Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-32-2019.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: N.. T. W., B.. XX.XX.XXXX, Ľ. XXXX/X, J. U., proti žalovanému: H. Z., N.: XX XXX XXX, B.. XX.XX.XXXX, B.. U. XXX/ XX, J. U., právne zast.: JUDr. Ladislav Pongrácz - advokát, Alžbetínske nám. 1203/2, Dunajská Streda, o zaplatenie 1.690,73 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.590,73 € spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 0,05 % denne zo sumy 440,- € od 11.01.2019 do zaplatenia, vo výške 0,05 % denne zo sumy 540,- € od 11.02.2019 do zaplatenia, vo výške 0,05 % denne zo sumy 540,- € od 11.03.2019 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 70,73 € od 24.10.2019 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur, splatných vždy k poslednému dňu v tom - ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 100,- € od 11.01.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1.690,73 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne, a to zo sumy 540,- € od 11.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 540,-€ od 11.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 540,-€ od 11.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 70,73 € od 18.04.2019 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Žalobca si sumu 1.620,- € uplatňoval z titulu dlžného nájomného za užívanie nebytového priestoru - kaviarne J. P. J. U. v uplatnenom období od 01.01.2019 do 31.03.2019 na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 01.07.2009 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom, ktorá bola ukončená ku dňu 31.03.2019 výpoveďou žalobcu. Zvyšnú sumu 70,73 € si žalobca uplatňoval titulom úhrady tejto peňažnej sumy za žalovanú na vyrovnanie jej dlhu voči Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na vodnom a stočnom v prenajatom nebytovom priestore, za obdobie od 01.01.2019 do 31.01.2019.
Žalobca počas konania a to svojím podaním zo 06.02.2020 vzal žalobcu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 100,- € (v dôsledku dobrovoľnej úhrady časti žalovanej sumy žalovanou dňa 17.07.2019) s tým, že podľa jeho upresnenia sa uvedené späťvzatie týka nájomného za január 2019, pričom podľa výslovného vyjadrenia žalobcu na pojednávaní 07.05.2021 bola žaloba čiastočne späťvzatá aj v časti prislúchajúceho príslušenstva istiny 100,- €, a to aj vrátane úrokov z omeškania vzniknutých do zaplatenia uvedenej sumy.
2. Žalovaná proti platobnému rozkazu, ktorý vo veci vydal tunajší súd pod č.k. 11Cb/32/2019-23 zo dňa 18.10.2019 podala včas vecne odôvodnený odpor (v jeho dôsledku bol platobný rozkaz zrušený uznesením tunajšieho súdu č.k. 11Cb/32/2019-39 zo dňa 22.01.2020), v ktorom (a taktiež v následnej duplike z 13.05.2020) žalovaná uznala pohľadávku žalobcu titulom nájomného v celkovej výške 1.120,- € (žalovaná zároveň oznámila čiastočnú úhradu na žalovanú pohľadávku dňa 17.07.2019 vo výške 100,- €), pričom zostávajúcu časť nájomného vo výške 400,- € neuznala z toho dôvodu, že túto sumu mala žalovaná zaplatiť žalobcovi dňa 25.02.2019, teda ešte pred podaním žaloby na súd, a to do rúk dcéry žalobcu P. W., pričom táto suma nebola odpočítaná z nedoplatku. K úhrade dlhu žalovanej na vodnom a stočnom vo výške sumy 70,73 € žalovaná uviedla, že odberateľom a platiteľom voči Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. bola žalovaná, pričom nakoľko ide o záväzkový vzťah medzi uvedeným dodávateľom a žalovanou, nie je jasné prečo žalobca uhradil sumu 70,73 €, na ktorú úhradu žalovaná žalobcovi nedala pokyn.
