Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-24-2017.pdf
PDF · 102.14 KB
No categories available
32C/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slavomíra B., T.. B., N.. XX.XX.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXXX, A. Y. XXX/XX, XXX XX B. Ľ., právne zastúpeného Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom, IČO: 40323447, so sídlom Nám. gen. Štefánika 5, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: R. W.Á., T.. W., N.. XX.XX.XXXX, T.. Č..: XXXXXX/XXXX, A. Y. XXX/XX, XXX XX B. Ľ., právne zastúpenej: Mgr. Andreou Vaškovou, advokátkou, IČO: 42330700, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretý medzi darcom J.. Ľ. W., T.. W., N.. XX.XX.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXXX, A. Y. XXX/XX, XXX XX B. Ľ. a obdarovanou R. W., T.. W., N.. XX.XX.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXXX, A. Y. XXX/XX, XXX XX B. Ľ., ktorého vklad bol povolený pod č. V XXXX/ XXXX dňa XX.XX.XXXX a ktorého predmetom je na LV č. XXXXX K..Ú.. W., zapísaný byt č. XX-P. vo vchode č. X na X.W.. bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele KNC č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XX/XXX je voči žalobcovi B. B., T.. B., N.. XX.XX.XXXX, T.. XXXXXX/ XXXX, A. Y. XXX/XX, XXX XX B. Ľ.Ň. právne neúčinný.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 02.11.2017 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretá medzi darcom J.. Ľ. W. a žalovanou R. W. ako jeho dcérou je voči nemu právne neúčinná. 1.1. Žalobca uviedol, že voči J.. Ľ. W. má pohľadávku zo zmluvy o dielo, keďže tento mu nezaplatil zákazku, ktorú pre neho vykonal. O tejto pohľadávke sa v čase podania žaloby viedlo súdne konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 3Cb/2/2013. Okresný súd Stará Ľubovňa vydal dňa 13.10.2017 rozsudok, ktorým zaviazal J.. Ľ. W. na zaplatenie sumy cca 245000 s príslušenstvom. Počas vyššie uvedeného súdneho konania žalobca zistil, že J.. Ľ.Í. W. na základe darovacej zmluvy previedol vlastníctvo bytu č. XX-P. M. M. Č.. X, N. X. p. bytového domu, súp. č. XXXX v W., N. L. C. Š. Č.. 2, svojej dcére žalovanej R. W.. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný pod č. V - XXXX/XXXX a bol povolený dňa 07.07.2016. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná spolu so svojim otcom J.. Ľ. W.ákom majú spoločné trvalé bydlisko, ktorým je Y. XX, B. Ľ.. Podľa jeho názoru teda neprichádza do úvahy, žeby nemohla spoznať a nepoznať úmysel ukrátiť veriteľa. Tento názor zastáva aj preto, že žalovaná nadobudla darom od svojho otca J.. Ľ. W. ďalší byt nachádzajúci sa v B. Ľ., P. C. A. Č.. XX M. M. Č.. XX, N. X. p. bytového domu, súp. č. XXX, na ulici Y., vklad bol povolený pod č. V - XXX/XX, dňa 05.05.2014, pričom v rovnakom bytovom dome, avšak vo vchode č. XX, žalovaná vlastní ďalší byt č. XX, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou povolenou pod V - XXX/XX zo dňa 02.07.2014, teda dva mesiace po darovaní vyššie uvedeného bytu č. 18. Nehnuteľností sú evidované a zapísané na LV č. XXXX, K..Ú.. B. Ľ.. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaná byt č. X. N. X. W.. bytového domu súp. č. XXXX, v W. N. L. C. Š. Č.. X neužíva. V predmetnom byte býva J.. Ľ. W., a preto prevod vlastníctva tohto bytu na žalovanú bol evidentne špekulatívny s úmyslom ukrátiť uspokojenie žalobcu z jeho vymáhateľnej pohľadávky.