Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-584-2021.pdf
PDF · 113.32 KB
Case nature
Subarea
59Ek/584/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Dataconcept s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 50 023 497, právne zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO 47 239 921, proti povinnému Zlaté piesky Properties a.s., so sídlom Studená 4B/18496, 821 04 Bratislava, IČO 48 251 941, právne zastúpený GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Krátka 8, 811 03 Bratislava, IČO 36 675 750, o vymoženie 46.740,- eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom Mgr. Angelikou Slopovskou, Exekútorský úrad Bratislava I, so sídlom Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava 1 pod sp. zn. 152EX 121/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti prevyšujúcej vymáhaný nárok titulom istiny vo výške 21.740,- eur, v časti úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 16.170,- eur od 06.01.2019 do 09.04.2020, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 11.170,- eur od 10.04.2020 do 24.09.2020, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 6.170,- eur od 25.09.2020 do 30.10.2020, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 1.170,- eur od 31.10.2020 do 01.12.2020, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 12.570,- eur od 02.02.2019 do 01.12.2020, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 8.740,- eur od 02.12.2020 do 08.01.2021, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 3.740,- eur od 09.01.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 7.440,- eur od 16.03.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 2.640,- eur od 04.07.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 2.640,- eur od 02.08.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 2.640,- eur od 01.09.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 2.640,- eur od 05.10.2019 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2.672,30 eur z a s t a v u j e.
II. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 159,29 eur z a s ta v u j e.
III. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 18.02.2021 domáhal od povinného vymoženia 46.470,- eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 28Up/1895/2019 zo dňa 27.02.2020. Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.03.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/584/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 18.04.2021 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že neuznáva nárok uplatnený oprávneným v návrhu na
vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 46.470,- eur s príslušenstvom a žiada zastavenie exekúcie, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ako aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný ako dlžník uzatvoril s oprávneným ako veriteľom dňa 06.04.2020 Dohodu o splátkach dlhu (ďalej len „Dohoda“), na základe ktorej sa povinný zaviazal splácať oprávnenému celkový dlh vo výške 46.740,- eur v mesačných splátkach vo výške a v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára uvedeného v Dohode. Povinný v súlade s Dohodou uhradil oprávnenému prvú splátku dlhu vo výške 5.000,- eur dňa 09.04.2020. Následne na základe dohody uzatvorenej medzi povinným a oprávneným, bola posunutá splatnosť všetkých ďalších splátok dlhu o 4 kalendárne mesiace, t.j. termín splatnosti druhej splátky dlhu, podľa pôvodnej dohody splatnej v mesiaci máj 2020, bol posunutý na mesiac september 2020. Dohoda o odklade splátok dlhu bola uzatvorená z dôvodu, že povinnému bola súdom poskytnutá v období od mája 2020 dočasná ochrana pred veriteľmi. Povinný na základe uvedenej dohody uhrádzal oprávnenému ďalšie splátky dlhu opätovne od mesiaca september 2020. Povinný následne dňa 17.02.2021 písomne požiadal oprávneného o odklad splátok dlhu na obdobie 3 kalendárnych mesiacov, a to s odkladom všetkých neuhradených splátok dlhu, splatných ku dňu podania predmetnej žiadosti. Povinný požiadal o odklad splátok dlhu z dôvodu, že v priebehu roka 2020 zaznamenal výrazný prepad príjmov, keďže ako vlastník Obchodného centra STYLA bol nútený pristúpiť k úplnému uzatvoreniu tohto centra pre verejnosť na základe opatrení, prijatých Vládou SR a Úradom verejného zdravotníctva SR na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19. Oprávnený odpovedal na žiadosť povinného o odklad splátok dlhu e- mailom zo dňa 19.02.2021, ktorým vyjadril súhlas s úhradou januárovej splátky do 10.03.2021, t.j. oprávnený súhlasil s odkladom všetkých nasledujúcich splátok dlhu o 2 kalendárne mesiace. Povinný ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie uhradil oprávnenému na základe Dohody časť dlhu v celkovej výške 30.000,- eur. Zostávajúci dlh povinného voči oprávnenému teda predstavuje sumu vo výške 16.740,- eur.
