Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-59-2019.pdf
PDF · 123.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-14Csp/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci žalobcu: T-Mobile Czech Republic a.s., so sídlom: Tomíčková 2144/1, 148 00 Praha - Chodov, Česká republika, IČO: 64949681, právne zastúpený: Mgr. Lenka Heřmánková, advokátka so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: Y. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec X. o zaplatenie 31.772 CZK s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.125,- CZK s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.125,- CZK od 22.02.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2019 žalobca žiadal, aby sú zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 31.772 CZK spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 31.772 CZK od 22.02.2017 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným na základe objednávky služieb podpísanej žalovaným Účastnícke zmluvy o poskytovaní služieb elektronických komunikácií (ďalej len „Účastnícke zmluvy“) č. 52089358, č. 52089397 a č. 52322934 ktorých neoddeliteľnou súčasťou bola kúpna zmluva a tiež Všeobecné podmienky spoločnosti T-Mobile Czech Republic a.s. (ďalej len „VPST“) a Cenník taríf a služieb (ďalej iba „Cenník“), s ktorými žalovaný vyslovil podpisom Účastníckych zmlúv výslovne súhlas. Na základe uzatvorených Účastníckych zmlúv žalobca poskytoval žalovanému verejne dostupné elektronické komunikačné služby, ako aj služby s nimi súvisiace, a tieto poskytnuté služby vždy žalovanému vyúčtoval v pravidelných vyúčtovaniach služieb, ktoré zasielal žalovanému zvoleným spôsobom a na žalovanému zvolenú adresu (adresa pre doručovanie). Žalovaný bol povinný za poskytnuté služby riadne platiť ceny podľa platného Cenníka. Žalobca ďalej na základe Účastníckych zmlúv poskytol žalovanému ku kúpe špecifikované koncové zariadenia a žalovaný sa zaviazal k úhrade kúpnej ceny formou splátok, a to podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou predmetných Účastníckych, resp. kúpnych zmlúv. Splatnosť jednotlivých mesačných splátok bola stanovená tak, že zodpovedajú dátumu splatnosti uvedenému v jednotlivých vyúčtovaniach elektronických komunikačných služieb. Žalovaný však svoje povinnosti porušil, keď prestal splátky za koncové zariadenia vyúčtované v jednotlivých vyúčtovaniach hradiť. Konkrétne sa jedná o Vyúčtovanie služieb č. 3263513516 zo dňa 06.11.2016 splatné dňa 24.11.2016. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť, keď prestal hradiť predpísané splátky za koncové zariadenia, zosplatnil žalobca v súlade s účastníckou, resp. kúpnou zmluvou, Vyúčtovaním č. 9317009961 zostávajúce splátky za uvedené zariadenia. Ku dňu podania žaloby tak žalovaný dlhuje žalobcovi za koncové zariadenia sumu
8 970,00 CZK, predstavujúce neuhradené a zosplatnené splátky. Žalovaný teda porušil svoje zmluvné povinnosti, keď prestal vystavené vyúčtovanie služieb riadne a včas hradiť, počnúc Vyúčtovaním služieb č. 4202093416 zo dňa 06.10.2016 splatné dňa 24.10.2016 sa tak dostal do omeškania a nasledujúce vystavené vyúčtovania, teda Vyúčtovanie služieb č. 3263513516 zo dňa 06.11.2016 splatné dňa 24.11.2016, Vyúčtovanie služieb č. 4181293616 zo dňa 06.12.2016 splatné dňa 24.12.2016, neuhradil. Žalobca pre úplnosť uvádza, že súčasťou Vyúčtovaní uvedených v tejto žalobe je tiež zmluvná pokuta, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná na základe Účastníckej zmluvy, čl. 8 VSPT a Cenníka (v časti "Doplnkové služby") za omeškanie s úhradou predtým vystaveného Vyúčtovania dlhšia ako 1 deň (vo výške 150,00 CZK) a za omeškanie dlhšie ako 21 dní (vo výške 1.000,00 CZK). Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90 dní, vyúčtoval žalobca v súlade s Účastníckou zmluvou a čl. 8.2 VPST žalovanému zmluvnú pokutu vo Vyúčtovaní č. 9317009960, a to vo výške súčtu mesačných paušálov zostávajúcich do konca dohodnutej doby trvania Účastníckej zmluvy, pričom tento súčet bol vypočítaný za obdobie od začiatku suspendácie (podľa čl. 7 VPST), počas ktorej vznikol nárok na zmluvnú pokutu, do konca dohodnutej doby trvania Účastníckej zmlúv. Ku dňu podania žaloby tak žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 31.772,00 CZK. Táto suma predstavuje cenu za služby elektronických komunikácii a súčet zostávajúcich splátok za koncové zariadenie. Žalobca tak od žalovaného požaduje uhradiť sumu vo výške 31.772,00 CZK s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,00 % podľa nariadenia ČR, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlžného vyúčtovania, t. j. od 22.02.2017 do zaplatenia a ďalej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
3. Žalovanému bola žaloba doručená v súlade s ustanovením § 116 CSP zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke, nakoľko po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného (lustrácie v príslušných registroch za účelom zistenia adresy, na ktorú mu je možné doručovať písomnosti; písomnosti sa nepodarilo doručiť ani cestou polície, ktorá od rodinných príslušníkov zistila, že títo už asi 5 rokov nie sú so žalovaným v kontakte, nevedia, kde by sa mohol zdržiavať) sa nepodarilo súdu doručiť mu žalobu do vlastných rúk, pričom žaloba sa považuje za doručenú dňom 25.09.2020.
4. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 10.05.2021, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, pretože náklady na cestovné a premeškaný čas by iba zbytočne zvýšili žalovanú čiastku. Žalobca žiadal súd, aby rozhodol bez jeho účasti na základe predložených dôkazov, resp. vyjadrení. Nedostavil sa žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené cez Oznámenie o doručovaní písomností, nepožiadal o odročenie pojednávania. Za danej situácie súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
5. Súd ako prvú otázku v konaní riešil otázku, či je vo veci daná právomoc slovenských súdov, nakoľko daný spor má povahu veci s cudzím prvkom, ktorým je žalobca, nakoľko tento nemá sídlo v Slovenskej republike, ale v Českej republike.
6. Nakoľko oba tieto štáty sú štátmi Európskej únie, tak oba zaväzujú primárne predpisy únijného práva, medzi ktoré patrí aj nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie č. 1215/2012). Toto nariadenie je priamo účinné v každom členskom štáte, bez potreby jeho ďalšej implementácie a má prednosť pred vnútroštátnou úpravou (v prípade SR ide o zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom),ktorá sa aplikuje len v prípade, v ktorých neprichádza do úvahy aplikácia predmetného nariadenia. V predmetnej veci pravidlo na určenie právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie daného sporu (ako sporu vzniknutého zo zmluvného vzťahu s cudzím prvkom) je v nariadení č. 1215/2012 obsiahnuté, preto sa zákon č. 97/1963 Zb. na určenie právomoci nepoužije. Rovnako sa nepoužije ani žiadna bilaterálna zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, pretože Nariadenie č. 1215/2012 má pred nimi prednosť (čl. 69 Nariadenia č. 1215/2012).
7. Podľa článku 17 Nariadenie č. 1215/2012, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky;
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
8. Podľa článku 18 ods. 1 a 2 Nariadenia č. 1215/2012, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
9. Podľa článku 19 Nariadenia č. 1215/2012, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto štátu.
10. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Nariadenia č. 1215/2012 súd dospel k záveru, že má právomoc vo veci konať, pretože žalovaný, ktorý v spore vystupuje ako spotrebiteľ (nakoľko zmluvu uzavieral na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania) má bydlisko na území Slovenskej republike, konkrétne v Skalitom. Žiadna zo strán pritom netvrdila, že by po vzniku sporu uzavrela dohodu podľa čl. 19 Nariadenia č. 1215/2012. Tento záver sa týka časti účastníckej zmluvy č. 52089397 a č. 52089358 uzavretej medzi stranami sporu, ktorých predmetom bol predaj a kúpa koncového zariadenia Huawei P9 lite - Bíly (čl. 17 písm. a) Nariadenia). Pokiaľ predmetom zvyšnej časti účastníckej zmluvy č. 52089397 a č. 52089358 a celej účastníckej zmluvy č. 52322934 bolo poskytovanie elektronických komunikácií a s tým súvisiacich služieb, tak právomoc tohto súdu vyplýva z čl. 4 Nariadenia č. 1215/2012, podľa ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
11. Po zistení, že právomoc súdu Slovenskej republiky je v spore daná, súd postupoval v konaní podľa slovenských procesných predpisov. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu úpravu, súd aplikoval právne predpisy Českej republiky, a to z nasledovných dôvodov:
12. V situácii, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Rím I/ (čl. 1 prvá veta tohto nariadenia; ďalej len Nariadenie Rím I).