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 16.04.2018 (č.l. 42-43). V tomto vyjadrení uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná odmietla tvrdenie žalobcu, žeby napadnutý právny úkon - darovanie mal byť zo strany jej otca urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa a žeby žalovaná tento úmysel mala v danom čase poznať. Čo sa týka darovania predmetného bytu, ktorého zmluva sa týkajúca je predmetom tohto konania, žalovaná uviedla, že otec jej byt daroval vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Otec žalovanej má mať vážne zdravotné problémy, bol mu diagnostikovaný diabetes II. stupňa, trpí vysokou hypertenziou, má závažné zdravotné problémy nefrologického charakteru. Vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav sa otec žalovanej rozhodol usporiadať si svoje majetkové záležitosti prevodom bytu na ňu, ako svoju dcéru, ktorá ho v prípade potreby bude v budúcnosti opatrovať, resp. mu zabezpečí potrebnú starostlivosť. Zároveň žalovaná uviedla, že považuje žalobu za podanú predčasne, keďže pohľadávka žalobcu voči J.. Ľ. W. v čase podania žaloby ešte nebola vykonateľná, pretože sa o nej stále viedlo sporové konanie pred Okresným súdom Stará Ľubovňa. Žalovaná ďalej uviedla, že nevedela ani nemohla vedieť v čase podpisu darovacej zmluvy o existencii akýchkoľvek záväzkov jej otca voči žalobcovi, ktorých uspokojenie by mohlo byť prevodom na základe predmetnej darovacej zmluvy ohrozené, resp. nevedela ani nemohla vedieť o tom, žeby predmetným právnym úkonom došlo alebo mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok žalobcu voči jej otcovi. Žalovaná tvrdí, že nemala vedomosť o prebiehajúcom sporovom konaní pred Okresným súdom Stará Ľubovňa medzi žalobcom a jej otcom, ktorého predmetom by mali byť pohľadávky žalobcu voči jej otcovi. Žalovaná uviedla, že o existencii pohľadávky žalobcu voči jej otcovi, resp. o prebiehajúcom súdnom konaní nevedela ani sa nemala o ňom ako dozvedieť. Otec jej o prebiehajúcom súdnom konaní, ani o existencii týchto dlhov nepovedal a o týchto skutočnostiach sa dozvedela až z podanej žaloby.
3. Na pojednávaní konanom dňa 11.06.2018 (č.l. 50-51) strany sporu zotrvali na tom, čo uviedli v žalobe, resp. v písomnom vyjadrení k žalobe. Následne súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 3Cb/2/2013. V tejto veci Okresný súd Stará Ľubovňa rozhodol rozsudkom zo dňa 31.08.2020 tak, že J.. Ľ. W. bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 212 098,62 € spolu s úrokom z omeškania, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2020 a vykonateľnosť dňa 26.09.2020. Vzhľadom na to, že došlo k právoplatnému skončeniu konania, pre ktoré bola prejednávaná vec prerušená, súd pokračoval v konaní.
4. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 06.05.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a zistil nasledujúce: 4.1. Ako už bolo uvedené, z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/2/2013-878 zo dňa 31.08.2020 vyplýva, že žalobca má voči J.. Ľ. W. právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku v sume cca 212 000 € spolu s príslušenstvom. 4.2. Z listu vlastníctva č. XXXXX, K.. Ú.. W. vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX-P. vo vchode č. X N. X. W.. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele KN C XXXX je Ľ. W., pričom výpis z listu vlastníctva je zo dňa 29.10.2012. 4.3. Z listu vlastníctva č. XXXXX, K.. Ú.. W. vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX-P. vo vchode č. X N. X. W.. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele KN C XXXX je Ľ. W., pričom výpis z listu vlastníctva je zo dňa 26.01.2015. 4.4. Z listu vlastníctva LV č. XXXXX zo dňa 26.10.2017 vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX-P. je už žalovaná, pričom titul nadobudnutia je uvedený darovacia zmluva a vklad bol povolený dňa 07.07.2016 pod č. V - XXXX/XXXX. 4.5. Z LV č. XXXX K.. Ú.. B. Ľ., pričom výpis je zo dňa 25.07.2017, vyplýva že žalovaná je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, a titul nadobudnutia je uvedený ako kúpna zmluva zo dňa 02.07.2014, ktorej vklad bol povolený pod č. V - XXX/XX. 4.6. Z LV č. XXXX K.. Ú.. B. Ľ., pričom výpis je z 25.10.2017, vyplýva že žalovaná je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX vo vchode č. XX, a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 05.05.2014 pod V - XXX/XX. 4.7. Iné ako vyššie uvedené dôkazy súdu predložené ani navrhnuté na vykonanie neboli, pričom žalovaná ani jej právny zástupca sa pojednávania konaného dňa 06.05.2021 nezúčastnili.