3. Povinný zároveň chce v tejto súvislosti upozorniť na skutočnosť, že povinný splácal dlh voči oprávnenému aj v čase, keď bola povinnému súdom poskytnutá dočasná ochrana pred veriteľmi na základe zákona č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dočasná ochrana povinného pred veriteľmi bola účinná do 31.1.2021, t.j. v uvedenom období nemusel povinný splácať svoje záväzky voči veriteľom, napriek tomu povinný v čase od septembra 2020 do konca januára 2021 uhrádzal oprávnenému splátky dlhu ako prejav dobrej vôle. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený sa podľa Čl. III. ods. 1 Dohody zaviazal, že „počas platnosti tejto Dohody nepodá na súd návrh na vykonanie exekúcie proti dlžníkovi ako povinnému ani akýkoľvek iný návrh proti dlžníkovi v upomínacom konaní, exekučnom konaní alebo akomkoľvek inom súdnom konaní, ktorým by si uplatňoval svoje nároky voči dlžníkovi vyplývajúce zo zmluvy, a teda uvedeným ustanovením oprávnený na seba prevzal záväzok neuplatňovať svoju pohľadávku voči povinnému v súdnom alebo exekučnom konaní. Oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie tak porušil predmetné ustanovenie Dohody, ďalej porušil dohodu o odklade splátok dlhu uzatvorenú s povinným vyplývajúcu z predchádzajúcej telefonickej komunikácie medzi oprávneným a povinným a ktorá bola potvrdená následne oprávneným písomnou formou prostredníctvom e-mailu zo dňa 19.02.2021. Povinný navyše neuviedol v návrhu na vykonanie exekúcie pravdivé skutočnosti, keď návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 46.740,- eur s príslušenstvom, hoci v čase podania predmetného návrhu na súd už povinný uhradil oprávnenému časť dlhu vo výške 25.000,- eur, t.j. pohľadávka oprávneného voči povinnému ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie predstavovala sumu vo výške 21.740,- eur. Vzhľadom k tomu, že oprávnený neuviedol v návrhu na vykonanie exekúcie podanom na súd pravdivé skutočnosti, týkajúce sa prijatých úhrad dlhu od povinného, porušil tým ustanovenie § 48 ods. 3 písm. k) Exekučného poriadku. Oprávnený tieto skutočnosti následne neoznámil ani súdnemu exekútorovi. Oprávnený prostredníctvom telefonickej komunikácie potvrdil povinnému, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný omylom a teda bude vzatý späť. Napriek tomuto ubezpečeniu nebol ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného vykonaný žiadny úkon na zastavenie prebiehajúcej exekúcie.
4. Povinný chce taktiež upozorniť na skutočnosť, že súdny exekútor začal na základe exekučného poverenia, vydaného súdom konať spôsobom, ktorý je v rozpore s Exekučným poriadkom. Podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol. V čase, keď
súdny exekútor vydal príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, zákonná lehota 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie ešte neuplynula. Rovnako tiež neuplynula zákonná lehota 15 dní na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej povinnému v upovedomení o začatí exekúcie. Konanie súdneho exekútora, ktorým vydal a odoslal obchodným partnerom povinného exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, je v priamom rozpore s ustanovením § 107 ods. 1 Exekučného poriadku a spôsobuje tým povinnému škodu, keďže zasielanie exekučných príkazov obchodným partnerom povinného pred uplynutím zákonných lehôt preukázateľne poškodzuje dobré meno a reputáciu povinného v obchodných vzťahoch a zhoršuje vyjednávaciu pozíciu povinného pri uzatváraní, resp. prolongácii zmlúv s jeho obchodnými partnermi. V tejto súvislosti povinný upozorňuje, že v prípade, ak exekúcia nebude zastavená, povinný je pripravený žiadať náhradu škody, ktorá bola povinnému preukázateľne spôsobená protiprávnym postupom oprávneného a nezákonným postupom súdneho exekútora.
5. Citujúc ustanovenia § 61k ods. 1, § 61k ods. 5 Exekučného poriadku a vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Ak oprávnený so zastavením exekúcie nebude súhlasiť, povinný žiada súdneho exekútora, aby postupoval v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku a predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného na rozhodnutie súdu.
6. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vykonávacie konanie je vysoko formálne konanie pričom príslušný právny predpis striktne a taxatívne upravuje dôvody, ktoré môžu povinní v tomto štádiu namietať. Jedným z vedúcich princípov tohto konania je princíp ochrany a obrany povinného pri uskutočňovaní exekúcie. Ochrana povinného vyplýva priamo z ustanovení Exekučného poriadku, obrana povinného spočíva v jeho aktívnom vôľovom správaní, t.j. povinná sa môže brániť voči nútenému výkonu rozhodnutia, ktoré medzičasom dobrovoľne splnila. O obrane nemožne v žiadnom prípade hovoriť ako o opravnom prostriedku ochrany. Skutočnosti, ktoré sú predmetom ochrany povinného, nemôžu byť súčasne predmetom obrany povinného. Citujúc ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku ďalej oprávnený uvádza, že predmetom namietaných skutočností môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Vzhľadom na tieto uvádzané okolnosti oprávnený uvádza, že oprávneným prezentované skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinnosti. Oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nedopatrením nezohľadnil všetky platby, ktoré povinný realizoval pred podaním návrhu. Oprávnený následne podaním adresovaným súdnemu exekútorovi zosúladil návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu nie je v danej časti konanie nadbytočné, nakoľko exekúcia bude v predmetnom rozsahu zastavená na základe podania oprávneného.
7. Je však dôležité uviesť, že značná časť platieb uvedených povinným bola zaplatená až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a tieto nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie na návrh povinného, ale predstavujú dôvod skončenia exekúcie splnením, pričom však povinný je zároveň zaviazaný nahradiť trovy exekúcie z úhrad vykonaných po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. K tvrdeniam povinného, že mu mal povoliť plniť v splátkach a následne mu mal povoliť odklad splátok v zmysle dojednaného splátkového kalendára oprávnený uvádza, že povinnému umožnil splácať dlh v splátkach do 30.11.2020, avšak uvedený dátum uplynul ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pritom však povinný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo splátkového kalendára. Ďalej poukazuje na ustanovenie čl. IV, bod 5 predloženej dohody o splácaní dlhu, v ktorom sa výslovne uvádza „Dohodu je možné meniť a dopĺňať len na základe dohody Veriteľa a Dlžníka, a to formou písomných vzostupne očíslovaných dodatkov.“ Oprávnený v tejto súvislosti uvádza, že nikdy neudelil povinnému ďalší odklad splátok a povinný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by uvádzal jednak tvrdenie povinného, že oprávnený mu udelil odklad na všetky ďalšie splátky a zároveň by spĺňal náležitosti formy v zmysle uzatvorenej Dohody o splátkach dlhu. Predložená mailová komunikácia, v ktorej povinný v skutočnosti len oznámil oprávnenému omeškanie s ďalšími platbami nie je možné vykladať ako dohodu o odklade splátok. Povinný je v omeškaní viac ako 4 mesiace s platením dlhu podľa dohody, pričom oprávnený neudelil povinnému žiaden súhlas na predĺženie lehoty splatnosti. Oprávnený zároveň informoval povinného, že prípadný ďalší splátkový kalendár bude uskutočnený výhradne
prostredníctvom exekučného konania a žiadosti o splácanie exekúcie formou splátkového kalendára podľa § 61g Exekučného poriadku.
8. Záverom oprávnený uvádza, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, pričom zohľadnil platby povinného vo svojom podaní 31.01.2021, avšak časť úhrad bola uskutočnená až po vydaní návrhu na vykonanie exekúcie a ďalšia časť dlhu nebola uhradená vôbec. Zároveň zo žiadnych z predložených listín nevyplýva prejav vôle oprávneného, ktorým by bolo povinnému umožnený odklad splátok exekúcie a predložená komunikácia v žiadnom prípade nespĺňa formálne požiadavky na zmenu Dohody o splátkach podľa čl. IV bod 5 tejto Dohody. Oprávnený preto nesúhlasí so zastavením exekúcie a žiada, aby súd návrh povinného zamietol a rozhodol o pokračovaní v exekúcií.
9. Povinný doplnením návrhu na zastavenie exekúcie doručenom súdu dňa 20.04.2021 uviedol, že povinný v súlade s Dohodou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným uhradil oprávnenému dňa 15.04.2021 ďalšiu splátku dlhu vo výške 5.000,- eur. Povinný tak doteraz uhradil oprávnenému na základe Dohody časť dlhu v celkovej výške 35.000,- eur a teda zostávajúci dlh voči oprávnenému predstavuje sumu vo výške 11.740,- eur.
