Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-37-2021.pdf
PDF · 107.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-11P/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: C. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka Bc. W. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. P. XXXX/XX, O. a otec neuvedený, o návrhu navrhovateľa: PhDr. T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. XXXX/XX, O., právne zastúpený: Mgr. Monika Dubská, advokátka, so sídlom AK Šoltésovej 13, Ružomberok, na úpravu styku blízkej osoby s maloletým dieťaťom
rozhodol:
Súd u p r a v u j e styk navrhovateľa PhDr. T. M., nar. XX.X.XXXX s C. C., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:
PhDr. T. M. je oprávnený stretávať sa s maloletou C.
- každý nepárny víkend v kalendárnom roku od soboty od 9:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a každú stredu v párnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do 19:00 hod. (všeobecná úprava styku)
- počas letných prázdnin v mesiaci júl jeden týždeň počnúc druhým pondelkom v mesiaci júl od 9:00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele do 19:00 hod. a v mesiaci august jeden týždeň počnúc druhým pondelok v mesiaci august od 9:00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele do 19:00 hod. (osobitná úprava styku), pričom v prípade ak sa bude všeobecná úprava styku navrhovateľa s maloletou časovo prelínať s osobitnou úpravou stretávania podľa vyššie špecifikovaného obdobia letných prázdnin, t.j. obdobie od 1.7. do 31.8. kalendárneho roka platí, že navrhovateľ sa v týchto obdobiach bude oprávnený stretávať s maloletou iba v súlade s osobitnou úpravou styku.
Navrhovateľ sa zaväzuje prevziať v stanovený čas maloletú C. v dňoch školského vyučovania v mieste sídla školy, ktorú maloletá navštevuje a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky maloletej a maloletú vždy v mieste bydliska matky maloletej v stanovený čas matke maloletej riadne a včas odovzdať po ukončení styku s tým, že matka maloletej sa zaväzuje maloletú na stretnutie s navrhovateľom riadne a včas pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 19.03.2021 bol súdu doručeným návrh navrhovateľa ako blízkej osoby o úpravu styku k maloletému dieťaťu.
2. Navrhovateľ návrh podal z dôvodu, že sa cíti byť blízkou osobou vo vzťahu k maloletej. S matkou maloletej žili ako druh a družka od roku 2009. Maloletá sa narodila v roku XXXX, pričom následne došlo k jej osvojeniu zo strany matky. Nakoľko s matkou maloletej neboli manželia, nevyžadovalo sa jeho vyjadrenie a nie je nikde uvedený ako otec maloletej. Bez ohľadu na to, či je alebo nie je v rodnom liste zapísaný ako otec maloletej , sa od prvých chvíľ správal ako jej otec. Maloletú kúpaval, kŕmil, prebaľoval,
kočíkoval, hral sa s ňou, vypĺňal jej voľný čas. S matkou maloletej mali úlohy podelené ako rodičia. Keď nemohla matka, staral sa o maloletú on a to aj pokiaľ ide o zdravotný stav, resp. vyšetrenia a návštevy lekárov. Staral sa o ňu ako o vlastné dieťa. Problémy vo vzťahu s matkou maloletej začali v roku 2018, vyústili až do rozchodu. Následne od januára 2020 má nový vzťah, ktorý má podľa neho za následok obmedzenie jeho stretávania sa s maloletou zo strany jej matky, ktoré začalo po tom, čo sa matka maloletej o tomto jeho novom vzťahu dozvedela. Maloletá o novej partnerke vie, pozná ju, majú kamarátsky vzťah. Maloletej sa snažil byť vždy dobrým otcom aj napriek tomu, že partnerom asi vždy nebol najlepším. Naposledy v januári 2021 mala maloletá C. úraz, o ktorom ho matka maloletej informovala a privolala ho na pomoc, pričom bol súčinný tak pri vyšetreniach, hospitalizácii a následnej rekonvalescencii. Po prepustení maloletej z nemocnice vo februári 2021 mu matka oznámila, aby k nim viac