Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoP-14-2021.pdf
PDF · 89.93 KB
Case nature
Subarea
16CoP/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti 1/ G. J., nar. XX. XX. XXXX a 2/ C. J., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom ako matka, deti matky H.. J. J., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, a otca A.. E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/29/2021-35 zo dňa 30. 03. 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým uložil povinnosť otcovi dočasne prispievať na výživu maloletého C. J., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 100 € mesačne a na výživu maloletého G. J., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo výroku III., ktorým uložil povinnosť matke podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, potvrdzuje. II. Vo zvyšku odvolanie otca (výrok II.) o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil na návrh matky neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého C. J., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 100 € mesačne a na výživu maloletého G. J., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 100 € mesačne (výrok I.), vo zvyšku návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti bez upravenia styku s otcom, zamietol (výrok II.) a uložil matke povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia podala na súde návrh vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (výrok III.).
2. Okresný súd nemal z návrhu matky a listinných dôkazov osvedčené, že by maloleté deti nemali v domácom prostredí matky vytvorené nevyhnutné podmienky pre poskytovanie riadnej starostlivosti. Maloleté deti bývajú spolu s matkou v rodinnom dome, ktorý je ich od narodenia prirodzeným domovom. Dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky by tak len konštatovalo existujúci stav. Porušovanie práv maloletých detí okresný súd nezistil. Matkou deklarované zriedkavé stretávanie sa otca s maloletými deťmi, vrátane jeho postojov k starostlivosti o deti, nezakladajú podľa okresného súdu naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. V tejto časti preto návrh matky zamietol ako nedôvodný.
3. Okresný súd však považoval za dôvodný návrh matky v časti nariadenia neodkladného opatrenia o výživnom na maloleté deti v nevyhnutnej miere. Uviedol, že mesačný príjem matky predstavuje sumu 860 € netto. Podľa tvrdení matky otec na výživu maloletých detí od februára neprispieva, pričom príjem otca mal súd preukázaný najmenej vo výške 746,05 € mesačne vo forme výsluhového dôchodku. Celkové zárobkové a majetkové pomery nad rámec výsluhového dôchodku súdu neboli známe. Osobnú starostlivosť o maloleté deti, vrátane peňažných výdavkov na zabezpečovanie ich základných potrieb, zabezpečuje matka. Okresný súd považoval zistený právny stav medzi rodičmi maloletých detí za
neistý, a preto týmto neodkladným opatrením dočasne zaviazal otca na platenie výživného v sume 100 € mesačne na každé dieťa. Výživné súd považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za výživné v nevyhnutnej miere.
4. Na právne posúdenie veci okresný súd aplikoval ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 § 336 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 360 ods. 1, § 366 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie v celom rozsahu otec maloletých detí. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil, aby vo veci osobnej starostlivosti o maloleté deti, vrátane výživného, rozhodol súd až v konaní o rozvod manželstva. V obsahu odvolania uvádzal, že je pravdou, že momentálne má známosť, a preto aj vo februári podal návrh na rozvod manželstva, avšak naďalej sa podieľa na starostlivosti a výchove maloletých detí, ako aj na spoločných nákladoch na domácnosť. Uviedol, že maloletým deťom venuje voľný čas, nakupuje potraviny pre deti, uhrádza výdavky na ich oblečenie, a to tak, že manželke dá vždy v hotovosti polovicu preukázaných nákladov. K sviatkom im nakupuje darčeky alebo im poskytne hotovosť. Nesúhlasil s tvrdeniami matky o tom, že by neprispieval na bývanie a splácanie hypotéky, pretože hypotéku a všetky režijné náklady na elektriku, vodu a bežnú údržbu uhrádza on. Manželke v hospodárení s financiami nedôveruje, pretože si viackrát zobrala bez jeho vedomia pôžičku od nebankového subjektu, účel pôžičiek mu nevedela nevysvetliť a niektoré z nich musel splatiť aj on sám. Medzi svoje príjmy uviedol výsluhový dôchodok vo výške 746,05 € mesačne a príležitostný príjem z vykonávanej práce na základe dohody o vykonaní práce za odmenu 3,58 €/hod, ktorú vykonáva nepravidelne, podľa potreby zamestnávateľa (2-3 dni za mesiac). Medzi spoločné náklady na bývanie uviedol hypotekárny úver vo výške 345,11 € mesačne, elektriku a vodu vo výške 65 € mesačne, poistku za dom vo výške 115,70 € ročne, PZP za auto vo výške 91,20 € ročne, kúrenie drevom vo výške 500 € ročne a prevádzka a opravy na dome cca 350 € ročne. Medzi osobné bežné výdavky otec maloletých detí uviedol oblečenie, hygienické potreby, lieky a pod. vo výške 30 € mesačne, telefón vo výške 20 € mesačne, strava vo výške 150 € mesačne, PHM vo výške 55 € mesačne, vyživovaciu povinnosť na syna z nemanželského vzťahu vo výške 220 € mesačne.
6. Vyjadrenie matky k odvolaniu otca podané nebolo.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie otca maloletého prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmal v zmysle § 65 a 66 CMP a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 68 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
16. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
17. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
18. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorý možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, pričom nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť aspoň osvedčený. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť (naliehavosť) dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov. Vždy pritom posúdi, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.
