Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-54-2021.pdf
PDF · 99.79 KB
Case nature
Subarea
6Co/54/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XX, XXX XX E., obaja zastúpení spoločnosťou: JUDr. Roman Hojer, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 708 953 proti žalovaným: 1/ V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX L., 2/ O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/13/2021-20 zo dňa 01. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 17C/13/2021-20 zo dňa 01. marca 2021 mení tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhali, aby súd uložil žalovaným zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu žalobcom alebo by mohlo porušiť ich práva a oprávnené záujmy, ako aj uloženia povinnosti nevstupovať do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde bývajú, zdržiavajú sa alebo ktoré pravidelne navštevujú žalobcovia, ani sa k takému miestu nepriblížiť na vzdialenosť najmenej 20 metrov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odmieta.
II. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti, v ktorej súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu žalovaným približovať sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. č. k. 17C/13/2021-20 zo dňa 01. marca 2021, potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.). Zároveň konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), f), h), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že žalobcovia osvedčili, že medzi nimi a žalovanou v rade 2/ existuje vzťah založený Kúpnou zmluvou č. 4620/13 zo dňa 23.07.2013. Podľa verejne prístupných údajov dostupných na webovej stránke katastra nehnuteľností súd zistil, že aktuálnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností je žalovaná v rade 2/. Súd však nemal osvedčené tvrdenie žalobcov, že žalovaná v rade 2/ pri podpise kúpnej zmluvy súhlasila, že žalobcovia majú právo naďalej užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žalobcovia totiž k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložili dotknutú kúpnu zmluvu, a ani iným spôsobom neosvedčili toto svoje tvrdenie. Pri skúmaní podmienok pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nemal konajúci súd osvedčený skutkový stav tak, ako ho opisujú žalobcovia, a teda nemal ani osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými. Tvrdenia žalobcov, že žalovaní im neustále znepríjemňujú život, vyhrážajú sa im a zastrašujú ich, natáčajú si ich kamerovým zariadením, ako aj to, že pri neohlásených návštevách miznú žalobcom osobné veci, zostalo iba v rovine tvrdení a nebolo
zo strany žalobcov právne ani skutkovo podložené. Z predloženého trestného oznámenia podaného právnym zástupcom žalobcov na žalovanú v rade 2/ z dôvodu podozrenia, že svojím konaním naplnila všetky znaky skutkových podstát trestných činov podľa § 194 Trestného zákona (porušovanie domovej slobody) a § 245 Trestného zákona (poškodzovanie cudzej veci), súd rovnako nemal osvedčenú bezprostredne hroziacu ujmu alebo ohrozenie práv žalobcov. Dokonca súd nemal osvedčenú ani skutočnosť, či dané trestné oznámenie už bolo podané, resp. reálne doručené polícii. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že v posudzovanom prípade nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobcovia neosvedčili naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, a preto podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia; resp. alternatívne navrhli, aby ho odvolací súd zmenil tak, že ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. 4. Žalobcovia mali za to, že predložili súdu všetky potrebné dôkazy preukazujúce nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia. Mali tiež za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tiež vyjadrili názor, že dostatočne preukázali a jasne zdôvodnili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu ich života, zdravia a majetku. Žalobcovia sú neustále denne vystavovaní násilnému správaniu zo strany žalovaných a nevedia si s touto situáciou sami poradiť. Takéto konanie žalovaných sa pritom neustále stupňuje. Konanie žalovaných už prerástlo do takých rozmerov, že žalobcovia boli nútení podniknúť nevyhnutné kroky na svoju ochranu. Žalobca v rade 2/ musel dokonca opustiť spoločnú domácnosť so žalobkyňou v rade 1/ a požiadal o pomoc svojich priateľov. Žalobca v rade 2/ tak určitý čas prebýva u svojich priateľov a známych, aby sa vyhol slovným útokom a vydieraniu zo strany žalovaných. Nátlak, slovné útoky a vydieranie zo strany žalovaných sa neustále stupňujú. Žalobcovia sú tak denno-denne vystavovaní strachu o svoj život, zdravie a majetok. Takémuto nátlaku sa nevyhnú ani v prípade, keď žalovaným zabránia vstúpiť do ich bytu. V takom prípade sú žalovaní schopní búchať na dvere ich bytu, slovne na nich útočiť a nadávať im. Žalobcovia boli nútení na ochranu svojho života, zdravia a majetku podať na žalovaných trestné oznámenie. Obrátili