nechodil a zakázala mu kontakt s maloletou a to aj napriek tomu, že ešte v októbri 2020 ho matka požiadala, aby zistil, ako oficiálne dosiahnuť otcovstvo k maloletej, pre prípad, keby sa jej ako matke niečo stalo. Podľa jeho zistenia však toto nie je právne možné, nakoľko s matkou maloletej nie sú manželia. V roku 2016 kúpil garsónku, ktorú napísal na matku maloletej s tým, že ak by sa mu niečo stalo, aby C. mala byt na štart do života. Naposledy videl C. 16.03.2021 pri náhodnom stretnutí, kedy sa mu ona hodila okolo krku, objala ho a povedala mu, že ho ľúbi. Matka maloletej mu poslala viac správ, že na C. môže zabudnúť, že nie je jej otec, že ju viac neuvidí. O C. sa od malička staral, vychovával ju, trávil s ňou čas ako s vlastnou dcérou a trhá mu srdce, keď si predstaví, že by ju viac nemal vidieť, objať, postarať sa o ňu. Keďže s matkou maloletej nedospeli k žiadnej rozumnej dohode, navrhol, aby stretávanie určil súd a to každú stredu v čase od skončenia vyučovania do 18.30 hod., každý piatok v čase od skončenia školy do 19.00, ďalej každý nepárny víkend v mesiaci od soboty od 8.00 do nedele 18.30 a počas letných prázdnin vždy jeden mesiac, v júli, v párnom roku, a jeden mesiac v auguste, v nepárnom roku.
3. K návrhu navrhovateľa sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že navrhovateľ je len jej bývalý partner, nie je náhradný rodič , ani biologický rodič maloletej, nie je v nijakom príbuzenskom vzťahu ani s ňou ani s maloletou, ktorý by zakladal jeho nárok na stretávanie s maloletou. Nie je ani v žiadnom blízkom vzťahu s maloletou. Ona s maloletou chcú žiť svoj život bez navrhovateľa. Návrh navrhovateľa podľa nej nemá žiadnu oporu v zákone a nie je možné, aby súd upravil styk cudzieho človeka s maloletou proti vôli matky, ohrozujúcim záujmy maloletej a zdravý rodinný život, v ktorom maloletá vyrastá. Potvrdila však, že navrhovateľ bol súčasťou dennodenného života maloletej od jej narodenia, že pomáhal so starostlivosťou o maloletú. Že ona s ním bola striedavo v partnerskom a kamarátskom vzťahu, ale teraz to tak už nie je a nechce, aby bol súčasťou ich života. Uviedla, že je pravda, že kúpil byt v roku 2016, ktorý napísal na ňu, ale ona oň nemá záujem a chce mu ho vrátiť. C. si osvojila v čase, keď boli kamaráti, ale žiadosť o osvojenie dieťaťa podala ešte, keď sa s navrhovateľom nepoznali. On o osvojenie nikdy neprejavil záujem. Nerešpektuje to, na čom sa spolu dohodnú, preto sa rozhodla vylúčiť ho zo svojho života, ako aj zo života C..
4. Uznesením č.k. 11P/37/2021-18 zo dňa 06.04.2021 bol maloletému dieťaťu ustanovený kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka maloletej, jej právna zástupkyňa, navrhovateľ, jeho právne zástupkyňa a kolízna opatrovníčka.
6. Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu.
7. Matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu nesúhlasila.
8. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že vzťah medzi ním a C. sa budoval v podstate od jej narodenia a napriek tomu, že nie je oficiálne uvedený ako otec maloletej, vždy sa za neho považoval a myslí si, že aj C. ho za otca považuje, napriek tomu, že vie, že to tak nie je. S matkou maloletej nebývali v spoločnej domácnosti, okrem krátkeho prechodného obdobia, napriek tomu bol s C. každý deň a spolu s jej matkou, zabezpečovali každodennú starostlivosť o C.. Vždy bol ako otec maloletej a vždy sa tak aj správal. S matkou si vždy vedeli podeliť činnosti okolo malej C.. Spolu rozhodovali o trávení voľného času maloletej, o jej krúžkoch, pohybových aktivitách, bol nápomocný vždy, či už išlo o zdravotnú starostlivosť, o školskú
dochádzku, voľný čas maloletej alebo iné každodenné činnosti okolo maloletej. C. má rád, ľúbi ju ako svoju dcéru, veľmi mu chýba a myslí si, že z jej strany je to rovnaké.
