Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-28-2020.pdf
PDF · 105.78 KB
No categories available
27C/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: A. V., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. I. F., Y. XXX/XX, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., IČO: 52471420, so sídlom v Trenčíne, Jesenského 6431, proti žalovanej: M. V., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. I. F., Y. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25, o zaplatenie 1.650 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 20 eur a úroku z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 50 eur od 11.02.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.100 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% ročne zo sumy 1.100 eur od 23.10.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.02.2020 vrámci upomínacieho konania proti žalovanej domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.650 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., Q. F., okres F., zapísanej na LV č. XXX ako rodinný dom - súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele registra "C" pod parc. č. XXX/X (ďalej len ako "nehnuteľnosť"), žalobca v podiely 3/4 v pomere k celku a žalovaná v pomere 1/8 k celku. V predmetnej nehnuteľnosti bývajú žalobca, jeho manželka a žalovaná. Žalobca a žalovaná, sa ústne dohodli, že náklady za spotrebu energií v nehnuteľnosti si pomerne rozdelia medzi počet osôb, ktoré nehnuteľnosť užívajú. Na základe uvedeného sa dohodli na mesačných platbách za spotrebu energií v nehnuteľnosti (zemný plyn, elektrická energia, koncesionárske poplatky) vo výške 50 eur vždy k 10-temu dňu daného mesiaca. Žalovaná uvedenú sumu uhrádzala pravidelne približne 10 rokov. Posledné tri roky žalovaná náklady za spotrebu energií v nehnuteľnosti neplatila, s výnimkou mesiaca november 2019 a december 2019, január 2019. Dňa 04.10.2019 žalobca zaslal žalovanej Výzvu na uhradenie nedoplatku za užívanie energií v spoločnej domácnosti v celkovej sume 1.100 eur, do 15 dní odo dňa jej doručenia. Výzva bola žalovanej doručená dňa 07.10.2019. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať mesačnú zálohovú platbu vo výške 57,21 eur po doručení fotokópií podkladov pre jej výpočet a to konkrétne, rozpis preddavkových platieb za dodávku a distribúciu elektrickej energie. Žalobca v žalobe špecifikoval výpočet mesačných splátok za koncesionárske poplatky, dodávku a distribúciu elektrickej energie a zemného plynu na jednu osobu v období rokov 2017-2020, ktoré sú vyššie ako 50 eur mesačne. Žalovaná uhradila iba dve dlžné splátky, so zvyškom dlhu je v omeškaní.
2. Na základe podanej žaloby bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 27Up/297/2020 zo dňa 05.03.2020.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 24.03.2020 odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalovaná uplatnený nárok žalobcu považuje v podstatnej časti za nedôvodný. Žalovaná vzniesla námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobcu za dobu od 11.2.2017 do 11.2.2018 vo výške istiny spolu 600 eur s príslušným úrokom z omeškania. Podľa žalovanej jednoznačne vyplýva, že ide o nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanej vzniknúť na úkor žalobcu tým, že žalobca zaplatil odplatu za energie dodávané do spoločného rodinného domu, na spotrebe ktorých sa podieľala aj žalovaná, a teda že plnil za žalovanú to, čo mala plniť ona sama. Žalobca už v okamihu zaplatenia každej mesačnej platby za energie musel vedieť, že platí aj za žalovanú a teda musel vedieť, že žalovanej tak vzniká na jeho úkor bezdôvodné obohatenie vo výške sumy, ktorú za ňu zaplatil t.j. 50 eur mesačne. Žalovaná ďalej namietala, že tvrdenia žalobcu o neplatení príspevku na energie v roku 2017 zo strany žalovanej nie sú pravdivé. V tomto smere poukazuje žalovaná jednak na výzvu žalobcu na uhradenie nedoplatku za užívanie energií v spoločnej domácnosti zo dňa 04.10.2019, v ktorej sám žalobca vyzval žalovanú na úhradu príspevku na energie za dobu od 01.01.2018 (teda nie za rok 2017). Žalovaná uviedla, že príspevok na energie vo výške 50 eur mesačne uhrádzala žalobcovi podľa ich dohody až do júna 2018, dokedy žalobca takéto platby preberal. Zároveň žalovaná uviedla, že tento príspevok na energie mala záujem platiť aj od júna 2018 a keď žalobca prestal peniaze preberať od žalovanej, tak si ich odkladala do obálky. Napokon žalovaná poukázala na to, že dohodu o spôsobe, akým sa žalovaná podieľala na platbách za energie, porušil práve žalobca tým, že od júna 2018 prestal peniaze od žalovanej poskytované rovnakým spôsobom ako dovtedy preberať. Akonáhle potom žalobca v už uvedenej výzve zo dňa 4.10.2019 vyzval žalovanú na realizáciu platieb na účet, ktorý v tejto výzve označil, tak žalovaná od novembra 2019 až doposiaľ platby vo výške 50 eur mesačne realizuje na tento účet žalobcu. Žalovaná namietala i výšku platby za energie. Záverom uviedla, že zo sumáru uvedených skutočností tak vyplýva, že žalovaná neprispela žalobcovi za energie za dobu od júna do decembra 2018 a za dobu od januára do októbra 2019, čo je spolu za dobu 17 mesiacov a čo by pri mesačnom príspevku 50 eur predstavovalo sumu 850 eur.