10. Zároveň dáva do pozornosti, že záložný veriteľ povinného, ktorým je Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej len ako „Banka“ alebo „Záložný veriteľ“) vyslovil nesúhlas s výkonom exekúcie v vzťahu k zálohu, ktorým sú pohľadávky z účtov povinného v Banke. Záložný veriteľ zároveň vyslovil nesúhlas s výkonom exekúcie vo vzťahu k zálohu, ktorým sú pohľadávky povinného voči svojím dlžníkom. Poukazujúcu na ust. § 61q ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko záložný veriteľ nesúhlasí s exekúciou na záloh, exekúcia prikázaním peňažných pohľadávok povinného v tomto prípade nie je prípustná. V tejto súvislosti povinný žiada, aby nebolo zasielané obchodným partnerom povinného voči ktorým má povinný pohľadávky, príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávok dlžníkov povinného, keďže tieto pohľadávky sú predmetom zálohu, pričom záložný veriteľ s exekúciou na záloh nesúhlasí.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06.04.2021 navrhuje, aby súdny exekútor vydal upovedomenie o zastaní exekúcie v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku a v prípade, ak by oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil navrhuje, aby súd v súlade s ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
12. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
13. Podľa 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len „Vyhláška“). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, v zmysle bodu c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
20. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
22. Je nesporné, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.02.2021, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 28Up/1895/2019 zo dňa 27.02.2020, ktorým bol žalovaný (povinný v tomto konaní) zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi (oprávnenému v tomto konaní) istinu vo výške 46.740,- eur, úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 16.170,- eur od 06.01.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 12.570,- eur od 02.02.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 7.440,- eur od 16.03.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 2.640,- eur od 04.07.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 2.640,- eur od 02.08.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 2.640,- eur od 01.09.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 2.640,- eur od 05.10.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania vo výške 2.672,30 eur.
23. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, pričom splnenie dlhu ako jednostranný právny úkon na strane povinného, ktorý smeruje k zániku povinnosti dlžníka plniť a jej zodpovedajúceho práva veriteľa na plnenie, je základným a typickým spôsobom zániku dlhu.
24. Vzhľadom na tvrdenia povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie s prihliadnutím na vyjadrenie oprávneného k tomuto návrhu, súd musel skúmať najmä skutočnosť, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, t.j. či v čase začatia exekučného konania reálne existoval nárok oprávneného voči
povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, keďže oprávnený aj sám doznal, že nedopatrením nezohľadnil všetky platby, ktoré povinný realizoval pred podaním samotného návrhu. V súvislosti s posudzovaním dôvodnosti zastavenia exekúcie bolo preto potrebné vysporiadať sa teda s otázkou, kedy došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného, vymoženie ktorej je predmetom exekúcie, t.j. či čiastočné splnenie dlhu nastalo pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo po podaní návrhu, resp. pred alebo po začatí exekúcie.
25. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 18.02.2021, pričom exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 18.03.2021. Súd z predložených listinných dôkazov a to z výpisu o úhradách dlhu z obratov na účte povinného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 mal za preukázané, že povinný plnil v prospech oprávneného, pričom oprávnený vo svojom vyjadrení túto skutočnosť nerozporoval, naopak túto potvrdil, svoj dlh voči povinnému a to nasledovnými platbami: zo dňa 09.04.2020 vo výške 5.000,- eur, zo dňa 24.09.2020 vo výške 5.000,- eur, zo dňa 30.10.2020 vo výške 5.000,- eur, zo dňa 01.12.2020 vo výške 1.170,- eur, zo dňa 01.12.2020 vo výške 3.830,- eur, zo dňa 08.01.2021 vo výške 5.000,- eur, t.j. celkovo povinný zaplatil povinnému sumu 25.000,- eur. V tejto súvislosti súd konštatuje, že uvedené platby povinný realizoval ešte pred začatím exekúcie v čoho dôsledku došlo k čiastočnému zániku povinnosti uloženej exekučným titulom. Povinný tak čiastočne splnil to, čo mu exekučný titul ukladá ešte pred začatím exekúcie. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v tejto časti je návrh povinného na zastavenie exekúcie dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu v rozsahu v akom bolo plnené zo strany povinného pred začatím exekúcie zastavil.
26. Pokiaľ povinný plnil dňa 19.03.2021 sumu 3.740,- eur a sumu 1.260,- eur a dňa 15.04.2021 sumu 5.000,- eur, exekučný súd musí konštatovať, že dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje v rozsahu plnenia ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie nevydáva. Inými slovami povedané plnenie poskytnuté povinným oprávnenému realizované po začatí exekúcie treba považovať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania a z tohto dôvodu nie je možné prípadnému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Preto súd nemohol exekúciu v tejto časti zastaviť.