9. Matka maloletej vo svojej výpovedi na pojednávaní striktne odmietla akýkoľvek kontakt navrhovateľa s maloletou. Myslí si, že navrhovateľ maloletú negatívne ovplyvňuje, nabáda ju klamať, zatajovať. Bojí sa, že maloletá C. sa v ňom sklame, tak ako sa sklamala ona a ako bola z jeho strany viackrát oklamaná. Nepáči sa jej, že navrhovateľ nerešpektoval pravidlá, ktoré ona nadstavila a on s nimi súhlasil, pre jeho stretnutia s maloletou, najmä pokiaľ ide o to že si nepriala, aby sa s maloletou stretával v prítomnosti tretej osoby, t.z. nejakej svojej prípadnej priateľky, čo on nesplnil a potajomky sa stretávali v trojici (C., navrhovateľ a jeho priateľka). Matka navrhovateľa záverom vykreslila ako sebeckého, manipulatívneho, podvodníka, ktorý má kšefty a navádza C. na klamstvá, podrýva jej dôveru a autoritu k nej, čo by jej mohlo ublížiť v jej ďalšom vývoji. Počas svojej výpovedi matka nepoprela dobrý vzťah navrhovateľa s C., uviedla, že sa majú vzájomné radi. Nepoprela, že C. ho berie ako otca, dokonca ho tak viackrát sama označila.
10. Súd vypočul maloleté dieťa za prítomnosti kolízneho opatrovníka, pričom o podstate výsluchu maloletej následne oboznámil matku ako aj navrhovateľa. Maloletá počas výsluchu uviedla, že vie, čo je predmetom pojednávania, o ktorom bola informovaná zo strany matky. Jednoznačne potvrdila svoj blízky vzťah k navrhovateľovi, ktorého berie ako svojho otca a tak ho aj označuje pred kamarátmi, spolužiakmi, napriek tomu, že vie, že jej otcom nie je. V súkromí ho vola „T.“. Berie ho ako súčasť svojho života, nakoľko sa o ňu spolu s mamou staral od narodenia. Aj keď v podstate spoločnú domácnosť nezdieľali, bola s ním v dennodennom kontakte, vozil ju na krúžky, učil sa s ňou, odprevádzal ju do školy, brával ju zo školy, chodili na výlety, nechýbal na rodinných oslavách,...Samozrejme tieto činnosti nevykonával len on, ale aj jej mama. Mali to podelené, resp. dopĺňali sa. Taktiež navrhovateľovu rodinu, berie ako svoju. Na otázku súdu, akú rodinu má, označila maloletá mamu, otca(navrhovateľa), starých rodičov zo strany navrhovateľa a starú mamu zo strany matky. Ďalej spomenula sestru navrhovateľa. S navrhovateľom sa chce určite stretávať, aj keď možno nie až tak veľa ako to navrhol navrhovateľ (o rozsahu bola taktiež dobre informovaná zo strany matky), ale určite chce u neho aj prespávať, čo bolo už aj predtým. Chcela by sa s ním stretávať každý druhý víkend, ale piatky nie, lebo tie trávi väčšinou s kamarátkami. Počas prázdnin by s ním tiež chcela byť, ale mesiac sa jej zdá veľa. Vyjadrila sa aj k navrhovateľovej priateľke, s ktorou ako uviedla má dobrý vzťah, pozná ju, ale mame nechcela povedať, že je prítomná pri ich stretnutiach, aby sa mama zbytočne nehnevala.
11. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nevidí dôvod, prečo by sa maloletá C. nemohla s navrhovateľom stretávať, pričom ani z pojednávania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by tomuto bránili. Tak s osobného pohovoru ako aj s výsluchu maloletej na pojednávaní je zrejmé, že C. má „T.“, ako ho ona volá, veľmi rada, že jej chýba a chce byť s ním, chce u neho aj prespať, chce byť s ním aj cez prázdniny, ale ako aj ona sama uviedla chce byť aj s maminou, prípadne s kamarátkami, takže chce, aby toto bolo zohľadnené.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to najmä s návrhom navrhovateľa, čiastočný výpis z listu vlastníctva číslo XXXXX, výpisy sms správ, odpovede na lustrácie v registri obyvateľov, uznesenie OS Ružomberok č.k.11P/37/2021-18, zo dňa 16.4.2021, doplnením návrhu navrhovateľa, potvrdeniami od Mgr. C. T., zo Súkromnej základnej školy, Štiavnická cesta 80, Ružomberok, od trénera plaveckej školy FIT SPOLU o.z., z horolezeckého inštitútu HK IAMES Ružomberok, záverečnou správou z informatívneho stretnutia u mediátora, fotografiami, úradnými záznamami o nazretí do súdneho spisu, vyjadrením matky k návrhu, splnomocnením o prevzatí dieťaťa z SŠKD, rodným listom maloletej, výpismi z mailovej komunikácie, rozsudkom OS Ružomberok č.k. 9P/99/2011-42 zo dňa 23.1.2012, výpismi sms správ, vyjadrením matky maloletej, potvrdením zo Súkromnej základnej školy, Štiavnická cesta 80, Ružomberok, potvrdením z Občianskeho združenia Rovnováha, správou z prešetrenia pomerov.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2005-36> Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
15. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
16. Podľa § 38 ods.1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
17. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Vykonaným dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav: Maloletá C. sa narodila XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9P/99/2011-42 zo dňa 23.01.2012 súd rozhodol o osvojení maloletej. Osvojiteľkou maloletej sa stala W. C., ktorá na základe tohto rozsudku, je v rodnom liste maloletej uvedená ako jej matka. Otec maloletej je v rodnom liste neuvedený. Matka a navrhovateľ nežijú v spoločnej domácnosti. V období od narodenia maloletej boli striedavo v partnerskom a kamarátskom vzťahu. Navrhovateľ pomáhal zabezpečovať dennodennú starostlivosť o maloletú bez ohľadu na to v akom vzťahu práve s matkou maloletej bol. Navštevoval a aktívne sa podieľal na starostlivosti o maloletú počas plaveckého kurzu pre dojčatá a batoľatá, počas plaveckého kurzu pre väčšie deti, zimných lezeckých kurzov, aktívne sa zapájal do starostlivosti o maloletú pokiaľ ide o školskú dochádzku (sprievod do a zo školy, účasť na mimoškolských akciách, napr. besiedky), zaujímal sa o jej študijné výsledky, k čomu matka maloletej dala súhlas. Navrhovateľ inicioval stretnutie u mediátora, za účelom dohody ohľadne stretávania sa s maloletou, ktorého sa matka odmietla zúčastniť. Ďalej z dokladov, ktoré predložila matka maloletej bolo zistené, že pre školský rok 2020/2021 už matka navrhovateľa neuviedla, ako osobu, ktorá môže maloletú prevziať zo školského zariadenia, uviedla tam však, okrem iných osôb, matku navrhovateľa (ktorú označila ako „stará mama“) a otca navrhovateľa (ktorého označila ako „starý otec“). Navrhovateľ v roku 2016 kúpil byt, za účelom zabezpečenia maloletej(ako uviedol v návrhu), ktorý napísal na matku maloletej (matka sa vo svojom vyjadrení vyjadrila, že o byt nemá záujem a chce ho vrátiť navrhovateľovi, nakoľko sa vie o C. postarať sama). Zo správy UPSVaR Ružomberok z prešetrenia pomerov bolo ďalej zistené, že C. býva spolu so svojou matkou v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. Domácnosť je kompletne zariadená, udržiavaná a požadovanej kultúrnej a hygienickej úrovni. C. je žiačkou X.ročníka ZŠ Dotyk. Navrhovateľ býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Býva v ňom spolu s priateľkou. Domácnosť je taktiež kompletne zariadená, udržiavaná na požadovanej kultúrnej a hygienickej úrovni. Matka s návrhom nesúhlasila, aj keď potvrdila, že navrhovateľ a jej dcéra majú dobrý vzťah, C. ho má veľmi rada a on ju má neskutočne rád. Boli v dennodenne kontakte. Keď však obmedzila ich dennodenný kontakt, stretávali sa poza jej chrbát a s tým ona nesúhlasí, lebo si myslí, že navrhovateľ potom maloletú ovplyvňuje, aby ju klamala a o stretnutiach jej nehovorila. Bol vykonaný aj osobný pohovor s maloletou, kde maloletá potvrdila dobrý vzťah s navrhovateľom, má ho veľmi rada a on ju tiež, chce sa s ním stretávať, aj u neho prespávať, cez leto aj dlhšie, ale chce mať čas aj na kamarátky. Veľmi jej chýba, keď nie sú spolu. Pozná aj jeho priateľku, ktorú ma tiež rada, je milá a dobrá.
