Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18P-44-2024.pdf
PDF · 110.77 KB
Case nature
Subarea
18P/44/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu maloletého: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., C. D. X, A., dieťa matky: E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX/XX, G. D. B., právne zastúpenou: Advokátskou kanceláriou PIRHOŇA, LENÁRT, JAŠŠO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29 a otca: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J., proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom C. F. XXX, G. D. B., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Ukladá žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, aby sa dočasne do 23.06.2024 nepribližoval k maloletému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní a v konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. Poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobcovi žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
III. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 0C/1/2024 zo dňa 23.03.2024 konajúci súd rozhodol tak, že: I. Nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovanému ukladá, aby po dobu 3 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia nevystupoval do bytu č. X na poschodí X. vchod č. X, evidovaný na LV č. XXXX, ktorý je súčasťou bytového domu na pozemku F. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, so súpisným číslom XXX, okres A. – L., obec G. D. B., katastrálne územie G. D. B. a do bytového domu evidovaného na LV č. XXXX na pozemku F. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, so súpisným číslom XXX, okres A. - L., obec G. D. B., katastrálne územie G. D. B., vrátane spoločných priestorov a pozemkov. II. Poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobcovi žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. III. Návrh na zákaz približovania k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50m vylučuje na samostatné konanie. IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“ Na základe výroku III. predmetného uznesenia sa konanie o návrhu na zákaz približovania k žalobcovi vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 18P/44/2024. 2. Žalobca v návrhu uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so žalovaným, svojou matkou a súrodencami. Žalovaný je manžel jeho matky, s ktorým má matka ďalšie dve spoločné maloleté deti. Dňa 13.03.2024 sa žalobca prebudil na hlučnú hudbu a vreskot žalovaného. Žalovaný búchal na stenu
žalobcu a kričal, pričom jeho konanie naberalo na intenzite až do vyhrážok: „Ty sopliak, počuješ, aj tak ťa zabijem.“ Žalovaný následne uviedol do telefonického rozhovoru s matkou žalobcu, že: „ja ho vyjebem z bytu a zavraždím ho sopliaka vyjebaného.“ Žalobca sa snažil konfrontovať žalovaného a požiadal ho nech stíši hudbu a opýtal sa ho prečo takto hovorí, na čo sa mu žalovaný začal vyhrážať priamo do očí so slovami .“ zavraždím ťa, čo si o sebe myslíš , aj tak ťa vyjebem z bytu“. Na základe toho žalobca sa zo strachu zamkol do izby a zavolal políciu. Jeho strach pramenil z minulých skúsenosti, keď v decembri 2023 vykopol žalovaný dvere maloletého (žalobcu) a prišiel do jeho izby s nožom v ruke, pričom uviedol, že ho „ide porezať a že sa má hrať na veľkého aj keď mama nie je doma“. Maloletý sa v tom čase musel aktívne brániť voči útoku žalovaného, tak že ho odsotil do chodby a pritlačil posteľ k dverám. Od tej doby ma neustále strach o svoj život, a najmä keď žalovaný príde pod vplyvom alkoholu domov. Agresivita žalovaného sa neprejavuje len voči jeho osobe, ale aj voči jeho matke, na ktorú vybehol s nožom a spôsobil jej pomliaždeniny hlavy, lebky, rovnako ubližuje aj ďalším maloletým osobám v domácnosti a to A., bratovi, ktorý má 9 rokov a chodí za bratom, že ho otec bije, nemôže spať a má strach. Žalovaný bol na základe incidentu zo dňa 14.03.2024 vykázaný zo spoločného obydlia a bol mu uložený trest v trestnom konaní za ento skutok vo výške 1.000,-Eur. Prvýkrát bol žalovaný odsúdený za prečin v roku 2020, následne po druhý krát v októbri 2023, kde mu bol uložený trest odňatia slobody na dobu 6 mesiacov s podmienečným odkladom 2 roky. Žalobca záverom uviedol, že má dôvodnú obavu, že konanie žalovaného bude pokračovať a nie je na mieste, aby sa zdržiaval v spoločnej domácnosti s ohrozenou osobou ako aj ďalšími členmi domácnosti, vzhľadom na jeho správanie a problém s alkoholom. 3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu pripojil k návrhu Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 14.03.2024 a výpis z listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území G. D. B.. 4. Z rodného listu Matričného úradu MV SR – osobitná matrika súd zistil, že žalovaný nie je otcom maloletého žalobcu. Zo sobášneho listu matričného radu G. D. B. súd zistil, že žalovaný a matka maloletého žalobcu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. 5. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (ďalej aj len „Úrad“) vyžiadanej súdom v podstatnom vyplýva, že maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádza zo vzťahu E. C. B. s H. I., nar. XX.XX.XXXX. Z manželského zväzku matky so K. C., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú dve maloleté deti H. C., nar. XX.XX.XXXX a C. E. C., nar. XX.XX.XXXX. Z prvého manželského zväzku otca s M. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozvedený, pochádzajú dve plnoleté deti N. C., nar. XX.XX.XXXX a O. C., nar. XX.XX.XXXX /sp. zn. 16C/79/2010/. Spisovú dokumentáciu maloletých detí, z matky E. C. B. úrad eviduje od roku 2013, kedy bolo začaté konanie o zvýšenie výživného vo vzťahu k maloletému A. B., sp. zn. 19P/414/2012. Rozsudkom Okresného súdu v Klatovech, sp. zn. 6C/143/2006-121 bol maloletý A. B. zverený do výchovy matky. Otec dieťaťa H. I. bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 1.000,-Kč mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Košice okolie zo dňa 17.06.2015 v konaní o zvýšenie výživného, sp. zn. 19P/414/2012-125 súd rozhodol a zmenil rozsudok Okresného súdu v Klatovech, sp. zn. 6C/143/2006-121 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému tak, že schválil dohodu rodičov o výške výživného, tak že otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 110,-Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2015. 6. Úrad vykonal dňa 02.04.2024 neohlásené sociálne zisťovanie v domácnosti u matky maloletého E. C. B. na adrese C. F. XXX/XX E. G. D. B., pričom nebola zastihnutá a u pána K. C., toho času na adrese C. F. XXX/XX E. G. D. B., ktorý sa toho času zdržiava v domácnosti jeho rodičov O. a L. C., ktorí sa na starobnom dôchodku. Stará matka uviedla, že opatruje manžela, nakoľko pred dvomi rokmi prekonal mozgovú mŕtvicu. Domácnosť je vedená na nižšej úrovni. Stará matka išla zobudiť syna, pretože ako uviedla, spal, lebo bol po nočnej zmene. Ďalej uviedol, že z prvého manželstva s M. C. má dve plnoleté deti N. C. a O. C.. Z druhého manželstva s E. C. B. má dve maloleté deti H. C. a C. E. C.. Maloletý A. B. je jeho nevlastný syn. Odpovedal, že nemá s nim „dobrý vzťah“. Pokračoval, že tridsať rokov pracuje v C. P. C. Q. R. S.. Dávajú im „fúkať“. „Nenafúkal /tridsať rokov/“. Jeho príjem je v sume 1.600,-Eur mesačne. Vypije, keď má voľno. „Si dá“, nepovie, že nie, keď je sviatok si vypije. Dnes ide tiež na nočnú zmenu. Opísal incident, z dôvodu ktorého ho vykázali z bytu tak, že maloletý A. po celý čas „rozprával do noci do počítača“. Nešiel do školy, tak mu povedal „aspoň buď ticho, keď si nešiel do školy“. Dal nahlas televízor, aby ho nepočul. Tomu predchádzalo to, že bol u svojho plnoletého syna N. C., kde vypil a doma mal potom „nervy“, že A. nahlas rozprával s niekým v počítači. Finančne na deti teraz manželke neprispel, ale vyplatil byt. Upresnil, že v októbri 2023 dostal „podmienku“ za alkohol za volantom. V roku 2020 bola do bytu privolaná hliadka polície, pretože bol pod vplyvom alkoholu. Dostal podmienečný trest. 7. Následne, na základe predvolania sa na úrad dňa 03.04.2024 dostavila matka maloletého E. C. B. a uviedla, že deti sa otca veľmi boja. Ku styku manžela s deťmi uviedla, že nechcú sa s ním stretávať. Už teraz, nakoľko podáva návrh na rozvod manželstva, má už maloletý H. strach z toho, že sa bude musieť
s otcom stretávať. Chcela by, aby mal manžel zákaz priblíženia k nej a zákaz vstupu do bytu aspoň do doby ich vysporiadania z bezpodielového vlastníctva. Objasnila, že peňažný trest v sume 1.000,- Eur dostal za vykázanie z nehnuteľnosti ohľadne maloletého A. B.. V roku 2020 „išiel“ na ňu s nožom v ruke a chcel ju zabiť. Vtedy utiekla ku svojej mame. Nahlásila to na polícii. Dostal podmienečný trest na rok a pol /tri roky s odkladom trestu/. Ešte predtým v decembri ju držal a udieral päsťou do hlavy. Mala pomliaždeninu a bola tiež na ošetrení u lekára E. A. - K.. Vtedy jej syn A. vyletel z izby a nevlastného otca odstrčil. Odvtedy sa A. vyhráža. Ďalej uviedla, že manžel dennodenne pije. Keď ide do práce, tak vypije pol litra rumu alebo vodky a keď nejde do práce, tak vypije liter a pol denne. Nonstop, dvadsaťštyri hodín denne pije. V októbri 2023 manžel vyvalil dopravnú značku, pričom pokračoval v jazde a ešte prišiel autom do G. D. B.. Z kamery potom policajti zistili o koho ide. Prišli ku ním domov, kde nafúkal tri promile alkoholu. Je zamestnaná v spoločnosti D. N. C. E. L. O.. Jej príjem je v sume X.XXX,-XXX mesačne. Uplatňuje si daňový bonus na deti v sume 420,-Eur mesačne a poberá prídavok na tri deti spolu v sume 180,-Eur mesačne. Maloletý A. je študentom C. K. K. E. A. na Q. P.. Je v treťom ročníku. Venuje sa atletike. Maloletý H. je žiakom tretieho ročníka, pričom má počas vyučovacieho procesu asistenta / poruchy autistického spektra/. Maloletá C. E. je žiačkou druhého ročníka. Obe deti sú žiakmi Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v O. D. B.. Detský pediatrom maloletých je O. O. J. so sídlom v G. D. B.. S deťmi obýva trojizbový byt, ktorý majú s manželom v bezpodielovom vlastníctve. 