Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-871-2018.pdf
PDF · 107.91 KB
Case nature
Subarea
42Ek/871/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I.. T.I. X., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. V. X/X, XXX XX Y., právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Círová, advokát so sídlom Na Rybníčku 332, 250 87 Mochov, Česká republika proti povinnému: J.. Z. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Š. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpeného: JUDr. Radim Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o vymoženie 663,88 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov pod sp. zn. 274EX 362/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 62,76 Eur.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným prostredníctvom súdneho exekútora dňa 29.05.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 663,88 Eur na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.10.2008, sp. zn. 2C/294/2007, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.12.2008 a uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 27.02.2009, sp. zn. 5Co/24/2009, ktorý sa stal vykonateľným dňa 19.04.2009.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.07.2019, č. 6118284139, ECLI:SK:OSBB:2019:6118284139.1, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Richarda Gibartiho, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 274EX 362/19.
3. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené povinnému dňa 29.07.2019) podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.08.2019 a ktorý podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku má odkladný účinok. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 23.08.2019.
4. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom podaní označenom ako ,,Návrh na zastavenie exekúcie“ a ,,Doplnený návrh na zastavenie exekúcie“ uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané bez toho, aby boli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, tak ako to predpokladá Exekučný poriadok, pričom zároveň namieta absenciu podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný ďalej uvádza, že poisťovňa nesprávne
a nezákonne postupovala pri realizácii plnenia, čo považoval za vysoko formalistické a nezákonné, zapríčiňujúce nárast príslušenstva. Poisťovňa Kooperativa a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava svojim listom zo dňa 10.03.2010 označeným ako ,,Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie - likvidačná správa“, ktorý bol zaslaný oprávnenému aj povinnému oznámila, že poskytuje plnenie stanovené podľa rozsudku Krajského súdu Prešov, sp.zn. 29C/294/2007 - 70 + trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa a trovy odvolacieho konania, ktoré je presne špecifikované v samotnom vyjadrení na celkovú sumu 15.347, 89 Eur, kde po odpočítaní spoluúčasti 10% max 663,88 Eur poskytne plnenie na účet oprávneného, celkom v sume 14.684,01 Eur. Povinný namieta, že o tom, kedy bolo poskytnuté plnenie poisťovňou oprávnenému vo vyššie uvedenej sume, poisťovňa okrem plnenia povinnému nepodala žiadnu písomnú správu a iba oprávnený po poskytnutí plnenia povinnému telefonicky oznámil, že poisťovňa mu plnila, že s výškou plnenia súhlasí a taktiež súhlasí s plnením poisťovne podľa jej vyjadrenia- likvidačnej správy zo dňa 10.03.2010. Povinný má za to, že oprávnený sa dohodol s poisťovňou aj na odpočítaní 10% spoluúčasti v sume 663,88 a že medzi oprávneným a poisťovňou došlo k dohode a v tejto časti od poisťovne nepožaduje plnenie. Podľa tvrdení povinného oprávnený od prijatia plnenia poisťovne až do podania návrhu na vykonanie exekúcie neprejavil a neuskutočnil žiadny relevantný právny úkon, ktorým by vyjadril svoj nesúhlas s poskytnutou výškou celkového plnenia zo strany poisťovne. Povinný má za to, že došlo k úkonu vzdania sa práva v zmysle ust. §574 ods.1 Občianskeho zákonníka, o čom podľa jeho názoru svedčí aj poisťovňou zaslaná likvidačná správa zaslaná oprávnenému aj povinnému, ktorú obaja účastníci konania prijali a to tým, že výšku plnenia až do podania návrhu na výkon exekúcie v ničom nenamietali. Povinný na záver uviedol, že navrhuje aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť povinnému náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100%.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že oprávnený riadne a včas pred uplynutím premlčacej doby podal návrh na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu a povinný dobrovoľne nesplnil v plnej výške svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu a ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že jeho povinnosť zanikla. Oprávnený uvádza, že je nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Prešov so sp.zn 29C 294/2007 bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému škodu, ktorú mu spôsobil ako advokát pri poskytovaní právnych služieb svojím porušením povinností advokáta a je irelevantné ako prebiehala komunikácia medzi Poisťovňou Kooperativa a.s. a povinným. Podľa tvrdení oprávneného, oprávnený po tom čo mu bola určitá čiastka poisťovňou zaplatená oznámil povinnému jej výšku, aby mohol povinný sám v zvyšnej časti splniť svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu. Podľa tvrdení oprávneného, oprávnený nikdy neuviedol, že sa zvyšnej časti plnenia vzdáva. Oprávnený má za to, že neexistujú žiadne iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a nenastala žiadna zo skutočností, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie. Na záver oprávnený uviedol, že žiada aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Vyšší súdny úradník Uznesením zo dňa 18.02.2020 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému nepriznal náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení predmetného uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Vyšší súdny úradník v predmetnom uznesení uviedol, že exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť. Zároveň skonštatoval, že podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - Rozsudok krajského súdu Prešov zo dňa 27.02.2009, vykonateľný dňom 19.04.2009 a všetky náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie boli splnené. V odôvodnení predmetného Uznesenia zo dňa 18.02.2020 ďalej uviedol, že z lustrácie zo dňa 14.02.2020 súd zistil, že Mgr. Zuzana Círová nie je vedená Slovenskou advokátskou komorou v zozname eurodvokátov a poukázal na skutočnosť, že právne služby na území Slovenskej
republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby špecifikované zákonom o advokácii za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Z obsahu súdneho spisu a predložených dokumentov vyšší súdny úradník pri preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku zamietol.
8. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že napadnuté uznesenie je možno považovať za predčasné, neúplné a nezákonné pre nedostatok dôvodov, neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Povinný ďalej v sťažnosti uviedol, že exekučný súd vo svojom uznesení o návrhu o zastavení exekúcie nijakým spôsobom neskúmal a ani riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, či ku dňu začatia exekúcie a exekučného konania, t. j. k momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie boli splnené podmienky na jej začatie, resp. neboli splnené a či po vzniku vymáhaného nároku došlo k takým skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Povinný ďalej pokračoval v sťažnosti citáciou §§ 822, 823, 825 i 574 Občianskeho zákonníka ako aj § 27 zákona č. 455/1991 Zb. o advokácii, pričom povinný ako dlhoročný advokát bol na základe hromadnej poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu uzavretej medzi Slovenskou advokátskou komorou a poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group Bratislava, ktorá vystupovala v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C294/2007, v ktorom KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. i napriek vykonateľnosti rozsudku odmietala plnenie poškodenému oprávnenému po dobu skoro dvoch rokov, v dôsledku čoho takýmto nesprávnym a nezákonným postupom zapríčinila navýšenie výšky súdom priznaného príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania. Na nezákonnosť postupu a jeho plnenie v zmysle exekučného titulu bol poisťovateľ opakovane vyzývaný, pričom povinný poukázal na skutočnosti pri plnení škodovej udalosti vrátane konkludentného správania sa oprávneného o vzdaní sa nároku. Povinný ďalej uviedol, že vo všeobecnosti je potrebné poukázať, že pri posúdení uplatnenia nároku oprávneného aj na osobitosti prípadu, že správanie oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnenému z titulu náhrady mzdy v dôsledku neplatného skončenia súdneho sporu o jeho odvolaní z funkcie riaditeľa gymnázia vznikla škoda 160.377,- Sk (5.323,54 eur) a iba v dôsledku nesprávneho postupu a konania poisťovateľa (odmietanie uhradiť náhradu škody z dôvodu neoprávnene vznesenej námietky premlčania a nepodania riadneho dovolania proti rozsudku), odmietania plnenia podľa exekučného titulu, došlo v prospech poškodeného k navýšeniu plnenia o príslušenstvo pohľadávky na 234.981 Sk (7.799,94 eur), ktoré je prakticky navýšenie o 2/3 z istiny. Povinný taktiež apeluje a poukazuje na neadekvátny postoj a postup oprávneného a to preto, že jemu samotnému sú známe všetky okolnosti a skutočnosti súvisiace so súdnym sporom škody a je na samom oprávnenom, aby po zvážení týchto okolností v dôsledku zachovania dobrých mravov zvážil, aby svoj návrh na začatie exekúcie vzal späť.
9. K uvedenej sťažnosti podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje vyjadrenie. Oprávnený uviedol, že poukazuje hlavne na svoje vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, pričom po prečítaní sťažnosti oprávnený dospel k záveru, že sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutkové tvrdenia a právne závery. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením povinného, že došlo k vzdaniu sa práva a tým k zániku pohľadávky, nakoľko takýto úkon vyžaduje jednak písomnú formu a jednak že k uvedenému malo dôjsť jednostranným naviac konkludentným správaním oprávneného. Oprávnený ďalej uviedol, že priložená emailová komunikácia medzi oprávneným a pracovníčkou poisťovne Máriou Kováčovou nemôže ani po formálnej a ani obsahovej predstavovať úkon o vzdaní sa práva. Oprávnený odmieta tvrdenia, že v danej veci koná vo rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený má za to, že súd nerozhodol správne v časti náhrady trov exekúcie a žiada aby bola oprávnenému priznaná náhrada trov za právne zastúpenie v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
10. Súd uznesením zo dňa 21.07.2020 zrušil Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.02.2020 a uviedol, že sťažnosť povinného je dôvodná. Súd uviedol, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je základnou súčasťou práva každého na spravodlivý súdny proces a preto pri každom rozhodnutí týkajúcej sa merita vec, musí tomuto princípu súd urobiť zadosť. Pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie, príp. ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. ktoré neodôvodňujú zastavenie exekúcie. Takýto postup z rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nevyplýva, keď v rámci odôvodnenia sa obmedzil len na konštatovanie zákonných ustanovení Exekučného poriadku, všeobecné teoretické úvahy týkajúce sa určitých aspektov exekučného konania a všeobecný záver na skutočnosť, že povinný nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť
niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k stanovuje ako spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie. Súd uviedol, že v odôvodnení tak chýba akékoľvek konkrétne právne i skutkové zdôvodnenie záveru vyššieho súdneho úradníka.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
16. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.
