Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10T/79/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. mája 2021

rozhodol:

Obžalovaná A. O. E. Q. Á. Č. E. Q. Á., A.. XX. XX. XXXX Q. O., trvale bytom Q. O., Ž.Č. XXX/X,

j e v i n n á, že

- dňa 05. 06. 2019 v čase okolo 14,30 h vo Q. O. A. J.. Ž. Č.. X vošla bez súhlasu užívateľky bytu Ľ. O., A.. XX. XX. XXXX, do bytu č. XX na X. F. bytového domu, napriek tomu, že ju Ľ. O., ktorá sedela na lavici v kuchyni a mala vyloženú nohu, ktorú má zlomenú v sadre, opakovane vyzývala, aby byt opustila, tak neučinila, ale k nej pristúpila a hrozila jej zabitím, ak nestiahne oznámenie, ktoré podala na jej synov U. a Ľ. O. a následne poškodenú chytila jednou rukou za krk a začala ju škrtiť, pričom z bytu ju vytlačil druh poškodenej U. O.,

- dňa 06. 06. 2019 v čase okolo 16,00 h vo Q. O. A. J.. Ž. Č.. X spred vchodových dverí bytu č. XX, ktorý užívala poškodená Ľ. O., A.. XX. XX. XXXX vykrikovala na poškodenú, aby stiahla trestné oznámenie, lebo inak najprv zabije poškodenú a potom seba a že ona aj vonku deti poškodenej oplieska o zem, t e d a

-iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal a čin spáchala z osobitného motívu - v úmysle zakryt' iný trestný čin

- neoprávnene vnikla do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvala,

č í m s p á c h a la

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák.

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. a) § 37 písm. h) § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e), § 41 ods. 2 na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) ju zaraďuje do ústavu s m i n i m á l n y m stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Dňa 18. 10. 2019 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na tunajšom súde obžalobu na obžalovanú A. O. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaná uviedla, že poškodená si všetko vymyslela. Ona bola pod liekmi a celý deň spala. Kedysi mali s poškodenou dobré vzťahy, zhoršilo sa to, ako raz nechala u seba prespať jej muža a poškodená ju podozrievala, že spolu mali pomer. Jej synovia sú vo väzbe, pretože napadli poškodenú. Modriny na krku jej mal urobiť syn preto, aby to mohla zvaliť na ňu.

Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v prípravnom konaní nevypovedala pravdu, pravda je to, čo vypovedá na hlavnom pojednávaní. Uviedla, že vtedy vypovedala pod tlakom svojho manžela U. O., pretože v tom čase mala zlomenú nohu a bola odkázaná na jeho starostlivosť.

Svedok U. O. vypovedal, že nevie o tom, že by obžalovaná poškodenú vydierala, alebo ju škrtila. Poškodená je jeho družkou, tá si všetko vymyslela. On v prípravnom konaní tiež nevypovedal pravdu, pretože sa chcel obžalovanej pomstiť za to, že ho v minulosti udala na polícii.

Svedkyňa X. W., ktorá je susedou tak obžalovanej ako aj poškodenej, uviedla, že nevie o tom, že by ku skutku došlo. S obžalovanou nie sú žiadne problémy, to skôr poškodená je konfliktnou osobou, s ktorou majú v baraku problémy a v minulosti skôr ona škodila obžalovanej ako naopak.

Taktiež svedok D. O., otec poškodenej, uviedol, že jeho dcéra je nedôveryhodná osoba, ktorá rada požíva alkoholické nápoje a nemajú spolu dobré vzťahy.

Dcéra obžalovanej T. O. uviedla, že jej matka užíva silné lieky a väčšinu času prespí. V minulosti sa obžalovaná s poškodenou aj stýkali, sú rodina. Vie, že jej brat mal pomer s poškodenou, jej sa to nepáčilo.

Svedkyňa U. O., dcéra poškodenej, ktorá mala vidieť incident uviedla, že o tom počula len od maloletej sedemročnej S. E., ktorá povedala, že teta A. jej škrtila matku. Či to tá videla, alebo len od niekoho počula, už nevedela.

