Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Er-422-2014.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Subarea
4Er/422/2014
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxembursko, IČO: 108305, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti povinnému: J. L., P. XX.XX.XXXX, X. Y.: L. XXX/XX, XXX XX U. P. Z., o vymoženie 1.072,60 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, so sídlom Exekútorského úradu Československej armády 1, 036 01 Martin, pod sp. zn. EX XXXXX/XXXX, takto
rozhodol:
I. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.
II. Námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie o d m i e t a.
III. Návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom, nástupcom ktorého je súdny exekútor Mgr. Milan Somík, domáhal voči povinnému vymoženia 1.072,60 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 11Ro/14/2014-31 zo dňa 22.01.2014.
2. Poverením č. 5606 115151 zo dňa 28.05.2014 súd poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla, nástupcom ktorého je Mgr. Milan Somík, ktorý vedie predmetnú exekúciu pod sp. zn. EX 11687/2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 02.06.2014.
3. Súdny exekútor vydal dňa 04.06.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pretože uplynula rozhodná doba. Upovedomením o zastavení starej exekúcie súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,- Eur, pozostávajúce z paušálnych trov exekúcie vo výške 35,- Eur zvýšených o 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 7,- Eur.
4. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený námietky (podaním zo dňa 09.07.2020), ktoré odôvodnil tým, že dňa 11.06.2020 mu bolo doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, pričom má za to, že predmetné upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože dňa 19.11.2019 navrhol oprávnený zmenu súdneho exekútora a okresný súd o tomto návrhu nerozhodol, napriek tomu, že podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora a súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Súčasne oprávnený upozornil na to, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v Centrálnom registri exekúcií (ďalej len „CRE“) a v takom prípade nemá exekútor nárok na náhradu ním uplatnených paušálnych trov exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil a rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.
5. V rámci podania námietok dal oprávnený aj podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“), a to konkrétne o súlade ustanovení ZoUNEK s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“). Z obsiahleho vyjadrenia dôvodov rozporu ZoUNEK s ústavou a dohovorom vyplýva, že oprávnený predovšetkým namietol odopretý prístup k súdnej ochrane, neprípustnú retroaktivitu, diskrimináciu časti veriteľov a porušené právo na súdnu ochranu. Oprávnený uviedol, že časti veriteľom bol odopretý prístup k súdnej ochrane, pretože legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný , títo veritelia sú nútení podať opätovný návrh a znášať náklady s ním spojené, sú tak nútení 2x podať návrh na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre takýto postup, okrem sťaženia procesu vymoženia svojej pohľadávky. V zmysle ZoUNEK sú zastavené exekučné konania na základe po začatí týchto exekučných konania prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v časti začatia exekučných konaní nemohli nijako predvídať (neprípustná retroaktivita právnych noriem). Úprava sa týka selektívne iba exekučných konaní začatých pred 01.04.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na takýto typ zákonnej diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov - oprávnených v exekučných konaniach začatých pred 01.04.2017, pričom neexistuje žiaden legitímny dôvod, prečo by oprávnený v konaní začatom po 01.04.2017 mal mať viac práv ako oprávnený v exekučnom konaní začatom po 01.04.2017. Nerovnosť v postavení veriteľov/ oprávnených je zjavná aj v tom, že sú uprednostňované pohľadávky štátu a EÚ, pohľadávky priznané špecifickým spôsobom - § 2 ods. 2 písm. c), d), e) ZoUNEK. Jednoznačne je porušené aj právo na zákonného sudcu, keďže povinnosť podať nový návrh na začatie konania (tzv. opätovný návrh) súčasne znamená, že v novom konaní môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúcom sa rovnakej pohľadávky. Napokon oprávnený poukázal na nútené obmedzenie vlastníckeho práva (práva domáhať sa uspokojenia priznaného nároku) selektívne vybraných oprávnených bez akejkoľvek zákonom predpokladanej primeranej náhrady (porušenie čl. 20 ods. 4 ústavy).
