalovaný ďalej uviedol, že

Bangladéš je demokratická krajina, ktorá zaručuje svojim občanom dodržiavanie všetkých základných ľudských práv, i keď niektoré správy poukazujú na to, že niektoré zákonné práva nie sú v praxi dodržiavané. Zákonné normy krajiny zakazujú akékoľvek mučenie alebo neľudské zaobchádzanie, a to vrátane osôb, ktoré sú obvinené alebo vyšetrované z nejakých trestných činov. Ak sa žalobca napriek tomu odmieta vrátiť do Bangladéša, v danom prípade ide o všeobecne deklarované príčiny jeho subjektívnych obáv z možnej ujmy v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. V týchto však chýba akákoľvek objektívna príčina odôvodnenosti jeho strachu, t. j. v jeho prípade absentuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Keďže neexistuje objektívna príčina odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle, nemožno hovoriť ani o hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia či neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. 35. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, žalovaný skonštatoval, že ani táto forma vážneho bezprávia žalobcovi nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. V Bangladéši v súčasnej dobe neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt takého rozmeru, že by pre neho predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle.

Vyjadrenie žalovaného

36. Podaním zo dňa 3.3.2021 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 37. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že žalobca namietal predovšetkým nesprávne spochybnenie dôveryhodnosti žalobcu a tiež, že žalovaný nesprávne vyhodnotil trestný čin spáchaný žalobcom, keď ako základ vyhodnotenia žalovaný využil správu o Bangladéši z 22. augusta 2019 Ministerstva zahraničných vecí a obchodu austrálskej vlády-DFAT. Predmetná správa poukazuje na fakt, že úrady v Bangladéši môžu odmietnuť vydať pas ľuďom, ktorí boli odsúdení za vojnové zločiny, mravnú skazenosť, pašeráctvo alebo iné trestné činy... Žalobca v správnej žalobe namietal, že je veľmi málo pravdepodobné, aby sa obyčajný trestný ako podpálenie auta, dostal na úroveň tak závažných trestných činov, ktorých páchatelia sú zahrnutí do skupiny osôb, ktorej je zakázané opustiť krajinu. Avšak v doplňujúcom pohovore, ktorý sa uskutočnil 15.12.2020, žalobca sám deklaroval že mu bola daná podmienka, že nemôže vycestovať z krajiny. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil tvrdenia žalobcu za rozporuplné, čo len podporuje pochybnosti o dôveryhodnosti žalobcu. 38. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažuje za podstatné, kto žalobcovi vybavil cestovný pas, ale podstatné je to, že žalobca daný cestovný pas krajinu pôvodu bez akýchkoľvek problémov opustil a tiež získal turistické víza do Turecka. Podľa žalovanému, ak by voči žalobcovi prebiehalo trestné stíhanie, rozhodne by sa nachádzal na zozname osôb, ktorým je zakázané krajinu opustiť a bol tiež presvedčený, že v takomto prípade by mu bangladéšske štátne orgány nedovolili pri hraničnej kontrole krajinu opustiť. Poukázal aj na to, že žalobca si turistické víza na bangladéšskej ambasáde v Istanbule bez akýchkoľvek problémov predĺžil na 2 roky. Žalovanému tak nie sú známe žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by žalobcovi bránili v Turecku naďalej zotrvať, prípadne požiadať o medzinárodnú ochranu. Žalobca sám potvrdil, že z Turecka odišiel, pretože si tam nevedel nájsť legálnu prácu a tiež že tam zamestnávatelia platia málo a neskoro, a preto sa rozhodol odísť do Európy. Z čoho možno usúdiť, že žalobcov primárny motív na opustenie krajiny pôvodu nebol získať medzinárodnú ochranu, ale finančne zabezpečiť seba aj rodinu. 39. K žalobcom predloženým dokladom o jeho identite žalovaný poukázal na to, že ak si dokázal zaobstarať dôkazy o svojej identite, mohol predložiť aj dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia, že v krajine pôvodu mu hrozí prenasledovanie a hrozba vážneho bezprávia. 40. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v rozhodnutí absentuje akékoľvek odôvodnenie, prečo nebol žalobcovi udelený azyl. 41. Žalovaný ďalej poukázal na to, že napriek údajnému obvineniu z trestného činu nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, že by trestné stíhanie prebiehalo v rozpore so zákonnými normami krajiny, resp. že by v súvislosti s trestným stíhaním čelil závažnému alebo opakovanému konaniu, spôsobujúcemu vážne porušovanie jeho základných ľudských práv. Ak aj bol odsúdený za trestný čin, ktorý údajne nespáchal, po 6 mesiacoch bol prepustený na slobodu a bolo mu umožnené, aby krajinu pôvodu opustil. V priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by zo strany štátnych orgánov boli voči menovanému v súvislosti s trestným stíhaním prijaté akékoľvek akty charakteru prenasledovania, ktoré by mu bránili v krajine naďalej zotrvať a prinútili ho k odchodu z Bangladéša. 42. K informáciám, týkajúcim sa zadržiavania a zatýkania členov a sympatizantov opozičnej politickej strany BNP, žalovaný uviedol, že tieto informácie sú všeobecného charakteru a nepotvrdzujú výpoveď