4. Žalobca na podaný odpor reagoval podaním doručeným súdu dňa 08.04.2020, pričom uviedol, že žalobca má za to, že námietka premlčania uplatnená žalovanou je bezvýznamná, keďže v tomto prípade nejde o bezdôvodné obohatenie. Povinnosť úhrady nákladov má žalobca, nakoľko on uzatvoril zmluvy o dodávkach energií a ako spoluvlastníkovi mu vznikol voči žalovanej nárok na náhradu zodpovedajúcej časti. Žalobca má za to, že v tomto prípade ide o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3 OZ. Žalobca rozporoval aj ostatné tvrdenia žalovanej, pričom poukazoval na zápisnicu z ohliadky miesto zo dňa 04.10.2019. Ohľadom preplatkov resp. nedoplatkov v predchádzajúcich obdobiach, žalobca uviedol, že tieto pri výpočte zohľadňuje. Uhrádza naviac aj mesačné zálohové platby za vodné a stočné a poistné na poistenie nehnuteľnosti, pričom tieto položky nezapočítal do dohodnutej sumy za mesačné zálohové platby. Záverom žalobca uviedol, že nie je pravda, že by žalovanej nekúril. Keď kúri on, teplo má aj žalovaná, nakoľko sa nedá samostatne odstaviť kúrenie časti domu, ktorú obýva žalovaná. Plynom sa zohrieva aj teplá voda a na plyne si žalovaná aj varí.
5. Konanie bola dňa 14.04.2020 postúpené Okresnému súdu Trenčíne. Žalovaná na repliku žalobcu zareagovala duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2020. Žalovaná v duplike uviedla, že pre posúdenie hmotnoprávneho základu uplatneného nároku v tejto veci nie je rozhodujúce to, že zmluvy o dodávke príslušných energií s dodávateľmi mal uzavretú len žalobca, ale to, že sa na spotrebe energií podieľala aj žalovaná a teda žalobca plnil aj za žalovanú. Poukaz žalobcu na ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako aj argument o investujúcom spoluvlastníkovi označila ako bezvýznamné, nakoľko spotreba energií dodávaných do spoločnej nehnuteľnosti nepredstavuje žiadne investície do spoločnej veci. Žalovaná ďalej uviedla, že sumu 50 eur mesačne ako príspevok na energie uhrádzala žalobcovi až do júna 2018, dokedy tieto platby preberal. Od novembra 2019 realizuje tieto platby na účet žalobcu.
6.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 23.04.2021, na ktoré predvolal strany sporu a ich právnych zástupcov.