17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
19. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
20. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
21. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
23. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
24.Súd opätovne preskúmal návrh na zastavenie exekúcie a k námietkam povinného, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané bez toho, aby boli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, tak ako to predpokladá Exekučný poriadok súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 08.10.2008, sp. zn. 2C/294/2007, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.12.2008 a uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 27.02.2009, sp. zn. 5Co/24/2009, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 19.04.2009, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 5 323,54 Eur s prísl., ktorá zo strany povinného nebola v celkovej výške splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 663,88 Eur. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. 25.V danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok, pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. 26. Súd opätovne uvádza, že formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 27. K tvrdeniam povinného, že poisťovňa nesprávne a nezákonne postupovala pri realizácií plnenia, ďalším tvrdeniam povinného týkajúcich sa plnenia poisťovne oprávnenému a k jeho tvrdeniam, že oprávnený sa dohodol s poisťovňou aj na odpočítaní 10% spoluúčasti v sume 663,88 a že medzi oprávneným a poisťovňou došlo k dohode a v tejto časti od poisťovne nepožaduje plnenie a má za to, že došlo k úkonu vzdania sa práva, o čom podľa jeho názoru svedčí aj poisťovňou zaslaná likvididačná správa súd uvádza, že podľa § 574 ods. 1 OZ, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. V nadväznosti na uvedené, súd uvádza, že k vzdaniu sa subjektívneho práva (vzdania sa nároku) môže dôjsť iba na základe dohody, jednostranné vzdanie sa práva takéto právne účinky nemá. Dlh možno teda odpustiť len na základe dohody (dvojstrannej zmluvy) medzi veriteľom a dlžníkom, ktorou sa veriteľ so súhlasom dlžníka vzdáva svojho práva a pre platnosť ktorej zákon vyžaduje písomnú formu. Právnym následkom dohody o vzdaní sa práva je zánik dlhu, resp. jeho časti. Aby dohoda o vzdaní sa práva mala zamýšľané právne následky, ktorými je zánik veriteľovej pohľadávky, príp. právneho pomeru medzi dlžníkom a veriteľom, musí byť splnený základný predpoklad platnosti dohody o vzdaní sa práva, a to že dohoda, ktorou sa veriteľ vzdáva svojho práva, musí byť písomná.
28. Skutočnosť, že poisťovňou zaslaná likvidačná správa oprávnenému aj povinnému, ktorú obaja účastníci konania prijali a to tým, že výšku plnenia až do podania návrhu na vykonanie exekúcie v ničom nenamietali neznamená, že došlo k vzdaniu sa práva. Súd preskúmaním všetkých dôkazov priložených k predmetnému spisu má za preukázané že nebola dodržaná písomná forma dohody o vzdaní sa práva,
čoho následkom je, že takáto dohoda nevznikla a nespôsobila žiadne právne účinky, ktorých sa povinný dovoláva.
29.K ďalším tvrdeniam povinného, že vo všeobecnosti je potrebné poukázať, že pri posúdení uplatnenia nároku oprávneného aj na osobitosti prípadu, že správanie oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi súd na záver uvádza, že dobré mravy sú všeobecne platné pravidlá morálky, pri ktorých je daný záujem ich rešpektovať. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré sú v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti tvoriaci kódex morálnych pravidiel. Dobré mravy možno chápať ako súbor určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jedinca tak k vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom, ako aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). „Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku” (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Dobré mravy zároveň predstavujú korektív doplňujúci súkromnoprávnu reguláciu umožňujúci súdu hľadať spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu v prípadoch, ak aplikácia právnych noriem môže viesť k zjavne nespravodlivému riešeniu.
30. Dobré mravy zároveň predstavujú aj kritéria hodnotenia ľudského správania čo sa prejavuje aj v ustanovení § 3 OZ, podľa ktorého výkon (subjektívnych) práv ale aj povinností nesmie byť v rozpore dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným názorom väčšiny spoločnosti, inak výkon práv a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi nemá právne účinky (účinky predpokladané právnym poriadkom) a nepožíva právnu ochranu. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má výkon práv byť, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Právny úkon resp. výkon práva sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti) vyjadrujúcu podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Príkladom výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi môže byť uplatňovanie neprimeraných úrokov alebo zmluvnej pokuty alebo zákaz sankčnej náhrady škody.
32.Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
33.Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
34.Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
35.Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
36.Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)
37.Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
38.Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
39.Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
40.Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný nepreukázal odôvodnenosť svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho nemal v konaní žiadny úspech, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok právneho zástupcu oprávneného na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať za preukázateľné, účelne vynaložené a odôvodnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 62,76 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.