3. Žalobca vo svojej replike z 06.02.2020 k spornej sume 400,- € uviedol, že platba zo dňa 25.02.2019 bola skutočne odovzdaná jej dcére, avšak táto nebola použitá na úhradu časti dlžného nájomného za predmetný nebytový priestor, ale na najstarší záväzok žalovanej voči spoločnosti J., U..G..C.. z roku 2017, nakoľko žalovaná pri odovzdaní peňazí tvrdila, že sú to mince a tržba z výherných hracích prístrojov, ktoré spoločnosť J., U..G..C.. žalovanej prenajímala v predmetnej kaviarni J.. S touto argumentáciou žalobcu však žalovaná počas konania nesúhlasila.
Podľa § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 676 ods. 1, 2, § 677 ods. 1, 2 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote. Podľa § 720 OZ nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 3 ods. 1, 3 veta prvá, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. V odseku 2 a 3 uvedeného ustanovenia sú upravené dôvody, pri ktorých môžu prenajímateľ a nájomca písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 451 ods. 1, § 454, § 563 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
4. Žalobca svojim podaním zo dňa 06.02.2020 (ešte pred konaním prvého pojednávania) vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 100,- € (v dôsledku dobrovoľnej úhrady časti žalovanej sumy žalovanou dňa 17.07.2019) s tým, že podľa upresnenia žalobcu pred otvorením meritórneho pojednávania sa uvedené späťvzatie týka nájomného za január 2019 a vzťahuje sa aj na prislúchajúce príslušenstvo istiny 100,- € vrátane úrokov z omeškania vzniknutých do zaplatenia uvedenej sumy. Súd preto konanie v tejto časti bez zisťovania súhlasu žalovaného čiastočne zastavil podľa § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. (výrok II).
5. Súd sa oboznámil so žalobou a vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti vopred ospravedlnenej žalovanej prejednal vec za splnenia procesných podmienok podľa § 180 C.s.p. (neprítomná žalovaná, ktorá bola riadne a včas predvolaná, nepožiadala o odročenie pojednávania a súhlasila s vykonaním pojednávania a s rozhodnutím veci v jej neprítomnosti). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č.l. 1-14, jej prílohy: výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 08.01.2019, príjmový pokladničný doklad z 18.04.2019, faktúry za vodné a stočné, prehľad predpisov a úhrad nájomného, preberací protokol, výpoveď zmluvy, zmluva o nájme nebytových priestorov z 01.07.2009, odpor žalovaného s prílohami z 31.10.2019 č.l. 34-38, replika žalobcu s prílohami z 06.02.2020 č.l. 46-54, duplika žalovaného s prílohami z 13.05.2020 č.l. 57-58, podanie žalovanej z 07.05.2021, doklad o hotovostnom v klade 400,- € na účet zo dňa 26.02.2019 a neformálny výpis z účtu J., U..G..C.. za obdobie od novembra 2015 až po február 2019), ako aj výsluchom svedkyne P. W., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že si pamätá, že dňa 25.02.2019 prišla k nej do kancelárie na C. X P. J. U. L.. H. Z., ktorá doniesla v plastových vreckách dokopy 400,- €. Boli to mince a aj nejaké papierové peniaze. Vzhľadom na okolnosti tejto úhrady, ako aj na to, že išlo najmä o mince, ktoré p. Z. vyberala z automatov prevádzkovaných na predmete nájmu, svedkyňa vydedukovala, že ide o tržbu z týchto automatov a preto následne odniesla tieto peniaze do banky (do SLSP) a vložila