19. Miera osvedčenia nároku (v posudzovanej veci nároku na výživné maloletých detí) sa riadi konkrétnou situáciou, ktorá vyplýva v posudzovanej veci z dôvodov návrhu. Osvedčovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a na rozdiel od dokazovania, pri osvedčovaní platí, že súd prostredníctvom označených dôkazov a nesporných tvrdení, zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. 20. Neodkladné opatrenie, ktorým je v zmysle ust. § 366 CMP uložená povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, možno nariadiť, ak je uplatňovaný nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). V prípade, ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu vo veci výživného, čo je i v tomto prípade, súd zvažuje, či zvolená dočasná ochrana subjektívneho práva (výživné maloletých detí) reflektuje na oprávnené záujmy všetkých účastníkov konania, ktorými sú maloleté deti a ich rodičia, pričom najlepší záujem maloletého dieťaťa musí byť pri rozhodovaní vždy dominantný. Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem je nutné prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere vyžadujú aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine. Obsahom neodkladného opatrenia je bez zreteľa na druh vyživovacej povinnosti výživné v nevyhnutnej miere, ktoré slúži na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného maloletého dieťaťa, pričom však výška výživného je vždy posudzovaná individuálne.
21. Odvolanie otca voči výroku II., ktorým okresný súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti bolo v zmysle § 359 CSP podané neoprávnenou osobou, pretože rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v jeho prospech. Vzhľadom na to bolo potrebné odvolanie otca v tejto časti postupom podľa citovaného ust. § 386 písm. b) odmietnuť a v tejto časti sa preto odvolaním otca nezaoberal.
22. Maloleté deti sú vo veku 10 a 8 rokov a sú preto plne odkázané na starostlivosť rodičov. Momentálne žijú spoločne s matkou v rodinnom dome, ktorý je od narodenia ich prirodzeným domácim prostredím. Každodennú starostlivosť o ne im poskytuje najmä matka. Z jednotlivých tvrdení účastníkov konania sú zrejmé rozpory v tom, či otec prispieva alebo neprispieva, prípadne v akom rozsahu prispieva na výživu maloletých detí. Sporné medzi rodičmi je aj to, či vôbec žijú v spoločnej domácnosti, nakoľko otec má mimomanželský vzťah a matka tvrdí, že otec sa väčšinu času v spoločnej domácnosti už nezdržiava. S tým súvisí aj otázka nákladov na bývanie v prostredí matky. Manželstvo rodičov je na základe ich tvrdení rozvrátené a otec podal na okresnom súde dňa 26. 02. 2021 aj návrh na rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností.
23. Je potrebné dbať predovšetkým na najlepší záujem maloletých detí, s dôrazom na nerušené zabezpečovanie riadnej starostlivosti o ne. V súvislosti s uvedeným účelom nepochybne súvisia aj pravidelné výdavky rodičov na stravu, ošatenie, výdavky spojené s plnením povinnej školskej dochádzky, so zabezpečením základnej výživovej a zdravotnej starostlivosti, a pod. Keďže sledovaný právny záujem maloletých detí je v tomto smere podľa okolností prípadu neistý, bolo nevyhnutné ho dočasne zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 366 CMP a v nevyhnutnej miere zaviazať otca na platenie výživného v prospech maloletých detí.
XX. Pri určení výšky výživného v nevyhnutnej miere je potrebné vychádzať z odôvodnených výdavkov matky, ktoré možno aj objektívne predpokladať u detí vo veku XX a X rokov. Má v zásade reflektovať na pokrytie iba nevyhnutných výdavkov, pričom výšku takéhoto výživného je treba posudzovať individuálne, podľa konkrétneho prípadu a prihliadať pritom aj na životnú úroveň rodičov a objektívnych možností otca podieľať sa na výžive v nevyhnutnej miere. F. je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa. V. suma v zmysle osobitného zák. č. XXX/XXXX Z. z. o životnom minime v súčasnosti predstavuje XX,XX €. S. detí je momentálne na výsluhovom dôchodku a jeho pravidelný mesačný výsluhový dôchodok je v sume 746,05 € mesačne. Je vo veku 56 rokov a z tvrdení účastníkov konania vyplýva, že je schopný si zabezpečiť aj ďalší príjem z príležitostných prác, ktoré vykonáva na základe dohody o vykonaní práce, podľa potreby zamestnávateľa. Otec neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v určenej výške neodkladným opatrením. Jeho mesačný príjem z výsluhového dôchodku, vek, osobné pomery a ďalšie zárobkové možnosti mu to umožňujú. Tento stav je dobrovoľným rozhodnutím otca a musí si byť vedomý nutnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť aj za uvedených okolností. Navyše, vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami. Právo maloletých detí na výživné v tomto konaní nemôže byť dotknuté ani tým, že otec už má vyživovaciu povinnosť k inému dieťaťu.
25. Na základe toho je odvolací súd toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletých detí prispievať výživným v nevyhnutnej miere vo výške 100 € mesačne na každé jedno dieťa tak, ako určil okresný súd. Dôjde tým k stabilizácii vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom a zároveň aj k odstráneniu pochybností vo výkone práv a povinností rodičov pri zachovaní najvyššieho princípu, ktorým je najlepší záujem maloletých detí, ako oprávnených osôb z výživného v nevyhnutnej miere. Záverom je potrebné uviesť, že táto úprava bude platiť len na nevyhnutný čas, t. j. pokým okresný súd nerozhodne o výživnom vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania.
26. Keďže okresný súd neodkladné opatrenie nariadil pred začatím konania vo veci samej a zároveň ním nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, správne v súlade s ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP uložil navrhovateľke povinnosť podať v stanovenej lehote návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a preto napadnuté uznesenie odvolací súd aj v tejto časti potvrdil.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej odvolanie otca podľa ust. § 386 písm. b) CSP neodmietol, teda vo výroku týkajúceho sa výživného a povinnosti matky podať návrh vo veci samej (výroky I. a III.), postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).