Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-23-2020.pdf
PDF · 121.74 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: I. G., J.. XX.X.XXXX, G. Ž. XX, XXX XX I. S., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát so sídlom ul. Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska 4,6,8 Bratislava 816 43, IČO: 00 681 156, o zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.7.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.000 Eur od 30.6.2020 zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 132,22 Eur od 1.4.2017 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania. 2. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že Inšpektorát práce Trenčín vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 125/2006 Z.z. a zákona č. 82/2005 Z.z.. Výstupom z kontroly bol Protokol sp. zn. ITN-281-31-2.4/P-B28-19 zo dňa 6.11.2019, v ktorom bolo žalobcovi uložené Opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov. Z Protokolu vyplýva, že inšpektori práce vykonali dňa 24.9.2019 v čase 10.55 hod. kontrolu u žalobcu, v prevádzke kaviarne BEST, B. Bartóka 500/21, Veľký Meder 932 01 a zistili, že u kontrolovaného subjektu vykonáva závislú prácu V. K., G. H. XX, I. S., J.. XX.X.XXXX s pracovným zaradením čašníčka, a to bez uzatvorenia pracovného pomeru. 3. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 10.1.2020, sp. zn. 340/2019/1.2/D IPTN/KHIP/ ROZ/2020/842, doručeného žalobcovi dňa 15.1.2020, mu bolo oznámené začatie konania o uložení pokuty. 4. Žalobca sa dňa 29.11.2019 dozvedel, že je zaevidovaný v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z., pričom dátum porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je uvedený deň 6.11.2019, teda deň prerokovania protokolu. Rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín nenadobudlo právoplatnosť a ešte sa nezačalo ani správne konanie, v čase keď žalobca bol v zozname nelegálnych zamestnávateľov už zaevidovaný, preto považuje takýto postup žalovaného za nezákonný. Z uvedeného dôvodu, žalobca vyzval žalovaného na predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- Eur, pričom žalovaná v liste č. 13360/2020-M_OPS 53622/2020 zo dňa 29.6.2020 nárok neuznala, žalobca nebol odškodnený.
5. Žalobca považoval za nesprávny úradný postup konanie Národného inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, ktorý zaevidoval žalobcu v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, keďže pre registrovanie je kumulatívnou a obligatórnou náležitosťou zaevidovania do zoznamu aj uvedenie dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré v tom čase absentovalo. Rozhodnutie inšpektorátu práce sa stalo právoplatným až 23.4.2020, kedy žalobca prevzal rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností bol evidovaný v tomto registri, pričom ku dňu 20.1.2020 sa už žalobca nenachádzal a mu nie je známe, z akých dôvodov už žalobca v registri evidovaný nie je. 6. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť tak, aby nedochádzalo k porušovaniu akéhokoľvek zákona pri jeho činnosti. V obci, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, požíva dobrú povesť. Nezákonný postup NIP je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu, pričom žalobca nevie posúdiť, koľko tretích osôb mohlo zistiť tento nezákonný stav. Preto si žalobca na základe ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur, keďže došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv a iba ospravedlnenie nepovažoval za postačujúce. Už samotný zásah môže privodiť nepriaznivú situáciu spočívajúcu v poškodení jeho dobrého mena. 7. Ďalej žalobca právne argumentoval ohľadne priznania úroku z omeškaniu už odo dňa nasledujúceho potom, ako žalovaná rozhodla, že žalobcovi nebude poskytnutá náhrada nemajetkovej ujmy, teda od 30.6.2020 do zaplatenia. 