Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Nt-22-2024.pdf
PDF · 72.14 KB
Case nature
Area
Subarea
39Nt/22/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, vo veci návrhu Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok na ukončenie ochranného liečenia u odsúdeného C. W., dňa 19. apríla 2024 v Pezinku, ex cathedra, takto
rozhodol:
Podľa § 448 ods. 2 Trestného poriadku s použitím § 74 ods. 2 Trestného zákona, sa o odsúdeného: C. W., N.. XX. P. XXXX M. F. B., C. A. M. V., t. č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta č. 63, Pezinok;
ukončuje výkon ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia
uloženého odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/40/2019 zo dňa 9. októbra 2019.
odôvodnenie:
Dňa 23. februára 2023 doručila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela so sídlom Malacká cesta č. 63, Pezinok (ďalej len „PNPP Pezinok“) tunajšiemu súdu podanie označené ako „Návrh na ukončenie ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia z dôvodu nemožnosti plnenia účelu“, ktorý súd z hľadiska jeho obsahu vyhodnotil ako návrh zdravotníckeho zariadenia na ukončenie ochranného liečenia v zmysle § 448 ods. 2 Trestného poriadku.
Súd preskúmal podaný návrh a k nemu pripojené listinné dôkazy, pričom zistil nasledovné:
Z návrhu PNPP Pezinok, podpísaného riaditeľom PNPP Pezinok i primárom Kliniky drogových závislostí PNPP Pezinok súd zistil, že v odôvodnení svojho návrhu PNPP Pezinok uviedla nasledovné: „Horemenovaný pacient C. W. nastúpil do našej nemocnice za účelom absolvovania ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia dňa 01.03.2024, ktoré mu bolo uložené na základe rozhodnutia OS Bratislava I zo dňa 09.10.2019. sp. zn. 3T/40/2019 v spojení s rozhodnutím KS Bratislava zo dňa 14.1.2020, sp. zn. 3To/92/2019. Priebeh hospitalizácie pacienta na Klinike drogových závislosti bol problematický, pacient neprejavuje absolútne žiadny záujem o terapeutické aktivity a o liečbu závislosti ako takú. Postoj k diagnostikovanému ochoreniu je odmietavý, niekedy otvorene deklaruje, že po prepustení bude užívať psychoaktívne látky, tvrdí. že táto liečba pre neho nemá žiadny zmysel. Vzhľadom na jeho pretrvávajúci postoj nemôže liečba naplniť svoj účel. Pacient sa oboznámil s možnosťami doliečovania. Avšak nejaví o ne záujem. Dovoľujeme si preto navrhnúť, aby súd vyhovel našej žiadosti a ukončil ústavnú ochrannú protitoxikomanickú liečbu z dôvodu nemožnosti plnenia účelu.“.
Zo znaleckého posudku č. 34/2019 vypracovaného dňa 8. júla 2019 MUDr. Luciou Žlnayovou, PhD., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, súd zistil, že znalkyňa u obv. C. W. (ďalej tiež len „odsúdený“) zistila polymorfnú toxikomániu s dominujúcou závislosťou od
opiátov a stimulancií, ako aj poruchu osobnosti s impulzívnymi, nezdržanlivými a asociálnymi rysmi so známkami toxikomanickej depravácie. Znalkyňa tiež uviedla, že u obvineného sú splnené podmienky pre nariadenie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou počas výkonu trestu a pokračovaním ambulantnou formou po ukončení trestu.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/40/2019 zo dňa 9. októbra 2019 súd zistil, že týmto rozsudkom bol obžalovaný C. W. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. a bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/92/2019 zo dňa 14. januára 2020 súd zistil, že odvolací súd o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/40/2019 zo dňa 09.10.2019 rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. W. zamietol.
Dňa 5. mája 2021 vyšší súdny úradník Okresného súdu Bratislava I nariadil odsúdenému výkon ústavného ochranného protitoxikomanického liečenia v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela.
Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona, ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.
Podľa § 10 ods. 13 Trestného poriadku, odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Odsúdeným sa podľa druhej hlavy štvrtej časti tohto zákona rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.
Podľa § 291 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Podľa § 301 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Na konanie neverejného zasadnutia sa primerane použije § 248 ods. 2.
Podľa § 303 Trestného poriadku, samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva; to neplatí, ak ide o konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu.
Podľa § 448 ods. 2 Trestného poriadku, o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených o prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo o jeho ukončení, rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu.
Logickým a systematickým výkladom citovaných ustanovení Trestného zákona i Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výkon prebiehajúceho ochranného liečenia možno v zmysle § 74 ods. 2 veta druhá Trestného zákona ukončiť, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. Záver o tom, že účel ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním dosiahnuť nemožno, je záverom výsostne odborným a môže ho vysloviť lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom páchateľ ochranné liečenie vykonáva.
Pokiaľ zdravotnícke zariadenie podá návrh na ukončenie ochranného liečenia, je povinnosťou súdu v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, rozhodnúť o takomto návrhu najneskôr v lehote desiatich pracovných dní od jeho doručenia. Krátkosť lehoty, v ktorej je súd o takomto povinný rozhodnúť, pritom súdu v zásade nedáva možnosť preskúmavať správnosť lekárskeho odborného
záveru o nemožnosti dosiahnutia účelu ochranného liečenia. Preto pokiaľ z odôvodnenia samotného návrhu vyplýva, že sa nejedná o celkom zjavne arbitrárny odborný záver, ale o odborný záver dostatočne odôvodnený (napr. dĺžkou trvania výkonu ochranného liečenia, doterajšími liečebnými výsledkami, postojom páchateľa k liečbe samotnej a pod.), je súd povinný prezumovať správnosť takéhoto odborného záveru.
Výkon ochranných opatrení je z hľadiska systematiky upravený v druhej hlave štvrtej časti Trestného poriadku. Pokiaľ zákonodarca výslovne neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhoduje súd na verejnom zasadnutí, je zrejmé, že o prepustení z ochranného liečenia a o jeho ukončení rozhoduje buď senát uznesením na neverejnom zasadnutí, alebo samosudca uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), pretože samosudca v konaní podľa druhej hlavy štvrtej časti Trestného poriadku neverejné zasadnutie nevykonáva. V oboch prípadoch je proti uzneseniu súdu prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.
Súd dospel k záveru, že návrh zdravotníckeho zariadenia na ukončenie ochranného liečenia je dôvodný, nakoľko doterajší priebeh výkonu ochranného liečenia u odsúdeného preukázal to, že účel ochranného liečenia nemožno dosiahnuť a preto postupom podľa § 448 ods. 2 Trestného poriadku podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
To súd rationis decidendi, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Sťažnosť treba podať písomne na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o nej bude Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť podaná prokurátorom má odkladný účinok.