Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-106-2021.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Subarea
11CoP/106/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. A., nar. XX.XX.XXXX zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - T.. C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 6, XXX XX K., právne zastúpenej VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, a otec - E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V. - O. II, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/5/2021-12, zo dňa 27.01.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 59P/5/2021-12, zo dňa 27.01.2021, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia zákazu otcovi približovať sa k maloletému Q. A., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť 100 metrov, stýkať sa s maloletým Q. do času právoplatného rozhodnutia vo veci zmeny práv a povinnosti rodičov vedenej pod sp. zn. 59P/32/2020 a nariadenia kontroly dodržiavania uloženej povinnosti technickými prostriedkami. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 2 ods. 1, § 360 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1, zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho charakter, podmienky a účel nariadenia aj s dôrazom na ochranu záujmu maloletého dieťaťa a po preskúmaní návrhu matky s prihliadnutím aj na skutočnosť, že ide o opakovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (zákaz priblíženia k maloletému a zákaz styku otca k maloletému) v krátkej dobe, dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Mal preukázané, že maloletý je na základe rozhodnutia tamojšieho súdu zo dňa 14.06.2017, sp. zn. 59P/168/2016, zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým bol upravený. Konštatoval, že matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila obavou o psychické zdravie maloletého, ktorý po poslednom incidente odmieta ísť k otcovi a predložila lekársku správu a fotodokumentáciu svojej tváre, svedčiacu o incidente zo dňa 26.12.2020, kedy je otec fyzicky napadol, čoho svedkom bola maloletý. Prihliadal na stanovisko ÚPSVaR Bratislava z prešetrenia rodinných a sociálnych pomerov v domácnosti matky zo dňa 05.10.2020 a závery, z ktorých vyplýva, že maloletý Q. má k obidvom rodičom vytvorenú citovú väzbu, avšak trápi ho otcove správanie sa k matke. Zohľadnil aj písomnú správu zo dňa 28.10.2020 konštatujúcu, že nebolo zistené narušenie vzťahu otca a maloletého, ale ide o nevyriešený vzťah rodičov, keď dieťa sa stalo nástrojom ich konfliktu. Súd prvej inštancie prostredníctvom koordinátora pre rodinné záležitosti sa oboznámil aj s vyjadrením otca, ktorý uviedol, že v priebehu spomínaného incidentu bol napadnutý on matkou a jej manželom, k čomu
doložil aj listinné dôkazy, lekárske potvrdenie a správu z ošetrenia otca zo dňa 26.12.2020, lekárske správy z ošetrení otca ( diagnostika a chirurgia) zo dňa 4.1.2021 a potvrdenie o trestnom oznámení na matku a jej partnera. Konštatoval, že otec svoje konanie odôvodňoval manipuláciou maloletého zo strany matky, keď maloletý k nemu rád chodí, je rád v jeho prítomnosti, pričom matka mu v súčasnosti znemožnila akýkoľvek ich spoločný kontakt, zablokovala si ich vo využívaných komunikačných službách a neinformuje ho o prospievaní syna. Po vyhodnotení predložených dôkazov dospel k záveru, že matka obavu o zdravý fyzický i psychický vývin maloletého nepreukázala a upriamila pozornosť len na posledný incident zo dňa 26.12.2020 voči jej osobe. Vzal v úvahu vyjadrenie maloletého pri výsluchu na tamojšom súde v rámci konania vo veci samej, ktorý uviedol, že má rád obidvoch rodičov. Uzavrel, že súčasná situácia nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkom konania, nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva nespracovaný konflikt medzi rodičmi, pričom matka poukazovala len na útoky a vyhrážky voči jej osobe a vyjadrenie otca bola protichodné. Mal za zrejmé, že sa nepotvrdili žiadne skutočnosti o fyzickom alebo psychickom ubližovaní maloletému zo strany otca alebo ohrozovaniu jeho záujmov. Apeloval na rodičov, aby vzájomné nezhody a animozitu neriešili pred maloletým, ktorý prežíva ich spoločný konflikt, čo má negatívny dopad na jeho priaznivý vývoj. Zdôraznil potrebu rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, ktorých spoločným cieľom je ochrana maloletého. Vo vzťahu k rodičom konštatoval, že obaja doposiaľ vykazujú známky nezrelosti a nedostatočnej rodičovskej zodpovednosti za zdravý vývoj dieťa, čo môže byť v konečnom dôsledku vyhodnotené (pri posudzovaní záujmu dieťaťa v konaní vo veci samej) ako negatívna skutočnosť. Dospel k záveru, že aktuálna situácia v nadväznosti na eskalujúce konflikty rodičov, nemôže byť automaticky považovaná za dôvod, ktorý by bez akéhokoľvek iného relevantného zdôvodnenia odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnej zmene úpravy styku rodiča s dieťaťom formou zákazu styku a priblíženia sa k maloletému na vzdialenosť 100 metrov. Zdôraznil, že bude pokračovať v konaní vo veci samej o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému Q.. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Napadnuté uznesenie navrhla zmeniť tak, že súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovie do času, kým nebude vykonané znalecké dokazovanie a situácia sa neukľudní. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil najlepší záujem maloletého dieťaťa a prehliadol skutočnosti, na základe ktorých nie je zabezpečená maloletému ochrana a starostlivosť nevyhnutná pre neho a jeho blaho. Poukázala na čl. 5 Zákona o rodine a dôvodovú správu k nemu. Zdôraznila, že otec maloletého sa správa voči nej násilne, príkladom je posledný incident zo dňa 26.12.2020, kedy ju udrel do tvárovej oblasti a spôsobil jej zranenie, pričom fyzickým násilím sa jej vyhrážal už predtým. Mala za to, že prítomnosť maloletého pri fyzických útokoch na ňu zo strany otca, ako aj nedôstojné a vulgárne správanie sa voči nej, maloletý vníma veľmi citlivo, čo zvyšuje u neho pocit napätia, znižuje pocit bezpečia a ovplyvňuje kvalitu vzťahu k násilnému rodičovi. Podľa jej názoru posúdenie záujmu dieťaťa musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, to je práva na ochranu pred všetkými formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania, pričom významným prvkom v rámci posudzovania a určovania záujmu dieťaťa je jeho zraniteľnosť. Zhoršujúce sa vzťahy medzi rodičmi spôsobené konaním otca a poruchami jeho osobnosti vážne narúša psychický stav maloletého. Poukázala na všeobecne známe stanoviská psychológov týkajúce sa nevysporiadaných vzťahov v rodinách a skutočnosť, že pokiaľ si rodičia budú navzájom podrývať autoritu znevažovaním a ponižovaním, uvedené má na deti z dlhodobého hľadiska rovnaké účinky, ako by priamo ich ponižovali a znevažovali. Práve nevyspytateľné a nepredvídateľné správanie otca zapríčinilo odmietanie maloletého tráviť s ním čas. Uviedla, že dňa 05.02.2021 došlo k incidentu pri realizácii styku otca s maloletým, ktorý sa mal uskutočniť v zmysle dohovoru a za podmienok určených koordinátorom Okresného súdu Bratislava II a k odovzdaniu maloletého malo dôjsť pred OO PZ vo Vrakuni o 15.00 hod. s tým, že otec si názor maloletého vypočuje a bude mu prikladať adekvátnu váhu. Odovzdanie maloletého však neprebehlo podľa dohodnutého postupu, zo strany otca bola privolaná policajná hliadka a maloletý s ním odmietol ísť. Otec ho prehováral, motivoval, maloletý na jeho naliehanie reagoval negatívne, plačlivo, hliadka odporučila, aby ho nenútili a aby s ním matka odišla domov. Otec situáciu nezvládol, vykrikoval na ňu, že marí úradné rozhodnutie a pôjde do basy. Z dôvodu zhoršenia psychického stavu dieťaťa (je utiahnutý, ustráchaný, nechce spať sám v izbe, vonku sa stále obzerá, či sa tam náhodou niekde neskrýva otec), s ním navštívila detského psychológa. Súdu prvej inštancie vytkla, že si nesplnil svoju povinnosť konať vo veci s odbornou starostlivosťou a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že žiadala o vykonanie znaleckého posúdenia
psychického stavu otca, k čomu však do dnešného dňa v konaní vo veci samej nedošlo. Mala za to, že pokiaľ súd nebude konať ex offo, situácia sa nebude zlepšovať. Poukázala na naliehavú potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením, keďže z ňou uvedených skutočností vyplýva, že pravidelné stretávanie sa maloletého s otcom nie je v jeho najlepšom záujme, keď je nepriamou obeťou násilia, v prítomnosti otca necíti bezpečie a stabilitu a len predstava o tom, že by mal s otcom tráviť čas, v ňom vyvoláva neistotu a obavy a prispieva k zhoršeniu jeho duševného zdravia. Uvedomuje si, že zákaz styku otca s maloletým predstavuje výrazný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, avšak má za to, že iným riešením sa situácia nezlepší, keďže psychický stav maloletého je v dôsledku správania otca narušený. Mala za to, že pri rozhodovaní súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností majú byť smerodajné potreby maloletého dieťaťa a nie práva rodiča. Neistota ohľadom toho, či bolo, alebo či bude dieťaťu ublížené, by mala vyjsť z aplikácií takých preventívnych dočasných opatrení, ktoré môžu zahŕňať časovú pauzu v kontakte s pôvodcom ublíženia a priestor na terapiu dieťaťa. Poukázala na dohodnuté termíny stretnutí s psychológom z dôvodu zmeny správania maloletého po decembrovom incidente, pričom jeho zhoršený stav veľmi negatívne vplýva aj na ňu ako matku, pretože v dôsledku incidentov zo strany otca stratila materské mlieko a nemôže kojiť mladšie dieťa.