6.2 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca a žalovaná sa ústne dohodli, že bude mesačne prispievať na výdavky energie v sume 50 eur. Uvedená dohoda bola dodržiavaná približne 10 rokov. Podaným návrhom sa domáha zaplatenia dlhu a to počnúc dňom 11.02.2017. Žalobca výzvou adresovanou žalovanej vyzval na doplnenie dlhu reakciou na túto výzvu bola úhrada 2 mesačných splátok po 50 eur, pričom jedna bola zaplatená 04.11.2019 a druhá 03.12.2019. Uvedené potvrdzuje, že ústna dohoda vznikla a bola dodržiavaná aj čo sa týka lehoty splatnosti, pretože obidve sumy boli zaplatené do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Následne procesná obrana žalovanej bola založená na tom, že sa jedná o bezdôvodné obohatenia a žiadal vyúčtovať predmetnú výšku splátok. K uvedenému uvádza, že ústna dohoda nebola vypovedaná ani od nej neodstúpila, ani ústne ani písomne a počas celých 10-tich rokov nikdy nežiadala žiadne vyúčtovanie čo potvrdzuje skutočnosť, že sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie, ale o dlh ktorej žalovanej vznikol, ktorý nepreukázala, že uhradila. Vzhľadom na to, že návrh bol podaný dňa 11.02.2020 a predmetným návrhom žiada žalobca celú sumu aj za 02/2017 upravuje žalobný návrh a berieme žalobu späť v časti o zaplatenie 20 eur a to z titulu len alikvotnej časti za mesiac február 2017 a žiada zaplatenie dlhu vo výške 1630 eur s tým, že prvý úrok z omeškania bude znieť "5 % ročne zo sumy 30 eur od 11.03.2017".
6.3 Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom názore, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, a na strane žalobcu a žalovanej nevznikol spoločný záväzok v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí, že ide o údržbu spoločnej veci, nejedná sa o zhodnocovanie spoločnej veci. Takisto zotrváva na námietke premlčania v časti istiny 600 eur. Žalovaná uznáva, že v čase od 06/2018 do 10/2019 neplatila sumu 50 eur žalobcovi, nakoľko tento ju odmietol od nej preberať. Žalovaná popiera tvrdenia žalobcu o uzavretí ústnej dohody. Sama sa rozhodla prispievať 50 eur vzhľadom na to, že užíva časť nehnuteľnosti. Pri mesačných platbách vo výške 166 eur za energie, ktoré vyplývajú zo žalobcom predložených dôkazov, by podľa jej podielu na spoločnej nehnuteľnosti vo výške 1/8 mala platiť cca 20,75 eur mesačne, preto jej nie je zrejmé, prečo sa od nej žalobca domáha práve sumy 50 eur.
6.4 Žalobca na pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že by od žalovanej prestal preberať platby. Žalovaná sama na za ním prestala chodiť a odovzdávať tieto platby. Taktiež nie je pravda, že by žalovanú a časť domu, ktorú užíva odstavil od prístupu k plynu, toto v ich spoločnej nehnuteľnosti nie je ani možné. Od výzvy, ktorú jej adresoval v 10/2019, mu od 11/2019 riadne platí na účet dohodnutú sumu.
6.5 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.l. 7 Zápisnica z obhliadky zo dňa 04.01.2019, č.l. 8 výpis z LV č. XXX pre kat. úz. H., Č..X.. X poštový poukaz zo dňa 04.11.2019, č.l. 10 výzvy na uhradenie nedoplatku, č.l. 11 poštový poukaz zo dňa 03.12.2019, č.l. 12 odpoveď na výzvu, č.l. 13 vyúčtovacia faktúra za rok 2016/2017, č.l. 14 vyúčtovacia faktúra za rok 2017/2018, č.l. 15 vyúčtovacia faktúra za rok 2018/2019, č.l. 16-18 rozpis preddavkových platieb SSE, č.l. 19 - 26 doklady SIPO, č.l. 40 poštové poukážky za mesiace 11/2019-03/2020.
6.6 Po tomto oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
7.1 Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
7.2 Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
7.3 Podľa § 136 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (1). Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi (2).
7.4 Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
7.5 Podľa § 139 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
7.6 Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7.7 Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby na pojednávaní zo dňa 23.04.2021 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% ročne zo sumy 1.100 eur od 23.10.2019 do zaplatenia zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej výrokom I.
8.1 V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že s vlastníctvom nehnuteľnosti sú spojené nielen práva, ale aj určité povinnosti. V prípade vlastníctva rodinného domu je to predovšetkým povinnosť znášať náklady na prevádzku a údržbu tohto domu. V prípade, ak sa nehnuteľnosť nachádza v podielovom spoluvlastníctve, tak nositeľmi týchto práv a povinností sú všetci spoluvlastníci, a to v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov (§ 137 ods. 1 OZ).