19. Súd ďalší návrh na vykonanie dokazovania zo strany matky maloletej, a to psychologické vyšetrenie matky a navrhovateľa zamietol, nakoľko mal za to, že toto nie je potrebné. Súd v tomto smere nemal žiadne pochybnosti vo vzťahu navrhovateľa ako blízkej osoby k maloletej a naopak.
20. Právna úprava v ustanovení § 116 OZ člení osoby blízke na dve skupiny, a to na príbuzné osoby a na iné osoby, ako osoby taxatívne vymenované v ustanovení § 116 OZ. Preto, aby sa iné osoby považovali pre účely ustanovenia § 116 OZ za blízke, sa vyžaduje aj naplnenie subjektívnej stránky, a to existencia ich vzájomného citového vzťahu. Zákon blízkosť tohto vzťahu charakterizuje tým, že tento vzťah považuje za blízky vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú. Nevyžaduje sa však, aby tieto osoby viedli spoločnú domácnosť.
21. Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (čl. 8 ods. 1). Pokiaľ ide o pojem blízke osoby, nemusí ísť len o príbuzných v priamom či pobočnom rade. Okruh blízkych osôb je zo zákona oveľa širší. Podľa § 116 OZ sú blízkymi osobami vždy automaticky,(bez ohľadu na to aký majú vzájomný vzťah) príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Zákon však definuje aj osoby , ktoré sa považujú za navzájom blízke aj bez existencie určeného rodinnoprávneho vzťahu za podmienky, že sú v pomere rodinnom alebo obdobnom a ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, by tá druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Blízkou osobou dieťaťa tak môže byť aj bývalý manžel rodiča, ktorý síce nie je biologický rodič dieťaťa, ale roky sociálne rodičovstvo realizoval. Môže to byť aj iná osoba , pričom na otázku, kto je blízkou osobou dieťaťa, môže odpovedať len dieťaťa samotné. Názory rodiča, resp. navrhovateľa nie sú samy o sebe relevantné. Ako prvú tak súd musel vyriešiť otázku, či navrhovateľ je blízkou osobou maloletej, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ takouto osobou vo vzťahu k maloletej bez pochýb je. Bol súčasťou celého doterajšieho života maloletej, pomáhal s každodennou starostlivosťou o maloletú tak po fyzickej ako aj psychickej stránke. Keď to bolo potrebné, bol vždy nápomocný. Odprevádzal C. do škôlky, zo škôlky, neskôr do školy a zo školy domov. Chodil a mohol chodiť pre ňu do týchto zariadení. Informoval sa o jej štúdijných výsledkoch. Keď bolo treba učil sa s ňou. Naučil ju plávať, lyžovať,... Pomáhal matke z výberom záujmových krúžkov a pohybových aktivít, pričom často aj zabezpečoval účasť maloletej na týchto aktivitách, s matkou maloletej spoločne zvažovali, čo bude pre maloletú najlepšie. Bol nápomocný pri riešení zdravotných problémov maloletej. Nahrádzal maloletej otca, za ktorého sa aj považuje a tak je to aj zo strany maloletej, napriek tomu, že obaja vedia, že to v skutočnosti tak nie je. Okrem neho maloletá sama považuje za svoju rodinu, rodinu navrhovateľa, t.z. jeho sestru a jeho matku a otca považuje za svojich starých rodičov. Maloletá C. blízky vzťah s navrhovateľom potvrdila, pričom išlo nie len o spontánne prejavenie náklonnosti, ale o uvážený krok, ktorý urobila, resp. vyjadrila bez nátlaku a ovplyvňovania, či už zo strany matky alebo navrhovateľa s prihliadnutím na jej vek. Bola informovaná o