Po vykonanom dokazovaní súd dňa 15. 07. 2020 rozhodol tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodil. Po odvolaní prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Ďalšie dokazovanie súd vykonal v súlade s pokynmi odvolacieho súdu.

V rámci doplneného dokazovania poškodená uviedla, že sa vyhrážala tým, čo ona urobila jej synom a deti skončia v base. Povedala aj, že jej deti oplieska o zem. Chcela aby stiahla oznámenie. Škrtiť ju nestihla, druh ju vyhodil. Ako má vypovedať ju nútil druh, ktorého sa bála a bola naň odkázaná. Trestné oznámenie ju donútil podať on. Chcel pomstiť celej rodine obžalovanej, lebo zistil, že mala pomer so synom obžalovanej. Druh rozhodol, že pôjdu k otcovi do X..

Svedok U. O. uviedol, že obžalovaná vtrhla dnu bez klopania, čo nie je zvykom a núkala družke 100 Eur ak stiahne oznámenie, inak dostane, povedala, že im deti oplieska o zem. Ublížiť jej nestihla, lebo ju vyhodil. Obžalovaná bola v ich byte len raz. Rodina obžalovanej sa im vyhrážala, preto odišli do X.. Nikoho na výpoveď nenavádzal, to poškodená mu povedala ako má vypovedať.

Súd ďalej vykonal aj ďalšie dôkazy tak ako je uvedené v zápisniciach o hlavných pojednávaniach.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo i v ich súhrne v zmysle . Po vykonaní doplneného dokazovania súd konštatuje, že dôkazná situácia sa zmenila a dospel k záveru, že obžalovaná sa dopustila skutku tak ako je uvedené v obžalobe.

Súd z obsahu priloženého spisu č.k. považuje za preukázané, že konanie obžalovanej je v príčinnej súvislosti s konaním odsúdených v cit. spise a zakladá motív konania obžalovanej. Odsúdení sú synmi obžalovanej a protiprávneho konania sa dopustili voči poškodenej, ktorá podávala trestné oznámenie. Z výpovedi poškodenej a svedka O. má súd preukázané bez najmenších pochybností, že obžalovaná vošla („vtrhla“ ako uviedol svedok) do bytu poškodenej bez klopania, pozvania alebo inej výzvy a začali sa hádať, čo súd považuje za neoprávnené vniknutie. Z výpovede maloletej svedkyne DE. vyplynulo, že poškodená vyzvala obžalovanú na odchod, tá však neodišla a z bytu bolo počuť krik. To, že bola vyzvaná na odchod a neodišla je podľa záveru súdu neoprávneným zotrvaním v byte. Súd tak považuje za preukázané, že obžalovaná sa dopustila prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pretože neoprávnene vnikla do obydlia iného (O.) a neoprávnene tam zotrvala.