13. Podľa čl. 6 Nariadenia Rím I označenom ako - spotrebiteľské zmluvy - (1) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. (2) Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. (3) Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. (4) Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:
a) zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu; atď.
14. V danom prípade sa žalobca zaviazal poskytovať elektronické komunikácie a s tým súvisiace služby na území Českej republiky, ktorá nie je krajinou obvyklého pobytu žalovaného, ktorou je Slovenská republika. Z tohto dôvodu sa odseky 1 a 2 čl. 16 nariadenia Rím I pre zmluvy uzavreté medzi žalobcom (ako podnikateľom) a žalovaným (ako spotrebiteľom) neuplatňujú. Vzhľadom na uvedené rozhodné právo určuje buď voľba práva (čl. 3 predmetného nariadenia) a ak voľba absentuje, použijú sa pravidlá uvedené v čl. 4 predmetného nariadenia.
15. V prejednávanej veci bolo vo Všeobecných podmienkach, a to v prvej a druhej vete ich záverečných ustanovení uvedené, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy sa riadia českým právnym poriadkom s vylúčením kolíznych noriem, pričom zmluva je uzavretá podľa Občanského zákonníku v platnom znení.
16. Či možno považovať citované zmluvné dojednanie za plnohodnotnú dohodu o voľbe práva je diskutabilné s ohľadom na to, že bolo umiestnené vo Všeobecných podmienkach, a na viac neprehľadne (len v rámci tzv. záverečných ustanovení). Riešenie tejto otázky však súd považuje za bezpredmetné s ohľadom na skutočnosť, že aj keby dohoda o voľbe českého práva bola neplatná, tak potom by bolo české právo rozhodným právom podľa pravidla uvedeného v čl. 4 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rím I, podľa ktorého pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb; atď. V tomto spore je pritom žalobca, pokiaľ ide účastnícke zmluvy č. 52089397 a č. 52089358 predajcom a poskytovateľom služieb a pri účastníckej zmluve č. 52322934 poskytovateľom služieb.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
18. Dňa 16.09.2016 žalobca uzatvoril so žalovaným účastnícke zmluvy č. 52089397 a 52089358, ktorými sa žalobca zaviazal žalovanému poskytovať základné a doplnkové služby elektronických komunikácií a súvisiace služby v rozsahu, v akom si ho dohodnú a žalovaný sa zaviazal za tieto služby platiť riadne a včas dohodnutú cenu. Trvanie účastníckych zmlúv bolo dohodnuté na dobu určitú v dĺžke 24 mesiacov s tým, že táto doba začína bežať dňom aktivácie dohodnutých služieb. K aktivácii služieb došlo v deň uzatvorenia zmlúv, čo potvrdzuje jednak čl. 4 odsek 4.1 Všeobecných podmienok (tvoriacich podľa textu oboch zmlúv ich neoddeliteľnú súčasť), v ktorom je uvedené, že ceny za poskytnuté služby operátor začne účtovať dňom aktivácie služieb a z vyúčtovania služieb na č. l. 8 spisu vyplýva, že tieto boli účtované od 16.09.2016. Doba viazanosti sa teda vzťahovala na obdobie od 16.09.2016 do 16.09.2018.
19. Dňa 10.11.2016 žalobca uzatvoril so žalovaným účastnícku zmluvu č. 52322934, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytovať základné a doplnkové služby elektronických komunikácií a súvisiace služby v rozsahu, v akom si ho dohodnú a žalovaný sa zaviazal za tieto služby platiť riadne a včas dohodnutú cenu. Trvanie účastníckej zmluvy bolo dohodnuté na dobu určitú v dĺžke 24 mesiacov s tým, že táto doba začína bežať dňom aktivácie dohodnutých služieb.
