Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-31-2020.pdf
PDF · 117.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom: Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O.. F. XXX/XXA, XXX XX W. - B., štátny občan SR, zast. JUDr. Marián Baláž, advokát, so sídlom: M. Rázusa 29, 984 01 Lučenec o zaplatenie 160,84 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160,84 Eur a náklady na vymáhanie vo výške 1,85 Eur, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1.Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 05.10.2020 písomné podanie označené ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu“, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 160,48 Eur (istina v sume 143,84 Eur, pokuta vo výške 17,-Eur), poštovej sadzby v sume 1,85 Eur, ako aj náhrady trov konania.
2.Svoj písomný návrh žalobca odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe Zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska v znení noviel. Aktívna vecná legitimácia na podanie tohto návrhu mu vyplýva z § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64 Eur (podľa § 6 ods. 1 podľa uvedeného zákona) s periodicitou platenia úhrad: mesačne (podľa § 7 uvedeného zákona).
3.Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil úhrady v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 01.07.2017 do 31.01.2020. Písomnou výzvou zo dňa 28.01.2020 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť aj pokutu v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 17,00 Eur. Dlh žalovaného predstavuje in summa 143,84 Eur a pozostáva z 31 neuhradených mesačných platieb podľa predpisov v kontrolovanom období od 01.07.2017 do 31.01.2020.
Pohľadávka žalobcu tak predstavuje istinu 143,84 Eur, pokutu vo výške 17,00 Eur, t.j. in summa 160,84 Eur a poštové sadzby spojené s vymáhaním, ktoré žalobca vyčíslil sumou 1,85 Eur.
4.Okresný súd Lučenec v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č.k. XC/XX/XXXX-XX dňa 06.10.2020, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil s poukazom na tú skutočnosť, že na tomto odbernom mieste na adrese N. XXX v S. mal len rozostavanú chatu, ktorú pred dvomi rokmi odpredal. Koncesionársky poplatok v prospech žalobcu si riadne uhrádza v zmysle Zákona č. 340/2012 Z.z., in concreto § 6 ods. 1. Úhrady realizuje prostredníctvom SIPA, cez Slovenskú poštu, a.s., čo súdu preukázal doloženými kópiami ústrižkov. (č.l. 23 spisu)
5.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal včas voči platobnému rozkazu odpor, súd ho s poukazom na § 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 16.12.2020 zrušil v celom rozsahu.
6.Žalobca v reakcii na výzvu súdu vo svojom písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.11.2020 uviedol, že žalobca je s poukazom na § 9 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. povinný viesť evidenciu platiteľov úhrad s tým, že údaje o platiteľoch mu poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť priamo z § 9 Zákona č. 340/2012 Z.z. vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Žalobca nemôže vychádzať z iných skutočností. Evidencia platiteľov je vzhľadom na enormný počet platiteľov (cca. 1,37 mil. platiteľov) vedená v elektronickej podobe. Žalovaný nijakým spôsobom žalobcovi nepreukázal svoje tvrdenie, že na odbernom mieste N. XXX v S., ktoré je evidované na čísle SIPO XXXXXXXXX sa nachádza chata. Žalobca na základe tohto zotrval na svojom návrhu v celom rozsahu. (č.l. 36 spisu)
7.Právnemu zástupcovi žalovaného bolo predmetné vyjadrenie žalobcu vrátane príloh doručené dňa 19.11.2020, a to aj spolu s Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 10.11.2020, v ktorom bol žalovaný upozornený, že k vyjadreniu žalobcu má možnosť písomne sa vyjadriť, prípadne uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v lehote 15 dní a zároveň bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Právny zástupca žalovaného doručil tunajšiemu súdu dňa 27.11.2020 svoje písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom zotrval na svojom predošlom písomnom podaní. Uvedenú nehnuteľnosť žalovaný odpredal dňa 27.04.2018. Doložil zároveň ako prílohu kópie ústrižkov SIPO za mesiace 7,11-12/2019, 01-04/2020, 06/2020, z ktorých podľa jeho názoru eklatantne vyplýva, že žalovaný riadne uhrádza žalobcovi za služby verejnosti ním poskytovaných. Predložil aj potvrdenie Slovenskej pošty, a.s., ktoré preukazuje, že si žalovaný riadne plní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 6 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z., pričom zároveň tvrdil, že ekonóm žalovaného ešte v roku 2018 oznámil žalobcovi, že uhrádza v jeho prospech platby prostredníctvom SIPA z adresy svojho trvalého pobytu. (č.l. 46 spisu)