8. V predmetnej veci najskôr Okresný súd Košice I vydal dňa 29.9.2020 Platobný rozkaz č.k.: 42C/23/2020-46, voči ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že nárok považuje za nedôvodný. Podľa jej názoru žalovaný nepreukázal existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu, konkrétne vznik škody či nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou či nemajetkovou ujmou. K zaevidovaniu dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnania žalovaná argumentovala ust. § 7 ods. 3 písm. m ) a ust. § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.. S odkazom na dikciu ust. § 7 ods. 3 písm. m) uviedla, že pre vydanie, resp. nevydanie potvrdenia o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnania je podstatný okamih zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnania. O výsledku zrealizovanej inšpekcie práce, ktorou boli zistené konkrétne nedostatky, inšpektor zostavuje protokol, ktorý inšpektor prerokuje s kontrolovaným subjektom. Protokol je oficiálnym úradným dokumentom, v ktorom sa uvádzajú porušenia právnych predpisov, vrátane uvedenia času, keď bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Pre Národný inšpektorát práce bola rozhodujúca skutočnosť pre vykonanie zápisu do centrálne verejne prístupného zoznamu, či u konkrétneho subjektu došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania a táto skutočnosť sa pre orgán inšpekcie práce stala relevantnou zistením porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania spojeného s vypracovaním protokolu a ukončením inšpekcie práve podľa zákona č. 125/2006 Z.z.. Okamih zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania nie je totožný s okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Ide o dva rôzne zákonom popísané právne skutočnosti, ktoré sa do verejného zoznamu zapisujú samostatne. Žalovaná ďalej dodala, že protokol zo dňa 6.11.2019 bol so žalobcom prerokovaný a súhlasil s ním. Na základe výsledkov inšpekcie práve začal Inšpektorát práce Trenčín správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt a dňa 13.2.2020 vydal rozhodnutie č. 340/2019/1.2/D, IPTN/KHIP/ROZ/2019/841 (ďalej rozhodnutie IP Trenčín), nakoľko u žalobcu zistil porušenie zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a uložil mu pokutu 2.000,- Eur. Žalobca voči rozhodnutiu IP podal odvolanie, ktoré NIP rozhodnutím č. PO/BEZ/2020/3424 O-105/2020 zo dňa 21.4.2020 zamietol a rozhodnutie IP Trenčín potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca právoplatne porušil zákon č. 82/2005 Z.z. tým, že využíval na pracovisku závislú prácu fyzickej osoby a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah. Žalobu žalovaná považuje za podanú účelovo a zavádzajúco, nakoľko žalobca bol právoplatne usvedčený zo spáchania správneho deliktu. Žalovaná namietla splnenie zákonných náležitostí pre vydanie platobného rozkazu, vzniesla námietku nedostatku pasívnej legitimácie a namietla i miestnu príslušnosť konajúceho súdu. Ďalej poukázala na znenie ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedla, že keďže nedošlo k predbežnému prerokovaniu nároku na úroky z omeškania, podanie žaloby v tejto časti nespĺňa zákonnú podmienku podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa žalovanej, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 185/2011, sa nemohla dostať do omeškania s úhradou nemajetkovej ujmy, keďže nebola právoplatným rozhodnutím súdu zaviazaná na jej úhradu. 9. Uznesením Okresného súdu Košice I, č.k.: 42C/23/2020-84 z 3.11.2020, súd zrušil platobný rozkaz sp. zn. 42C/23/2020 z 29.9.2020.
