Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-55-2020.pdf
PDF · 101.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: X. R., E.. X.XX.XXXX, I. D. D. K. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.659,18 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 5.12.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.659,18 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 17.12.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj ako „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 23.9.2005 Zmluvu č. 0501479638/0900 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 20.7.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia výpovednej doby uvedenej v podaní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.046,33 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.659,18 eur, z riadneho úroku vo výške 221,58 eur, z úroku z omeškania vo výške 124,33 eur a poplatkov vo výške 41,24 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Po postúpení pohľadávky uhradil žalovaný 0,- eur. Žalobca si v konaní uplatnil iba zaplatenie istiny.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 16.1.2020, sp. zn. 36Up/1885/2019, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že z podanej žaloby nie je zjavné, čo je predmetom tohto konania. Žalobca uviedol, že žalovaná suma predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného, titulom uzavretej Zmluvy o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie prečerpania na bežnom účte formou kontokorentného úveru až do výšky 20.000
- Sk (663,88 €). Podľa žalovaného Zmluva o kontokorentnom úvere z 23.9.2005 nenadobudla účinnosť
dňom uzavretia zmluvy, ale podľa čl. IV. bod 7: "Veriteľ je oprávnený poskytnúť Dlžníkovi Úver až keď Dlžník dostatočne preukáže schopnosť splácať úver, pričom Dlžník môže svoju Bonitu Veriteľovi preukázať napríklad poskytnutím Zabezpečenia v súlade s VOP alebo pravidelným poukazovaním mesačnej mzdy Dlžníka na účet minimálne počas štyroch mesiacov nasledujúcich po sebe. V prípade, že Bonita Dlžníka nebude Veriteľovi dostatočne preukázaná do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia Zmluvy o KTK, nárok Dlžníka na poskytnutie Úveru zaniká." Žalobca predložil platobnú históriu, v ktorej je prvá položka datovaná na deň 6.4.2006, t.j. viac ako 6 mesiacov po uzavretí Zmluvy. Tým nie je zdokladované ani splnenie preukázania bonity jeho ako dlžníka, a z platobnej histórie vôbec nevyplýva poskytnutie sumy 663,88 € ako povoleného prečerpania. Z dôkazov predložených žalobcom tak vyplýva, že k účinnosti Zmluvy nikdy nedošlo. Žalovaný ďalej uviedol, že Zmluva o kontokorentnom úvere sa spravuje zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ), pričom neobsahuje výšku RPMN, preto sa podľa jeho § 4 ods. 2 písm. g), považuje úver bezúročný a bez poplatkov.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že pôvodný veriteľ si bonitu žalovaného preveroval v zmysle podmienok Zmluvy. Bonitu dlžníka pôvodný veriteľ preveroval prostredníctvom Potvrdenia o príjme zo závislej činnosti, ako aj prehľadom obratov na účte za posledných 6 mesiacov pred uzavretím Zmluvy. Na základe týchto údajov bol žalovaný posúdený ako bonitný a úver mu bol poskytnutý. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie aj pred dátumom poskytnutia kontokorentného úveru zo dňa 23.9.2005, preto bol v čase poskytnutia kontokorentného úveru zostatok na účte žalovaného v debete. Žalobca dodal, že debetný zostatok na účte žalovaného nemá vplyv na posudzovanie bonity klienta. V prípade poskytnutia kontokorentného úveru nedochádza k načerpaniu týchto prostriedkov na účet žalovaného. Kontokorentný úver predstavuje bankou povolený debet, kde dlžník môže ísť v takomto prípade "do mínusu" až do výšky úverového rámca. V zmysle § 1 ods. 3. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia Zmluvy sa tento zákon nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Nakoľko kontokorentný úver spadá pod toto ustanovenie, neurčenie výšky RPMN nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalobca ďalej uviedol, že v Zmluve neboli dohodnuté žiadne pevné splátky, ktoré mal žalovaný hradiť každý mesiac k určitému dňu. Žalovaný pri danom type úveru mohol vyberať peňažné prostriedky až do výšky úverového rámcu a následne ich splácať bez dohody fixných splátok. Špecifikovanie omeškanej splátky teda žalobca nepovažuje za potrebné.
4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 8.1.2021 uviedol, že suma vo výške 135,70 eur uvedená vo výzve pôvodného veriteľa zo dňa 19.6.2017 predstavuje nepovolené prečerpanie na účte. Keďže žalovaný napriek výzvam neuhradil finančné prostriedky vo výške nepovoleného prečerpania, pôvodný veriteľ dňa 11.10.2017 odstúpil od zmluvy a k tomuto dňu bola výška pohľadávky 1.935,05 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu (zmluva o postúpení pohľadávok, zmluva o zriadení účtu a kontokorentnom úvere, výpoveď zmluvy, odstúpenie od zmluvy, všeobecné obchodné podmienky banky, obchodné podmienky pre poskytovanie používanie elektronických služieb a platobných kariet, výzva zo dňa 19.6.2017, výzva zo dňa 12.9.2018, oznámenie o postúpení pohľadávky, pokus o zmier, platobná história, potvrdenie o príjme zo závislej činnosti a prehľad obratov), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
6. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 23.9.2005 Zmluvu o poskytnutí balíka, predmetom, ktorej bolo zriadenie účtu pre žalovaného a poskytnutie bankových produktov balíka EXTRA a zároveň Zmluvu o kontokorentnom úvere s výškou úverového rámca 20.000,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 10,35 % p.a. splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou dňa 23.6.2006.
7. Zmluva o kontokorentnom úvere („Zmluva o KTK“) mala byť podľa časti IV. bodu 10 uzatváraná na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy a jej doba trvania sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Podľa bodu 11 v prípade predlženia Zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predlžená účinnosť Zmluvy o jeden rok.
