Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-117-2020.pdf
PDF · 80.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/117/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 07.05.2021 takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
obžalovaného
Y. V., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., F. XXX/XX,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 99/20 pre trestný čin prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 12.02.2020 v čase o 16.00 hodine v obývacej miestnosti bytu č. XX na adrese I. XXXX v M. pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej hádke, počas ktorej prevrátil konferenčný stolík pritláčal poškodeného svojho otca R. V. narodeného XXXX rukami za ramena do kresla, v ktorom sedel, a povedal mu, že ho zahrdúsi.
Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom obžalovaného, svedkov R. V., U. V., M. V., prečítaním Znaleckého posudku č. 151/2020 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, tiež prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol: „Raz som prišiel domov v podnapitom stave a začala tam nejaká roztržka s rodičmi, ktorým sa nepáčilo, že som prišiel v napitom stave, tak sme sa začali hádať, až to dospelo k vyvrcholeniu, že som otca verbálne zrejme napadol, aj keď si to nepamätám, ale je to tak, zrejme. Tým, že som mu dal otázku, či ho mám zahrdúsiť, na viac si nepamätám. Čo iné sa dialo v tej miestnosti, tak to si nepamätám. Okrem toho že som povedali tie
slová, nepamätám si, že by som niečo robil. To už prišli policajti. Mal som vypité, bol som podgurážený, neváľal som sa po zemi ale mal som asi 1 promile. Vypil som asi 4-5 vodiek. Neničil som žiadne veci. Stolík som tam trochu posunul. Čo sa týka matky, tak ona utišovala tento náš problém s otcom. V tej konkrétnej hádke som nemal s ňou nejaký problém. Žiadnemu fyzickému násiliu vo vzťahu k matke a k otcovi som sa nedopustil. To bolo čisto len po verbálnej stránke, ale že by som sa jej dotkol, tak to nie. Keď som povedal svojmu otcovi tie slová, bohužiaľ si nepamätám ako zareagoval, to bolo len tak medzi riadkami povedané, ani neviem či hneď na to reagoval. Od toho incidentu vo februári roku 2020 sa nič podobné nestalo. Na tej adrese bývam zasa po tých 10 dňoch ako som bol vykázaný z obydlia. K ničomu podobnému už neprišlo. Čo sa týka alkoholu, sem tam si vypijem, asi raz za mesiac. Keď som pod vplyvom alkoholu, tak sa správam skôr zábavne, pokiaľ nikto nevyvoláva nepokoje. To musí iba do mňa niekto rýpať, aby som sa neudržal a začal sa brániť.“ Na otázku samosudcu, ako myslel tie konkrétne slová „zahrdúsiť“ obžalovaný uviedol: „Nepamätám si to, neviem ako som to myslel. Ja som sa to dozvedel až od polície, že som to povedal. Ja som to povedal preto, lebo mi to tvrdí aj rodina, aj polícia, že som to povedal. Ale pamätať si to nepamätám. Viem že sme boli v obývačke, ale čo konkrétne sa dialo, tak to si nepamätám, poškodený sedel asi v kresle a ja som stál. Boli sme v obývačke, tam sme sa hádali, sedel v kresle, ja som bol v strede obývačky, hádali sme sa s otcom a tam to vzniklo, ten okamih, že som prišiel k nemu k tomu kreslu, alebo som mu to povedal z toho miesta kde som stál, to neviem. To, že som mal pritláčať rukami za ramena svojho otca do kresla a mal som povedať že ho zahrdúsim, tak to si nepamätám. Nepamätám si to, že by som povedal, že ho zahrdúsim. Ani to slovíčko si nepamätám. Nepamätám si, že by som to slovo povedal, aj keď som to tvrdil. Preto som povedal, že som to vyslovil, lebo mi to všetci tvrdili, čo som mal oponovať ja jediný, že som to nepovedal? Doma bývam s rodičmi v spoločnej domácnosti rok a pol nepretržite od 12.02.2020. Bývame v rodinnom dome, ja bývam sám hore na poschodí. Podieľam sa aj finančne na nákladoch na bývanie. Tak isto aj upratujem a podobne. K hádkam medzi členmi domácnosti neprichádza. Okrem mňa tam býva mama a otec. Momentálne som na PN, ale som momentálne zamestnaný ako robotník. PN som z dôvodu toho, že sa liečim na depresie a úzkosť. Na PN som od februára 2021 a môj priemerný mesačný príjem momentálne na PN je 260,- Eur. Navštevujem pravidelne aj psychiatra, pravidelne užívam lieky.“ Na doplňujúcu otázku prokurátora obžalovaný uviedol: „Myslím si, že som aj vulgárne nadával poškodenému, tak isto aj matke. Nepamätám si aké nadávky som im povedal.“
Svedkovia R. V. (otec obžalovaného), U. V. (matka obžalovaného) a M. V. (brat obžalovaného) na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať z dôvodu svojho príbuzenského pomeru k obžalovanému.