10. Žalobca v duplike z 16.11.2020 uviedol, že považuje za nevyhnutné vykonať dokazovanie svedkom- štatutárnym zástupcom NIP, ktorého navrhuje vypočuť k otázkam súvisiacim s evidenciou v registri nelegálnych zamestnávateľov. Ďalej žalobca zotrval na tvrdení o miestnej príslušnosti konajúceho súdu a argumentácii k uplatneným úrokom z omeškania. Podľa jeho názoru, NIP porušil ust. § 6 písm. s) zákona č. 125/2006 Z,z, keď evidoval žalobcu bez právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie povinnosti zákazu nelegálneho zamestnávania. 11. Na pojednávaní dňa 7.5.2021 žalobca uviedol, že netrvá na výsluchu autora odporu. Zároveň netrval na návrhu na výsluchu svedka, štatutárneho orgánu Národného inšpektorátu práce k okolnostiam evidovania a následného výmazu žalobcu z verejného registra nelegálnych zamestnávateľov, keďže súd uviedol názor, že tieto skutočnosti nie sú sporné, preto nie je potreba vykonať toto dokazovanie. To, aby bolo žalobcovi ozrejmené, prečo došlo k zápisu do evidencie a následne výmazu, nemá vplyv na posúdenie relevantných skutočností pre predmet tohto sporu. Zistenie, prečo došlo k evidovaniu a následnému výmazu z evidencie, nemôže zmeniť posúdenie súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcu k preukázaniu predpokladov pre priznanie nároku. 12. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 7.5.2021 súd zistil, že prevádzkoval podnik, býva v malom meste Veľký Meder, kde ho všetci poznajú a do jeho podniku za ním chodila klientela, ktorá by sa dalo povedať, že bola na vyššej úrovni a všetci sa dozvedeli o tom, že on je nelegálny zamestnávateľ. Oblasť Veľkého Medera má celkovo problém v tom, že je blízko k Rakúsku a všetci idú skôr do Rakúska za lepšou prácou. Podľa jeho názoru všetci vedeli, že je nelegálny zamestnávateľ a dodal, že on mal dovtedy dobrú povesť. Jeho obchodný partner mu povedal, že je vedený ako nelegálny zamestnávateľ, pričom obchodný partner má vlastnú agentúru a povedal mu, že je to problém také niečo, keď je zaevidovaný ako nelegálny zamestnávateľ, aby s ním ďalej mohol pokračovať v práci. On skončil svoju prácu kvôli Covidu. 13. Oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi a ostatným spisovým materiálom súd zistil tento skutkový stav: 14. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil: 15. Z oznámenia o začatí správneho konania o uložení pokuty z 10.1.2020 16. Z Protokolu o výsledku inšpekcie práce z 6.11.20219 vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce boli zistené nedostatky podľa písm. A) nesplnenie opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce, ako i B) novozistené nedostatky, pričom nelegálne zamestnávanie bolo zistené 24.9.2019 v čase o 10.55 hod, teda trvalo minimálne v čase začatia výkonu inšpekcie práce. Z protokolu vyplýva ako záver jeho prerokovanie so žalobcom a vyjadrenie žalobcu, že s ním súhlasí a porozumel mu. 17. Z vyjadrenia žalobcu k začatiu správneho konania z 21.1.2020 vyplýva, že navrhol vykonať dokazovanie na ústnom pojednávaní. 18. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 29.1.2020 vyplýva, že žalobca si uplatnil u žalovanej náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 5.000,- Eur. 19. Z výpisu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania z 29.11.2019 vyplýva zápis žalobcu v tomto zozname, kontrola dňa 6.11.2019 vo Veľkom Mederi. 20. Z výpisu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania z 20.1.2020 vyplýva, že žalobca nie je evidovaný v tomto zozname. 21. Z výpisu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania z 6.5.2021 vyplýva evidovanie žalobcu v tomto zozname, s uvedením právoplatného postihu dňa 23.4.2020. 22. Z Rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 13.2.2020 č.k.:340/2019/1.2/D vyplýva uloženie pokuty žalobcovi vo výške 2.000,- Eur. 23. Z rozhodnutia NIP z 21.4.2020 č. PO/BEZ/2020/3424 vyplýva zamietnutie odvolania žalobcu a potvrdenie rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín dňa 13.2.2020 č.k.:340/2019/1.2/D. 24. Z Uznesenia ÚS ČR, sp. zn. II ÚS 2149/17 vyplýva argumentácia súdu k úrokom z omeškania. 25. Z informácie o výsledku predbežného prerokovania nároku žalobcu z 29.6.2020 vyplýva, že žalobca v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nebude odškodnený. 26. V prejednávanej veci záväzkové vzťahy medzi účastníkmi konania spadajú pod úpravu zákona č. 514/2003 Z.z.. 27. Po právnej stránke súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov: 28. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 29. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 31. Podľa § 15 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 32. Podľa ust. § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 33. Podľa ust. § 17 ods. 1-4 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. 34. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení od 1.3.2019 do 20.1.2020, t.j. v čase namietaného nesprávneho úradného postupu, Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. 