ich na účet J., U..G..C.., ktorá spoločnosť tieto automaty prevádzkuje. Pokiaľ si svedkyňa pamätala, p. Z. tieto tržby predtým väčšinou vkladala na účet J., U..G..C.., pričom si už nepamätala z akého dôvodu to v tomto konkrétnom prípade riešila spomínaným spôsobom. Súd na pojednávaní (viď zápisnicu z č.l. 72-73 spisu) skonštatoval, že žalovanej, resp. jej právnemu zástupcovi sa na uskutočnenom pojednávaní umožnilo vyjadriť sa ku všetkým sporným otázkam, krátkou cestou predloženým novým listinám a listinným dôkazom žalobcu, ako aj k jeho návrhu na vypočutie svedkyne, a taktiež sa mu umožnilo byť prítomný na výsluchu svedkyne so všetkými príslušnými procesnými právami, avšak právny zástupca žalovanej sa pojednávania z vlastnej vôle nezúčastnil.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil skutkový a právny stav veci tak ako bol tento žalobcom tvrdený v jeho žalobe a počas celého konania (odseky 1, 3 odôvodnenia tohto rozsudku). Podľa tohto žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca dňa 01.07.2009 platne uzavreli v zmysle ust. § 3 ods. 1, 3 veta prvá zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v spojení s § 663 a nasl. a § 720 Občianskeho zákonníka zmluvu o nájme nebytového priestoru nachádzajúceho sa na B.. U. Č.. XXXX P. J. U. na účel prevádzkovania kaviarne J., pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú (prvýkrát do 31.07.2010 - čl. III zmluvy), avšak s neustále sa predlžujúcou dobou
trvania zmluvy za podmienok uvedených v čl. VII bod 1 zmluvy a s možnosťou výpovede z dôvodov a za podmienok uvedených v čl. VII body 1 a 4 až 6 zmluvy (nesporné a stranami nespochybňované skutočnosti). Zmluva bola ukončená ku dňu 31.03.2019 výpoveďou žalobcu z 26.02.2019 s dôvodom výpovede podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. a čl. VII bod 4 písm. b) zmluvy (omeškanie s platením nájomného) s 1-mesačnou výpovednou dobou podľa čl. VII bod 4 veta posledná zmluvy (ukončenie zmluvy touto výpoveďou k uvedenému dátumu nebolo medzi stranami sporné). Žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie nájomného podľa čl. IV zmluvy za obdobie od 01.01.2019 do 31.03.2019 v celkovej výške 1.620,- eur (3 x 540,- eur), po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške zostatku 1.520,- eur, pričom žalovaná skutkový ani právny základ tohto nároku a takisto ani jeho výšku žiadnym spôsobom nenamietala a nespochybňovala, ba priam tento nárok do výšky sumy 1.120,- eur svojimi podaniami vo veci z 31.10.2019, 11.05.2020 písomne uznala, preto ho súd považoval (do uvedenej výšky) bez ďalšieho za nesporný a opodstatnený (§ 151 ods. 1 C.s.p.).
7. Zaplatenie zvyšných 400,- eur žalovaná odmietala, a teda nárok žalobcu na túto časť nájomného neuznala z dôvodu, že podľa jej vyjadrenia už túto sumu dňa 25.02.2019, t.j. ešte pred podaním žaloby na súd, zaplatila žalobcovi a to do rúk jeho dcéry P. W., a teda táto suma mala byť odpočítaná z nedoplatku. Procesnú obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdenom splnení záväzku zaplatiť predmetnú časť nároku žalobcu v sume 400,- eur považoval súd po vykonanom dokazovaní za bezpredmetnú a účelovú vzhľadom na procesné dôsledky uvedené v čl. 8 a v ust. § 151 ods. 2 C.s.p., keď žalovaná protichodné skutkové tvrdenie žalobcu o nezaplatení tejto sumy (pri tomto tvrdení súd