žalobcu, že bol krivo obvinený z podpálenia auta. Skutočnosť, že existujú informácie o zatýkaní a zaisťovaní členov opozičnej strany BNP, nutne neznamená, že takýmto praktikám čelil aj žalobca. Zo správy o Bangladéši, ktorú predložil vyplýva, že úrady zatkli takmer 5000 prívržencov opozičnej Bangladéšskej Nacionalistickej Strany, vrátane bežných osôb podozrivých zo sympatii k opozícii. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalobca nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a nevyvíjal ani politické aktivity. Z čoho podľa žalovaného možno vyvodiť záver, že žalobca sa politicky na verejnosti a ani v súkromí neangažoval, navyše ani objektívne nepreukázal, že by mu mohol niekto opozičný politický názor pripisovať. V tomto prípade nebolo preukázané, že by voči nemu boli vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života a ani nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle. 43. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný nesúhlasil s tým, že namiesto hrozby vážneho bezprávia skúmal existenciu opodstatnených obáv z prenasledovania. 44. Podľa žalovaného, odchod žalobcu z krajiny bol motivovaný najmä zlou ekonomickou situáciou a jeho primárnym záujmom bolo predovšetkým zarobiť peniaze v Rakúsku a posielať ich domov. Z čoho vyplýva, že žalobca nehľadal žiadnu formu ochrany, len sa snažil usídliť v krajine, ktorá by mu mohla poskytnúť najvýhodnejšie sociálno - ekonomické podmienky, čo však nemožno považovať za relevantné pre udelenie azylu ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany. 45. Žalovaný bol presvedčený, že skutočnosti uvedené žalobcom v priebehu azylového konania sa javia ako neodôvodnené z hľadiska bezprostredného ohrozenia žalobcu pri zotrvaní v krajine a nasvedčujú iným pohnútkam žalobcu v žiadosti o udelenie azylu než aké sú dôvody na udelenie azylu podľa Ženevského dohovoru a zákona o azyle ako aj pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Z čoho vyplýva, že v jeho prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie medzinárodnej ochrany. Ďalšie vyjadrenia 46. Dňa 8.3..2021 žalobca na preukázanie svojich tvrdení doručil súdu zápisnicu z konania na Najvyššom súde Bangladéša zo dňa 15.5.2017, následne dňa 16.3.2021 ďalšie dôkazy z trestného stíhania žalobcu. 47. V podaní zo dňa 1.4.2021 žalobca uviedol, vyššie označené dokumenty nepredložil do správneho konania, pretože v tom čase nemal možnosť skontaktovať sa s príbuznými, ktorý by tieto dokumenty v krajine pôvodu získali a poslali emailom na Slovensko. Ihneď, ako to bolo možné, žalobca príbuzných kontaktoval a kópie dokumentov sa mu podarilo zaobstarať. Žalobca tvrdil, že tým preukázal svoju dôveryhodnosť a podporil tvrdenia, na ktorých je založená žiadosť o azyl. V súvislosti so správou DFAT, žalobca trval na tom, že podpálenie auta a výtržníctvo nie sú zahrnuté do citovanej správy a preto nie je dôvodené na ňu poukazovať. Žalobca síce v pohovore uviedol, že mu bola daná podmienka, že z krajiny vycestovať nemôže, avšak dodávame, že on túto podmienku jednoducho nerešpektoval a z krajiny odišiel. Získanie vstupných víz do Turecka a ich predĺženie tak isto nie sú dôvodom na spochybnenie žalobcovej dôveryhodnosti. Víza udeľujú a predlžujú turecké štátne orgány na základe dokladov predložených žiadateľom o víza a ich udelenie/predĺženie je závislé jedine od Turecka ako suverénneho štátu. Nie je mu preto zrejmá súvislosť medzi získaním tureckých víz a údajným zákazom vycestovať. Žalobca ako dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany uviedol zastávanie určitých politických názorov alebo uplatňovanie politických práv a slobôd, ktoré sú mu prisudzované vládnucou politickou stranou Awami League, najmä z dôvodu politických aktivít rodinných príslušníkov žalobcu. V súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany trval na tom, že odôvodenie je zmätočné a nepreskúmateľne, pretože žalovaný namiesto hrozby vážneho bezprávia skúmal existenciu opodstatnených obáv z prenasledovania. 48. V podaní zo dňa 22.4.2021 žalovaný zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby na dôkazy predložené žalobcom súd neprihliadal, vzhľadom na skutočnosť, že listiny nie sú úradne preložené a tiež nie je možné posúdiť pravosť daných listín. Navyše právna zástupkyňa žalobcu v replike spomína akúsi „Zápisnicu z konania na Najvyššom súde Bangladéša zo dňa 15.5.2017“, v tejto veci chceme dodať, že predmetná zápisnica sa v prílohách nenachádza. Na to, aby boli vyvrátené pochybnosti o pravosti listín, považoval žalovaný za dôležité predložiť ich originály a vykonať tak odbornú expertízu pravosti doložených dokumentov a tiež zabezpečiť úradný preklad. Zotrval na tom, že v konaní nebolo preukázané, že by zo strany štátnych orgánov boli voči žalobcovi v súvislosti s trestným stíhaním prijaté akékoľvek akty charakteru prenasledovania, ktoré by mu bránili v krajine naďalej zotrvať a prinútili ho k odchodu z Bangladéša. Z čoho vyplýva, že žalobca nesplnil taxatívne vymedzené kritéria pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Poukázal aj na to, že žalobcovi bol uložený zákaz opustiť krajinu a považoval za vysoko nepravdepodobné, že žalobcovi sa podarilo krajinu opustiť bez akýchkoľvek problémov. Tvrdenie žalobcu, že danú podmienku jednoducho nerešpektoval a