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolanie zamietnuť. Uviedol, že zo strany matky ide o štvrtý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za trištvrte roka, ktoré návrhy sa v podstate opakujú, pričom snahou matky je zamedziť mu akýkoľvek styk s maloletým. Matka zavádza súd o rôznych psychických traumách, pričom nedodržiava právoplatný rozsudok súdu, v dôsledku čoho sa on obracia na rôzne orgány za účelom pomoci. Nesúhlasil s tvrdeniami o strachu maloletého, jeho obavách a zlom vplyve na jeho psychický vývoj. Podľa jeho názoru sa matka stavia do pozície obete, ktorou nikdy nebola, myslí na svoj vlastný prospech, výchova maloletého z jej strany je despotická a neznesie akýkoľvek odpor. Zdôraznil, že matka mu neumožňuje styk s maloletým a dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia a v dôsledku ním podaného trestného oznámenia prebieha preverovanie a vyšetrovanie. Poprel, že by matku dňa 26.12.2020 napadol, práve naopak on bol zo strany matky napadnutý, o čom svedčí vystavená práceneschopnosť lekárom. Pri danom incidente maloletý videl agresivitu matky, jej hnev, správanie sa k nemu a vulgárne vyjadrovanie. Podľa tvrdenia matky je maloletý v horšom psychickom stave, hoci od 23.12.2020 s ním nie je v kontakte a na jeho psychiku má vplyv výhradne matka, avšak práve matka štve maloletého proti nemu, robí mu výčitky, vzbudzuje v ňom pocit viny a vytvára napätie a situácie, ktorým je maloletý nechtiac vystavený a ktoré ho poškodzujú. Nesúhlasil s tvrdeniami o prenasledovaní matky a podanými trestnými oznámeniami, ktoré boli zamietnuté, keďže tvrdenia matky neboli preukázané. Mal za to, že matka zintenzívnila svoje konanie po tom, ako podal návrh na zverenie maloletého do jeho starostlivosti v novembri 2020. Do decembra 2020 maloletý k nemu chodil rád, trávil s ním každý párny mesiac, cítil sa uňho dobre, spoločne si organizovali program, v minulosti išlo o ojedinelé stretnutia, pretože do septembra 2020 žil a pracoval v Anglicku. Podľa jeho názoru, nie je v záujme maloletého, aby matka zastrašovaním, privolávaním polície na otca v prítomnosti maloletého vplývala na jeho psychiku. Dal do pozornosti, že matke prekáža aj jeho komunikácia a informovanie sa o maloletom v školských zariadeniach. V minulosti mal so synom blízky vzťah a maloletý chcel byť rovnako v počte 10 dní u každého z rodičov, nevie si predstaviť, že ho vôbec nemá vidieť, ani sa k nemu priblížiť, má jediného syna, o ktorého sa chce starať a rozprávať sa s ním. Matka svojim konaním škodí maloletému a skrýva sa za štátne inštitúcie, ktoré opakovane zahŕňa svojimi podaniami, pritom konflikty vznikajú práve z dôvodu, že mu odmieta kontakt s maloletým a nedodržiava rozsudok súdu o úprave styku s maloletým.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď konštatoval, že v danom konaní nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie zákazom styku otca s maloletým a zákazom priblíženia sa k maloletému, pretože tvrdené skutočnosti matka dostatočne neosvedčila a pre takýto zásah do výkonu rodičovských práv a povinností je potrebné vykonať náležité dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosti, ktoré uvádza matka maloletého budú predmetom dokazovania vo veci samej vedenej na súd prvej inštancie pod sp. zn. 59P/32/2020. Správne súd prvej inštancie