8.Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie. Súd vo veci konal a rozhodoval v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil s poukazom na hospodárnosť konania s tým, že žiada, aby súd konal v jeho neprítomnosti a rozhodol v zmysle žalobného petitu, pričom sa pridržiava tvrdení uvedených v návrhu. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na písomných podaniach doručených súdu, pričom právny zástupca zdôraznil, že zákonná povinnosť sa viaže na úhradu len za jedno odberné miesto, za ktoré žalovaný žalobcovi pravidelne mesačne poplatok uhrádzal. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nie je povinný realizovať úhrady v prospech žalobcu za nehnuteľnosť, ktorú žalovaný odpredal v roku 2018. Súd na pojednávaní v súlade s § 195 ods. 1 CSP v priamom spojení s Čl. 13 ods. 1 veta druhá CSP nariadil výsluch žalovaného za účelom potreby substancovania ďalších tvrdených skutočností k skutočnostiam, ktoré vyšli najavo za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že platil úhrady v prospech žalobcu na dve odberné miesta. Po odpredaji druhej nehnuteľnosti - chaty, túto odhlásil na elektrárňach, v platbách koncesionárskeho poplatku ale pokračoval ďalej. Neuvedomoval si, že je vedený žalobcom ako neplatič. Vykonával pravidelne mesačne úhrady v prospech žalobcu, ale len na jednu nehnuteľnosť. Žalobca ho následne písomne vyzval na úhradu nedoplatku, k datovaniu výzvy sa žalovaný ale nevedel konkrétne vyjadriť, a
z dôvodu toho, že mesačne si koncesionárske poplatky pravidelne hradil bol v domnení, že nemá žiadnu neuhradenú pohľadávku voči žalobcovi.
9.Súd vykonal dokazovanie prečítaním výzvy na zaplatenie nedoplatku, prehľadu predpisov a platieb, doručenky od žalovaného, odporu žalovaného, vyjadrenia žalobcu k odporu, doloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
10.Žalobca, ktorý je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 532/2010 Z.z.), vyzval žalovaného písomnou výzvou označenou ako „Výzva na zaplatenie nedoplatku“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.01.2020 na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby verejnosti v zmysle Zákona č. 340/2012 Z.z. za kontrolované obdobie od 05.07.2008 do 31.01.2020 v sume 145,69 Eur. Žalobca žalovaného vo výzve zároveň poučil, že ak v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy predmetný nedoplatok nezaplatí v plnej výške, v zmysle § 10 ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.z. uplatní prostredníctvom súdu nárok na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou vo výške 17,00 Eur a súdnym poplatkom. Súčasťou podania bol aj prehľad predpisov a platieb k VS: č. XXXXXXXXXX, v ktorom suma predpisov činila 145,69 Eur, suma platieb činila 0,-Eur, na základe čoho nedoplatok (rozdiel) potom predstavoval in summa 145,69 Eur. (č.l. 5 spisu) Prevzatie predmetnej výzvy žalovaný potvrdil svojím podpisom na doručenke dňa 05.02.2020. (č. l. 8 súdneho spisu) Z prehľadu predpisov a platieb k VS: XXXXXXXXXX zároveň vyplýva, že do sumy predpisov okrem mesačných poplatkov v sume 4,64 Eur bolo zarátané aj poštovné v sume 1,85 Eur. Z predloženého sumáru predpisov a platieb k VS: XXXXXXXXXX má súd za preukázané, že za obdobie od apríla 2008 do januára 2020 mal žalovaný predpísané mesačné úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 Eur, t.j. spolu v sume 145,69 Eur. Žalobca za obdobie od apríla 2008 do januára 2020 eviduje zaplatenie úhrad zo strany žalovaného k predpisu VS: XXXXXXXXXX v celkovej sume 0,- Eur.