8. Z Potvrdenia o príjme zo závislej činnosti zo dňa 14.9.2005 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov činil 9.078,- Sk.
9. Listom zo dňa 19.6.2017 banka oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky, ktorá ku dňu 31.5.2017 bola vo výške 135,70 eur s prísl. a zároveň ho vyzvala na jej uhradenie do pätnástich dní odo dňa doručenia výzvy.
7. Listom zo dňa 20.7.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. vypovedala zmluvu, na základe ktorej mu poskytla povolené prečerpanie k účtu číslo S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Banka zároveň týmto listom vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania, pričom výška pohľadávky banky ku dňu vyhotovenia výpovede je vo výške 1.848,12 eur.
8. Listom zo dňa 11.10.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. viedla pre žalovaného účet č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Výška pohľadávky banky ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia činila 1.935,05 eur.
9. Listom zo dňa 12.9.2018 bol žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 1.935,05 eur s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
10. Podaním zo dňa 3.1.2019 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1055/2018/CE postúpila pohľadávku na žalobcu.
10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
11. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb. %2523497'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl.).
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSÚ), zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou vyššie uvedených právnych noriem dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Záväzkový vzťah, ktorý podľa názoru súdu platne vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe uvedenej zmluvy, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, teda občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občiansky zákonníka. V danom prípade Zmluva o KTK nadobudla účinnosť, nakoľko zamestnávateľ žalovaného potvrdil príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov pred uzavretím Zmluvy a navyše mal právny predchodca žalobcu k dispozícii prehľad obratov na účet žalovaného za 6 mesiacov pred uzavretím Zmluvy. Na základe uvedeného má súd za to, že veriteľ dostatočne skúmal bonitu žalovaného v zmysle ust. Zmluvy.
27. Charakteristickou črtou kontokorentného úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu dlžníka, inak povedané, je to služba banky patriaca k bežnému účtu klienta, ktorý má možnosť aj prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte, teda môže ísť na účte do mínusu. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere vyplýva, že zmluvné strany si v zmluve nedohodli konkrétne splátky úveru, ale z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný uhrádzal úver nepravidelne a v rôznych splátkach. Posledná úhrada bola realizovaná dňa 8.2.2017. Po tomto dátume žalovaný neuhrádzal žiadne platby právnemu predchodcovi žalobcu a ani žalobcovi. Zároveň z uvedenej Zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená na dobu určitú a to na dobu jedného roka s možnosťou ďalšieho predĺženia vždy po dobu jedného roka. Vzhľadom na ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypovedať zmluvu možno v prípade, ak je dojednaná na dobu neurčitú, čo však nie je tento prípad. Z toho dôvodu ani výpoveď zo dňa 20.7.2017 nie je platným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ.
28. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7 Cdo/26/2017 uviedol: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).“
29. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
30. Na základe vykonaného dokazovania nie sú splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky voči žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, z dôvodu, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru a teda aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní nie je daná na základe postúpenia pohľadávky, ktorá mala vzniknúť na základe vypovedania Zmluvy o kontokorentnom úvere. Okrem toho žalobca v konaní nepredložil žiaden doklad o tom, aby predmetný list (výpoveď) bol žalovanému doručený a taktiež nepreukázal doručenie, resp. odoslanie výzvy zo dňa 12.9.2018, ktorou právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na oprávnenie postúpiť pohľadávku tretej osobe.
31. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že záväzkový právny vzťah, od ktorého žalobca odvíja svoj nárok, medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, mal zaniknúť odstúpením od Zmluvy zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 11.10.2017. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu je potrebné v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) na odstúpenie od zmluvy vždy prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ sa zmluva od začiatku zrušuje.
32. Keďže dôsledkom odstúpenia od Zmluvy podľa ust. § 48 ods. 2 OZ bolo zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc, zrušili sa i ustanovenia Zmluvy upravujúce úroky a poplatky. Zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. OZ. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Ak bola výška úverového rámca (pôvodný záväzkový vzťah medzi SLSP a.s. a žalovaným) v zmysle Zmluvy o kontokorentnom úvere 663,87 eur (20.000,- Sk) a v dôsledku odstúpenia od Zmluvy č. 0501479638/0900 (o bežnom účte) listom z 11.10.2017 sa môže veriteľ domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia, súdu sa nejaví ako pravdepodobné to, aby bola pohľadávka voči žalovanému ku dňu postúpenia vo výške 1.935,05 €.
33. Vzhľadom na § 54a OZ je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
34. V prípade bezdôvodného obohatenia je pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Žalobca ako veriteľ mohol hneď od momentu zrušenia Zmluvy vedieť, kto sa bezdôvodne obohatil a v akom rozsahu.
35. Žalobca síce nepredložil súdu listinu preukazujúcu doručenie odstúpenia žalovaného od Zmluvy, avšak podľa bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s., písomnosť doručovaná poštou sa v tuzemsku považuje za doručenú v tretí deň po jej odoslaní. Z uvedeného je zrejmé, že objektívne mohol právny predchodca žalobcu odoslať odstúpenie od zmluvy už dňa 11.10.2017, pričom dňa 14.10.2017 bolo možné považovať odstúpenie od zmluvy za doručené žalovanému. Nepreukázanie určitej skutočnosti žalobcom ako dodávateľom nemôže ísť na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť 15.10.2017 a uplynula 15.10.2019. Pretože došlo zrušeniu Zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej a žaloba bola podaná na súde až dňa 5.12.2019, stalo sa tak po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na priznanie bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu premlčania nároku tak nie je možné žalobe vyhovieť.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že trovy priznal žalovanému, ktorý
bol v konaní v celom rozsahu úspešný. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.