Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-5-2021.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 05. 2021 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: N. I., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C. H., T. XXX/X, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný N. I., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C. H., T. XXX/X,
j e v i n n ý, ž e
dňa 26. júla 2020 asi o 13:37 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky G. G evidenčného čísla PB-XXXBT, po ceste číslo I/61, smerom od obce Sverepec, kde v úseku cesty v kilometri 161.9, na križovatke cesty číslo I/61 a cesty č. III/1948, v katastrálnom území obce D., okres C., pri odbočovaní z odbočovacieho jazdného pruhu vľavo, na cestu č. III/1948, nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu značky E. XT XXX, evidenčného čísla TO-XXXED, vodiča G. H., ktorý prednou časťou motocykla narazil do pravej prednej časti jeho vozidla, pričom pri dopravnej nehode G. H. utrpel úrazovo- krvácavý šok v dôsledku drvivého poranenia panvy, ktoré utrpel spolu s ďalšími závažnými poraneniami pravej dolnej končatiny, brucha a hlavy, pričom na následky týchto zranení dňa 26.07.2020 o 14:30 hod. na mieste nehody zomrel, jeho spolujazdkyňa na motocykli, U. Z. utrpela úrazovo-krvácavý šok v dôsledku ťažkých poranení panvy a hrudníka s krvácaním do dutiny hrudnej, ktoré utrpela spolu s ďalšími poraneniami pravej dolnej končatiny, brucha a hlavy, pričom na následky týchto zranení dňa 26.07.2020 o 15:18 hod. na mieste nehody zomrela, a spolujazdkyňa vo vozidle obžalovaného N. I., F. H., utrpela zlomeninu 5. rebra v prednej pazušnej čiare vpravo a pomliaždenie hornej pery úst mierneho stupňa, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť od 26.07.2020 v trvaní najviac päť týždňov s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 26.07.2020 v trvaní najviac štyri týždne, spočívajúcom v bolestivosti zranení a v obmedzení pohyblivosti.
Obžalovaný N. I. porušil ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších, t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. j), písm. k), písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., §41 ods. 1 Tr. zák., § 53 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest domáceho väzenia v trvaní 3 (slovom: troch) rokov.
Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí, a to na adrese C. H., T. XXX/X, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
Podľa § 53 ods. 5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje bydlisko len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 (slovom: štyri) roky.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.
Okresný súd v Považskej Bystrici dňa 17. 03. 2021 vydal trestný rozkaz, ktorým trestným rozkazom menovaného uznal vinným z uvedeného prečinu, pričom proti trestnému rozkazu podal menovaný odpor.
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu doznal a túto oľutoval.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 05. 2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“.
Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.
Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmere a to oboznámením sa so správami na obžalovaného, správou z Mesta Považská Bystrica, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, evidenčnej karty vodiča, lekárskymi správami o zdravotnom stave obžalovaného, odpisom z registra trestov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
Obžalovaný z miesta bydliska hodnotený veľmi dobre. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR súd zistil, že tento obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1964. V evidenčnej karte nemá žiadne záznamy. Podľa lekárskych správ, ktoré predložil na pojednávaní mal súd za
preukázané, že obžalovaný je onkologickým pacientom a chodieva na pravidelné kontroly. Uviedol, že na kontroly chodieva do NsP Považská Bystrica. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovaného o vine, potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko tento inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a taktiež naplnil všetky skutkové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., nakoľko inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Podľa § 34 ods.1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák., trest domáceho väzenia až na 4 roky môže súd uložiť páchateľovi trestného činu, ak
a) Vzhľadom na povahu trestného činu uvedeného v odseku 2 osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie tohto trestu.
b) Páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť.
c) Sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.
Podľa § 53 ods. 2 Tr. zák. súd môže uložiť trest domáceho väzenia vo výmere podľa odseku 1 za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou 10 rokov, najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom.
Podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd zdržiavať na svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
Podľa § 53 ods. 5 Tr. zák. po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že u obžalovaného súd vychádzal pri ukladaní trestu zo štyroch poľahčujúcich okolností a to v zmysle § 36 písm. j), k), l), n) Tr. zák., teda pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričinil sa k náhrade škody, trestnú činnosť úprimne oľutoval a napomáhal orgánom v trestnom konaní a to už samotným vyhlásením pred súdom o vine. Zároveň súd vychádzal z jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák.,
teda že odsudzoval páchateľa za viac trestných činov - v tomto prípade dva. Takže pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 4:1 v prospech poľahčujúcich.
Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného ukladal úhrnný trest odňatia slobody v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s tým, že súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby z týchto dvoch trestných činov najprísnejšej a to pri prečine usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., t.j. z dvoch až piatich rokov.
Súd pri ukladaní trestu a druhu trestu obžalovanému zobral do úvahy osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, ako aj zdravotné problémy, ktoré odsúdený evidentne má. Súd jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný - človek vo vyššom veku by výkon trestu v tzv. „kamennej väznici“ veľmi zle znášal a to aj s ohľadom na jeho vek a zdravotné problémy. Jednoznačne súd dospel k záveru, že obžalovaný svoje konanie úprimne ľutuje a nebol to len akt pre dosiahnutie najoptimálnejšieho trestu. Napriek všetkým týmto skutočnostiam dospel súd k záveru, že vzhľadom na následky - smrť dvoch ľudí v aktívnom veku, ktorí žiadnym pričinením neprispeli k takémuto následku ako aj k zraneniu ďalšej osoby neprichádza do úvahy iný druh trestu ako trest, ktorý súd uložil. Bez akýchkoľvek pochýb u obžalovaného sa jedná o slušného človeka, ktorý doposiaľ viedol absolútne bezúhonný život. Aj z tohto ohľadu potom súd pri ukladaní trestu tomuto ukladal trest odňatia slobody v podstate pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je dva roky, teda v trvaní troch rokov a to aj s vedomím, že u obžalovaného vzhľadom k doposiaľ vedenému životu je silný predpoklad, že po výkone jednej polovici tohto trestu môže byť upustené od zvyšku trestu domáceho väzenia. Trest domáceho väzenia u obžalovaného nebude až takým závažným zásahom do jeho doterajšieho života, jedná sa o dôchodcu, ktorý nemusí chodiť do práce, prakticky aj doposiaľ sa zdržiaval v domácom prostredí, čo sa uvedeným trestom nezmení, pričom súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že má zdravotné problémy, musí navštevovať lekárske zariadenie, avšak doposiaľ to nebolo v nejakej zvýšenej intenzite, pričom na takéto lekárske prehliadky bude samozrejmé uvoľňovaný z výkonu restu domáceho väzenia.
Takýmto druhom trestu a jeho výmery potom bude bez akýchkoľvek pochýb zabezpečený účel trestu, dostatočným spôsobom bude spoločnosť ochránená, vytvoria sa podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby aj naďalej viedol riadny život, pričom týmto druhom trestu bude aj dostatočné vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný svojim konaním pri výkone činnosti ako vodič motorového vozidla preukázal značnú nedisciplinovanosť, ako aj z pohľadu závažnosti konania a nerešpektovania pravidiel v cestnej premávke súd popri treste domáceho väzenia uložil obžalovanému v zmysle § 61 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pričom vzhľadom na následky a závažnosť porušenia týchto predpisov mu súd uložil tento trest v zmysle § 61 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 4 (slovom: štyroch) rokov. Súd pristúpil k uloženiu tohto trestu napriek tomu, že doposiaľ nemal žiaden záznam, bol vzorným vodičom, dokonca vodičom z povolania, avšak následky jeho konania sú neodstrániteľné a veľmi závažné.
Poškodení si na hlavnom pojednávaní škodu neuplatnili.
Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).