konaní ako aj o jeho obsahu a mala jasnú predstavu aj o stretávaní sa s navrhovateľom. Tento svoj názor prezentovala rovnako na pojednávaní, ako aj pri osobnom pohovore s kolíznou opatrovníčkou. Mamu ľúbi, má k nej rešpekt, bojí sa, aby ju nesklamala, napriek tomu, by nechcela prísť o navrhovateľa, ktorého berie ako otca. Sama matka viackrát v priebehu pojednávania hovorila o navrhovateľovi ako o otcovi maloletej, nepoprela vzájomný dobrý vzťah medzi maloletou a navrhovateľom, pričom dokonca sama uviedla, že navrhovateľ sa až chorobne upol na maloletú už odkedy si ju priviezla domov, až jej to niekedy prekážalo. Podvedome a spontánne sama uviedla, že keď mala C. vážny úraz (január 2021), bol to práve navrhovateľ, ktorého požiadala o pomoc a súčinnosť, nakoľko aj tak by ho o tom úraze, ako uviedla, musela informovať, aj napriek tomu, že v tom čase už vzťahy medzi nimi neboli dobré. Súd má zato, že dôvodom bránenia styku maloletej s navrhovateľom zo strany matky maloletej, je len zanevrenie matky na navrhovateľa po viacerých sklamaniach, ktoré sa však týkali výlučne vzťahu matky a navrhovateľa, nie maloletej C., ktoré ale nemôžu byť na ujmu maloletej C., ktorá napriek tomu, že matku poslúcha, neodporuje jej, v podstate trpí tým, že sa s navrhovateľom nemôže stretávať a tráviť čas ako tomu bolo doteraz.
22. Druhá otázka, ktorú súd v konaní riešil, po tom, čo si ustálil, že navrhovateľ je blízkou osobou maloletej, bol rozsah styku navrhovateľa s maloletou, kde súd vzal na vedomie názor maloletej, ako aj doterajší priebeh stretávania, resp. trávenia času navrhovateľa s maloletou a tiež skutočnosť, že upravuje styk maloletej s blízkou osobou, ktorá síce nemá rodičovské práva a povinnosti, ale po citovej stránke je zo strany maloletej ako druhý rodič vnímaná. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že sa chce stretávať s navrhovateľom a chce u neho aj prespávať, pričom prespávať by chcela cez víkend, ale v piatky má väčšinou iný program. Súd preto upravil styk navrhovateľa s maloletou každý druhý víkend od soboty do nedele. Nakoľko sa zvykol navrhovateľ s maloletou aj učiť, bral ju zo školy a odprevádzal ju aj
do školy a vodil na krúžky, súd upravil styk navrhovateľa s maloletou aj počas pracovného týždňa a to každú druhú stredu od 15.00 hodiny do 19.00. Pokiaľ ide o letné prázdniny, súd mal za to, že stretávanie sa maloletej s navrhovateľom bude postačujúce jeden týždeň v prvý mesiac prázdnin a jeden týždeň v druhý mesiac prázdnin o čo maloletá taktiež prejavila záujme (chcela byť s navrhovateľom počas prázdnin aj dlhšiu dobu, ale mesiac sa jej zdal byť veľa).
23. O trovách konania, súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku CMP a vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko v danom konaní nezistil žiadne také závažné okolnosti, na základe ktorých by bolo potrebné niektorého z účastníkov konania zaviazať na úhradu trov konania voči inému z účastníkovi.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Ružomberok písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľ ako aj kolízny opatrovník, vzdali práva na podanie odvolania. Matka maloletej si lehotu na podanie odvolania ponechala.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.