Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/139/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.03.2023, č. k. -762, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.04.2024 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 20.03.2023, č. k. -762 rozhodol o obžalobe podanej na obžalovaného A. B. tak, že sa obžalovaný A. B. oslobodzuje podľa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. -70 podanej na Okresný súd Galanta dňa 04.01.2019 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno a) v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa mal dopustiť tak, že ako príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru v C. dňa 17.12.2015 v čase okolo 21:40 hod. v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru v C., na ulici D. E. F. G. XX, po tom, čo poškodeného C. H. predviedol na uvedené obvodné oddelenie, kde bol na chodbe pripútaný o skobu a po tom, čo poškodený na príslušníkov Policajného zboru vykrikoval, vyšiel z kancelárie, povedal poškodenému, aby držal hubu, pristúpil k nemu a asi tri krát ho udrel päsťou do ľavej časti hlavy v oblasti nad uchom, pričom si poškodený po každom údere udrel pravú časť hlavy o stenu, v dôsledku čoho mu začala tiecť krv a následne bezprostredne po privedení poškodeného obvineným do kancelárie číslo 17, mu dal obvinený silnú facku na ľavé ucho, na to boli zavreté do kancelárie a obvinený poškodeného začal fackať a udierať päsťami do tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obvinený kopol do brucha a hlavy, čím poškodenému spôsobil prederavenie blany bubienka úrazovej etiologie drobne centrálne štrbinkového tvaru vľavo, traumu hlavy s pohmoždeninami, odierkami, tržnou ranou, opuchom a podliatinou na viacerých miestach hlavy s dobou liečenia do 07.01.2016. čím postupoval v rozpore s / Zbierky zákonov o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa boli poškodení C. H. a UNION zdravotná poisťovňa a. s. s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor podaním zo dňa 20.03.2023 v neprospech obžalovaného. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa 27.06.2023 nasledovne (skrátene): 2.1. Svedok poškodený C. H. vo svojich výpovediach opakovane popísal priebeh skutku, pričom uviedol, že bol po predvedení na OO PZ C. napadnutý a zbitý príslušníkom OO PZ v C., ktorého označil aj priezviskom B. a jednoznačne ho označil aj pri vykonanej rekognícii. Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný sa v inkriminovanom čase nachádzal na Obvodnom oddelení PZ v C. a bol

v kontakte s poškodeným. Bezprostredne po prepustení boli zranenia poškodeného zdokumentované jeho priateľkou, ktorá ho odfotografovala telefónom. Obe fotografie boli vyhotovené dňa 17.12.2015 v čase o 22:28 hod. 2.2. Z knihy hlásení vedenej na Obvodnom oddelení PZ C. vyplýva, že poškodený bol prepustený v čase 21.40 hod. a ihneď po prepustení poškodený vyhľadal lekársku pomoc a v čase 21.54 hod. kontaktoval tiesňovú linku 112, kde uviedol, že asi pred 20 min. bol napadnutý policajtom a potrebuje pomoc. 2.3. Prvotná lekárska správa k zraneniam poškodeného je zo dňa 17.12.2015 v čase o 23.00 hod., kedy sa poškodený po prepustení z Obvodného oddelenia PZ C. dostavil k poliklinike C. po telefonickej navigácii z linky 112 do ambulantnej pohotovosti. Tento sled udalostí vylučuje akýkoľvek časový priestor pre konflikt poškodeného s inou osobou. 2.4. Svedkyňa I. C. videla začiatok fyzického útoku obžalovaného na poškodeného, a to facku do oblasti hlavy, pričom útok ďalej prebiehal za zatvorenými dverami, čo potvrdzuje aj previerka jej výpovede na mieste činu. Z ustanovenia pritom nevyplýva, že pri previerke na mieste činu je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky ako pri rekonštrukcii. 2.5. Výpoveď poškodeného potvrdzuje výpoveď znalca MUDr. Zdena Móresa, ktorý charakterizoval zranenia poškodeného a zároveň uviedol, že spôsob vzniku týchto zranení zodpovedá útoku tak, ako ho opísal poškodený, teda boli spôsobené údermi dlaňou, päsťou a kopancami. 2.6. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa , a zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 3. Obžalovaný sa práva podať odvolanie výslovne vzdal. 4. Na rozhodnutie o podanom odvolaní prokurátora nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, na ktorom sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že odkazuje na písomné odôvodnenie odvolania a navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, prvostupňový súd odstránil pochybenia pri hodnotení vykonaného dokazovanie, ktoré mu vytkol odvolací súd. Odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť podľa . Obžalovaný sa pridržal prednesu obhajcu. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Odvolací súd sa pri prieskume prokurátorom napadnutého výroku zameral na skúmanie toho, či prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to

aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení . 7. Odvolací súd zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. ) 8. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah vykonaného dôkazu jednotlivo aj v súhrne s ostatnými dôkazmi pravdivý) jednotlivých dôkazov a zároveň uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú – ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti, ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná, je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“. 9. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd. Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. 10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom: 11. Odvolanie prokurátora voči napadnutému rozsudku je primárne založené na inom hodnotení vykonaných dôkazov, než ako to urobil prvostupňový súd. Rozsah vykonaného dokazovania, ani zákonnosť, či procesnú použiteľnosť iných dôkazov, o ktoré oprel prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie, prokurátor nenamieta. Zároveň odvolací súd sám nezistil iné chyby, v zmysle ustanovenia , ktoré neboli prokurátorom v odvolaní vytýkané, a na ktoré by bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti. 12. Odvolací súd, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom, dospel k záveru, že rozsah a spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom nevykazuje žiadne také vady, pre ktoré by bolo namieste zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj vo vzájomnom súhrne, použil správne logické postupy, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, a preto nemožno konštatovať nesprávnosť záverov prvostupňového súdu uvedených v napadnutom rozsudku. 13. Ani prokurátor v podanom odvolaní nepoukazuje na žiadnu takú vadu odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť záveru prvostupňového súdu. Prokurátor v podanom odvolaní zdôrazňuje dôkaznú silu dôkazov, ktoré majú svedčiť o vine obžalovaného, konkrétne sa jedná najmä o výpovede poškodeného C. H. a svedkyne I. C.. 14. Prvostupňový súd svoj záver, vyjadrený vo výroku napadnutého rozsudku, odôvodnil tak, že samotný obžalovaný, ako aj všetci jeho kolegovia a osoby prítomné na oddelení kategoricky popierajú, že by obžalovaný poškodeného fyzicky napadol. Uvedené je v rozpore s tvrdením poškodeného, ktorý uviedol, že nevolal o pomoc, pretože kolegovia obžalovaného sa na nich po celý čas pozerali. Rovnako tak všetci svedkovia prítomní na oddelení popierajú, že by obžalovaný bol čo i len chvíľu s poškodeným osamote, pričom zhodne uvádzajú, že poškodený sa po celý čas nachádzal na chodbe, kde bol aj pripútaný a po podpísaní dokladov z miesta odišiel, v žiadnej inej miestnosti poškodený nebol. Jediným svedkom, ktorý údajný útok obžalovaného na poškodeného videl, a tiež potvrdzuje, že by sa poškodený nachádzal aj niekde inde, ako na chodbe oddelenia, je priateľka poškodeného, ktorá mala podľa jej tvrdenia vidieť začiatok útoku. Svedkyňa uviedla, že po celý čas stála, resp. „bola nalepená“ na vstupných dverách, odkiaľ útok sledovala, čo je však v rozpore s výpoveďami svedkov, ktorí prichádzali, resp. odchádzali z budovy OO PZ C., ktorí zhodne uviedli, že svedkyňa C. sa po jej prepustení v budove, pred

budovou ani v jej okolí nenachádzala. V tejto súvislosti súd poukazuje nielen na výpoveď obžalovaného, ale aj J. I. K., ktorý potvrdil, že svedkyňa C. v čase, keď odchádzali do obchodného domu Kaufland spoločne s obžalovaným sa nachádzala na oddelení, avšak pri ich návrate ju už nevidel vo vnútri a ani vonku. Rovnako súd poukazuje aj na výpovede svedkov I. L. M., I. K. N., J. F. a O. F.. Žiadna z uvedených osôb prítomnosť svedkyne C., prípadne inej osoby pred vstupnými dverami OO PZ, nepotvrdila. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že I. K. N. odchádzal z oddelenia spolu s J. F. po ukončení služby v čase o 21:30 hod., teda len krátko pred tým, ako malo dôjsť k údajnému útoku. V uvedenom čase by teda svedkyňa I. C. sa už musela nachádzať pred vstupnými dverami, keďže ako uviedla sa na tomto mieste po jej prepustení zdržiavala po celý čas, pričom z oddelenia ju prepúšťal práve svedok I. N. a svedok F.. Výpoveď obžalovaného teda v plnom rozsahu korešponduje s výpoveďami svedkov prítomných jednak na železničnej stanici, ako aj následne na oddelení OO PZ C.. Výpovede vyššie uvedených svedkov považoval súd za konzistentné, vzájomne si neodporujúce a obsahovo sa zhodujúce, bez výrazných rozporov, opisujúce udalosti na železničnej stanici, ako aj po predvedení poškodeného na policajné oddelenie. Rovnako tak výpovede svedkov korešpondovali s výpoveďou samotného obžalovaného. V súvislosti s pochybnosťou súdu o pravdivosti tvrdení poškodeného o útoku obžalovaného na jeho osobu súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že poškodený priznal požitie alkoholu, dokonca pripustil, že si na konflikt s taxikárom spomína len matne a to práve z dôvodu opitosti. Poškodený obžalovaného obviňoval nielen z fyzického útoku, ale aj z krádeže šiltovky a finančných prostriedkov. Uvedené však preukázané nebolo, práve naopak v konaní bolo preukázané, že poškodenému boli uložené pokuty za spáchané priestupky vo výške 60,- eur. Čo sa týka skresľovania a uvádzania nepravdivých skutočností súd poukazuje aj na tvrdenia poškodeného, že si nepamätá na prítomnosť žiadnej civilnej osoby na oddelení, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že aj tejto osobe poškodený hrubo nadával. Záverom súd poukazuje aj na skutočnosť, že poškodený bol v čase údajného spáchania skutku dočasne práceneschopný pre ochorenie úzkostná porucha, čo vyplynulo zo správy zo Sociálnej poisťovne, pričom však znalcovi MUDr. Móresovi v rozpore s tým uviedol, že bol PN s kolenom. 