Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/85/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobkyne: F.. U. A., Q. XX XXX XX Z., IČO: 31 303 064, zastúpená: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova č. 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovanej: Obec Sokoľany, 044 56 Sokoľany 193, IČO: 00 690 741, zastúpená: JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, Floriánska 16, 054 01 Košice, o zaplatenie 49.056,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. novembra 2018, č.k. -174, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. novembra 2018, č.k. -174 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.3.2015 navrhla, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 49.056,- eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 28.1.2015 do zaplatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako advokát uzavrela so žalovanou ako klientom zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť právnu pomoc spočívajúcu v zastupovaní žalovanej v spore vedenom na Krajskom súde Košice pod sp. zn. a to až do právoplatného skončenia súdneho konania. V zmysle článku 2., bod 2.1. zmluvy si strany dohodli podielovú odmenu a to vo výške 8 % z vymáhanej pohľadávky, splatnou po právoplatnosti rozhodnutia. V spore vedenom pod sp. zn. bol vyhlásený rozsudok dňa 5.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2011. Týmto dňom bola naplnená zmluvná podmienka pre vyplatenie dojednanej odmeny, ktorá nebola doposiaľ uhradená vo výške 49.056,- eur, preto sa žalovaná zároveň dostala do omeškania.

3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť dôvodiac, že zmluva o právnej pomoci bola uzatvorená v rozpore so zákonom a preto je neplatná. Uviedla, že v účtovníctve neeviduje žiadnu neuhradenú pohľadávku žalobkyne. Vystavená faktúra bola žalobkyni vrátená spolu so sprievodným listom zo dňa 16.2.2015. Zmluva o právnej pomoci nebola prerokovaná na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovanej, teda starostovi žalovanej nebol udelený súhlas s jej uzatvorením a to ani vo forme podielovej odmeny. Výpočet odmeny v zmluve je zároveň nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé, o aké dane ide, za aké obdobie a nejednalo sa ani o žiadne vymoženie pohľadávky, ako sa špekulatívne v zmluve uvádza. Žalovaná zároveň poukázala na Zásady hospodárenia s majetkom obce Sokoľany zo dňa 16.10.2009, v ktorých je uvedené oprávnenie starostu schvaľovať úkony do hodnoty 350,- eur. Ďalej žalovaná namietala, že spor sp. zn. bol vedený podľa piatej časti , Správne súdnictvo, kde sa tarifná odmena za zastupovanie v konaní určuje podľa vyhlášky č. vo výške 1/6 výpočtového základu, čo predstavovalo 55,49 eur. Žalobkyňa voči žalovanej už uplatnila zálohovou faktúrou zo dňa

11.6.2010 sumu 20.848,80 eur ako 30 % odmeny. Uhradením tejto zálohovej faktúry došlo k porušeniu záväzného uznesenia obecného zastupiteľstva a o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keďže v rozpočte žalovanej nebola na rok 2010 schválená suma na úhradu nielen zálohovej faktúry vo výške 20.848,80 eur, ale ani celej odmeny uvedenej v zmluve o právnej pomoci. Zároveň žalobkyňa v zmluve neuviedla, že je platcom DPH, pričom odmena dohodnutá v zmluve je bez DPH. Keďže žalovaná nie je platcom DPH, skutočným nákladom žalovanej je suma 69.904,80 eur. Zmluva o právnej pomoci bola uzavretá aj v rozpore so o verejnom obstarávaní.

4. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanej žalobe a v nej uvádzaných skutkových tvrdeniach. Zvýraznila, že z ustanovenia o majetku obcí, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o právnej pomoci a ani zo Zásad o hospodárení s majetkom žalovanej nevyplýva, že by sa vzťahovali na prípady uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb, teda že by takúto zmluvu muselo schvaľovať obecné zastupiteľstvo žalovanej. Uvedené obdobne platí aj na námietku nerešpektovania pravidiel o verejnom obstarávaní. Z rozpočtu žalovanej zároveň vyplýva, že na právne služby bola v roku 2011 vytvorená položka 32.400,- eur a následne 2.860,- eur pre rok 2012 a 2.890,- eur pre rok 2013. Za nesprávnu považovala aj úvahu žalovanej o použití ustanovenia vyhlášky pri zastupovaní v konaniach podľa Piatej časti z dôvodu, že podľa citovanej vyhlášky sa „odmena advokáta určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene ( až 14)“. Z uzavretej zmluvy jednoznačne vyplýva zrozumiteľný mechanizmus výpočtu podielovej odmeny, o čom svedčí aj to, že strany bez akýchkoľvek problémov vedeli stanoviť aj výšku 30 % zálohy, ktorá bola žalovanou uhradená. Záver žalovanej o nepreskúmateľnosti tejto časti zmluvy je preto minimálne predčasný. Napokon žalobkyňa poukázala na zásadu preferencie platnosti právnych úkonov pred neplatnosťou právnych úkonov a na čiastočnú úhradu pohľadávky ( ), ktorá má účinky uznania záväzku.

5. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení a , , a , o obecnom zriadení, ďalej podľa a o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa a , vyhlášky č.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, vrátane obžaloby na bývalého starostu žalovanej E.. N. V., podanej na Okresný súd Košice - okolie, trestné konanie vedené pod sp. zn. , ktorá v rámci jej odôvodnenia obsahovala výpoveď obžalovaného a svedkov, aktuálneho starostu, jednotlivých poslancov obecného zastupiteľstva, kontrolórky a účtovníčky žalovanej.

7. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že zmluva o právnej pomoci zo dňa 12.2.2010, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, sa týkala jej záväzku zastupovať žalovanú v konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , ktoré konanie sa právoplatne skončilo dňa 1.8.2011 a predmetom bolo konanie podľa Piatej časti , Správne súdnictvo, v ktorom mala žalovaná procesné postavenie vedľajšieho účastníka.

8. Konštatujúc, že v zmluve bol výpočtový základ pre podiel na odmene 8 % určený tak, že ním bola „vymožená pohľadávka obce, čo predstavuje 730.000,- eur na daniach, ktoré sú príjmom obce, čo činí 58.400,- eur je takto určený výpočtový základ neurčitý. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky, t.j. z výšky peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, pretože predmetom sporu bolo preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a nie určenie vlastníctva obce k pozemkom, ktorých sa konanie pred správnym orgánom týkalo. Navyše zo zmluvy nie je jasné, ako bola určená suma 730.000,- eur na daniach, ktoré sú príjmom obce, teda nie je jasné, o aké dane ide a za aké obdobie, nehovoriac o tom, že sa malo jednať o 8 % z „vymoženej pohľadávky“.

9. Súdu prvej inštancie bolo zároveň nesporne žalovanou preukázané, že súhlas s uzatvorením zmluvy so žalobkyňou a rovnako tak výšku odmeny a spôsob jej určenia nikdy neprejednalo a súhlas nevyslovilo obecné zastupiteľstvo žalovanej. Zo Zásad hospodárenia žalovanej, účinných od 1.1.2010 jednoznačne vyplýva, že bez súhlasu obecného zastupiteľstva mohol starosta nakladať s finančnými prostriedkami, či už na účte alebo hotovostnými iba do sumy 350,- eur a preto v prípade, ak by mala obec zaťažiť vyššia suma z akéhokoľvek titulu voči tretím osobám, musela byť schválená obecným zastupiteľstvom.

10. U právnickej osoby, akou je aj obec, je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, teda prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, teda o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví) je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Podľa ustanovenia , schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovom právnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti.

11. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik majetkovo-právneho vzťahu. Majetkovoprávne vzťahy, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva nezaväzujú obec, pretože chýba prejav vôle obce.

12. Súd prvej inštancie na podporu svojich záverov poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1.4.2009 sp. zn. v obdobnej veci, ktoré závery citoval, resp. na rozhodnutia Krajského súdu Košice, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nevyvrátila tvrdenia žalovanej o neexistencii súhlasu obecného zastupiteľstva nielen so samotným uzavretím zmluvy ale aj s výškou odmeny a spôsobom jej určenia predložením relevantných dôkazov, čo nemohlo zvrátiť ani prípadný výsluch poslancov obecného zastupiteľstva a bývalého starostu tak, ako to žalobkyňa navrhla v podaní zo dňa 9.11.2018, a ani žalobkyňou navrhnutý výsluch terajšieho starostu, pretože ani kladné výpovede by nemohli zhojiť neexistenciu rozhodnutia obecného zastupiteľstva, datovaného ku dňu uzavretia zmluvy, čo súd prvej inštancie viedlo k zamietnutiu návrhu žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu.

14. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zmluva o právnej pomoci bola dňa 12.2.2010 uzavretá žalobkyňou a vtedajším starostom obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, chýba prejav vôle obce a preto je absolútne neplatná (resp. vôbec nevznikla), preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / /; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / /; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

17. Žalobkyňa namietala, že v spore neboli vykonané ňou navrhované dôkazy a to výsluch žalovanej, výsluch svedka E.. N.Š. V. ako aj ďalších svedkov navrhnutých v podaní zo dňa 9.11.2018. Na pojednávaní dňa 7.11.2016 súd prvej inštancie pristúpil k výsluchu starostu žalovanej D. M., ktorý bol

prerušený, no následne sa už nepristúpilo k jeho ukončeniu, v dôsledku čoho dôkazný prostriedok nebol riadne vykonaný a dôkaz je neúplný, pričom súd prvej inštancie svoj postup v napádanom rozsudku ani nevysvetlil. Výsluchom svedka E.. N. V., vtedajšieho starostu žalovanej, ktorý uzatvoril zmluvu o právnej pomoci mohli byť zistené všetky podstatné okolnosti, ako je samotné uzavieranie zmluvy, vedomosť poslancov o tejto zmluve, jej schválenie, spôsob určenia zmluvnej odmeny, predzmluvné rokovania, následné správanie strán a podobne. Nevykonaním tohto dôkazu bola žalobkyňa zbavená možnosti relevantne preukázať svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia, resp. vyvrátiť skutkové tvrdenia žalovanej. Vyššie uvedené platí aj v prípade navrhnutých ďalších svedkov, ktorí síce vypovedali v prípravnom konaní v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. , no oboznámením ich výpovedí v trestnom konaní a to obsahom podanej obžaloby došlo k porušeniu princípu ústnosti a priamosti civilného sporu.

18. Ďalej žalobkyňa poukazovala, že medzi stranami nebolo sporné, že Zmluva o právnej pomoci je svojou povahou vzhľadom na obchodnoprávnym záväzkom. Súd prvej inštancie mal preto pri vyhodnocovaní právnych otázok aplikovať , upravujúci výklad právnych úkonov pre obchodné záväzkové vzťahy a , upravujúci neplatnosť právnych úkonov pre oblasť obchodných záväzkov. Posúdenie Zmluvy o právnej pomoci ako absolútne neplatnej podľa , je výsledkom aplikácie nesprávnych právnych noriem. Neplatnosť právnych úkonov, ktoré podliehajú schváleniu obecného zastupiteľstva je ustanovená na ochranu obce, čím je naplnený základný predpoklad aplikácie ustanovenia . Súd prvej inštancie mal minimálne skúmať, či bola riadne uplatnená námietka relatívnej neplatnosti a posúdiť, či vôbec bola prípustná a to vzhľadom na subsidiárnu aplikáciu druhá veta , podľa ktorého neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Súd v priebehu sporu nesplnil povinnosť podľa , žalobkyňa preto uplatnila aj námietku premlčania relatívnej neplatnosti, keďže v štvorročnej lehote od uzatvorenia Zmluvy o právnej pomoci nebola voči žalobkyni uplatnená námietka relatívnej neplatnosti tejto zmluvy. Súd prvej inštancie nepostupoval správne ani pri interpretácii príslušných ustanovení o majetku obcí v znení príslušnom v čase uzavretia Zmluvy o právnej pomoci, keď bližšie nevysvetlil, z ktorého ustanovenia tohto právneho predpisu v roku 2010 vyplývala povinnosť obecného zastupiteľstva schváliť zmluvu týkajúcu sa poskytovania právnych služieb (alebo obdobnú zmluvu) pred jej uzavretím obcou. V odôvodnení napádaného rozsudku chýba vysvetlenie toho, ako má z Zákona o majetku obcí vyplývať, že uzavretie Zmluvy o právnej pomoci podliehalo súhlasu obecného zastupiteľstva, keďže výpočet úkonov, ktoré sú v tomto ustanovení obsiahnuté, je taxatívny. Z písmeno b) Zákona o majetku obcí, podľa ktorého súhlasu obecného zastupiteľstva podliehajú „zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom“ nemôže byť odvodená požiadavka súhlasu obecného zastupiteľstva s uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb, pretože z jazykového výkladu je zrejmé, že uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ale ani vyplatenie či určenie výšky odplaty za právne služby nie sú zmluvným prevodom hnuteľného majetku. Z písmeno c) Zákona o majetku obcí, podľa ktorého súhlasu obecného zastupiteľstva podlieha vždy „nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote“ nemôže byť odvodená požiadavka súhlasu obecného zastupiteľstva s uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb, pretože z definície pojmu majetkové práva obsiahnutej v Zákona o majetku obcí vyplýva, že majetkovými právami sa na účely tohto právneho predpisu rozumejú pohľadávky a iné majetkové práva. Je evidentné, že majetkovými právami sa rozumejú predovšetkým pohľadávky, resp. nakladaním s nimi sa myslia dispozičné úkony s takýmito pohľadávkami. Pod takto vymedzený pojem nemožno subsumovať uzavieranie zmlúv o poskytovaní právnych služieb, či akúkoľvek dohodu o výške odmeny za poskytovanie právnych služieb. Novelou z roku 2010 bol Zákona o majetku obcí s účinnosťou od 1.1.2011 doplnený o písmeno g), podľa ktorého obecné zastupiteľstvo schvaľuje: „koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu (ďalej len „koncesná zmluva“), a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.“. Z hľadiska pravidiel interpretácie právnych predpisov je potom opodstatnený záver, že ak by schvaľovanie akýchkoľvek zmlúv bolo súčasťou bodov a) - f) uvedeného predpisu v znení pred touto novelou, nebolo by potom potrebné osobitne tento bod v zákone formulovať. Zmluvy na poskytovanie (akýchkoľvek) služieb preto nie sú súčasťou enumerácie právnych úkonov obligatórne podliehajúcich súhlasu obsiahnutej v Zákona o majetku obcí. Žiadne iné ustanovenia Zákona o majetku obcí pritom súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozsudku neuviedol. Súd prvej inštancie presvedčivo nevysvetlil, ktoré ustanovenia Zákona o majetku obcí nemali byť vo väzbe na tento konkrétny prípad dodržané. Žalobkyňa považovala