8. Počas rozhovoru dňa 10.04.2024 maloletý A. B. k veci uviedol, že stalo sa to okolo 11,00 hod. pred obedom. Udalosť opísal s tým, že „on“ /maloletý tak vola pána C./ ráno vstával, pričom hrala nahlas muzika a dačo si mrmlal. Bol už opitý. On je neustále opitý. Pokiaľ nie je v robote, tak má tri promile. Lebo neprestáva piť, pokiaľ nejde do roboty. Išiel do kuchyne, pričom jeho izba má stenu s kuchyňou. Išiel si naliať alkohol a popritom začal maďarsky vrieskať, že „ty sopliak, aj tak ťa zabijem“. Snažil sa to ignorovať. Keď „on“ išiel do obývačky, tak volal mame, že nemôže si domov nosiť „kurvy“ kvôli nemu a že ho „vyjebe“ z domu. A vtedy išiel za ním a poprosil ho, či môže stíšiť hudbu a prečo také veci na neho hovorí. Začal kričať na neho, že ho zavraždí a aj tak vyjebe z bytu. Opýtal sa ho, či má na neho zavolať políciu. „On“ mu ale len tak „lajdácky“ odpovedal, že „kľudne zavolaj“. Pozeral von oknom a videl, že prišli policajti, tak začal hovoriť „do piči s nimi“ a išiel do izby. Keď prišli, tak sa robil, že celú dobu spal. Namerali mu okolo tri promile alkoholu. Pokračoval, že to nie je prvýkrát. Hocikedy má voľno, tak pije. Keď ide na nočnú, tak ráno pije, poobede vytriezvie a večer ide do roboty. V decembri 2023 vytiahol na neho aj nôž. Prišiel za ním do izby a že má sa robiť „na veľkého“ nie iba vtedy, keď je mama doma. Zažíva to od svojich siedmich rokov. V šiestich rokoch prišiel s mamou na Slovensko. Aj mame rozbil hlavu. Keď by neprišiel, tak ju aj zabije. Aj brat so sestrou sa ho veľmi boja. Nemajú ho radi a nechcú sa s ním ani stýkať. B. H. chodí za ním, že ho otec „búcha“ a kričí na neho bezdôvodne a to iba spí. Spresnil, že nechce, aby to, čo zažíval, zažívali aj jeho súrodenci. Ďalej uviedol, že sa s ním nerozpráva a stále sa zamyká, aby mu nevošiel do izby. Ak by vstúpil do bytu, tak by ho určite „zabil“. Niekedy nespí v noci, aby dával pozor na mamu a súrodencov, ak by ich nedajbože nezavraždil. Potom by si vyčítal, že nič neurobil. Viackrát prišiel búchať na dvere a vypínal poistky, aby otvorili dvere. Brat so sestrou plakali pri tom. Úrad záverom konštatoval, že neodkladné opatrenie je dôvodné. 9. Z lustrácie súdneho registra bolo zistené, že matka žalobcu podala na tunajšom súde dňa 09.04.2024 návrh na rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie je vedené pod sp. zn. 80P/54/2024. 10. Podľa ust. § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa ust. § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 15. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 17. Podľa ust. § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 19. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 20. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 21. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 22. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 23. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý súd môže použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva strán sporu prípadne tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre strany sporu nariadením neodkladného opatrenia. 24. V tejto súvislosti súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte procesnej ochrany: či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom (navrhovateľom neodkladného opatrenia) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (tzv. princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (tzv. princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 25. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda: 1. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladných pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, 2. opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 3. musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať splnenie každú jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. 26. Jediným podkladom pri rozhodnutí súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú uvedené v návrhu a priložených dôkazoch. Súd na ich základe bez toho, aby vôbec umožnil druhej strane sa k nim vyjadriť alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy skúma, či sú splnené podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je preto
potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol perfektný a skutočnosti v ňom uvádzané dôkazmi dostatočne preukázané. Unesenie dôkazného bremena je na strane žalobcu a nič na tom nezmení fakt, že niekedy je to obtiažne. To však v žiadnom prípade neznamená, že povinnosť tvrdenia, či dôkazná povinnosť odpadá. Treba s tým počítať v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. 27. Z obsahu návrhu žalobcu je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa týchto ustanovení preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 28. Neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP - zákaz približovania sa k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť ohrozená slúži na ochranu jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich telesná alebo duševná integrita, prípadne aj osobná sloboda alebo bezpečnosť. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. 29. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. 30. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzal do úvahy vlastnícke právo a právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému Ústavou Slovenskej republiky a uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, neopomínajúc aktuálna trvajúce nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakázalo vstúpiť do bytu. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzí sa len jedna jeho zložka - ius utendi. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity. 31. Po zhodnotení skutkových tvrdení uvádzaných maloletých žalobcom a predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že žalobca súdu osvedčil potrebu bezodkladnosti a dočasnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným. Tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, obsah pripojených dôkazov a závery zo správy úradu dostatočne osvedčujú, že telesná integrita žalobcu môže byť ohrozená a existuje dôvodná obava z hrozby násilia voči žalobcovi, keďže sa mu mal žalobca vyhrážať spôsobom vzbudzujúcim obavu o jeho zdravie a život a zo skúseností, ktoré žalobca so žalovaným má, rovnako ako aj jeho rodina je pravdepodobné, že žalovaný bude v agresívnom spôsobe riešenia konfliktných situáciách bude pokračovať. 32. Z vyššie uvedeného vyplýva dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia nakoľko žalovaný počas dlhšieho obdobia požíva alkoholické nápoje, v dôsledku čoho stúpa jeho agresivita a verbálne a fyzicky útočí na žalobcu, ktorý požiadal o pomoc príslušníkov policajného zboru L. G. D. B., ktorý po zhodnotení situácie vykázali žalovaného z bytu a prislúchajúcich pozemkov na 14 dní a následne žalobca ako ohrozená osoba riešil situáciu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe toho má súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko násilie či už fyzické alebo psychické nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Neodkladné opatrenie môže súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa. Súd je
toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca súdu osvedčil závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto v tejto časti nariadil neodkladné opatrenie. 33. Na tomto mieste súd konštatuje, že matka žalobcu začala konanie o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, čo bude viesť k celkovej a trvalej úprave pomerov v rodine žalobcu, ktorá sa zavŕši usporiadaním bytovej otázky rodiny. Navrhované dočasné obmedzenie žalovaného tak nevytvorí nenávratný stav, ale iba po určité časové obdobie (počas trvania sporu vo veci samej) upraví pomery sporových strán tak, aby sa predišlo prípadným ujmám. Hoci to nebolo navrhované, súd v časti, ktorou zakázal žalovanému približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, stanovil výnimku zo zákazu približovania, a to pre prípady, keď bude potrebná účasť oboch strán pri úkonoch súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní. 34. Pokiaľ ide o tú časť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou chcel dosiahnuť zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, súd má za to, že zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov bude poskytovať dostatočnú ochranu života a zdravia žalobcu a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Konajúci súd tak rozhodol aj s ohľadom na veľkosť mesta, v ktorom obe strany žijú. 35. Konajúci súd zároveň zdôrazňuje, že nariadené neodkladné opatrenie trvá len dočasne a to do 23.06.2024, teda do času, kým neuplynie doba nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bol žalovanému zakázaný vstup do obydlia uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 0C/1/2024 zo dňa 23.03.2024. 36. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie s vymedzením času jeho trvania, vo výroku uznesenia neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu na ochranu osobnosti. Pre úplnosť súd uvádza, že po nadobudnutí plnoletosti dňa 29.05.2024 žalobcu nebude zastupovať zákonná zástupkyňa. 37. Zároveň súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 38. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „CMP“) a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.