Relevantná právna úprava 5. Občiansky zákonník - § 42a (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Občiansky zákonník - § 42b (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Relevantná judikatúra
6. NS SR sp. zn. 5Obdo/4/2016 (R - 67/2017) - I. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť ak hodnoverným spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. II. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Z ust. § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117 OZ) alebo v prospech týchto osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali; je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky (v záujme vlastného procesného úspechu) je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovanej blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, ale najmä preukázanie (splnenie dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Za týmto účelom musí žalovaná blízka osoba hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom vynaložila takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. Žalovaná v konaní tvrdila, že nežila s rodičmi v spoločnej domácnosti, počas štúdia a aj po jeho skončení dochádzala domov len sporadicky, o podnikateľských aktivitách a finančnej situácii otca nevedela a ani
sa o tieto otázky nezaujímala, nakoľko bol u nich chod domácnosti bezproblémový. Žalovaná uviedla, že o záväzkoch otca ani o tom, že bol zmenkovým ručiteľom, nemala vedomosť a darované nehnuteľnosti prijala v súvislosti s predchádzajúcim sľubom otca, že v prípade záujmu začať podnikať, jej predmetné nehnuteľnosti daruje. Na pojednávaní pred odvolacím súdom a tiež pred súdom prvej inštancie na otázku, či sa žalovaná v čase uzatvárania darovacej zmluvy pýtala, resp. zisťovala u otca, či má nejaké záväzky, ktorých uspokojenie môže byť zmarené týmto darom, odpovedala, že nemala dôvod takúto otázku otcovi položiť, pretože otec vždy tvrdil, že je všetko v poriadku. Z týchto skutočností žalovaná vyvodila, so zreteľom na pomery v rodine a vzájomnej dôvere medzi otcom a dcérou, že k vyvinutiu iniciatívy na overenie prípadného úmyslu jej otca ako dlžníka ukrátiť odporovaným úkonom veriteľa nebol dôvod. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon ukladá blízkym osobám dlžníka povinnosť vynaloženia náležitej starostlivosti smerujúcej k rozpoznaniu úmyslu dlžníka odporovaným úkonom ukrátiť veriteľa. Dovolací súd je toho názoru, že konanie žalovanej v súvislosti s uzatvorením odporovanej darovacej zmluvy nesvedčí o jej snahe zistiť, alebo sa aspoň dozvedieť o úmysle otca (dlžníka) ukrátiť veriteľa. Žalovaná nepreukázala, že by v tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohla ukracujúci úmysel otca (dlžníka) rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Navyše žalovaná v konaní ani netvrdila, že by takúto činnosť v čase uskutočnenia odporovaného úkonu vôbec vyvinula. Dovolací súd je tiež toho názoru, že z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany žalovanej, ako osoby blízkej dlžníkovi, nemôže obstáť jej obrana len s poukazom na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičom ako darcom a dieťaťom ako obdarovaným, pretože odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nemôže nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ. V tejto súvislosti možno prisvedčiť dovolateľovi, že rozsudok odvolacieho súdu obsahuje protirečenie v tom smere, že na jednej strane odvolací súd uvádza, že sa vyžadoval aktívny prístup žalovanej vo vzťahu k zisteniu veriteľov otca, či jeho dlhov a na druhej strane, že tento aktívny prístup žalovanej nebol potrebný, keďže otcovi plne dôverovala. V tomto smere je rozsudok odvolacieho súdu nejasný. Náležitá starostlivosť vyžaduje určitú aktivitu nadobúdateľa z odporovateľného právneho úkonu, k zisteniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa v čase uzatvárania odporovateľného právneho úkonu. Obranu žalovanej, odôvodnenú len dôverným vzťahom k otcovi a skutočnosťou, že ak by sa aj na niečo svojho otca spýtala, tak by sa nič nedozvedela, nie je možné v zmysle § 42a OZ považovať za úspešnú obranu proti odporovaniu právnemu úkonu uzavretému s otcom žalovanej. Zákon u nej ako blízkej osoby totiž v tomto prípade vedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa predpokladá a na úspešnú obranu proti odporovateľnosti vyžaduje vynaloženie náležitej starostlivosti na poznanie tohto úmyslu. Pri akceptácii takejto obrany spočívajúcej v odkazovaní na dôveru medzi konajúcimi blízkymi osobami, by inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkych osôb stratil na význame, pretože dôvera je vo všeobecnosti skôr obvyklým znakom vzťahu blízkych osôb. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti (aktivity), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa, a či uvedeným úkonom sa nesnaží ho ukrátiť. Na základe skutkového stavu tak, ako ho zistili súdy nižšej inštancie, dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná v súvislosti s predmetnou darovacou zmluvou v konaní nepreukázala, že vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa postupovala s náležitou starostlivosťou. Dovolanie žalobcu preto bolo podané dôvodne. 6.1. NS ČR sp. zn. 21Cdo/3654/2011 - Z hlediska odporovatelnosti právního úkonu je také rozhodné, že odporovaný úkon (objektivně) zkracuje věřitele dlužníka (a že je s tím dlužník alespoň srozuměn); případný motiv, pohnutka dlužníka pro takový úkon či to, že tímto úkonem plní nějaký jiný svůj (dříve vzniklý) závazek, přitom nejsou rozhodné. Rovněž v případě, že dlužník plní uzavřením smlouvy se třetí osobou svůj morální nebo právní závazek, může uzavřením smlouvy sledovat úmysl zkrátit své věřitele. Zákon proto po osobě dlužníkovi blízké i v takové situaci požaduje, aby vynaložila náležitou pečlivost a tímto způsobem se přesvědčila, že smlouva (právní úkon) nezkracuje věřitele dlužníka, neboť nemá povinnost, aby - představuje-li smlouva (právní úkon) skutečně naplnění úmyslu dlužníka zkrátit své věřitele - na splnění závazku ze strany dlužníka trvala a smlouvu s ním uzavřela. 7. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k jednoznačnému záveru, že žaloba je dôvodná. Zo strany žalovanej ako blízkej osoby darcovi nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že vykonala akékoľvek aktívne konanie, na základe ktorého by zisťovala, či právnym úkonom napadnutým v tomto konaní nedochádza k sťaženiu alebo zmareniu uspokojenia pohľadávky nejakého veriteľa jej otca. Tvrdenia žalovanej o tom, že o taktom úmysle svojho otca nevedela považuje súd za nedostatočné pre zamietnutie žaloby. Naopak, súd je presvedčený o tom, že zo strany J.. Ľ. W. išlo o jednoznačnú vôľu sťažiť alebo zmariť vymáhanie pohľadávky žalobcu, keďže žalovaná netvrdila a už vôbec nepreukázala,
že jej otec má dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Zo strany J.. W. išlo o vysoko odsúdeniahodné konanie, pretože právoplatne bolo rozhodnuté, že žalobca pre J.. Ľ.T. W. vykonal prácu, za ktorú mu tento jednoducho nezaplatil a naopak dopustil sa ešte aktívneho konania, aby sa zaplateniu tejto sumy, deklarujúc nedostatok majetku, vyhol. Podľa názoru súdu takýto postup by mal byť postihovaný aj prostriedkami trestného práva. Súd je presvedčený o tom, že postup J.. W.Á. mal a musel byť žalovanej podozrivý, keďže táto je jeho jedinou dcérou a zjavne majú dobré vzťahy, keďže počas konania týkajúceho sa pohľadávky žalobcu vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 3Cb/2/2013 J.. W. ako jej otec bezodplatne na ňu previedol minimálne vlastníctvo k ešte ďalšiemu bytu, pričom v tom čase jej potreba bývania bola saturovaná už vlastníctvom bytu č. XX, M. M. Č.. XX, bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN C č. XXXX, K.. Ú.. B. Ľ.. Rovnako žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdený nepriaznivý zdravotný stav svojho otca až v takej intenzite, že tento už chcel svoje majetkové záležitosti usporiadať, pričom uvedené tvrdenie považuje súd za účelové, keďže žalovaná je jediným dedičom po ňom a teda jediným možným zákonným nadobúdateľom jeho majetku pre prípad smrti. 7.1. Súd teda uzatvára, že išlo o učebnicový príklad odporovateľnosti právneho úkonu a preto žalobe vyhovel.
8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8.1. Žalobca v konaní úspešný má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.