Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6S-12-2021.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Subarea
6S/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobkyne: D.. O. V., bytom A. X, XXX XX T., nar. XX.XX.XXXX, zast.: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ P. Q., bytom Č. X, XXX XX T., nar. XX.XX.XXXX, 2/ O.. Ľ. Q., bytom Na P. XX, XXX XX T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVPBP2-2020/135659/CUJ zo dňa 07.12.2020, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.01.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 22.01.2021 sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVPBP2-2020/135659/CUJ zo dňa 07.12.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica č. 2020-19/1312/X/7/Ry zo dňa 10.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 88 ods. l písm. b) a §88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) dodatočne povolil stavbu „Prístavba šopy na záhradný nábytok a náradie“, na pozemku parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, k. ú. W. T. (ďalej len „Prístavba“), stavebníkovi P.F. Q., Č. X, XXX XX T.. Stavebný úrad súčasne určil podmienky na dokončenie stavby.
2. Žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa súčasne s podaním správnej žaloby navrhla, aby správny súd uznesením priznal jej správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobkyňa odôvodnila tak, že prístavba má v súčasnosti postavené obvodové múry a strechu a stavebníčka doteraz čakala iba na ukončenie odvolacieho konania a vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaným v jej prospech, aby mohla prístavbu dokončiť. Bez priznania odkladného účinku žalobe stavebníčka teda prístavbu okamžite v celosti dokončí, skolauduje, zariadi a začne užívať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že má obavy, že po dokončení Prístavby nebude nariadené odstránenie Prístavby ako čiernej stavby a naopak, dôjde k dodatočnému povoleniu stavby. Žalobkyňa je presvedčená, že ak žalobe nebude priznaný odkladný účinok, v prípade úspechu tejto žaloby, je malá pravdepodobnosť, že by stavebný úrad nariadil odstránenie prístavby, čím dôjde k stavu, že prístavba postavená v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom bude zachovaná natrvalo a rovnako natrvalo zostane zachovaný vzniknutý protiprávny stav a negatívne účinky prístavby na jej
nehnuteľnosti. Takýmto negatívnym účinkom sú podľa žalobkyne napríklad okná smerujúce na pozemok žalobkyne, ktoré predstavujú v prípade požiaru značné riziko aj pre nehnuteľnosť žalobkyne, nakoľko sú od jej domu vo vzdialenosti menšej ako 7 m (čo je v rozpore s § 6 ods. 3 vyhlášky 532/2002 Z. z.) a obvodový múr prístavby je od hranice pozemku vo vzdialenosti 90 cm (čo je v rozpore s § 6 ods. 3 vyhlášky 532/2002 Z. z., ktorý vyžaduje vzdialenosť od spoločných hraníc min. 2 m. V žalobe poukázala žalobkyňa aj na značné zníženie svetelnosti obývacej miestnosti žalobkyne, ako aj na to, že strecha Prístavby je na hranici pozemku žalobkyne a spôsobuje odvádzanie vody počas prudkých dažďov na pozemok žalobkyne. Žalobkyňa tiež namietala, že Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica ako príslušný stavebný úrad nezistila skutkový stav, nakoľko neposúdila súlad stavby s územným plánom zóny a jeho stanovenou zastavanosťou - prekročenie koeficientu zastavanosti a Prístavba je postavená na pozemku označenom ako orná pôda. Z uvedených dôvodov žalobkyňa konštatovala, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia jej teda hrozí závažný zásah do jej práv a záujmov, ako aj závažná ujma na životnom prostredí a žiada preto, aby správny súd v súlade s §184 a §185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok. Žalobkyňa má za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. V oznámení zo dňa 23.02.2021 žalobkyňa uviedla, že stavebníčka na Prístavbe osadila aj okná a dvere.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 01.04.2021, doručeným Krajskému súdu v Bratislave spolu s príslušným administratívnym spisom dňa 07.04.2021. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobkyne. Žalovaný zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Žalovaný uviedol, že vydal napadnuté rozhodnutie po predložení svetlotechnického posudku vypracovaného odborne spôsobilou osobou, na základe ktorého bolo možné konštatovať, že navrhovaná výstavba šopy na náradie a záhradný nábytok vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 a v zmysle ktorého Prístavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie domu žalobkyne. Ďalej žalovaný poukázal na predložené geodetické zameranie skutkového stavu rodinného domu s Prístavbou, ktorým bolo preukázané, že stavebníčka realizovala strešný odkvap na svojom pozemku, pričom prístavba je umiestnená vo vzdialenosti 1,20 m, strešný odkvap je 0,17 m od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. XXXX/XXX, k. ú. W.Á. T. a od obvodovej steny stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/XXX (vo vlastníctve žalobkyne) je vzdialená 5,22 m. Z uvedeného vyplýva, že Prístavba je umiestnená v rovnakej vzdialenosti ako existujúci rodinný dom stavebníčky, t.j. Prístavba svojim umiestnením nepresahuje pôvodné odstupové vzdialenosti. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Nakoľko na predmetnú lokalitu je vypracovaný územný plán zóny Kŕče (september 2006), ktorý bol schválený uznesením MZ MČ č. 485/2008 zo dňa 13.09.2006, nebolo potrebné predkladať záväzné stanovisko k investičnej činnosti vydané Hlavným mestom SR Bratislava a stavebný úrad sám posúdil súlad navrhovanej stavby s platným územným plánom zóny Kŕče (2006). Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie je aj v súlade s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý bol schválený v roku 2007 v znení zmien a doplnkov. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že z vyššie predloženého geodetického zamerania tiež jednoznačne vyplýva, že práve žalobkyňa umiestnila svoju prístavbu k rodinnému domu, na spoločnej hranici so stavebníčkou a ktorej stavba presahuje spoločnú hranicu v celej dĺžke jej prístavby. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že vlastník nehnuteľnosti pri presadzovaní svojich individuálnych vlastníckych záujmov musí rešpektovať aj záujmy iných, najmä verejný záujem.
5. Účastník konania v 2/ rade sa k žalobe vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 29.03.2021, Krajskému súdu v Bratislave doručeným dňa 06.04.2021. V predmetnom vyjadrení uviedol, že ako účastník konania a projektant stavby, je účastník konania v 2/ rade toho názoru, že tvrdenia v predmetnej žalobe ohľadom skutočnosti, že projektová dokumentácia použitá v rámci daného stavebného konania a jej posudzovania nie je v súlade s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. je hrubo zavádzajúce a klamlivé. Účastník konania v 2/ rade je toho názoru, že vypracovaná a dodaná projektová dokumentácia bola zhotovená v súlade s platnými právnymi predpismi kladenými na vypracovanie projektovej dokumentácie a aj projektovaná stavba bola správne a riadne naprojektovaná a zrealizovaná pri dodržaní všetkých predpísaných parametrov kladených na zhotovenie danej stavby.
6. Účastníčka konania v 1/ rade sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 13.04.2021, Krajskému súdu v Bratislave doručeným dňa 16.04.2021. V predmetnom vyjadrení uviedla, že Prístavbu už celú dokončila a zrealizovala ku dňu 26.03.2021. Z uvedeného dôvodu má za to, že návrh v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je nedôvodný, nakoľko stavba bola už na základe vydaného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu dokončená. Ako stavebník je účastníčka konania v 1/ rade toho názoru, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nesprávny a zavádzajúci, nakoľko má za to, že realizáciou dokončenej stavby nehrozí žiadna ujma, hospodárska ani iná škoda či nenapraviteľný následok tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Účastníčka konania v 1/ rade je toho názoru, že Prístavba žiadnym spôsobom neohrozuje ani neporušuje práva žalobkyne. V tejto súvislosti účastníčka konania v 1/ rade poukázala na to, že prípadný rozpor Prístavby s verejným záujmom bol posudzovaný už v samotnom administratívnom konaní. Účastníčka v 1/ rade uviedla, že strecha stavby je realizovaná v súlade s právoplatným stavebným povolením a vypracovanou projektovou dokumentáciou, pričom nehrozí odvádzanie vôd počas dažďov na pozemok žalobkyne a tieto nepravdivé a nepodložené tvrdenia žalobca v žalobe nijako nepreukázal. Tiež má za to, že pri výstavbe Prístavby neboli porušené žiadne protipožiarne predpisy tieto tvrdenia žalobkyňa v žalobe nijako nepreukázala, rovnako je presvedčená, že pri výstavbe stavby neboli porušené žiadne svetlo-technické parametre.
