Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-114-2019.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/114/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanému: Ľ. Ď., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. C. F. R., B. O.. XX/XX, o zaplatenie 2.722,39 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 26,40 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.695,99 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 2.695,99 eur od 04.03.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.10.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba pôvodného žalobcu (VÚB a.s.), ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.722,39 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 2.722,39 eur od 04.03.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.12.2015 so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 3.000 eur, a ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 100,69 eur. Do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.106,21 eur. Vzhľadom na nesplácanie pôžičky v súlade so zmluvou žalobca listom zo dňa 29.12.2016 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy nedošlo, veriteľ vyhlásil dňa 19.02.2017 úver za splatný. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 2.722,39 eur. Ďalej uviedol, že ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť celkovo sumu 3.802,20 eur. Ku dňu podania žaloby uhradil žalovaný spolu sumu 1.106,21 eur. Celková výška dlžnej sumy predstavuje rozdiel medzi istinou pôžičky a prijatými úhradami, pričom žalobca si uplatňuje aj náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 26,40 eur.
2. V priebehu konania, dňa 03.04.2020, bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 24.06.2020, nakoľko pôvodný žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.
3. Žalovanému bola žaloba doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 28.10.2020. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Vykonaného pojednávania sa nezúčastnila žiadna sporová strana, resp. právny zástupca žalobcu.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 4 notárska zápisnica - projekt rozdelenia zlúčením, č.l. 10 zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 16 predžalobná upomienka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru + doručenka, č.l. 17 prehľad splátok a úhrad, č.l. 50 príloha 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, č.l. 51 oznámenie o postúpení pohľadávky. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
6.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
6.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
6.3 Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
6.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6.6 Podľa § 1 ods.1, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch", tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6.7 Podľa § 524 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
6.8 Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.9 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7.1. Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie úverovej zmluvy, na základe ktorej čerpal žalovaný od veriteľa peňažné prostriedky v sume 3.000 eur, a nesplnil si svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania z istiny pohľadávky a úrok do zosplatnenia úveru. Výšku čerpanej istiny úveru a úrokov preukazuje bankovým výpisom z úverového účtu na č.l. 18.
7.2. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.03.2020 právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného (VÚB a.s.) v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený úverovou zmluvou. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia Zmluvy, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
7.3. Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu a vykonaným dokazovaním zistil, že podľa obsahu úverovej zmluvy bol dňa 21.12.2015 žalovanému veriteľom poskytnutý spotrebiteľský úver formou čerpania peňažných prostriedkov v sume 3.000 eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splatiť v lehote do 20.12.2019 vo forme 48 mesačných splátok v sume 97,66 eur, počnúc dňom 20.01.2016. Žalovaný zaplatil titulom splácania úveru spolu sumu 1.106,21 eur ako to vyplýva z histórie splácania úveru na č.l. 18.
7.4. Súd posúdil v prvom rade to, či došlo k platnému postúpenie pohľadávky z VÚB a.s. na žalobcu, aj s prihliadnutím na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a konštatuje, že tomu tak bolo. VÚB a.s. listom zo dňa 29.12.2016 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 302,07 eur, s ktorými bol v omeškaní, a to do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň bol žalovaný upozornený na to, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, VÚB a.s. pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Súd má teda preukázanú písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom ako vyplýva z výšky dlžnej sumy 302,97 eur ku dňu 29.12.2016 a výšky mesačnej splátky úveru, ktorá bola vo výške 97,66 eur, žalovaný ako klient banky bol zároveň dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním úveru. Následne došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky banky (resp. dlhu žalovaného), pretože táto možnosť bola dohodnutá v úverovej zmluve a banka dodržala aj postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol žalovaný upozornený, pričom k splatnosti dlhu došlo ku dňu 19.02.2017 (listom adresovaným žalovanému dňa 26.02.2017 na č.l. 16), teda v lehote dlhšej ako 15 dní od upozornenia na uplatnenie tohto práva. Súd teda konštatuje, že žalobca platne nadobudol od VÚB a.s. pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanému.
7.5. Podaním doručeným súdu dňa 13.01.2020 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 26,40 eur, t.j. v časti nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 26,40 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej výrokom I.
7.6. Súd má na základe vykonaného dokazovania ďalej preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju základnú zmluvnú povinnosť z úverovej zmluvy, a to vrátiť veriteľovi poskytnutý úver spolu s úrokmi vo výške žalovanej sumy. Táto suma vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu na č.l. 18, ktorý predložil žalobca a žalovaný tvrdenie žalobcu vychádzajúce z predloženého výpisu nijak nerozporoval. Žalovaný vrátil celkovo 1.106,21 eur, pričom naposledy vykonal úhradu splátky úveru dňa 19.06.2017 v sume
200 eur. Vo zvyšnej časti je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a preto súd rozhodol o splnení jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 2.695,99 eur, pričom zohľadnil čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom.
8.1. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s prihliadnutím na dátum uzavretia zmluvy a počiatok doby omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 04.03.2017, čo je deň v ktorom už bol žalovaný v omeškaní (dňa 19.02.2017 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru). V deň vzniku omeškania boli úroky z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 uvedeného nariadenia vlády Slovenskej republiky vo výške 5 % ročne. Úrok z omeškania je žalovaný povinný zaplatiť len z istiny pohľadávky.
9.1. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9.2. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca bol so žalobou úspešný takmer v celej časti. Súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 26,40 eur, čo predstavuje 1 % zo žalovanej sumy. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ide o zanedbateľnú časť. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.