27. K tvrdeniam povinného ohľadom uzatvorenia dohody s oprávneným, na základe ktorej došlo k posunutiu splatnosti všetkých ďalších splátok o 4 kalendárne mesiace, a písomnej žiadosti zo dňa 17.02.2021 o odklad splátok dlhu na obdobie 3 kalendárnych mesiacov súd uvádza, že tieto sú bez právnej relevancie v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Pre posúdenie oprávnenosti podania návrhu na vykonanie exekúcie je pre exekučný súd rozhodujúca existencia pohľadávky oprávneného, ktorá je exekučným titulom priznaná. Uzatvorenie akejkoľvek dohody medzi oprávneným a povinným nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu ako jednej zo základných podmienok spôsobilosti rozhodnutia byť podkladom pre exekučné konanie. Oprávnený teda podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil v celom rozsahu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
28. Ak povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na konanie súdneho exekútora, ktoré by malo byť v rozpore s Exekučným poriadkom, keď súdny exekútor vydal príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok pred uplynutím zákonnej lehoty 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, príp. na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej povinnému v upovedomení o začatí exekúcie a zároveň na postup súdneho exekútora v súvislosti so zasielaním príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávok obchodným partnerom povinného, voči ktorým má povinný pohľadávky, čím podľa povinného ide o postup súdneho exekútora, ktorý je v rozpore s ust. § 61q ods. 1 a § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, keďže záložný veriteľ povinného nesúhlasí s exekúciou na záloh, je potrebné opätovne poukázať na cieľ exekučného konania, ktorým je uspokojenie nároku
oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie možno vnímať ako spor medzi oprávneným a povinným v rámci ktorého sa rieši otázka, či je exekúcia vedená po práve. Skutočnosti namietané povinným ohľadom konania a postupu súdneho exekútora v súvislosti s vykonávaním exekúcie nie je možné stotožniť so skutočnosťami, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto táto obrana povinného nemôže byť ani podkladom návrhu na zastavenie exekúcie, na základe ktorého by bolo možné prijať právny záver o tom, že exekúciu je potrebné zastaviť. V danom prípade by bolo možné uviesť, že tieto tvrdenia povinného predstavujú spor medzi povinným a súdnym exekútorom povereným vykonaním exekúcie, a nie medzi povinným a oprávneným. Navyše súdny exekútor ako verejný činiteľ a zároveň osoba s odbornou spôsobilosťou pre realizáciu núteného výkonu musí byť znalý toho, ako sa exekúcia vedie a to v zmysle nielen Exekučného poriadku, ale aj ostatných právnych predpisov. Pri každej exekúcii súdny exekútor zisťuje možnosti exekúcie a predovšetkým existenciu zexekvovateľného majetku, pričom platí, že súdny exekútor musí vedieť s poukazom aj na ust. § 61q ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý majetok možno exekúciou postihnúť a ktorý nie. Zároveň súd dáva do pozornosti ust. § 64 Exekučného poriadku v zmysle ktorého spôsob vykonávania exekúcie určuje súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii nemá oprávnenie prikázať exekútorovi spôsob akým má postupovať pri vykonávaní exekúcie. Pokiaľ teda povinný spochybňuje zákonnosť postupu súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je v zmysle ust. § 8 ods. 2 Exekučného poriadku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
29. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného náhrady trov exekúcie v celkovej výške 665,97 eur pozostávajúcej z náhrady za zaplatený súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 649,47 eur (za dva úkony právnej služby vo výške jednej polovice, zvýšené o sumu režijných paušálov a DPH). Vzhľadom k tomu, že došlo k zastaveniu exekúcie v časti vymáhaného nároku titulom istiny a teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného predstavoval sumu vo výške 21.470 eur titulom istiny, súd musel rozhodnúť aj vo výške trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, na ktorých náhradu mal oprávnený v čase podania návrhu nárok. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 21.470,- eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 193,37 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní za dva polovičné úkony právnej služby, po pripočítaní režijného paušálu a DPH, mali byť preto správne uplatnené vo výške 490,18 eur (2 x 193,37 eur + 2 x 10,87 eur (rok 2021) + DPH). Po pripočítaní sumy zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur, predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní celkovú sumu 506,68 eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú celkovú sumu v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie neprináležala. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov v sume spolu 665,97 eur, tak bol tento nárok v časti sumy 159,29 eur (665,97 eur - 506,68 eur) uplatnený v rozpore so zákonom, a preto súd exekúciu v časti trov exekúcie oprávneného v uvedenej sume zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.