6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že navrhuje, aby súd námietky ako nedôvodné zamietol. Ďalej z vyjadrenia exekútora vyplýva, že ZoUNEK sa aplikuje prednostne vo vzťahu k Exekučnému poriadku a vychádza z princípu, že ak nastanú podmienky v ňom upravené (v § 2 ods.1), zastavenie exekúcie nastáva priamo zo zákona, bez potreby rozhodnutia súdu a v prípade, že došlo k zastaveniu exekúcie ex offo, súd nie je oprávnený v takejto zastavenej exekúcii rozhodovať o jej „opätovnom“ zastavení, a to bez ohľadu na to, či bol daný dôvod na jej zastavenie podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o dôvod na predĺženie rozhodnej doby v zmysle ZoUNEK, pri ktorom dočasne nedochádza k zastaveniu exekúcie ex lege, takýmto nie je pred účinnosťou ZoUNEK podaný návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ani podnet akéhokoľvek subjektu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o podnet na zastavenie exekúcie (bez ohľadu na to, kto ho podal), jedná sa len o podanie ktoré nabáda súd na to, aby z úradnej povinnosti preskúmal, či je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Tento právny názor možno aplikovať aj na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, nakoľko sa jedná o podanie, ktoré nemá vplyv na predĺženie rozhodnej doby a tak možno rozhodnutie oprávneného o zmene súdneho exekútora tesne pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK považovať za špekulatívne. Z podania oprávneného je zrejmé, že sa nejedná o námietky proti zastaveniu starej exekúcie, ale námietky smerujú výlučne k paušálnym trovám súdneho exekútora, pritom námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený v námietkach tvrdí, že exekúcia nebola zapísaná v CRE včas, pričom túto skutočnosť nijako nepreukázal a rozhodujúci je zápis exekúcie v CRE pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Oprávnený má bezplatný prístup do CRE, preto si mohol od roku 2016 kedykoľvek a opakovane overiť, či je exekúcia v CRE zapísaná. Konanie oprávneného je vedome klamlivé, s nepoctivým úmyslom a cieľom predĺžiť celý proces zastavovania starých exekúcií a hlavne vyhnúť sa úhrade paušálnych trov v súvislosti so zastavením
starej exekúcie. Skutočnosť, že oprávnený napáda protiústavnosť ZoUNEK nemá vplyv na samotné zastavenie exekúcie ani na povinnosť náhrady vyčíslených trov exekúcie.
7. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
8. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť ZoUNEK, ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 01. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona).
9. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
10. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
12. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
13. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g)schválení rozvrhu výťažku.
14. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
15. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
16. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovyuplatňuje.
17. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
18. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
19. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
20. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
22. Z dôvodu podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávneným, súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu, pričom dospel k záveru, že námietky smerujú jednak proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a jednak proti paušálnym trovám exekúcie.
23. Pokiaľ ide o obsah námietok, ktorý smeruje proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, má súd za to, že boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, avšak nie sú dôvodné. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 01.04.2017, preto je vo veci nadobudnutím účinnosti ZoUNEK (01.01.2020) potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a Exekučného poriadku, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, proti ktorému podal oprávnený námietky. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, t.j. k 01.01.2020, uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi. Súčasne bolo zistené, že nejde o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a neboli zistené ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK).
24. Oprávnený namietal, že ešte pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK podal návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom exekučný súd nerozhodol v zmysle § 44 ods. 10 Exekučného poriadku. Zo súdneho spisu bolo zistené, že súdu bol dňa 25.11.2019 doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O tomto návrhu nebolo rozhodované, Keďže 01.01.2020 nadobudol účinnosť ZoUNEK a súdny exekútor postupoval v súlade s týmto zákonom, bolo oprávnenému oznámené, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebude rozhodované, pretože súdny exekútor vydal dňa 04.06.2020
upovedomenie o zastavení starej exekúcie. V tomto prípade už totiž nie je zákonný dôvod, aby súd rozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Aj keď o návrhu na zmenu súdneho exekútora, hoci aj podanom pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, nebolo rozhodnuté, keďže tento návrh nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej exekúcie a nie je ani dôvodom, v dôsledku ktorého by došlo k predĺženiu rozhodnej doby, na námietky oprávneného týkajúcu sa návrhu na zmenu exekútora súd nemohol prihliadať.