20. V prípade zmluvy č. 52089397 dohodnuté služby predstavovali služby označené ako Data Roaming Limit 1198,35 Kč, tarifa - S nami na cestách. Predmetom zmluvy bola aj kúpna zmluva, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému predať koncové zariadenie, a to Huawei P9 lite - biely, kde celková cena zariadenia bola 7.499 Kč, pričom sa strany sporu dohodli na úhrade kúpnej ceny formou pravidelných mesačných splátok, a to tak, že žalovaný zaplatí akontáciu 2071,- Kč (prvú splátku kúpnej ceny) a zvyšok zaplatí v 23 mesačných splátkach vo výške 210,- Kč, ktorých splatnosť sa riadi dátumom splatnosti jednotlivých vyúčtovaní. Neuhradením príslušnej splátky v lehote splatnosti sa stávajú splatnými všetky doposiaľ neuhradené splátky.
21. V prípade zmluvy č. 52089358 dohodnuté služby predstavovali služby označené ako Data Roaming Limit 1198,35 Kč, tarifa - S nami na cestách. Predmetom zmluvy bola aj kúpna zmluva, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému predať koncové zariadenie, a to Huawei P9 lite - biely, kde celková cena zariadenia bola 7.499 Kč, pričom sa strany sporu dohodli na úhrade kúpnej ceny formou pravidelných mesačných
splátok, a to tak, že žalovaný zaplatí akontáciu 2761,- Kč (prvú splátku kúpnej ceny) a zvyšok zaplatí v 23 mesačných splátkach vo výške 180,- Kč, ktorých splatnosť sa riadi dátumom splatnosti jednotlivých vyúčtovaní. Neuhradením príslušnej splátky v lehote splatnosti sa stávajú splatnými všetky doposiaľ neuhradené splátky.
22. V prípade zmluvy č. 52322934 dohodnuté služby predstavovali služby označené ako Data Roaming Limit 1198,35 Kč, tarifa - S nami bez hraníc+.
23. Vo všetkých troch zmluvách bolo dohodnuté, že záujemca a operátor si pre prípad porušenia povinnosti záujemcu riadne a včas platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby dojednávajú zmluvné pokuty. V prípade, že bude záujemca v omeškaní s úhradou vyúčtovania za poskytnuté služby jeden deň, je operátor oprávnený vyúčtovať záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 150 Kč. V prípade, že bude záujemca v omeškaní s úhradou vyúčtovania za poskytnuté služby 21 dní, je operátor oprávnený vyúčtovať záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 1000 Kč. Ak nezaplatí záujemca riadne a včas tri po sebe idúce vyúčtovania alebo ak bude záujemca v omeškaní s úhradou akéhokoľvek svojho peňažného dlhu voči operátorovi dlhšie ako 90 dní, je záujemca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20% súčtu mesačných paušálov zostávajúcich do konca dohodnutej doby trvania zmluvy. Tento súčet sa spočíta za obdobie od začiatku suspendácie (t.j. od začiatku prerušenia či obmedzenia poskytovania služieb podľa čl. 3.4 Všeobecných podmienok), počas ktorej vznikol nárok na zmluvnú pokutu, do konca dohodnutej doby trvania zmluvy. Rozhodujúca je základná cenníková cena s DPH mesačného paušálu, ktorý podľa zmluvy záujemca užíva.
24. Žalobca vystavil žalovanému nasledovné vyúčtovania služieb/faktúry:
- vyúčtovanie služieb č. 4202093416 zo dňa 06.10.2016, dátum splatnosti 24.10.2016, znejúce na sumu 1.332,00 Kč, ktorou žalovanému účtoval mesačné poplatky za paušál za dve čísla v celkovej sume 1331,99 Kč a halierové vyrovnanie 0,01 Kč,
- vyúčtovanie služieb č. 3263513516 zo dňa 06.11.2016, dátum splatnosti 24.11.2016, znejúce na sumu 2.518 Kč, ktorou žalovanému účtoval mesačné poplatky za paušál za dve čísla v celkovej sume 1.651,24 Kč bez DPH, písomná upomienka k dlžnej čiastke 107,44 Kč, splátky za 2 zariadenia spolu 390 Kč (jedno zariadenie predstavuje splátku 210 Kč a druhé splátku 180 Kč), teda za služby vrátane DPH 2128 Kč a splátky zariadení 390 Kč,
- vyúčtovanie služieb č. 4181293616 zo dňa 06.12.2016, dátum splatnosti 24.12.2016, znejúce na sumu 3.695 Kč, ktorou žalovanému účtoval mesačné poplatky za paušál za tri čísla v celkovej sume 1.954,20 Kč bez DPH, 2. písomná upomienka k dlžnej čiastke 148,76 Kč, zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou 1150 Kč, teda za služby vrátane DPH 2.102,96 Kč, za zmluvné pokuty celkom 1.150 Kč a halierové vyrovnanie 0,42 Kč,
- vyúčtovanie splátok za zariadenia č. 9317009961 zo dňa 07.02.2017, dátum splatnosti 21.02.2017, znejúce na sumu 8.580 Kč, ktorá suma pozostáva z čiastky 3960 Kč (22 splátok x 180 Kč) a čiastky 4620 Kč (22 splátok x 210 Kč),
- vyúčtovanie zmluvnej pokuty č. 9317009960 zo dňa 07.02.2017, dátum splatnosti 21.02.2017, znejúce na sumu 15.647 Kč, a to za zmluvu č. 52089358 za obdobie 28.11.2016 do 19.09.2018 v sume 4315,68 Kč, za zmluvu č. 52089397 za obdobie 28.11.2016 do 19.09.2018 v sume 4315,68 Kč a za zmluvu č. 52322934 za obdobie od 28.11.2016 do 10.11.2018 v sume 7.015,30 Kč. Halierové vyrovnanie predstavuje 0,34 Kč.
