Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32P-5-2021.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa L.. T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., O. 7, toho času bytom J., W. B. X a manželky T. J., rodenej T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., O. X., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa L.. T. J., nar. XX.XX.XXXX a manželky T. J., rodenej T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Z. J., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletá Z. J. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Z. J. výživným vo výške 200 eur mesačne, vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 18.01.2021 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu neprekonateľných názorových rozdielov, pre ktoré vzťahy medzi ním a manželkou sú vážne narušené, trvalo rozvrátené a ich manželstvo už neplní svoj spoločenský účel. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo uzatvárali po ročnej známosti a spočiatku s manželkou medzi sebou nemali žiadne väčšie nezhody. Postupne však došlo k vzájomnému odcudzeniu sa, ktoré vyvrcholilo pred viac ako 2 rokmi do ostrého názorového konfliktu.
2. Manželka navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.03.2021 s rozvodom manželstva súhlasila. K ostrej výmene názorov spred 2 rokov uviedla, že k nej došlo z dôvodu, že navrhovateľ už vtedy prechovával sympatie k svojej terajšej priateľke.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Navrhovateľ v priebehu manželstva začal vnímať, že s manželkou nie sú kompatibilní, manželka podľa neho svojou mysľou ostala v roku 1999. Manželka navrhovateľa zase začala vnímať, že po dobu 2,5 roka až 3 rokov, sa navrhovateľ potom, ako spoznal novú kolegyňu, zmenil, začal ju s ňou porovnávať, začal porovnávať ako žijú oni a iní ľudia. Navrhovateľ svoju nespokojnosť v manželstve riešil nadviazaním vzťahu so svojou kolegyňou, ktorú považuje za vážnu a v súčasnosti po dobu 4 mesiacov s ňou žije v spoločnej domácnosti. Súd vzhľadom na mieru narušenia partnerského vzťahu, dôvery, citovej náklonnosti, už nemôže od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania sa tak stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal v zmysle § 23 zákona o rodine splnené podmienky, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje postupné prejavovanie sa názorových rozdielov na spolužitie, čo navrhovateľ riešil nadviazaním mimomanželského vzťahu.
5. V prípade rozvodu manželstva, rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 eur mesačne, vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
6. Opatrovník odporučil súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu s odôvodnením, že je v záujme maloletej a neodporuje zákonu.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky ohľadom starostlivosti matky o maloletú. V rámci sociálneho šetrenia bol vykonaný pohovor s maloletou, ktorá prejavila vôľu bývať s
matkou. Z pohovoru s maloletou tiež vyplynulo, že má v súčasnosti narušený vzťah s otcom, s ktorým sa nechce stretávať kvôli tomu „čo urobil“. Otec vo výsluchu potvrdil, že maloletá v súčasnosti s ním odmieta kontakt. Súd vzhľadom na doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletú, prejavenú vôľu maloletej, zotrvanie maloletej aj po rozchode svojich rodičov v domácnosti, kde má vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, je plne v jej záujme, neodporuje zákonu, a preto ju schválil.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 16 rokov, navštevuje 1. ročník obchodnej akadémie, do ktorej dochádza vlakom, autobusom, na čo sú mesačné výdavky vo výške 25 eur. Maloletá sa stravuje v škole za mesačný poplatok 25 eur. Maloletá nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedená v gastroenterologickej, kožnej, ortopedickej a čeľustno-ortopedickej ambulancii. V súvislosti so zdravotným stavom maloletej sú zvýšené výdavky na jej stravovanie o sumu 50 eur mesačne, maloletá pravidelne mesačne absolvuje dermatologické ošetrenie pokožky za poplatok 35 eur, nosí zubný strojček, s ktorým chodí na pravidelné mesačné kontroly, pri ktorých sa uhrádza poplatok 20 - 25 eur. Do školy maloletej sa uhrádzal ročný poplatok ZRŠ 20 eur, za učebnice, pracovné zošity sa uhrádzalo 50 eur. Obaja rodičia majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna, ktorý je študentom vysokej školy. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 768,19 eura a otec vo výške 942,72 eura. Otec okrem toho, ako poslanec obce za celý rok 2020 dosiahol čistý príjem vo výške 441,97 eura. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti určenia výživného otcovi na maloletú v sume 200 eur, zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
12. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine z dôvodu veku maloletej a jej súčasného odmietavého postoja k otcovi, s ktorým nemá záujem sa stretávať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.