rešpektoval negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje) počas konania napokon účinne nevyvrátila a vo vzťahu k svojmu tvrdeniu (o zaplatení predmetnej sumy prostredníctvom plnenia do rúk dcéry žalobcu) neuniesla dôkazné bremeno (toto tvrdenie počas celého konania /vrátane ústneho pojednávania/ žiadnymi priamymi a ani nepriamymi dôkazmi nepodložila). Na druhej strane žalobca prostredníctvom predložených listinných dôkazov (doklad o príjme na účet J., U..G..C.. z 26.02.2019, stav záväzkov a pohľadávok J., U..G..C.. ku dňu 04.02.2020 č.l. 52-53, doklad o hotovostnom vklade, informatívny výpis z účtu J., U..G..C.. č.l. 75 až 77), ako aj navrhnutého a súdom vykonaného výsluchu svedkyne - prijímateľa spornej platby P. W. nepochybne preukázal, že platba zo dňa 25.02.2019 vo výške 400,- eur, ku ktorej skutočne došlo zo strany žalovanej, nebola určená a ani použitá na úhradu časti dlžného nájomného za predmetný nebytový priestor, ale sa viazala k existujúcemu záväzku žalovanej voči inej spoločnosti J., U..G..C.. z roku 2017, ktorá je - odhliadnuc od totožnej osoby spoločníka a konateľa tejto spoločnosti a žalobcu
- subjektom (veriteľom) úplne odlišným od žalobcu. Uvedené bez pochýb vyplýva aj z formy platenia peňažného záväzku predmetnou platbou žalovanej (zväčša drobnými mincami a bankovkami s nízkou hodnotou v plastových vreckách), pri ktorej vzhľadom na okolnosti prípadu nemohlo byť sporné, a ani menovaná svedkyňa, ktorá túto platbu prijímala, nevnímala ako spornú skutočnosť to, že predmetnou tržbou z výherných hracích prístrojov (automatov), odkiaľ boli uvedené mince a bankovky vyberané, a ktoré žalovanej prenajímala v predmetnej kaviarni J. spoločnosť J., U..G..C.., bolo plnené na (existujúci a splatný) záväzok žalovanej práve voči tejto inej spoločnosti, a teda nie na akékoľvek iné záväzky žalovanej, ktoré mala voči iným subjektom vrátane jej záväzku voči žalobcovi tvoriaceho predmet tohto konania. O uvedenom svedčí aj vloženie týchto peňazí na bankový účet spoločnosti J., U..G..C.. a zaúčtovanie predmetnej platby touto spoločnosťou podľa žalobcom predložených dokladov, ku ktorým sa žalovaná nijakým spôsobom nevyjadrila a teda ani nespochybnila ich pravdivosť a hodnovernosť, a tým ani správnosť vykonaného zaúčtovania (použitia) platby.
8. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi celý zostávajúci nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.03.2019 vo výške 1.520,- eur. Súd z dôvodu nepochybného omeškania žalovanej s plnením uvedeného záväzku priznal žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky z omeškania z dlžnej istiny podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ vo výške 0,05 % denne vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti (resp. po čiastočnej úhrade) dlžných faktúr tak ako to vyplýva z výroku I tohto rozsudku, a to až do zaplatenia dlžných súm istiny (všetko spolu súčasť výroku I rozsudku). Pri uvedenom príslušenstve pohľadávky si strany nepochybne dohodli v zmluve (čl. IV bod 3) osobitné podmienky v zmysle § 365 a nasl. ObZ, ktoré v danom smere pripúšťajú dohodu zmluvných strán o vyššej než zákonom stanovenej výške úrokov z omeškania (okrem § 262 ods. 1, 2 ObZ je všeobecne prípustné v rámci záväzkových vzťahov aj uzavretie dohody o aplikovateľnosti len niektorých ustanovení ObZ).