11.Z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. o tarifnej cene za úradnú zásielku bolo zistené, že tarifné ceny pre produkt: Úradná zásielka podaj cez ePodací hárok, boli do 30.06.2019 za 1 ks v sume 1,45 Eur - oslobodené od DPH a od 01.07.2019 v sume 1,85 Eur - oslobodené od DPH. (č.l. 7 spisu)
12.Z žalovaným doložených kópií platobných dokladov SIPO II a potvrdení Slovenskej pošty a.s. za posudzované obdobie, má súd za preukázané pravidelné mesačné úhrady v prospech žalobcu žalovaným v sume 4,64 Eur. (č.l. 24, č.l. 47-53, č.l. 61-62, 86-114 spisu)
13.Z výpisu z LV č. XXX, Okres: W., Obec: S., Katastrálne územie: S. má súd za preukázané, že nehnuteľnosť evidovaná na predmetnom liste vlastníctva ako rodinný dom so súp. číslom XXX na parcele č. XXXX (žalovaným označená nehnuteľnosť ako „rozostavaná chata“) bola odpredaná novému vlastníkovi kúpnou zmluvou dňa 24.05.2018. (č.l. 54 spisu)
14.Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.
15.Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sú: úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu.
16.Podľa § 1 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012 tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
17.Podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012 platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
18.Podľa § 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou , tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
19.Podľa § 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
20.Podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. (ďalej len „platiteľ“)
21.Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
22.Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). (2) Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
23.Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. (2) Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
24.Podľa § 9 ods. 6 písm. a/, b/ a c/ Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti a/ vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať, b/ vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, c/ vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať.
25.Podľa § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. (2) Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. (3) Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
(5) Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
26.Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. (2) Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
27.Podľa § 13 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z .z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska. (2) Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.
28.V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia, zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z. , ktorej jedným zo spôsobov financovania je aj prijímanie úhrad za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované žalobcom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou ( § 20 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 340 /2012 Z.z.), t.j. žalobca je vyberateľom a príjemcom úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (§ 4 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z.).
29.Každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (t. j. platiteľ úhrady), je povinná platiť žalobcovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a to v sume 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac, keď povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom ( § 7 Zákona č. 340/2012 Z.z.). Platenie úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom sa neviaže ani na pobyt platiteľa úhrady na adrese odberného miesta elektriny, ani na vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača a pre vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom nie je podstatné ani to, či platiteľ úhrady tieto služby skutočne využíva, t.j. vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom sa viaže len na evidenciu v zozname odberateľov elektriny. V prípade, že platiteľ úhrady podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, avšak len za podmienky, že vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže žalobcovi podľa § 9 ods. 6 písm. c/ Zákona č. 340/2012 Z. z., pričom v tom prípade by mu nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto vznikol od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oznámil a preukázal vznik takejto skutočnosti. Hoc est, v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že do 31.12.2012 sa platenie úhrad za služby verejnosti spravovalo Zákonom č. 68/2008 Z.z., v zmysle ktorého bol odberateľ elektriny vo viacerých odberných miestach platiteľom úhrady len za jedno odberné miesto. Od 01.01.2013 došlo k zmene právnej úpravy, a od tohto dátumu sa platenie úhrad za služby verejnosti riadi Zákonom č. 340/2012 Z.z., pričom podľa tejto zákonnej úpravy platiteľ evidovaný ako odberateľ elektriny v domácnostiach vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady.