25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 127/2005 Sb. o elektronických komunikácích v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv (ďalej len zákon č. 127/2005 Sb.), tento zákon upravuje na základě práva Evropské unie1) podmínky podnikání a výkon státní správy, včetně regulace trhu, v oblasti elektronických komunikací.
26. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 127/2005 Sb., účastník, který je koncovým uživatelem, popřípadě uživatel veřejně dostupné služby elektronických komunikací, je povinen uhradit za poskytnutou službu cenu ve výšiplatné v době poskytnutí této služby.
27. Podľa § 2079 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, kupní smlouvou se prodávající zavazuje, že kupujícímu odevzdá věc, která je předmětem koupě, a umožní mu nabýt vlastnické právo k ní, a kupující se zavazuje, že věc převezme a zaplatí prodávajícímu kupní cenu.
28. Podľa § 1931 Občanského zákonníka, bylo-li ujednáno plnění ve splátkách a nesplnil-li dlužník některou splátku, má věřitel právo na vyrovnání celé pohledávky, pokud si to strany ujednaly. Toto právo může věřitel uplatnit nejpozději do splatnosti nejblíže příští splátky.
29. Podľa § 1970 Občanského zákoníku, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
30. Podľa § 2 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku a veřejnýchrejstříků právnických a fyzických osob, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
31. V danom prípade mal súd za preukázané, že uzavretými účastníckymi zmluvami sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval žalobca. Rovnako bolo preukázané, že sa žalovaný kúpnymi zmluvami, ktoré uzavrel spolu s účastníckymi zmluvami, zaviazal za poskytnuté koncové zariadenie zaplatiť kúpnu cenu, pričom akontáciu zaplatil pri prevzatí zariadení a zvyšok kúpnych cien sa zaviazal zaplatiť v 23 mesačných splátkach po 210 Kč a po 180 Kč. Keďže žalovaný neuhradil ani splátku zariadení podľa splátkového kalendára vyúčtovanú na faktúre č. 3263513516, žalobca v súlade so zmluvnou dohodou zosplatnil zvyšné splátky podľa splátkového kalendára. Žalovaný nezaplatil ani za poskytnuté služby. Uvedené tvrdenie žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu za poskytnuté služby (vyúčtované faktúrami č. 4202093416, č. 3263513516 a č. 4181293616 v celkovej sume 7545 Kč) a splátok zariadení vo výške 8.580 Kč (faktúra č. 9317009961), teda spolu v sume 16.125 Kč.
32. Žalovaný tým, že nezaplatil vyúčtovania služieb, resp. vyúčtovania splátok za zariadenie do dňa splatnosti, sa dostal nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých vyúčtovaní do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle § 1970 Občianskeho zákonníka, preto súd postupom podľa uvedeného ustanovenia v spojení s nariadením vlády ČR č. 351/2013 Sb. priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 16.125 Kč od 22.02.2017 (deň nasledujúci po splatnosti vyúčtovania splátok za zariadenie, ako aj splatnosti faktúr uvedených v bode 24 odôvodnenia tohto rozsudku) do zaplatenia.
33. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou ďalej domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej sume 15.647 Kč, podľa vyúčtovania č. 9317009960 vystaveného dňa 07.02.2017 a splatného dňa 21.02.2017 vrátane 8% úroku z omeškania ročne z tejto sumy od 22.02.2017 do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú, zamietol.
