Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/1640/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Z. Z., XXX XX Z. Z., právne zastúpený: JUDr. Karína Uhrinová, advokát, so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37949098, proti povinnému: F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX N. - M. N., o vymoženie 28.250 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Delfini, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 04011 Košice, sp. zn. 395EX 497/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. januára 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. januára 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 19.10.2020, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Košice II. č.k. -155 zo dňa 24.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. -186 zo dňa 27.02.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť v časti zaplatenia sumy 28.250 Eur dňa 15.04.2014. (ďalej len „exekučný titul“), pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 28.10.2020 súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Delfini, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 04011 Košice, ktorý ju vedie sp. zn. 395EX 497/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.01.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na to, že: „Povinný žiada, aby súd prešetril vymáhanú pohľadávku. K tejto žiadosti súd uvádza, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Delfini sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadnych exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Košice II. č.k. -155 zo dňa 24.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. -186 zo dňa 27.02.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť v časti zaplatenia sumy 28.250 Eur dňa 15.04.2014. Súd dáva povinnému do pozornosti, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Cieľom exekučného konania, nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným

titulom. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní. Pokiaľ by povinný namietal podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, súd uvádza, že zákon výslovne upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára (repodaj). Oprávnený súdu preukázal (oznámením o ukončení exekučného konania a upovedomením o zastavení starej exekúcie), že opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote a v súlade so zákonom, čo znamená, že účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného ostávajú zachované a nový exekútor je povinný požiadať pôvodného exekútora o doručenie príslušného exekučného spisu. Ak povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na svoju nemajetnosť a zlú finančnú situáciu, súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť a ani nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie.“ Vyšší súdny úradník preto preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie voči povinnému, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko bol nedôvodný.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej poukázal na argumenty týkajúce sa toho, že povinný nesúhlasí s tým, akým spôsobom došlo k súdnemu ukončeniu dlhoročného sporu o členský podiel na spoločnom byte s oprávnenou. Povinný nesúhlasí s neadekvátne určenou hodnotou bytu, z ktorej súd v základnom konaní vychádzal pri vydaní exekučného titulu. Povinný v sťažnosti taktiež uvádza, že predmetná exekúcia by mala byť po toľkých rokoch premlčaná v celom rozsahu a taktiež uvádza, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.

6. Súd zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, avšak oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného napriek výzve súdu nevyjadril.

7. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

13. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ povinný nesúhlasí s vydaným exekučným titulom a namieta

údajne neadekvátne vysokú hodnotu predmetného bytu, z ktorej v základnom konaní vychádzal súd pri vydávanú exekučného titulu, jedná sa o tvrdenia, ktoré nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.

15. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu.

16. Povinný ďalej v sťažnosti vznáša námietku premlčania výkonu predloženého exekučného titulu, odvolávajúc sa na tvrdenie, že exekúcia by mala byť po toľkých rokoch premlčaná.

17. Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

18. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

19. Podľa § 9 ods. 2 „ZOUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

20. K vznesenej námietke premlčania súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že povinný evidentne opomenul skutočnosť, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je opätovným návrhom a spravuje sa ustanoveniami .

21. Oprávnený sa totiž voči povinnému vymoženia svojho peňažného nároku už domáhal cestou exekučného konania, a to konkrétne cestou exekučného konania vedeného na Okresnom súde Košice II, sp. zn. , keď Okresný súd Košice II vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Eleónore Noskovej, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, poverenie na vykonanie exekúcie, pričom súdny exekútor viedol exekúciu voči povinnému pod č. EX 2/2015.

22. Následne, t.j. počas vedenia exekúcie pod č. EX 2/2015, došlo podľa k zastaveniu tejto starej exekúcie zo strany súdneho exekútora, pretože uplynula rozhodná doba. Zákonodarca však v súvislosti so zastavením starých exekúcií umožnil v zmysle ustanovenia oprávnenému podať opätovný návrh na vykanie exekúcie, a to buď v lehote 30 dní odo dňa

oznámenia o ukončení exekučného konania podľa a so zachovaním všetkých úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúceho starej exekúcii, alebo po tejto lehote, avšak už bez zachovania týchto úkonov.

23. K samotnej otázke premlčania výkonu exekučného titulu súd poukazuje predovšetkým na ustanovenie , v zmysle ktorého pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Inými slovami povedané, predmetné zákonné ustanovenie má hmotnoprávny charakter, a síce súvisí s hmotnoprávnou úpravou premlčania v , konkrétne v , avšak je výnimkou z tohto ustanovenia (na ktoré v sťažnosti poukazuje povinný), a to práve pre prípad, ak by po ukončení starého exekučného konania uplynula oprávnenému premlčania doba na vymoženie nároku.

24. V intenciách ustanovenia teda platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne pokračuje, a preto keďže oprávnený opätovný návrh na vykonanie exekúcie podal na súd dňa 19.10.2020, teda v lehote jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie, k ukončeniu ktorej došlo dňa 10.08.2020, predmetná námietka premlčania vznesená povinným je neopodstatnená a nedôvodná.

25. Súd dáva taktiež do pozornosti povinného, že tvrdenia o jeho nedostatočných majetkových pomeroch, nie je v žiadnom prípade možné posúdiť ako objektívny dôvod na zastavenie exekúcie súdom. V súvislosti s namietanou nedostatočnou majetnosťou povinného a likvidačnými účinkami exekúcie pre povinného, ako údajného dôvodu na zastavenie exekúcie vedenej voči nemu, súd poukazuje na skutočnosť, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie, a až následne po tom, ako súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Vyššie uvedené dôvody (nedostatočné majetkové pomery) tak pri posudzovaní tvrdenej dôvodnosti zastavenia exekúcie nemôžu obstáť.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

27. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

28. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a vznesenú námietku premlčania a námietku nedostatočných majetkových pomerov súd vyhodnotil ako nedôvodnú, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

29. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

30. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

33. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).