z krajiny pôvodu odišiel sa vzhľadom na prísne kontroly na hraniciach javilo žalovanému ako nelogické, čo v konečnom dôsledku len vzbudzuje ďalšie pochybnosti o dôveryhodnosti žiadateľa. Záverom žalovaný uviedol, že aktuálna situácia v Bangladéši bola dôkladne preskúmaná a žalobcovi v prípade návratu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Bol názoru, že v prípade, že by jeho neopodstatnené obavy z prenasledovania pretrvávali, žalobca môže využiť formu vnútorného presídlenia.

Skutkové a právne závery správneho súdu 49. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 50. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 51. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 52. Podľa , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 53. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 54. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 55. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 56. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal najmä nesprávne posúdenie opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania ako aj nedostatočne zistený skutočný stav. 57. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 58. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nebol prenasledovaný z dôvodu politického presvedčenia. Uvedený záver však nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Žalobca od začiatku konania o azyle tvrdil, že bol v krajine pôvodu trestne stíhaný a odsúdený na základe falošných obvinení, vznesených voči nemu z dôvodu, že je sympatizantom opozičnej vládnucej strany. Z administratívneho spisu, najmä z vyššie citovanej správy o krajine pôvodu vyplýva, že voči členom ale aj sympatizantom opozičných politických strán bolo vedených množstvo (desaťtisíce) vymyslených trestných stíhaní, ktorých cieľom bolo potlačiť akúkoľvek opozíciu vládnucej strany. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a tvrdil, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. V konaní však nebol preukázaný ani opak žalobcových tvrdení, preto nepreukázanie tvrdení žalobcu nemožno v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadňovať v neprospech žalobcu. 59. Súd poukazuje aj na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol aj to, že v súvislosti so stíhaním a odsúdením žalobcu nedošlo k takým závažným porušeniam práv žalobcu, že by tieto mohli prechádzať do perzekúcie, napriek tomu, že k takémuto záveru nemal žiaden podklad, keď Správa o krajine pôvodu sa témou zákonnosti trestných stíhaní politických oponentov a prívržencov vládnucej strany vôbec nezaoberá a vyjadrenia žalobcu o jeho trestnom stíhaní v napadnutom rozhodnutí žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnotil. 60. Tvrdeniam žalobcu o trestnom stíhaní a odsúdení nasvedčujú listiny, ktoré predložil v rámci súdneho konania. Súd v tejto súvislosti vyhodnotil ako nedôvodnú žiadosť žalovaného, aby správny súd na tieto listiny neprihliadal z dôvodu nepredloženia originálov týchto dokladov a ich úradného prekladu- za dôkaz totiž môžu slúžiť všetky dôkazy, ktorými strana môže preukázať svoje tvrdenia. V prípade správneho súdneho konania vo veciach azylu je podľa pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Prípadnú autenticitu a obsah týchto listín môže žalovaný preskúmať v ďalšom konaní. 61. V neposlednom rade v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nedostatočne zaoberal možnosťou udelenia doplnkovej ochrany žalobcovi z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu, keďže žalobca tvrdil, že z výkonu trestu bol prepustený s tým, že uložený trest mu bol iba odložený (podľa žalobcom predloženej zápisnice na obdobie jedného roka) spolu s udelením