35. Podľa ust. § 7 ods. 3 písm. m) zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce, oznamuje zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vrátane zistených skutočností uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce (ďalej len „protokol“) Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému daňovému úradu, a ak ide o štátneho príslušníka krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou alebo o osobu bez štátnej príslušnosti, aj útvaru Policajného zboru, a oznamuje príslušnému úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny uloženie pokuty za porušenie pracovných podmienok na účely zrušenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo na účely odňatia povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania. 36. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 37. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. 38. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 39. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom ako nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi tým, že ho žalovaný zaevidoval v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania napriek tomu, že v čase jeho evidovania do zoznamu nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty pre žalobcu (podľa ust. § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. sa v zozname eviduje i dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty). 40. K námietke nedostatku miestnej príslušnosti uplatnenej žalovanou v odpore, súd uvádza, že miestnu príslušnosť posudzuje v zmysle ust. § 17 CSP, kedy miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo. Žalobou uplatnené právo sa týka nesprávnosti úradného postupu, pričom žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup nastal zápisom žalobcu do centrálneho registra, ktorý vedie NIP, na adrese Masarykova 10 v Košiciach, ktorá spadá pod obvod tunajšieho súdu. 41. K námietke pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že považoval žalovaného za pasívne legitimovaný subjekt v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z.. Škoda bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, preto koná v mene štátu toto ministerstvo. 42. V prejednávanej veci nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u žalobcu od 25.9.2020 prebiehala inšpekcia zameraná na zistenie nelegálneho zamestnávania, v protokole bol uvedený dátum zistenia nedostatkov a došlo i k prerokovaniu protokolu zo dňa 6.11.2019 so žalobcom, ktorý súhlasil s protokolom, porozumel mu. Na základe uvedeného bolo začaté voči žalobcovi správne konanie, ktoré skončilo právoplatným rozhodnutím z 23.4.2020, v ktorom bola žalobcovi uložená pokuta 2.000,- Eur. Z protokolu vyplýva, že došlo k zisteniu nelegálneho zamestnávania, išlo o náležitosť protokolu, preto zo samotného protokolu vyplýva dátum zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania (náležitosť podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z.. Nie je sporné, že žalobca bol evidovaný vo verejne prístupnom centrálnom registri zamestnávateľov, ktorí porušili
zákaz nelegálneho zamestnávania ku dňu 29.11.2019 a ku dňu 20.1.2020 už žalobca v tomto zozname nefiguroval, hoci v tom čase ešte nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za porušenie deliktu nezákonného zamestnávania či nezákonnej práce. Žalobca ku dňu vyhlásenia rozsudku bol opätovne vedený v tomto zozname. Sporné bolo naplnenie či osvedčenie predpokladov pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, teda protiprávnosť, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť. 43. V prejednávanej veci súd ustálil, že došlo k protiprávnemu zásahu do práv žalobcu porušením ust. § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z.. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. V konkrétnom prípade však došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z., keďže žalovaný žalobcu viedol v zozname zamestnávateľov bez toho, aby nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty. Bolo povinnosťou žalovaného v registri uviesť aj túto náležitosť, ktorú žalovaný nesplnil, resp. žalovaný mal viesť žalobcu v registri až po právoplatnosti uznesenia o uložení pokuty. Je možné povedať, že žalobca bol v registri vedený skôr, ako mal (mal byť vedený až po právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, keďže uvedenie dátumu právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty je náležitosťou pri vedení žalobcu v registri) a preto v období pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty bol vedený protiprávne. 44. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemôže súd posudzovať až na základe výsledku konania alebo procesu, teda, že v súčasnosti je žalobca evidovaný v zozname zamestnávateľov, ktorý porušili zákaz nelegálneho zamestnávania či nelegálnej práce, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v čase od 29.11.2019 až 20.1.2020, keď bol žalobca neoprávnene vedený v tomto zozname, nebolo voči nemu právoplatné rozhodnuté o uložení pokuty. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť do sfér chránených právom na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Následne súd musí uskutočniť dokazovanie a na základe z neho vyplývajúcich skutkových zistení posúdiť, či táto ujma vznikla a ako bola závažná. Jej vznik pritom musí tvrdiť a doložiť žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno. 45. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená, že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti danej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu. Pri náhrade nemajetkovej ujmy však musia byť splnené isté predpoklady vzniku zodpovednosti, a to: zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu (nemusí ísť o konkrétne porušenie, postačuje ohrozenie práv), vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Objektívna spôsobilosť narušiť alebo ohroziť právo chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka tiež znamená, že sa nevyžaduje vyvolanie následkov, a teda ani povinnosť žalobcu ich preukázať (táto povinnosť však žalobcovi vzniká v prípade uplatnenia zadosťučinenia v peniazoch). 46. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že v tvrdeniach žalobcu po vykonaní dokazovania nezistil také okolnosti prípadu, za ktorých je možné priznať žalobcovi zadosťučinenie v peniazoch. Podľa súdu žalobca nepreukázal a i nedostatočne tvrdil, aká závažná je ujma a aké následky vyvolal zásah žalovanej, aby bolo možné stanoviť výšku vzniknutej škody. Pre úspech v spore bolo rozhodujúce preukázanie výšky vzniknutej ujmy, jej závažnosť, okolnosti za ktorých k jej vzniku malo dôjsť, jej následkov, ich závažnosti, a to tak ako to vyplýva z ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Náhrada nemajetkovej v peniazoch je viazaná na tvrdenie a preukázanie výšky ujmy s ohľadom na najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. V tomto prípade podľa názoru súdu žalobca, pokiaľ ide o vznik následkov a stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, neuniesol dôkazné bremeno a nebolo zrejmé, že ak je zásah objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, prečo nie je dostatočným zadosťučinením konštatovanie porušenia práva, a neuniesol bremeno preukázania závažnosti ujmy a následkov a takých okolností, za ktorých k ujme došlo, na základe ktorých by bolo vôbec možné a dôvodné stanovenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 47. Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí vychádzať tak z celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu a za určitých kvalifikovaných podmienok poskytnúť osobe zadosťučinenie v peniazoch, pričom pri určení výšky vychádza zo zisteného skutkového stavu
a opiera sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská, ktorých existenciu však žalobca podľa súdu tvrdil v nedostatočnej miere, resp. v tvrdeniach žalobcu ich súd nevzhliadol. Súd nepovažoval za dostatočné pre preukázanie vyvolaných následkov pre stanovenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch skutočnosti uvedené vo výpovedi žalobcu, že prevádzkoval podnik, mal lepšiu klientelu, dobrú povesť, pretože tak ako uvádza žalobca, to i mohlo byť, avšak žalobca nepreukázal ako zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, akú závažnú ujmu a v akom rozsahu vyvolal, resp. že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Tvrdenie, že obchodný partner žalobcovi uviedol, že zaevidovanie žalobcu ako nelegálneho zamestnávateľa je problém pre pokračovanie v ich spolupráci a všetci vo Veľkom Mederi vedeli, že je tzv. nelegálny zamestnávateľ, súd považoval za neurčité vyjadrenie závažnosti ujmy a vyvolaných následkov, pričom žalobca tvrdenie ani ničím nepreukázal. Žalobca neuviedol tiež ostatné skutočnosti, na základe ktorých sa určuje výška nemajetkovej ujmy v peniazoch, a ktoré aspoň demonštratívne uvádza ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Keďže súd nezistil také skutočnosti, ktoré mu umožnili založiť úvahu o existencii potreby relutárnej satisfakcie a jej výške, súd žalobu zamietol. 48. Okolnosti, že došlo k zápisu a výmazu žalobcu v spomínanom registri a že k zápisu došlo bez právoplatnosti rozhodnutia o pokute, pravdepodobne nejakým pochybením žalovaného, súd nepovažoval za sporné. V tomto prípade je zrejmé, že žalobca mal byť vedený v uvedenom zozname o cca 5 mesiacov neskôr, avšak závažnosť vzniknutej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohli vzniknúť jeho skorším vedením v zozname nepreukázal. Súd uvádza, že i momentálne je žalobca vedený v zozname tzv. nelegálnych zamestnávateľov. 49. O splnení povinnosti v lehote troch dní súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. 50. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 51. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovanému voči žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný bol v celom rozsahu úspešný. Súd v spore nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. 52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku žalobca možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.