34. Dojednanie o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v celom rozsahu, keď aplikoval ust. § 580 Občanského zákonníka, na ktorú neplatnosť súd prihliadol aj bez návrhu (§ 588 Občanského zákonníka).
35. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel je potrebné použiť ďalších vodidiel, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná, pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. V úvahu je treba taktiež vziať výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenie povinnosti i výšku zabezpečenej čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť na neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.
36. V danej veci súd dospel k záveru, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty výrazne prevyšuje výšku prípadne vzniknutej skutočnej škody a predstavuje neprimeraný majetkový prospech dodávateľa služieb na úkor príjemcu týchto služieb.
37. Žalovaný sa voči žalobcovi zaviazal, že s ním bude v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov. Túto povinnosť si nesplnil, keď nezaplatil ani prvé vyúčtovanie služieb, po cca 2 mesiacoch došlo k suspendácii a zároveň mu ostali mobilné telefóny, ktorých cenu mal splácať v splátkach. Nesplatením týchto splátok žalobcovi škoda vzniknúť nemohla, pretože mal právo si tieto nezaplatené splátky voči žalovanému uplatniť, čo aj touto žalobou urobil, a to vrátane zákonného úroku z omeškania. Takisto si touto žalobou uplatnil aj nezaplatené služby. Žalobca síce poskytol žalovanému zľavu na mobilné telefóny (na každý v sume 598 Kč), súd je však toho názoru, že ide kúpu mobilného telefónu za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie, podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnými cenami a akciovými cenami, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale je výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je pritom neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný napr. zmluvnou pokutou, ktorá podstatne prevyšuje sumu poskytnutej zľavy.
38. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný nezískal žiadne také benefity, ktoré by boli primerané tomu, že žalobca by si mohol uplatňovať voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 20% súčtu mesačných paušálov do konca dohodnutej doby trvania zmluvy. Takto dojednaná pokuta znamená, že poskytovateľ služieb dostane 20% z ceny dohodnutých služieb mesačne bez toho, že by v danom mesiaci čokoľvek žalovanému poskytol. Takto vysoko určená zmluvná pokuta slúži len na tvorbu zisku žalobcu a nie na náhradu nejakých škôd. Škoda by žalobcovi vznikla, ak by si žalovaný ponechal nezaplatené mobilné zariadenie, resp. ak by mu nevznikol nárok na zaplatenie neuhradených služieb, resp., ak by žalobca žalovanému poskytol také benefity, ktoré by sa aspoň približovali výške zmluvnej pokuty. V tomto prípade tomu tak nebolo.
39. Podľa názoru súdu nie je zmluvná pokuta v žalobnom návrhu ani skutkovo riadne odôvodnená. V žalobe je uvedený len všeobecný vzorec na jej výpočet bez uvedenia konkrétneho súčtu mesačných paušálov ostávajúcich do konca dohodnutej doby trvania účastníckej zmluvy, takže nie je možné verifikovať jej výšku, resp. správnosť výpočtu jej výšky. Len z faktúry, ktorou bola uplatnená zmluvná pokuta vyplýva obdobie, za ktoré bola uplatnená. Základom má byť cenníková cena s DPH mesačného paušálu, cenník však k žalobe priložený nebol a z faktúr, ktoré boli doložené žalobcom, vyplývajú rôzne sumy mesačného paušálu.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže zmluvnú pokutu považuje súd za rozpornú s dobrými mravmi a zároveň nie je ani v žalobe riadne skutkovo vymedzená, súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že uvedený nedostatok súd predniesol na ostatnom pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia, ale nakoľko žalobca súhlasil, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti a pojednávania sa zúčastniť nemienil, sám si ubral možnosť na túto okolnosť akýmkoľvek spôsobom reagovať. Táto okolnosť potom musí ísť na jeho vrub.
41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy16.125 Kč, v ktorej sume súd jeho žalobe vyhovel a neúspešný bol čo do sumy 15.657 Kč, v ktorej sume súd žalobu zamietol. Percentuálne bol žalobca úspešný v rozsahu 50,75 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 49,25 %. Žalobca bol v konaní percentuálne úspešnejší ako žalovaný. Čistý úspech žalobcu bol v rozsahu 1,5 % (50,75 % mínus 49,25 %). Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že každá zo strán sporu mala úspech len čiastočný, preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.