9. Pokiaľ ide o zvyšnú sumu 70,73 €, túto požadoval žalobca od žalovanej titulom úhrady dlhu žalovanej spočívajúceho v nezaplatenom vodnom a stočnom za obdobie od 01.01.2019 do 31.03.2019 v prenajatom nebytovom priestore Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Predmetný nárok posúdil súd (odlišne od zmluvného nároku žalobcu na nájomné) ako mimozmluvný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovanej v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka tým, že žalobca splnil voči uvedenej tretej osobe vyššie špecifikovaný splatný záväzok žalovanej, ktorý mala splniť ona sama. Nakoľko žalobca nemal povinnosť splniť uvedený dlh na vodnom a stočnom, keďže zmluvu na tieto dodávky uzavrela Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. priamo so žalovanou ako nájomcom nebytového priestoru (kaviarne), avšak zároveň nešlo o plnenie, ktoré by bolo uskutočnené výslovne proti vôli žalovanej (aj keď bolo plnené nepochybne bez vedomia žalovanej, ani ona sama netvrdila, že by k plneniu došlo výslovne proti jej vôli), žalobcovi oprávnene patrí za toto plnenie peňažná náhrada v celkovej výške plnenia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Žalovaná v tejto súvislosti namietala, že v zmluvnom vzťahu boli ZVS, a.s. a žalovaná, pričom žalovaná nedala pokyn žalobcovi na úhradu predmetného dlhu. K tomuto súd uvádza, že konanie žalobcu pri úhrade dlhu žalovanej je možné považovať (v prvom rade) za konanie smerujúce k predchádzaniu žalobcom na pojednávaní uvádzaným škodám (hroziaca demontáž, resp. odpojenie plynomeru a s tým spojené poplatky, resp. poplatky pri jeho opätovnom napojení), ktoré nepochybne hrozili v dôsledku (ne)konania žalovanej ako nájomcu už samotnému žalobcovi ako vlastníkovi predmetu nájmu, a tak práve týmto účelom plnenia (predchádzanie hroziacim škodám) môže byť objektívne vysvetlený motív uhradenia cudzieho dlhu zo strany žalobcu aj bez vyžiadania súhlasu, resp. bez akéhokoľvek pokynu žalovanej. Uvedené okolnosti prípadu, a to popri v konaní nikým nespochybňovanom fakte, že plnenie nebolo uskutočnené výslovne proti vôli žalovanej, pritom v žiadnom prípade nemôžu spôsobiť stav, v ktorom by uskutočnené plnenie žalobcu nebolo možné a potrebné považovať za spĺňajúce predpoklady vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
10. Súd na základe uvedeného preto priznal žalobcovi v zmysle § 451 ods. 1, § 454 OZ aj predmetný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom náhrady za zaplatenie sumy 70,73 € za žalovanú jej zmluvnému partnerovi Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. dňom 18.04.2019 (viď doklad o úhrade na č.l. 4 spisu, ako aj č.l. 5-7 spisu). Keďže (z dôvodu neexistencie dohodnutého času plnenia a výzvy na dobrovoľné plnenie uskutočnenej ešte pred začatím tohto konania v zmysle § 563 OZ) sa žalovaná s plnením tohto svojho záväzku voči žalobcovi mohla dostať do omeškania najskôr po doručení predmetnej žaloby žalovanej v rámci tohto konania (čo sa tiež môže považovať za uskutočnenie výzvy v zmysle § 563 OZ), k čomu došlo dňom 23.10.2019 (č.l. 29), žalobcovi patria úroky z omeškania až od nasledujúceho dňa 24.10.2019, a to len vo výške 5 % ročne v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (na predmetný mimozmluvný nárok sa nevzťahuje zmluvná dohoda strán o vyššej sadzbe úrokov z omeškania), čo súd žalobcovi priznal ako súčasť výroku I rozsudku s tým, že nad priznaný rozsah úrokov z omeškania zo sumy 70,73 € súd nárok žalobcu na úroky z omeškania nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol (výrok III rozsudku týkajúci sa úrokov z omeškania nad priznaných 5 % ročne zo sumy 70,73 € až od 24.10.2019 do zaplatenia). Súd zároveň povolil žalovanej na jej žiadosť a na výslovný súhlas žalobcu podľa § 232 ods. 3, 4 C.s.p. splácať súdom priznanú pohľadávku žalobcu v mesačných splátkach po 100,- eur podľa tvrdenej finančnej a majetkovej situácie žalovanej s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd na tomto mieste poznamenáva, že ostatné námietky a argumenty žalovanej neboli rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie veci a preto ich súd vyhodnotil ako právne irelevantné a z dôvodu hospodárnosti konania sa s nimi podrobnejšie nevysporiadal.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového úspechu strany v spore (do úspechu žalobcu je potrebné započítať aj zastavenú časť konania, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo na základe čiastočnej úhrady žalovanej počas konania) a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).