ustálil rodinnú situáciu a pomery na strane rodičov a maloletého, keď konflikty a nekorektná komunikácia medzi nimi vplývajú na maloletého a jeho prežívanie. Odvolací súd berúc do úvahy odvolacie námietky matky a nové skutočnosti týkajúce sa incidentu zo dňa 5.2.2021 posúdil vec komplexne a pri rozhodovaní prihliadal i na obsah pripojeného spisu súdu prvej inštancie č.k. 59P/32/2020. Je potrebné vziať v úvahu správu TENENET, o.z. zo dňa 08.04.2021 (založená vo konaní vedenom pod sp. zn. 59P/32/2020) zaznamenávajúcu nadviazanie kontaktu s rodičmi a maloletým za účelom poskytnutia odbornej pomoci rodine a nastavenia maloletého na styk s otcom, vzhľadom na jeho aktuálne odmietanie kontaktu. Zo správy vyplýva popis situácie pri odovzdávaní maloletého otcovi za určitých dohodnutých podmienok, ktoré zo strany otca pravdepodobne neboli riadne akceptované. Tiež je zo správy zrejmé, že po konzultácii s otcom došlo k dohode, že momentálne sa maloletému poskytne čas na vytvorenie jeho psychickej pohody a ukľudnenia za pomoci psychológa, pričom zariadenie odporúčalo vykonať psychodiagnostiku otca, matky a maloletého za účelom nastavenia rozsahu styku a ďalšej spolupráce.. Prihliadajúc na obsah zápisnice z pojednávania konaného vo veci samej dňa 14.04.2021 na súde prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že obaja rodičia prehlásili a vyslovili súhlas s prítomnosťou psychológa na stretnutiach otca s maloletým. Skutočnosť, že v dôsledku konfliktov a nedorozumení rodičov došlo k odmietaniu otca maloletým a je nevyhnutné zabezpečiť obnovu ich vzájomného vzťahu a získanie dôvery maloletého k otcovi, je nesporná. Pokiaľ matka poukazuje na problémy maloletého, ktoré odzrkadľujú jeho prežívanie, odvolací súd nespochybňuje jej obavy, avšak v súčinnosti s psychológom a pod jeho odborným vedením za aktívnej spolupráce obidvoch rodičov je možné napraviť aktuálny daný stav. Je nepochybné, že záujmom maloletého je vyrastať s oboma rodičmi, ktorí si musia byť vedomí, že nevhodným správaním v prítomnosti maloletého a nevhodnou komunikácia obaja poškodia maloletému. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom smere. Treba uviesť, že obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom ( ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine) je výnimkou zo všetkých pravidiel, ide o výnimočné riešenie a takýto vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností môže byť odôvodnený iba takými závažnými okolnosťami zo strany dieťaťa, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt rodiča s ním. Avšak ani takéto rozhodnutie o obmedzení alebo zákaze styku nemôže byť definitívne. Z intenzity tohto zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená vytváranie predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ súd svojim rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzí alebo zakáže, mal by súčasne urobiť ďalšie opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. Matka žiadnym spôsobom, ani v odvolacom konaní, neosvedčila existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania bez vykonania potrebného dokazovania. Skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní, môžu byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletými, ale len pokiaľ sa preukážu vykonaným dokazovaním vo veci samej. Ak matka argumentuje záujmom maloletého dieťaťa a jeho ochranou, odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradým záujmom dieťaťa je rešpektovanie jeho práva na poskytovanie starostlivosti zo strany obidvoch rodičov a právo na styk s rodičom, ktorý nie je preferenčným. Vo vzťahu k otcovi odvolací súd dodáva, že aj jeho povinnosťou je rešpektovať aktuálny stav a nastavenie maloletého, komunikovať s psychológom a akceptovať ním určené kroky tak, aby maloletý bol spokojný a jeho vzťah k otcovi sa obnovil. Zo strany otca je nevyhnutný citlivý prístup k maloletému, pretože inak sa náprava ich vzťahu nedosiahne. Skutočnosť, že otec mal s maloletým vytvorený vzťah a došlo k jeho narušeniu, nezakladá dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia dočasnou úpravou pomerov v rodine navrhovanou matkou. Za situácie, kedy sú rodičia ochotní spolupracovať a dočasne rešpektovať pravidlá nastavené psychológom, nie je dôvodné zakazovať otcovi styk s maloletým, resp. približovať sa k nemu. Obaja rodičia sa musia naučiť zvládať emócie, nepoužívať nástroje vydierania a pomsty, či iné neférové postupy vo vzájomnej komunikácii a pri starostlivosti a výchove maloletého. S rodinou je potrebné pracovať, ktorá skutočnosť vyplýva zo spisu, aj z konania vo veci samej a prebiehajúceho konania o uloženie výchovného opatrenia. Vôľa rodičov a ochota spolupracovať bude hodnotená v konaní vo veci samej, v ktorom súd vyhodnotí aj ich rodičovské kompetencie. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti rodičom, že v prípade zmeny pomerov a okolností v rodine je možný postup podľa § 360 CMP (začatie konania o nariadenie neodkladného opatrenia z úradnej činnosti).
8. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).