8.2 V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka by sa teda podieloví spoluvlastníci mali spoločne podieľať na úhrade nákladov na prevádzku a údržbu dotknutej nehnuteľnosti, a to pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Obaja spoluvlastníci by sa mali na úhrade týchto nákladov podieľať podľa svojich podielov. Toto pravidlo sa uplatňuje dovtedy, pokiaľ sa dotknutí podieloví spoluvlastníci nedohodli inak. V civilnom práve má dohoda strán vždy prednosť pred zákonnou právnou úpravou.
8.3 V praxi bude potrebné rozlišovať dva druhy nákladov, ktoré súvisia s vlastníctvom nehnuteľnosti, a to: náklady na prevádzku a údržbu nehnuteľnosti samej a náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Čo sa týka nákladov na prevádzku a údržbu domu samotného, tak pod týmito nákladmi sa myslia predovšetkým náklady súvisiace s opravami a rekonštrukciami dotknutej nehnuteľnosti (napr. výmena okien, zmena vnútorného usporiadania, vymaľovanie stien a pod.). Uvedenými prácami vo svojej podstate dochádza ku zhodnocovaniu nehnuteľnosti, resp. tieto práce smerujú k tomu, aby v danom časovom období nedošlo k ďalšiemu znehodnocovaniu. V prípadoch, kedy sa nehnuteľnosť nachádza v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb majú z týchto prác prospech všetci spoluvlastníci, a teda na úhrade nákladov za tieto práce by sa mali podieľať rovnako všetci podieloví spoluvlastníci (pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pokiaľ sa výslovne nedohodnú inak).
8.4 Pri nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti, tieto tvoria predovšetkým odplaty za služby a energie (plnenia), ktoré sú dodávané priamo do nehnuteľnosti. Výška týchto nákladov však výlučne závisí od skutočného rozsahu (množstva) služieb a energií, ktoré boli do predmetnej nehnuteľnosti dodané, resp. ktoré boli spotrebované obyvateľmi predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené služby a energie sú do každej nehnuteľnosti dodávané na základe osobitnej zmluvy o poskytovaní takýchto služieb, resp. osobitnej zmluvy o dodávke určitého druhu energie. To znamená, že povinnosť platiť tieto úhrady má osoba, s ktorou dodávateľ služieb alebo energií uzatvoril zmluvu o ich dodávke (odberateľ).
8.5 Ak odber služieb alebo energií reálne vykonala iná osoba, než odberateľ uvedený v zmluve o dodávke služieb/energií, tak odberateľ má nepochybne minimálne regresné právo na náhradu nákladov, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, a to priamo voči osobe, ktorá odber energií a služieb reálne vykonala, resp. z neho mala prospech. Z uvedených skutočností teda vyplýva záver, že pokým náklady na prevádzku a údržbu nehnuteľnosti znášajú vždy všetci podieloví spoluvlastníci bytu podľa veľkosti svojich podielov, ak sa nedohodnú inak; náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti znáša odberateľ (osoba, s ktorou dodávateľ plnení uzatvoril zmluvu o ich dodávke), ktorý má právo na regresnú náhradu voči osobe, ktorá tieto služby/energie skutočne spotrebovala.
8.6 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obe sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú spoločne užívajú - žalobca v podiele ? k celku a žalovaná v podiele 1/8 k celku (č.l. 8). V konaní bolo nesporné, že náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, t.j. platby za plyn, elektrinu a koncesionárske poplatky dlhodobo platil žalobca a žalovaná mu na ne prispievala sumou 50 eur mesačne. Z predložených dokladov je preukázané, že žalobca platby riadne uhrádzal (č.l. 19-26). V konaní bolo rovnako nesporným, že žalovaná od určitého momentu prestala na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti prispievať.
8.7 V konaní bolo sporné najmä obdobie, v ktorom zo strany žalovanej nedochádzalo k úhrade príspevku na energie. Žalobca tvrdil, že tak došlo už vo februári 2017 (platba splatná k 10.03.2017) a tento stav trval do októbra 2019. Žalovaná vo svojich vyjadreniach uvádzala, že platby podľa dohody so žalobcom uhrádzala až do júna 2018 a následne opäť od mesiaca november 2019. V tomto kontexte súd považuje za potrebné uviesť skutočnosť, že žalovaná po celú dobu konania, okrem prednesu jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.04.2021, nespochybňovala existenciu ústnej dohody uzatvorenej medzi ňou a žalobcom, a to ani v časti výšky dohodnutej platby, ani v časti dátumu splatnosti príspevku na energie. V odpore, ako aj v duplike opakovane uvádzala, že "príspevok na energie vo výške 50 eur mesačne uhrádzala žalobcovi podľa ich dohody až do júna 2018". Súd preto nemal pochybnosť o tom, že medzi žalobcom a žalovanou skutočne došlo k uzatvoreniu nepomenovanej ústnej dohody, na základe ktorej žalovaná platila žalobcovi príspevkom na energie spotrebovávané v spoločnej nehnuteľnosti.