sa tak s prosbou o pomoc na orgány činné v trestnom konaní a dňa 03.02.2021 podali na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina trestné oznámenie na žalovaných. Predmetné trestné oznámenie bolo riadne prijaté na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Žilina, o čom svedčí aj doručenka priložená k trestnému oznámeniu, ktoré žalobcovia priložili ako dôkaz k odvolaniu. Pokiaľ však orgány činné v trestnom konaní vo veci začnú konať, žalobcovia pokladajú za nevyhnutné, aby súd vydal na ochranu ich života, zdravia a majetku neodkladné opatrenie. Žalobcovia žijú v neustálom strese, strachu a neistote. Nevedia si s touto situáciou vôbec poradiť. Neustále sa tak musia vyrovnávať s vydieraním a vyhrážkami zo strany žalovaných. Jediné, čo chcú, je konečne žiť svoj pokojný život, v ktorom nebudú vystavovaní neustálym útokom zo strany žalovaných. Žalobcovia sa tak dôvodne obávajú o svoj život. Každý deň musia čeliť novým podnetom zo strany žalovaných, ktorí im svojím konaním naháňajú strach a znepríjemňujú každodenný život. Odvolatelia mali za to, že je potrebné, aby konajúci súd bezodkladne chránil ich práva a oprávnené záujmy a neodkladným opatrením dočasne upravil ich práva tak, že až do rozhodnutia vo veci samej sú žalovaní povinní zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo žalobcom spôsobiť morálnu či inú ujmu, alebo by mohlo porušiť ich práva a oprávnené záujmy. Rovnako je potrebné žalovaným uložiť povinnosť nevstupovať do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde bývajú, zdržiavajú sa, alebo ktoré pravidelne navštevujú žalobcovia, ani sa k takému miestu nepriblížiť na vzdialenosť najmenej 20 metrov. Žalovaní sa tiež nemôžu približovať k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Žalobcovia sú tak dôvodne presvedčení o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a o naplnení princípu opodstatnenosti a že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia nepríde k neprimeranému zásahu do práv žalovaných. Súčasne navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, t. j. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaných neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Zároveň sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom. Odvolatelia ku svojmu opravnému prostriedku pripojili tiež kópiu trestného oznámenia spolu s kópiou podacieho lístka a doručenky.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia postupom podľa § 327 CSP odmietol a vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. V zmysle § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
8. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Bez ohľadu na skutočnosť, či má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia povahu podania vo veci samej v zmysle § 123 <. ods. 2 CSP, alebo nie, musí nevyhnutne obsahovať všeobecné náležitosti žaloby. Tieto náležitosti vymedzuje § 132 CSP <. jednak odkazom na všeobecné náležitosti podania a jednak kumulatívne aj požiadavkou na označenie strán, pravdivé a úplné opísane rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Ďalšie požiadavky na obsahové náležitosti žaloby je potrebné aplikovať na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na špecifiká tohto inštitútu.
9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu. Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Uvedené kritériá spĺňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania a samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný žalobou. Väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nemá teda charakter podania vo veci samej. Na odstraňovanie jeho prípadných vád však nemožno aplikovať ustanovenie § 128 ods. 1 CSP, pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa § 327 CSP, ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý.
10. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby). Uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam žalobcu možno poskytnúť len v medziach jeho návrhu. Súd musí mať jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata konania a aký má byť verdikt súdu. Táto požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.
11. Treba zdôrazniť, že zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania je existencia takého nedostatku, ktorý bráni súdu pokračovať v spore (resp. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Bude tomu tak najmä v prípade, ak z obsahu podania nemožno zistiť, čoho sa žalobca domáha, alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo, a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci.
12. Pokiaľ sa v aktuálnej veci žalobcovia domáhali svojím podaním nariadenia neodkladného opatrenia, podľa jeho obsahu išlo o podanie, ktoré nemalo charakter podania vo veci samej, pretože malo zabezpečiť právnu pozíciu žalobcov, kým sa nerozhodne o podanej žalobe. Toto zároveň nespĺňalo zákonom požadované obligatórne náležitosti (§ 326 ods. 1 CSP).