Zo Znaleckého posudku č. 151/2020 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o anxiózne depresívnu poruchu, závislosť od benzodiazepínových anxiolytík v remisii, škodlivé užívanie alkoholu; abnormnosť osobnostnej štruktúry v zmysle úzkostne depresívnej, narcistickej, emočne menej stabilnej osobnosti. Bezprostredne tempere criminis kombinovaná stredne ťažká ebrieta. V dôsledku kombinovanej ebriety schopnosť obžalovaného rozpoznať protiprávnosť svojho konania bola nepodstatne, forenzne nevýznamne, zmenšená. Podstatne zmenšená bola schopnosť toto svoje konanie ovládať. Ako zmenšenie rozpoznávacej, tak ovládacej schopnosti, bolo zapríčinené kombinovanou stredne ťažkou ebrietou, ktorú si obžalovaný privodil, hoci z nedbalosti, sám. Pobyt obžalovaného na slobode môže byť pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, najmä keby nedodržiaval disciplínu v medikácii, počas ktorej je nutné dodržiavať abstinenciu od alkoholu. Znalec odporučil súdu, aby u obžalovaného nariadil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, za zdôraznenia addiktologickej (tykajúcej sa závislostí) komponenty tohto liečenia. Prognóza obžalovaného z hľadiska skúsenosti psychiatrie obecne, psychiatrie a addiktológie zvlášť, ako i z hľadiska mnoho desaťročných skúseností znalca, je dosť neistá, najmä pokiaľ by sa nepodroboval liečeniu, je táto prognóza skôr zlá.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 12.02.2020 v čase o 16.17 h. vyplýva, že obžalovanému bola bezprostredne potom, čo mal byť spáchaný predmetný skutok, nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,98 mg/l.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: zápis o dychovej skúške, správa psychiatrickej ambulancie, správa FN TN, úradný záznam, správa ÚPSVaR TN, potvrdenia ÚSPVaR TN o poberaní dávok, odpis z RT, lustrácie CESDAP, lustrácie SP a lekárska správa.
Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný za trestné činy krádeže, poškodzovania cudzej veci, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti a ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, pričom všetky odsúdenia sú zahladené. V posledných piatich rokoch bol obžalovaný trikrát priestupkovo prejednávaný, pričom jedenkrát sa jednalo o priestupok na úseku cestnej dopravy a v ostatných prípadoch sa jednalo o priestupky proti verejnému poriadku.
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, nemal jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Tým, že svedkovia R. V. (otec obžalovaného), U. V. (matka obžalovaného) a M. V. (brat obžalovaného), ktorí mali byť priamymi svedkami predmetného skutku, odmietli na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu svojho príbuzenského pomeru k obžalovanému, a zároveň neboli splnené zákonné podmienky na prečítanie zápisníc o ich výpovediach z prípravného konania, vznikla dôkazná núdza pre preukázanie, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval prokurátor vo svojej záverečnej reči. Výsluch obžalovaného, prečítaný znalecký posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, tiež oboznámené listinné dôkazy umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať tak, ako je to uvedené v obžalobe. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku však vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obžalovaným musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obžalovaný niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obžalovaný k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé. I keď obžalovaný po prednese obžaloby zaujal stanovisko, že priznáva, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe, avšak v rámci svojho výsluchu ku skutku vysvetlil, že na priebeh skutku sa z dôvodu ovplyvnenia alkoholom nepamätá a vychádza z tvrdenia svedkov a policajtov. So zohľadnením zápisu o dychovej skúške obžalovaného, ktorá bola realizovaná bezprostredne potom, čo mal byť spáchaný predmetný skutok, tiež znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, je pravdepodobné a logické, že obžalovaný si na priebeh predmetného skutku nepamätá. K úradnému záznamu príslušníka PZ z prepisu telefonátu na linku 158 súd v neprospech obžalovaného neprihliadol z dôvodu charakteru tohto dôkazu, pričom v konečnom dôsledku tento dôkaz poukazuje len na podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať tak, ako je uvedený v obžalobe. Súd preto dospel k záveru, že dokazovaním v predmetnej trestnej veci nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže neboli preukázané všetky obligatórne znaky, konkrétne konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, prípadne iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín oslobodil. Sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.