30.V danom konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný bol príslušným dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti, a to na dvoch odberných miestach, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný žalobca. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný žalobcovi v žalobcom kontrolovanom období od 01.07.2017 do 31.01.2020 neoznámil a teda ani mu nepreukázal vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, tak ako mu to vyplýva z dikcie § 9 ods. 6 písm. c/ Zákona č. 340/2012 Z.z., a to i napriek tomu, že zo strany žalobcu bol na túto povinnosť upozornený, čo preukázal žalobca kópiou doručenky opatrenou vlastnoručným podpisom žalovaného s dátumom podpisu 05.02.2020, čo žalovaný na pojednávaní ani nerozporoval. (č.l. 6 spisu) S poukazom na uvedené vide supra súd dáva za pravdu žalobcovi, že žalovaný je až do oznámenia a preukázania skutočnosti povinný platiť žalobcovi úhradu za obe odberné miesta. Možno tak zhrnúť, že vznik, zmena a zánik povinnosti platiť úhrady v nižšej alebo v žiadnej sume sa viažu k splneniu povinností odberateľ podľa § 9 ods. 6 písm. a/, b/ a c/, keď uvedené je expresis verbis upravené aj v § 5 ods. 1 a ods. 2 a v § 6 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
31.Obrane žalovaného, že žalobcovi platil tzv. koncesionárske poplatky na jednu nehnuteľnosť, a to na adrese Ul F. XXX/XXA v W., pričom po odpredaji druhej nehnuteľnosti nemal vedomosť o svojej oznamovacej povinnosti voči žalobcovi tak nemožno priznať úspech. Žalovaný síce správne usudzuje, že úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom podľa Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou sa majú v prípade viacerých odberných miest hradiť zo zákona len raz, avšak uvedené platí výlučne len za splnenia si povinnosti upravenej v § 9 ods. 6 písm. c/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
32.Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, in extenso in summa 160,84 Eur, inkorporujúca istinu v sume 143,84 Eur + zmluvnú pokutu v sume 17,00 Eur, ktorá zodpovedá zákonnému nároku podľa § 6 ods. 1, ods. 2 a § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, nakoľko žalovaný zákonom určené úhrady v rozhodnom období (01.07. 2017 do 31.01. 2020) nezaplatil, a to ani čiastočne, čo vyplývalo z prehľadu predpisov a platieb, ako ani nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
33.Súd pri určení dlžných úhrad vychádzal zo žaloby, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje úhradu poplatkov v zmysle Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, za kontrolované obdobie od 01.07.2017 do 31.01.2020. Zo sumáru predpisov a platieb k VS č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že v kontrolovanom období od 01.07.2017 do 31.01.2020 suma predpisov činila 145,69 Eur (istina 143,84 + poštovné v sume 1,85 Eur), a suma platieb zo strany žalovaného činila 0,-Eur. Dlh žalovaného na úhradách za služby verejnosti tak v rozhodnom období je vo výške 145,69 Eur. Súd preto považoval žalobu v plnom rozsahu za dôvodnú.
34.Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, aj právo na pokutu vo výške 17,00 Eur. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie tejto pokuty, pokutu však napriek písomnej výzve nezaplatil.
35.Žalobca vyzval v súlade so zákonom žalovaného na zaplatenie dlžných úhrad a pokuty, pričom v súvislosti so zaslaním písomnej výzvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 1,85 Eur, predstavujúce vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s. a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanému. Nárok na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vyplýva žalobcovi z § 10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
36.Vzhľadom na uvedené vide supra súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160,84 Eur, ktorá pozostáva z úhrad za služby verejnosti vo výške 143,84 Eur a z pokuty vo výške 17,00 Eur, ako aj náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poštovné) vo výške 1,85 Eur.
37.Z dôvodov vyššie uvedených súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
38.Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.
39.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42.Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
43.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.