15. K odôvodneniu napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom, v kontexte odvolacích námietok prokurátora, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne hodnotil dve základné skupiny dôkazov – výpovede poškodeného C. H. a svedkyne I. C. a výpovede obžalovaného a svedka J. I. K.. 16. Prokurátor však v podanom odvolaní, na rozdiel od hodnotenia dokazovania prvostupňovým súdom, hodnotí len výpovede poškodeného C. H. a I. C., avšak opomína zohľadniť aj obsah ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri ktorých záver prezentovaný prokurátorom v podanom odvolaní neobstojí. 17. Z výpovede poškodeného C. H. a svedkyne I. C. vyplýva, že k napadnutiu poškodeného obžalovaným malo prísť aj v prítomnosti svedka J. I. K., ktorý však akýkoľvek útok na poškodeného poprel, naviac tak obžalovaný ako aj svedok J. I. K. popreli, že by obžalovaného zobrali do kancelária, v ktorej svedkyňa I. C. mala vidieť fyzický útok na poškodeného. Z výsluchu znalca MUDr. Móresa vyplynulo, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť tým, že obžalovaný dostal facku, avšak znalec zároveň spochybnil, že by niektoré zo zranení poškodeného mohli byť spôsobené kopancom, o ktorom poškodený taktiež vypovedal. Naviac je potrebné uviesť, že skutočnosť, že poškodený C. H. bol pripútaný na chodbe a nemal žiadne zranenia (hoci obžalovaný udáva, že mal dostať úder už na chodbe) potvrdili aj svedkovia I. K. N., ktorý potvrdil, že obžalovaný ani svedok J. I. K. neboli po dobu 25 minút, čo realizoval výsluch, s poškodeným osamote a svedok O. F., ktorý taktiež potvrdil vyhrážky poškodeného smerom k policajtom, nevidel na poškodenom žiadne zranenia a policajti poškodeného neodviedli do žiadnej kancelárie a ani ho nepremiestňovali. 18. Vierohodnosť výpovedí poškodeného C. H. a svedkyne I. C. je čiastočne znížená aj tým, že obžalovaný voči nim vykonával služobný zákrok, v dôsledku ktorého u nich prišlo k ujme na osobnej slobode (predvedenie na OO PZ) a na majetku (uloženie poriadkovej pokuty), poškodený a svedkyňa boli pod vplyvom alkoholu a na skutočnosti, ktoré mali predchádzať predvedeniu poškodeného, si poškodený pamätal len matne, na policajnej stanici bol agresívny, vyhrážal sa policajtom, no napriek tomu, že na nej mal byť napadnutý, túto skutočnosť na policajnej stanici ihneď neoznámil, čím vznikol časový priestor, ktorý pripustil aj inú alternatívu vzniku zranení, ako ju popísal poškodený. Naviac je spochybnené, či sa svedkyňa I. C. po jej prepustení nachádzala pred vchodovými dverami, pretože ju tam žiadny svedok nevidel, hoci po jej prepustení cez vchodové dvere prechádzali aj iné osoby. 19. Žiadny z vypočutých svedkov nepotvrdil výpovede poškodeného C. H. a svedkyne I. C. v skutočnostiach, ktoré by potvrdzovali obsah ich výpovedí. Ostatní svedkovia vnímali práve agresívne správanie poškodeného a počas jeho prítomnosti na policajnej stanici si na ňom nevšimli žiadne viditeľné

zranenia. Naviac poškodený vypovedal aj o krádeži jeho osobných vecí policajtami, pričom tieto jeho tvrdenia sa v trestnom konaní nepreukázali. 20. Dôkazné bremeno v trestnom konaní nesie prokurátor, pričom výpovede svedkov, o ktoré podanú obžalobu prokurátor opiera, nedosahujú taký stupeň vierohodnosti, aby bolo možné z ich výpovedí, aj napriek dôkazom, ktoré tieto výpovede spochybňujú, oprieť odsúdenie obžalovaného. 21. S poukazom na existenciu tak dôkazov, ktoré hovoria o útoku obžalovaného na poškodeného (poškodený a svedkyňa I. C.) ako aj dôkazov, ktoré vylučujú takýto útok obžalovaného na poškodeného (najmä obžalovaný, svedok J. I. K., svedok I. K. N. a svedok O. F.) a viacerými alternatívami, ktorými mohli zranenia poškodeného vzniknúť, nemožno dospieť k záveru, že v trestnom konaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný napadol poškodeného a spôsobil mu dokumentované zranenia. 22. Hodnotenie dokazovania ako aj skutkové závery prvostupňového súdu vychádzajú z komplexného hodnotenia vykonaného dokazovania, sú logické, nerozporné, v dôsledku čoho sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, ktorým je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa , stotožnil. 23. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.