zákazu vycestovať z krajiny. Z týchto skutočností vyplýva, že po návrate do krajiny pôvodu žabca pre uplynutie doby odkladu a pre porušenie zákazu vycestovania bude pravdepodobne opätovne uväznený. Je preto potrebné, aby sa žalovaný zaoberal aj podmienkami výkonu trestu odňatia slobody, či tieto nemôžu prestavovať pre žalobcu odôvodnenú hrozbu vážneho bezprávia. 62. Zásadným argumentom žalovaného v napadnutom rozhodnutí bolo to, že osobu žalobcu vyhodnotil ako nedôveryhodnú s poukazom na to, že žalobca nebol uvedený v zozname odsúdených zločincov Ministerstva pre prisťahovalectvo, pričom vôbec nezisťoval, či sa do dotknutého zoznamu zapisujú aj osoby, odsúdené pre trestný čin, z ktorého bol odsúdený žalobca a svoj záver v tomto smere žalovaný založil len na ničím nepodložených domnienkach, záverom ktorých bolo to, že voči žalobcovi pravdepodobne neprebehlo žiadne trestné stíhanie. Napriek tomu, že pri absencii dôkazov je žalovaný povinný vyhodnocovať dôveryhodnosť osoby žiadateľa o azyl, je potrebné aby takéto závery boli založené na konkrétnych faktoch a nie iba domnienkach, prameniacich z nedostatku dôkazných prostriedkov na strane žiadateľa o azyl. 63. Na základe vyššie uvedených dôvodov, t.j. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery ku ktorým žalovaný dospel sú nepreskúmateľné, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa zrušil. 64. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie:

- listinami, ktoré v priebehu súdneho konania predložil žalobca,

- o otázke zákonnosti trestného stíhania členov a sympatizantov opozičných politických strán vládnucej strany krajiny pôvodu žalobcu

- o podmienkach výkonu trestu odňatia slobody v krajine pôvodu žalobcu, vrátane toho, či na výkon trestu odňatia slobody má vplyv skutočnosť, že je trest uložený sympatizantovi opozičnej politickej strane vládnucej strany

- aktuálnej bezpečnostnej situácii krajiny pôvodu

- o stave dodržiavania ľudských práv v krajine pôvodu prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie, potrebné na náležité posúdenie žiadosti žalobcu o azyl. 65. V novom rozhodnutí sa žalovaný dôsledne vysporiada s nedostatkami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozhodnutí a bude dôsledne vo vzťahu k nepreukázaným skutočnostiam aplikovať právny názor, vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. Zn. , v odseku 20, t.j. ak správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. 66. Správny súd dáva žalovanému do pozornosti aj správu, zverejnenú na stránke <https:// www.state.gov/reports/2020-country-reports-on-human-rights-practices/bangladesh/> označenej 2020 Country Reports on Human Rights Practices: Bangladesh - Správy o dodržiavaní ľudských práv za rok 2020: Bangladéš, osobitne jej prvú časť, ktorá sa zaoberá nedotknuteľnosťou osoby a osobnou slobodou. 67. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).