odsek 4 Zákona o obecnom zriadení za všeobecné vyjadrenie pôsobnosti obecného zastupiteľstva - ani v tomto prípade však súd prvej inštancie nevysvetlil jeho vzťah k neplatnosti Zmluvy o právnej pomoci. Zákon o majetku obcí je vo vzťahu k Zákonu o obecnom zriadení v majetkových veciach lex specialis, preto má byť v týchto otázkach prednostne aplikovaný. Ďalej žalobkyňa namietala, že odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. nie je vecne správne, keďže išlo o rozdielnu skutkovú situáciu, pričom Zmluva o poskytovaní právnych služieb bola uzavretá v období iného znenia Zákona o majetku obcí. Naviac, v rozhodnutiach všeobecných súdov, ktoré preskúmaval Ústavný súd SR, zjavne neboli posudzované právne otázky, najmä relatívna neplatnosť. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil osobitnú povahu podielovej odmeny, keď k zaplateniu odmeny má dôjsť až po dosiahnutí úspechu v konaní, ktoré obci prinesie majetkových prospech. Kvalitatívne ide o odlišnú situáciu, ako v prípadoch kedy je dohodnutá odplata za poskytnutie služieb bez ohľadu na ich majetkový prínos. Vzhľadom na tieto dôvody považovala žalobkyňa závery súdu prvej inštancie o obligatórnom súhlase obecného zastupiteľstva so Zmluvou o právnej pomoci, resp. o jej neplatnosti za nesprávne a nevyhovujúce požiadavke na presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Žalobkyňa videla vecne nesprávne závery súdu prvej inštancie o nemožnosti dojednať pre zastupovanie v konaniach tzv. správneho súdnictva podielovú odmenu. Vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je koncipovaná tak, že na prvom mieste preferuje zmluvnú odmenu, t.j. dohodu zmluvných strán zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Uvedená vyhláška neobsahuje žiadny výslovný ani implicitný zákaz dojednania podielovej odmeny aj pre konanie v tzv. správnom súdnictve a je vždy len vecou dohody zmluvných strán, ako si odmenu definujú. Prípadnú neurčitosť odmeny bolo možné odstrániť výkladovými pravidlami podľa . Za týmto účelom bol navrhovaný výsluch svedka E.. V.. Záver o neurčitosti dojednanej odmeny je pochybný a to vzhľadom na čiastočné uznanie záväzku žalovanou, ale aj vzhľadom na znenie Zmluvy o právnej pomoci, z ktorej je možné jasne vypočítať výšku odmeny. Poskytnutie právnej služby podľa Zmluvy o právnej pomoci viedlo k tomu, že žalovanej boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 700.000,- eur/rok za obdobie rokov 2009 až 2011, titulom dane z nehnuteľností. Odmena, ktorú si žalobkyňa uplatňuje je vo vzťahu k tejto čiastke nepatrná. Preto nie je možne konštatovať, že takáto dohoda sa prieči dobrým mravom. Žalobkyňa zároveň poukázala aj na zásadu záväznosti zmlúv. Uzavretím zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi klientom a advokátom sa zakladá právny vzťah, v ktorom sa v medziach určených vyhláškou č. uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti.

19. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si je vedomá toho, že nemusí dostať odpoveď na každý svoj argument, no súd prvej inštancie nereagoval na viaceré podstatné skutkové tvrdenia resp. právne argumenty žalobkyne. Žalobkyňa preukázala, že žalovaná uskutočnila čiastkovú úhradu jej nároku na zaplatenie podielovej odmeny. Táto skutočnosť znamená, že žalovaná uznala svojho záväzok podľa , s čím sú spojené právne následky, no súd prvej inštancie sa však nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal a túto skutočnosť v spore nezohľadnil, resp. v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, prečo na uznanie záväzku neprihliadal. Okrem iného z uznania záväzku vyplýva, že medzi stranami sporu musela byť zrejmá výška podielovej odmeny (keďže z nej dokázali určiť 30 % zálohu), čo priamo odporuje záveru súdu prvej inštancie o tom, že výška odmeny nebola v Zmluve o právnej pomoci dohodnutá dostatočne určito. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutkovým tvrdením žalobkyne, ktoré bolo aj náležite preukázané predloženým rozpočtom obce, že žalovaná s podielovou odmenou počítala vo svojom rozpočte na budúce roky - ide o významný dôkaz o súhlase obecného zastupiteľstva s touto odmenou (rozpočet obce každoročne podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva). Tento dôkaz nebol v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom vyhodnotený. Obdobne bolo prehliadnuté tvrdenie žalobkyne o tom, že obecné zastupiteľstvo žalovanej osobitným uznesením schválilo dopočítanie dane z pridanej hodnoty k žalobkyňou uplatnenej odmene - existencia tejto skutočnosti by vyplynula z navrhnutých dôkazov. Súd prvej inštancie sa ďalej nevysporiadal ani s právnou námietkou žalobkyne o doktríne preferencie platnosti právnych úkonov, ktorá by mala byť aplikovaná aj v posudzovanom spore. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie pôsobí nepresvedčivo, zmätočne a rozsudok je preto ako celok nepreskúmateľný a nezákonný. Právo na určitú kvalitu súdneho konania v sebe zahŕňa aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, čo v posudzovanom spore nie je zabezpečené. To zapríčiňuje jeho nepreskúmateľnosť. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej návrhom na

prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho trestného konania, v ktorom mohli byť riešené otázky, ktoré boli dôležité pre spor. Žalobkyňa namieta aj rozhodnutie o trovách sporu - v situácii, kedy má byť dôvodom nepriznania jej nároku neplatnosť právneho úkonu, ktorú žiadnym spôsobom nezavinila, resp. nezapríčinila nie je voči nej spravodlivé, aby bola zaviazaná k úhrade 100 % trov sporu. Táto skutočnosť spolu s ďalšími skutkovými okolnosťami predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup súdu podľa

20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázala, že žalobkyňou navrhnuté dokazovanie je nadbytočné, keďže označení svedkovia boli vypočutí už v trestnom konaní, ktorých obsah výpovede vyplýva z obžaloby. Ďalej žalovaná zotrvala na svojom stanovisku, že Zmluva o právnej pomoci zo dňa je 12.2.2010 je neplatná z dôvodu, že nebola prejednaná obecným zastupiteľstvom žalovanej, ktoré ju neschválilo a ani nezobralo na vedomie. Zároveň z článku 3 Zásad hospodárenia s majetkom žalovanej vyplýva, že starosta schvaľuje prevody hnuteľného majetku maximálne do 350,- eur a nad túto sumu musia byť prevody schválené obecným zastupiteľstvom. Ďalej zotrvala na námietke, že odmena mala byť vyplatená až po právoplatnom skončení sporu, ktorý nebol doposiaľ právoplatne skončený a zároveň žalovanou nebolo na predmet zákazky realizované verejné obstarávanie. Uzatvorenie zmluvy na základe ktorej mala byť žalobkyni uhradená suma 70.000,- eur si preto vyžaduje schválenie obecného zastupiteľstva.

21. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii uvádzanej v priebehu konania.

22. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii uvádzanej v priebehu konania.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

24. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, čo odôvodnil tým, že Zmluva o právnej pomoci zo dňa 12.2.2010 je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že tento právny úkon nebol vopred schválený obecným zastupiteľstvom žalovanej, teda chýba prejav vôle obce. Súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia síce uviedol, že spor právne posudzoval podľa ustanovení a , , a , o obecnom zriadení, ďalej podľa a o majetku obcí v znení neskorších predpisov a podľa no z jeho odôvodnenia vôbec nevyplýva ako vôbec právne kvalifikoval samotný nárok uplatnený žalobkyňou, teda pod ktorú právnu normu (uvedením jej znenia) podriadil relevantné skutkové zistenia v spore.

25. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, je právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že sa vôbec vysporiadal s posúdením samotného uplatneného nároku, ktorý súd prvej inštancie vôbec právne nekvalifikoval. Odvolací súd udáva, že nie je možné dospieť z záveru o nedôvodnosti nároku, pokiaľ nie je zrejmé o aký nárok sa v sporej jedná, teda bez jeho právnej kvalifikácie, vychádzajúcej zo zisteného skutkového stavu. Odvolací súd pritom poukazuje, že povinnosťou strany, ktorá uplatňuje nárok je iba uviesť podstatné skutkové tvrdenia, právna kvalifikácia nároku je vecou právneho posúdenia súdu, ktorý nie je právnou kvalifikáciou uvádzanou stranami viazaný.

26. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé z čoho súd prvej inštancie právne vyvodil nedôvodnosť návrhu s poukazom na Zásady hospodárenia žalovanej, podľa ktorých má vyplývať, že bez súhlasu obecného zastupiteľstva žalovanej mohol starosta nakladať s finančnými prostriedkami do sumy 350,- eur, pričom súd prvej inštancie neuviedol o ktoré konkrétne ustanovenie (článok) predmetných

Zásad hospodárenia žalovanej svoje závery oprel, keď povinnosťou súdu je v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy, s uvedením použitého právneho predpisu, z ktorého právne posúdenie odvodzuje ako aj na základe ktorých dôkazov dospel ku konkrétnemu skutkovému zisteniu.

27. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalobkyňa v priebehu konania namietala, že súhlas obecného zastupiteľstva žalovanej so Zmluvou o právnej pomoci bol realizovaný odsúhlasením rozpočtu žalovanej na roky 2011 - 2013, ktorým došlo k schváleniu vyčlenenie finančných prostriedkov na Zmluvu o právnej pomoci na rok 2011 vo výške 32.400,- eur a následne 2.860,- eur na rok 2012 a 2.890,- eur na rok 2013, z ktorého dôvodu nemožno Zmluvu o právnej pomoci považovať za neplatnú. Súd prvej inštancie na takýto dôkaz vôbec neprihliadol a s týmito tvrdeniami žalobkyne sa žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo napokon namietala aj žalobkyňa v podanom odvolaní.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia.

29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

30. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá , keď sa súd prvej inštancie dôkladne nezaoberal tvrdeniami a námietkami strán a v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil.

31. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa /súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom/ a /súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom/, vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátiť podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť toto dokazovanie odvolacím súdom.

32. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nemôže byť bez žiadnej pochybnosti to, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne komplexne posúdiť vznik povinnosti žalovanej zaplatiť odmenu za právne služby na základe Zmluvy o právnej pomoci, ktorý nárok uplatnila žalobkyňa podanou žalobou a to aj s poukazom na vznesenú námietku neplatnosti samotnej Zmluvy o právnej pomoci zo strany žalovanej.

34. Odvolací súd zároveň udáva, že v prípade ak sa plnilo na základe neplatnej zmluvy, vzniká právo na vrátenie poskytnutého plnenia, čomu súd prvej inštancie nevenoval žiadnu pozornosť a požadované plnenie žalobkyne z tohto dôvodu vôbec nehodnotil.

35. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobkyne na úhradu odmeny za právnu pomoc vo výške 49.056,- eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška odmeny, tak ako bola dohodnutá v Zmluve o právnej pomoci je neurčitá. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Pokiaľ bola odmena advokáta v akejkoľvek forme právneho úkonu dohodnutá, hovoríme o zmluvnej odmene. Bez platnej dohody o zmluvnej odmene má advokát nárok iba na odmenu, rovnajúcu sa základnej sadzbe tarifnej odmeny za každý úkon poskytnutej právnej služby podľa až 14 vyhlášky MS SR č. , prípadne na iný druh tarifnej odmeny ( vyhlášky). Dohodu o zmluvnej odmene možno uzavrieť samostatne, ale môže byť aj súčasťou samotnej dohody o poskytnutí právnych služieb. Zmluvnú odmenu je možné platne dojednať pred poskytnutím, počas jej poskytovania alebo až po poskytnutí právnej služby, za ktorú prináleží. Dohoda o nej môže byť platne uzavretá písomne, ústne alebo aj konkludentne. Vyhláška v umožňuje advokátovi ľubovoľne si s klientom dohodnúť spôsob aj výšku zmluvnej odmeny, pričom iba výšku zmluvnej odmeny limituje tak, že sa nemôže dohodnúť v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu Zmluvy o právnej pomoci uzatvorenej medzi stranami sporu pritom jednoznačne vyplýva, že si strany dohodli zmluvnú odmenu v konkrétnej výške 58.400,- eur. Z uvedeného dôvodu je právne irelevantné posudzovanie prípadnej neurčitosti výpočtového základu pre jej určenie, keďže dohodnutá odmena v zmluve je určená jednoznačne uvedením jej konkrétnej výšky, ktorá bola vyčíslená a nepripúšťa tak záver o jej neurčitosti. Ak bola odmena advokáta zmluvne dohodnutá, je právne irelevantné, čo bolo predmetom sporu, ktorého sa týka takáto odmena.

36. Medzi stranami nie je sporné, že tieto uzatvorili dňa 12.2.2010 Zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej právne služby spočívajúce v zastupovaní žalovanej v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. . Žalovaná časť zmluvne dohodnutej odmeny žalobkyni uhradila. Zvyšok odmietla uhradiť z dôvodu, že bez súhlasu obecného zastupiteľstva starosta obce nemohol urobiť platný právny úkon za obec.

37. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj o majetku obcí. V zmysle ustanovenia tohto zákona je obec povinná prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia o obecnom zriadení, ako aj o majetku obcí.

38. Potrebné je odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán (starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany tretích osôb musí zohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov.

39. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť či Zmluva o právnej pomoci je platný, resp. neplatný právny úkon a či si jej uzatvorenie vyžadovalo súhlas obecného zastupiteľstva podľa Zásad hospodárenia s majetkom obce, ktoré mala schválené žalovaná; resp. podľa ustanovení Zákona o obecnom zriadení a Zákona o majetku obcí, v znení platnom v času uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd pritom dáva do pozornosti, že v zásadách hospodárenia si obec môže upraviť hodnotu majetku, ktorý podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva. Ak obec nemá schválené zásady hospodárenia alebo tieto neobsahujú takýto regulačný mechanizmus, podľa § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení, schváleniu obecného zastupiteľstva podliehajú iba najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Ak sa vyžadovalo schváliť Zmluvu o právnej pomoci obecným zastupiteľstvom žalovanej, posúdi súd prvej inštancie, či došlo k schváleniu tohto právneho úkonu obecným zastupiteľstvom žalovanej a zároveň vyhodnotí požiadavku „predchádzajúceho súhlasu“ obecného zastupiteľstva vo vzťahu k účinkom právneho úkonu, teda či účinky právneho úkonu, ktorým sa nakladá s majetkom obce a ktorý vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva nemôžu, bez takéhoto predchádzajúceho súhlasu nastať. Podľa znenia § 9 ods. 2 Zákona o majetku obcí v čase uskutočnenia právneho úkonu, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehali zmluvné prevody vlastníctva, resp. nakladanie s majetkovými právami. Zákon teda v rozhodnom čase nevyžadoval predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva na prevod vlastníctva alebo nakladanie s majetkovými právami ale schválenie takéhoto prevodu alebo nakladania s majetkovými právami ako zákonnú podmienku, ktorej predchádzajúce splnenie je nevyhnuté pre nadobudnutie účinkov tohto prevodu alebo nakladania s majetkovými právami.

40. Podľa je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

41. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania. Zároveň vyhodnotí aj existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).