25. Vzhľadom na uvedené súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (výrok I.).
26. Oprávnený ďalej namietal, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v CRE a v takom prípade nemá exekútor nárok na náhradu trov starej exekúcie. Ani na tento dôvod súd v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nemohol prihliadať. CRE je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle Slovenskej komory exekútorov, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú údaje stanovené zákonom - § 211a ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekúcia nie je zapísaná v CRE, nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej exekúcie zo zákona a nie je ani dôvodom, pre ktorý by bolo možné vyhovieť námietkam proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a upovedomenie zrušiť. Aj keď exekúcia nie je zapísaná v CRE a sú splnené podmienky zastavenia starej exekúcie podľa § 2, § 3 a § 4 ZoUNEK, exekúcia sa ex lege zastavuje. Údaj o zápise exekúcie v CRE nie je ani povinným údajom zapisovaným do CRE v zmysle § 211a ods. 1 Exekučného poriadku a nepatrí ani medzi obsahové náležitosti upovedomenia v zmysle § 5 ods. 2 ZoUNEK. Súd súčasne poznamenáva, že lustráciou v CRE dňa 23.04.2021 zistil, že exekúcia je zapísaná v CRE.
27. Zastavením exekúcie ex lege podľa ZoUNEK vzniká exekútorovi voči oprávnenému nárok na paušálne trovy, ktoré sú podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK vo výške 35,- Eur s tým, že ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú sa o 20 % DPH. Ak si exekútor voči oprávnenému uplatňuje paušálne trovy, musí upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahovať aj výzvu oprávnenému na úhradu paušálnych trov v zákonom stanovenej lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania (§ 5ods. 2 písm. g) ZoUNEK). Ak paušálne trovy oprávnený v ustanovenej lehote nezaplatí, má exekútor možnosť si ich voči nemu vymáhať, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov predstavuje v tomto prípade špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov (§ 6 ods. 3 ZoUNEK). V ustanovení § 6 ods. 4 upravuje ZoUNEK dôvody, v dôsledku ktorých súdny exekútor nemá nárok na paušálne trovy. Existenciu týchto dôvodov súd v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie neskúma a ak by aj bola zistená, nie je to dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie zrušiť, pretože v zmysle § 7 ods. 1 druhá veta ZoUNEK nie sú proti paušálnym trovám prípustné námietky.
28. Záverom súd uvádza, že porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s nesplnením povinnosti zapísania všetkých právoplatne neskončených exekúcií do CRE v zmysle § 243d ods. 3 Exekučného poriadku zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Preto, ak oprávnený nadobudol pochybnosť, resp. presvedčenie, o tom, že súdny exekútor si nesplnil svoju zákonnú povinnosť zapísať exekúciu do CRE v stanovenej lehote (t.j. do 30.06.2016), má možnosť podať Slovenskej komore exekútorov podnet na preskúmanie, kontrolu a zápis absentujúcich údajov do CRE. Postup v tomto prípade od 01.07.2016 upravuje ustanovenie § 211a ods. 3 Exekučného poriadku.
29. Nakoľko námietky proti paušálnych trovám exekúcie nie sú prípustné, súd tieto námietky odmietol (výrok II.).
30. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
31. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
32. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.
33. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
34. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 ústavy.
35. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s ústavou má v takom prípade právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia ústavy, teda na vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.
36. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“, čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.“
37. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred ústavným súdom konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s ústavou spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru ústavného súdu, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 ústavy, t.j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
38. Ako vyplýva z vyššie uvedeného exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V prejednávanej veci však exekučný súd nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s ústavou, listinou a dodatkovým protokolom k dohovoru, preto má za to, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy, a preto podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavnom súde o ústavnosti ZouNEK zamietol (výrok III.).
39. Záverom súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax ústavného súdu v súvislosti so ZoUNEK, a to Tlačovú správu z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že ústavný súd sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami ZoUNEK, pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konania o súladnosti zákona s ústavou, ale o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, tieto rozhodnutia dávajú náhľad na to, akým spôsobom ústavný súd nahliada na ZoUNEK. Napr. v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 ústavný súd konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.