8.8 Súd posúdil vzťah medzi sporovými stranami v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností. Žalobca ako spoluvlastník užívanej nehnuteľnosti, ktorý uzatvoril zmluvy o dodávkach energií, uhrádzal platby za tieto energie dodávateľom. Žalovaná ako ďalšia spoluvlastníčka nehnuteľnosti, túto rovnako užíva a podieľa na spotrebe dodávaných energií. Na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi sporovými stranami sa žalovaná príspevkom vo výške 50 eur mesačne pravidelne podieľala na platbách za spotrebované energie. Obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu voči žalobcovi, preto súd posúdil ako nedôvodnú. Rovnako aj uplatnenú námietku premlčania.
8.9 Z výzvy na uhradenie nedoplatku zo dňa 04.10.2019, ktorú žalobca adresoval žalovanej (č.l. 10) vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku za obdobie od 01.01.2018 do októbra 2019, t.j. 22 mesiacov po 50 eur mesačne, celkovo teda 1.100 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a ani žalovaná si neviedli písomné záznamy o zrealizovaných platbách, a vyjadrenia sporových strán ohľadom skutočnosti, kedy došlo k prerušeniu platenia príspevku na energie žalovanou sú protichodné, súd vychádzal z uvedenej výzvy žalobcu, majúc za to, že ak by žalovaná skutočne dlhovala žalobcovi platby aj za celý rok 2017 resp. od februára 2017, túto skutočnosť by vo výzve na úhradu nedoplatku zohľadnil a dlžnú sumu by navýšil o tieto platby. Odkaz žalobcu v tejto súvislosti na zápisnicu z obhliadky miesta zo dňa 04.10.2019 v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedené tunajším súdom v konaní sp. zn 12C/51/2018, v zmysle, že žalovaná asi 3 roky dozadu neplatí za elektrinu a plyn, súd nepovažoval za presvedčivý dôkaz o opaku. Sprostredkované vyjadrenie žalovanej v úplne inom kontexte súd považoval za príliš vágne a neurčité, na to, aby vedel odvodiť presný termín, kedy došlo k neplateniu za energie.
8.10 Hoci žalovaná uvádzala, že platby žalobcovi platila až do júna 2018, túto skutočnosť ničím nepreukázala, rovnako ani fakt, že žalobca tieto platby odmietol prebrať. Ak medzi sporovými stranami došlo ku konfliktu, pre ktorý sa osobne nestýkali, mohla mu tieto platby odosielať poštovou poukážkou, prípadne prevodom na bankový účet.
8.11 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu žalobcu ako čiastočne dôvodnú, a to v časti o zaplatenie 1.100 eur, čo predstavuje platby vo výške 50 eur mesačne za obdobie 22 mesiacov počnúc mesiacom január 2018 až po mesiac október 2019 (vrátane).
8.12 Žalobca žiadal žalovanú zaviazať aj na zaplatenie 5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy istiny 600 a 500 eur od 23.10.2019 t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve na zaplatenie
nedoplatku adresovanej žalovanej. V predmetnej výzve žalobca žalovanú vyzval na uhradenie vyššie uvedenej sumy do 15 dní odo dňa jej doručenia. Výzva bola žalovanej doručená dňa 07.10.2019.
8.13 Podľa § 517 ods. 2) Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8.14 Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len "nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8.15 Žalovaná sa s plnením svojho dlhu dostala od omeškania. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie označeným nariadením vlády SR vo výške 5 % ročne zo sumy 1.100 eur od 23.10.2019 do zaplatenia.
8.16 Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8.17 O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
9.1 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9.2 Súd rozhodol o trovách tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33%, nakoľko v konaní bol úspešný v rozsahu 66% (1.100 zo sumy 1.650 eur) a žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 33%. Miera úspechu a neúspechu sporových strán je preto v rozsahu 33% v prospech žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.