Obžalovaná popiera, že by poškodenej ublížila. Súd však podotýka, že prípadné ublíženie na zdraví nie je predmetom konania. Z lekárskej správy je zrejmé, že poškodená mala na krku modriny. Žiaden zo svedkov a ani poškodená vyslovene nepotvrdili škrtenie. Na druhej strane, ale považuje súd za málo pravdepodobné, že by modriny na krku spôsobil úmyselne syn za účelom krivého obvinenia (tvrdenie obžalovanej) a za vylúčené považuje súd tvrdenie poškodenej o tom, že ide o „cucfleky“ Súd má ale z výpovedí poškodenej a svedkov preukázané, že obžalovanej v ďalšom konaní zabránil U. O., keď obžalovanú od poškodenej odtiahol a vyhodil z bytu. Súd považuje bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že obžalovaná sa vyhrážala poškodenej oplieskaním detí a bitkou, ak nestiahne trestné oznámenie. Súd si nevie predstaviť závažnejšiu hrozbu ujmou ako je hrozba ublíženia deťom, ktorou sa vyhrážala obžalovaná. Či obžalovaná povedala poškodenej, že ju zabije alebo zdochne, nie je v konečnom dôsledku podstatné, pretože obe vyhrážky sú spôsobilé spôsobiť dôvodnú obavu o život a zdravie. Taktiež je preukázané, že poškodená aj so svedkom Kováčom mali strach, pretože odišli do X.. Poškodená často menila výpoveď, raz uviedla, že sa bála, potom, že z rodiny obžalovanej strach nemala a všetko vymyslel jej druh. Jej výpoveď k tejto skutočnosti však súd považuje za tendenčnú so snahou pomôcť obžalovanej, s ktorou sa medzitým pomerili. Z jej poslednej výpovede („Nikto ma nemôže nútiť, aby som povedala, že ma škrtila, nechcem, aby ma zabili, mňa nemá kto brániť, nevyhrážala sa mi, neškrtila ma a nič nepoviem“) nadobudol súd presvedčenie, že poškodená má stále strach z rodiny obžalovanej, pričom existuje podozrenie, že vyhrážanie stále trvá, hoci navonok je deklarovaný dobrý vzťah. Obava poškodenej je umocnená skutočnosťou, že jej druh je vo väzbe a nemá reálnu ochranu. Aj tým možno vysvetliť jej lavírovanie pri výpovediach. Hoci z výpovedi svedkov, dokonca aj vlastného otca poškodenej vyplynulo, že poškodená je málo dôveryhodná, konfliktná a často pod vplyvom alkoholu, jej výpoveď v podstatných častiach je v súlade s ostatnými usvedčujúcimi dôkazmi. Napriek vykonanej konfrontácií sa nepodarilo súdu zistiť, kto koho (O.-O.) navádzal na krivú výpoveď. Súd má tak preukázané, že obžalovaná pod hrozbou násilia nútila poškodenú aby stiahla trestné oznámenie na jej synov. Súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako vydieranie z osobitného motívu s úmyslom zakryť trestný čin spáchaný synmi obžalovanej na poškodenej.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. s prihliadnutím na zásady generálnej a individuálnej prevencie pri aplikácií poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd zistil, že z miesta bydliska je hodnotená všeobecne. Má 2 záznamy v registri trestov, pričom u jedného (OS VK ) platí fikcia neodsúdenia a druhý trest (OS VK ) má zahladené uznesením č.k. zo dňa 12.02.2021. Z evidencie priestupkov vyplýva, že spáchala dva priestupky staršieho dáta. Obžalovaná sa k činu nepriznala a skutok neoľutovala. Súd je priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Tr. zák. (spáchala skutok v ospravedlniteľnom citovom rozrušení). Súd chápe obavy, strach a žiaľ matky, ktorej zadržali dvoch synov a z toho vyplývajúce obavy o ich budúcnosť. Túto skutočnosť považuje súd za tak závažnú, že môže vyvolať silné citové rozrušenie. Je preukázané, že obžalovaná konala v príčinnej súvislosti s touto skutočnosťou a preto súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm a) Tr. zák. Súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchala viac trestných činov). Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods.2 Tr. zák. a spáchaní dvoch trestných činov (vydieranie a porušovanie domovej slobody) uložil úhrný trest odňatia slobody podľa ustanovenia s prísnejšou trestnou sadzbou, čo je konkrétnom prípade zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák.. Trestná sadzba podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. je od 4 do 10 rokov. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nedochádza k modifikácií trestnej sadzby. Súd však s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a pomery páchateľa považuje použitie uvedenej trestnej sadzby ustanovenej zákonom za neprimerane prísnu a na zabezpečenie spoločnosti

postačuje uložiť trest aj pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Súd predovšetkým prihliadol na motív konania, za ktorým treba vidieť obavu matky o synov. Prihliadol taktiež na zdravotný stav obžalovanej, keď ako vyplynulo v priebehu konania, býva pod liekmi a taktiež na jej zníženú úroveň intelektových schopností ako konštatoval znalec MUDr. Zelman. Hoci trest v uvedenej výmere umožňuje podmienečne odloženie trestu, súd je presvedčený, že podmienečný trest by v prípade obžalovanej vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nemal výchovný a prevenčný charakter. Súd dospel k záveru, že uložený trest je dostatočný, spravodlivý a v súlade so zásadami individuálnej a generálnej prevencie a spĺňa účel ustanovený zákonom. Keďže obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu súd ju zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).