Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-11-2021.pdf
PDF · 72.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Miroslava Baňackého a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému B. O. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 0T/100/2019 zo dňa 21. 9. 2020, na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 10. mája 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie uznesením sp. zn. 0T/100/2019 zo dňa 21. 9. 2020 podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky Košice - okolie, Okresnému dopravnému inšpektorátu trestnú vec obžalovaného B. O., na ktorého bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice - okolie podaná obžaloba sp. zn. 1Pv 440/19/8806 zo dňa 24.8.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 22.08.2019 v čase okolo 17.30 hod. v obci Buzica na hlavnej ceste pred rodinným domom s popisným číslom XXX zaútočil motorovým vozidlom Škoda Fabia vo vysokej rýchlosti na osoby U. O., nar. XXXX a X. V. F. nar. XXXX, pričom svojim útokom nespôsobil osobám U. O. a X. V. F. žiadne zranenia a ani nespôsobil žiadnu škodu na majetku, avšak uvedeného skutku sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom za prítomnosti dvoch svedkov,
nakoľko uvedený skutok je potrebné prejednať ako priestupok.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry. Je toho názoru, že súd nezákonne rozhodol, keď postúpil trestné stíhanie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na prejednanie ako priestupok Okresnému úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy. Má za to, že bolo dostatočne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je obsiahnutý v obžalobnom návrhu. Skutkové okolnosti sa nezmenili a všetky znaky trestného činu výtržníctva zostali zachované. Samotná skutočnosť, že v rodine sú dlhodobo narušené vzťahy, sama osebe nemôže byť braná za okolnosť, ktorá podmieňuje hodnotenie tohto skutku ako menej závažného. Z doposiaľ zadokumentovanej veci jednoznačne a nespochybniteľne vyplynulo, že obvinený sústavne a opakovane napáda svoju rodinu. Na Okresnej prokuratúre Košice - okolie prebehlo 12 trestných stíhaní od roku 2018, kde je obvinený buď poškodený alebo podozrivý, resp. tiež obvinený. Z tohto dôvodu obava, ktorú pociťuje poškodená, dosahuje stupeň potrebný k naplneniu objektívnej stránky v jej následku ako základného znaku skutkovej podstaty horeuvedeného prečinu. Z ustálenej praxe je zrejmé, že ak ide o opakovaný čin páchateľa, mal by byť skôr posúdený ako trestný čin (nie ako priestupok), pretože opakovaným páchaním takého činu zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho pokračovania v tejto činnosti a z nej následné spôsobenie trestných činov proti životu a zdraviu, alebo iných závažnejších trestných činov.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil trestnú vec obžalovaného Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky Košice - okolie, Okresnému dopravnému inšpektorátu, nakoľko žalovaný skutok je potrebné prejednať ako priestupok. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, poškodených U. O. a X. V. A., svedkov S. O., H. P. ml., H. P. st., H.. Miroslava X., prečítaním listinných dôkazov - katastrálnej mapy, fotodokumentáciu z miesta činu, úradný záznam a dospel k záveru, že nebolo preukázané také konanie obžalovaného, ktorým by naplnil pojmové znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Nebolo preukázané, aby obžalovaný svojím vozidlom jazdil tak, že to možno vyhodnotiť ako útok vozidlom na poškodené. Mal preukázané len to, že obžalovaný smerom k poškodeným akceleroval vozidlom po ceste do kopca a prudko zastavil. Po vystúpení z vozidla obžalovaný konal v úmysle dať poškodeným príučku tým, že im zobral broskyne a kukuricu a vysypal ich do rigola pri ceste. Konanie obžalovaného po zastavení vozidla obsahom skutku obžaloby nebolo. Výpoveď poškodených o tom, že keby neboli odskočili, tak ich obžalovaný zrazí vozidlom, vyhodnotil súd ako agravovaný popis situácie, ktorá tam vznikla, pričom poukazuje na hlboko narušené vzťahy obžalovaného s jeho synom a nevestou
- poškodenou U. O.. Súd tiež poukázal na zápis stržm. V. po skutku, podľa ktorého poškodená U. O. ako oznamovateľka uviedla, že obžalovaný na ňu namieril počas jazdy vozidlo a zastavil až vtedy, keď bol nebezpečne blízko. Svedok H. P. vypovedal, že chcel, aby bola privolaná hliadka, pretože obžalovaný urobil neporiadok tým, že vysypal ovocie do jarku pri ich pozemku. Konanie obžalovaného ako vodiča motorového vozidla je potrebné vyhodnotiť z hľadiska dodržania predpisov v tejto oblasti.
Krajský súd sa po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu s týmto záverom okresného súdu stotožnil.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Ide napríklad o hrubé útoky na česť a vážnosť občana (vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky skutkom a pod.). Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný poriadok a pokoj a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam, resp. tak násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že v danej veci nebolo preukázané, aby sa obžalovaný dopustil výtržnosti a napadol poškodené svojím motorovým vozidlom. Aj krajský súd mal preukázané len to, že obžalovaný jazdil smerom k poškodeným do kopca, akceleroval pritom a následne prudko zabrzdil, takáto jazda však nenapĺňa objektívnu stránku žalovaného prečinu a nie je ju možné vyhodnotiť ako útok na poškodené so zreteľom na tie konkrétne okolnosti prípadu, na ktoré podrobne poukazoval okresný súd. K odvolacím námietkam prokurátorky odvolací súd uvádza, že konanie obžalovaného po zastavení vozidla nebolo obsahom skutku obžaloby tak, ako to správne vyhodnotil aj okresný súd.
Skutočnosť, že je na prokuratúre vedených 12 stíhaní, kde je obžalovaný buď poškodený, podozrivý alebo obvinený, bez ďalšieho v tejto veci nepreukazuje, že obžalovaný chcel v tomto konkrétnom skutku zaútočiť na poškodené spôsobom, aký je popísaný v obžalobe za situácie, keď samotná poškodená U. vypovedala pred policajtom stržm. V., že obžalovaný zastavil vozidlo až vtedy, keď bol nebezpečne blízko. Práve narušené vzťahy medzi obžalovaným a svedkyňami mohli spôsobiť, že poškodené konanie
obžalovaného následne zveličili tak, že by ich už obžalovaný zrazil, keby neodskočili. Túto okolnosť, ktorá bola významná pre posúdenie konania obžalovaného ako prečinu výtržnosti podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nemal nepochybne preukázanú ani odvolací súd.
Z odpisu registra trestov na č.l. 252 vyhotoveného necelý mesiac pred vyhlásením rozsudku je navyše zrejmé, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, nebol právoplatne odsúdený za žiadne násilné, či iné konanie, ktoré by mohlo v poškodených vzbudiť tak vážne obavy o ich bezpečnosť, resp. o ich zdravie ako tvrdili na hlavnom pojednávaní a ako prezentovala prokurátorka v podanom odvolaní.
Odvolací súd poukazuje na to, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo sa podľa právnej teórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity), podľa ktorej má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti nie sú dostatočné. Prostriedkom ultima ratio musia byť v oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva akcentované právne princípy, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu.
Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, okresný súd postupoval správne, ak postúpil trestnú vec obžalovaného na prejednanie ako priestupku, pretože jeho konanie bude ešte potrebné vyhodnotiť z hľadiska dodržania predpisov v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.