7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
11. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
16. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma na jej subjektívnych právach. Táto závažná ujma, má podľa žalobkyne spočívať v tom, že napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím dodatočne povolili Prístavbu v blízkosti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, čo je spojené zo zásahom do subjektívnych práv žalobkyne. Vzhľadom na skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu ako aj príloh žaloby, je zjavné, že už v čase vydania napadnutého rozhodnutia a bezprostredne po ňom boli podstatné časti Prístavby dokončené. Účastníčka konania v 1/ rade vo vyjadrení zo dňa 13.04.2021 dokonca uviedla, že Prístavbu už celú dokončila a zrealizovala ku dňu 26.03.2021, aj keď túto skutočnosť správnemu súdu nepreukázala inak ako svojim tvrdením. Zo spisovej dokumentácie ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že oprávnenia plynúce z napadnutého rozhodnutia už boli (z väčšej časti alebo úplne) realizované, priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe by malo v predmetnej veci hlavne ten následok, že by napadnuté rozhodnutie nemohlo byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. V danom prípade nebolo preukázané splnenie podmienky, že k hrozbe závažnej ujmy alebo iným nenapraviteľným následkom môže dôjsť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Žalobkyňa v predmetnej veci odôvodňovala návrh na priznanie odkladného účinku obavami, že po dokončení Prístavby nebude, v prípade úspechu tejto žaloby, nariadené odstránenie Prístavby. Takýto názor žalobkyne a jeden z dôvodov jej návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe je ničím nepodložený a špekulatívny, nakoľko práve jedným z dôsledkov nezákonne uskutočnenej stavby (ak by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené) je práve začatie konania o jej odstránenie. Negatívnymi účinkami Prístavby na nehnuteľnosti žalobkyne vyplývajú podľa nej z toho, že Prístavba je od nehnuteľnosti žalobkyne postavená vo vzdialenosti menšej ako 7 m. Správny súd konštatuje, že z návrhu žalobkyne ani z administratívneho spisu nevyplýva bezprostredná hrozba spojená so značným znížením svetelnosti obývacej miestnosti žalobkyne ani s odvádzaním vody počas prudkých dažďov na pozemok žalobkyne, t.j. žalobkyňa vo svojom návrhu túto hrozbu neosvedčila. Námietka porušenia požiarnych noriem a vzniku značného rizika aj pre nehnuteľnosť žalobkyne nebola žalobkyňou bližšie osvedčená a táto ju odvodzuje jedine od vzdialenosti Prístavby od svojej nehnuteľnosti, hoci ako poukázal žalovaný, Prístavba je umiestnená v rovnakej vzdialenosti ako existujúci rodinný dom stavebníčky, t.j. prístavba svojim umiestnením nepresahuje pôvodné odstupové vzdialenosti. Žalobkyňa navyše len stroho deklarovala vo svojom návrhu a ani nijako nepreukázala, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, čo je jednou zo zákonných podmienok pre jeho priznanie. Nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom
vyhovenia správnej žalobe. Žalobkyňa hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jej subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčila.
17. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčila hrozbu závažnej ujmy a hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a neosvedčila ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčila splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
18. Žalobkyňa podľa názoru správneho súdu neosvedčila možné reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobkyne o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).