13. Žalobcovia v podrobnostiach formulovali skutkové tvrdenia, ktoré ich viedli k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tieto zároveň zopakovali v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu. Z obsahu podaného návrhu však doposiaľ nie je jednoznačne zrejmý obsah povinnosti, ktorá mala byť uložená žalovaným v rade 1/ a 2/. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ rozdelili svoju požiadavku na poskytnutie predbežnej ochrany do troch petitov z ktorých je zrejmé, že navrhujú súd rozhodol nasledovne:
a/ Žalovaní sú povinní zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu žalobcom alebo by mohlo porušiť ich práva a oprávnené záujmy, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. b/ Žalovaní sú povinní nevstupovať do domu, alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde bývajú, zdržiavajú sa alebo ktoré pravidelne navštevujú žalobcovia ani sa k takému miestu nepriblížiť na vzdialenosť najmenej 20 metrov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. c/ Žalovaní sa nemôžu približovať k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
14. Z obsahu prvých dvoch petitov návrhu (pod písm. a/, b/) je zrejmé, že tieto formulovali povinnosť majúcu sa uložiť žalovaným všeobecne, resp. demonštratívnym výpočtom naznačených povinností, z ktorého dôvodu nebolo od počiatku jasné, o čom mal súd prvej inštancie, a teda aj odvolací súd konať. Pokiaľ má súd zasiahnuť súdnym výrokom do práv a oprávnených záujmov subjektu sporu, potom tak smie učiniť len pri vedomí jasne formulovanej požiadavky zo strany žalobcov, čo však nebol tento prípad. Formulácie „akékoľvek konanie“, „iná ujma“, či „potenciálna hrozba práv a oprávnených záujmov“ označené v prvom výroku petitu návrhu sú tak všeobecné, že by boli od počiatku absolútne nevykonateľné. Je totiž vecou súdu, aby definoval, do akej miery zaviaže protistranu na istý druh konania; uvedené nemôže byť ponechané na skúmanie pre prípadné exekučné konanie, v ktorom má súdny exekútor zrealizovať judikovanú povinnosť, nie „hľadať“ v rozhodnutí definíciu jej skutočného obsahu. Obdobne v druhom výroku petitu (písm. b/) žalobcovia označili ako miesto, do ktorého nemajú žalovaní vstupovať všeobecnými a alternatívnymi pojmami - „dom“, „byt“, „pracovisko“, „iné miesto“, kde by mali žalobcovia bývať, zdržiavať sa, či navštevovať a napokon malo byť rozhodnuté aj o zákaze priblíženia k takému miestu. K uvedenému môže odvolací súd konštatovať totožné závery - išlo o nevykonateľné formulácie, ktoré by mohli teoreticky viesť až k ich zneužívaniu zo strany žalobcov. Nie je vôbec jasné, na aké miesto nesmú žalovaní vstupovať, či sa k nemu priblížiť a ponechanie zisťovania uvedeného pre súdneho exekútora je neprípustné.
15. Žalobcovia nešpecifikovali jasne a zrozumiteľne svoj konečný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čo úplne zmarilo možnosť preskúmať opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vecného hľadiska v jeho prvých dvoch petitoch (označených pod písm. a/, b/). Uvedené obsahové nedostatky podania bránia v pokračovaní konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd, zmenil napadnuté uznesenie a v predmetnej časti návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia postupom podľa § 327 CSP odmietol.
16. Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (uvedenú pod písm. c/), krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v posudzovanom prípade odôvodnený ohrozením práv žalobcov, ktorí bývajú v byte patriacom žalovanej v rade 2/, pričom tu mal existovať prísľub žalovanej v rade 2/ znamenajúci možnosť nerušného bývania a dožitia v nehnuteľnosti (nie je jasné, či tento prísľub bol daný len žalobkyni v rade 1/ alebo aj žalobcovi v rade 2/). Faktom je, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku.
Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení - tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie (§ 328 ods. 2 CSP). Súd preto prihliada na argumentáciu navrhovateľa (žalobcu) z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv.
18. V zmysle uvedeného preto správne súd prvej inštancie skúmal mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku a tomu zodpovedajúceho ohrozenia žalobcov. Je nepochybné, že žalobcovia prezentovali súdu sumár skutkových tvrdení, ktoré však nevykazujú takú mieru osvedčenia, aby bolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v treťom jeho výroku (zákaz priblíženia na 20 metrov). Okrem podania trestného oznámenia žalobcovia neprezentovali jediný dôkaz o tom, že by ich tvrdenia mohli byť vzaté za základ pre vyhovenie návrhu na predbežnú súdnu ochranu. V tomto smere odvolací súd môže len odkázať na úvahy súdu prvej inštancie, ktorý správne poukázal aj na absenciu osvedčenia tvrdeného prísľubu o možnosti bývania v byte patriacom žalovanej v rade 2/. 19. Pokiaľ ide o predloženie kópií podacieho lístka a doručenky od trestného oznámenia doručenky v odvolacom konaní, na tieto dôkazy odvolací súd s poukazom na ust. § 366 CSP neprihliadal.
20. Pre úplnosť možno na záver dodať, že problematické vzťahy sporových strán nie je vylúčené riešiť aj v priestupkovom konaní.
21. O trovách konania o neodkladnom opatrení odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich bude rozhodnuté v konečnom rozsudku vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).
22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).