Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/125/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: CA - Cargo, s. r. o., o sídlom Andreja Hliku 3118, 022 01 Čadca, IČO: 36 820 326, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Ivan Masaryk, s miestom podnikania 023 34 Kysucký Lieskovec Č .646, IČO: 35 430 877, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 6.503,22 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 58,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 58,80 eur od 01.01.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti žalobný návrh z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal v upomínacom konaní voči žalovanému zaplatenia sumy 6.503,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6.503,22 eur od 16.08.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania.

2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa 19.03.2019 sa žalobca stal novým vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. M. O. U., obec M. O. U., okres M. O. U., ktorých pôvodným vlastníkom bola spoločnosť SK - METAL, s.r.o., IČO: 36 433 128. Medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľností ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 03.01.2017 uzatvorená Nájomná zmluva podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorou bola žalovanému daná do užívania stavba (ďalej len „Nájomná zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare. S poukazom na obsah zákonného ust. žalobca ako nový vlastník nehnuteľnosti vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa na miesto pôvodného vlastníka veci. Žalobca poukázal na obsah Nájomnej zmluvy, ktorej režim mal podľa zmluvy podliehať o nájme a podnájme nebytových priestorov a to napriek skutočnosti, že predmetom nájmu bola celá budova, t. j. stavba. Žalobca má za to, že takáto zmluva podlieha režimu všeobecných ustanovení . Z uvedenej skutočnosti žalobca dovodzuje neplatnosť Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným vlastníkom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Žalobca podporne poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , M Cdo 251/02. Vo vzťahu k výške nájomného za užívanie stavby žalobca poukázal na ust. , v zmysle ktorého ustanovenia nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

3. Pre určenie výšky obvyklého nájomného žalobca vychádzal z nájomného dojednaného a plateného pôvodnému vlastníkovi predchádzajúcim nájomcom veci spoločnosťou SHT, s.r.o., IČO: 36 771 180 vo väzbe na obsah súdu predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2014. Žalobca zdôraznil, že pôvodná nájomná zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje obvyklé nájomné, bola uzatvorená podľa a nasl. , nakoľko jej predmetom bol, rovnako ako v prípade žalovaného, nájom celej budovy. S poukazom na čl. IV bod 1 Nájomnej zmluvy predchádzajúceho nájomcu bolo nájomné určené vo výške 4.000,- bez DPH mesačne za predmet nájmu, z čoho má žalobca za to, že táto suma predstavuje obvyklé nájomné za užívanie stavby určené v súlade s ust. . Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca vystavil žalovanému dňa 01.08.2019 faktúru č. 50190565 na sumu vo výške 20.903,22 eur za užívanie stavby za obdobie od 20.03.2019 do 31.03.2019 vo výške 1.703,22 eur s DPH ako alikvotnú časť obvyklého nájomného a následne za obdobie apríl 2019 až júl 2019 vo výške obvyklého nájomného 4.000,- eur mesačne bez DPH, spolu s DPH vo výške 4.800,- eur. Napriek opakovaným písomným a ústnym výzvam adresovaným žalovanému na úhradu nájomného za užívanie stavby v súlade so žalobcom vystavenou faktúrou č. 50190565 žalovaný svoj záväzok ani čiastočne nesplnil a ku dňu podania žaloby nájomné žalobcovi neuhradil.

4. Žalobca uplatňuje voči žalovanému časť zameškaného nájomného, a to nájomné za obdobie mesiacov marec a apríl 2019 v celovej výše 6.503,22 eur s predpokladom, že vo vzťahu k zvyšnej časti zameškaného nájomného žalobca predpokladá dobrovoľné splnenie povinnosti žalovaným. Vo väzbe na označenú právnu úpravu podľa , a , Nariadenia vlády SR č. 21/2013 a žalobca spolu s úrokmi z omeškania uplatňuje voči žalovanému paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

5. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a vo fotokópii k žalobe pripojil Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú v zmysle medzi prenajímateľom SK - METAL, s.r.o. a spoločnosťou SHT, s.r.o. zo dňa 30.09.2014 (č. l. 4 - 6), výpoveď nájomnej zmluvy žalobcu adresovanej žalovanému dňa 06.08.2019 (č. l. 7), výzvu na doplatenie nájomného zo dňa 30.07.2019 (č. l. 8), v žalobe označenú faktúru (č. l. 10), výpis z LV č. XXXX (č l. 11), Zmluvu o nájme nebytových priestorov a službách s ním spojených uzatvorenej medzi spoločnosťou SK - METAL, s.r.o. a žalovaným zo dňa 03.01.2017 (č. l. 12 - 13).

6. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor, ktorý vecne odôvodnil tým, že zmluvu uzatvorenú medzi prenajímateľom SK - METAL, s.r.o. a žalovaným ako nájomcom dňa 03.01.2017 žalovaný považuje za platnú zmluvu. Žalovaný poprel, že by v danom prípade išlo o prenájom celej nehnuteľnosti, nakoľko od momentu uzavretia zmluvy mal žalovaný prenajatú len časť nazvanú „náraďovňa“, v ktorej mal žalovaný umiestnené výrobné priestory a jednu kanceláriu. Žalovaný poukázal na okolnosti uzavretia spornej Nájomnej zmluvy zo dňa 03.01.2017 a skutočnosť, že v čase jej uzavretia mala v predmetnej nehnuteľnosti sídlo spoločnosť prenajímateľa s kanceláriami, v ktorých vykonávali svoju činnosť zamestnanci prenajímateľa a rovnako prenajímateľ využíval čiastočne nehnuteľnosť na výrobnú činnosť za účelom výroby paliet. Keďže budova nehnuteľnosti nie je rozdelená na samostatné funkčné prvky, zmluvné strany vymedzili predmet nájmu žalovaného ako náraďovňa. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetný priestor užívali aj ďalší nájomcovia ako M.Ý. - K. Š., F..E..D.., C.: XX XXX XXX, a to do začiatku roka 2019, ďalej spoločnosť Y. F. SK, F.. E.. D.. a ďalšie spoločnosti, ktorých obchodné meno a identifikačné číslo žalovaný označil v podanom odpore. Žalovaný podporne poukázal na výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru uzatvorenej medzi nájomcom SHT, s.r.o. a spoločnosťou SK - METAL, s.r.o., z ktorej jednoznačne vyplýva, že nájomná zmluva bola ukončená ku dňu 01.08.2018, teda až 1 a pol roka po tom, čo predmetný priestor na podklade nájomnej zmluvy začal užívať aj žalovaný. Uvedeným dôkazom žalovaný preukazuje, že v predmetnej budove existovalo paralelne viac nájomných vzťahov, na základe ktorých nájomcovia užívali vydelené časti nehnuteľnosti,

a preto má žalovaný za to, že zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako nájomcom a predchádzajúcim prenajímateľom je platnou zmluvou.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že po celý čas trvania nájomnej zmluvy užíval iba časť nehnuteľnosti, nakoľko celá nehnuteľnosť bola pre výkon jeho podnikateľskej činnosti neupotrebiteľná, a preto neexistuje dôvod na spochybňovanie platnosti nájomnej zmluvy. Aj pre prípad posúdenia zmluvy za neplatnú, z obsahu zmluvy vyplýva vôľa prenajímateľa prenajať nehnuteľnosť žalovanému špecifikovanú v zmluve za dohodnuté nájomné vyjadrené jasným a zrozumiteľným spôsobom v čl. IV Nájomnej zmluvy vo výške nájomného 500,- eur ročne. Predmetné nájomné podľa tvrdení žalovaného zodpovedalo spôsobu užívania predmetu nájmu a stavu prenajatej veci. Žalovaný zdôraznil, že spolu s nájomným uhrádzal všetky energie spojené s predmetnou prevádzkou nehnuteľnosti. Žalovaný podotkol, že v zmysle ust. je nájomná zmluva neformálnou zmluvou, pre ktorej platnosť postačuje aj ústna dohoda. Platnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej žalovaným doposiaľ nebola spochybnená zo strany predchádzajúceho prenajímateľa a podľa tejto zmluvy sa riadnym spôsobom stranami plnilo. Do začatia predmetného konania platnosť Nájomnej zmluvy nebola v samostatnom konaní napadnutá zo strany pôvodného prenajímateľa ani zo strany žalobcu. Žalovaný má za to, že v konaní o zaplatenie nie je možné prejudiciálne riešiť otázku platnosti Nájomnej zmluvy, nakoľko medzi stranami bola táto riadne dodržiavaná a plnená.

9. Žalovaný má za to, že aplikácia zákonného ust. na posudzovanú právnu vec je vylúčená, keďže v danom prípade bola Nájomná zmluva uzatvorená s dohodnutým nájomným, to znamená, že aj v prípade, ak by táto zmluva nebola platná, čo žalovaný rozporuje, stranami bolo dohodnuté, aké nájomné má byť zo strany žalovaného ako nájomcu uhrádzané a teda je nesporná dohoda o výške nájomného medzi vtedajším prenajímateľom a nájomcom, pričom vstupom žalobcu do záväzkového nájomného vzťahu na miesto predchádzajúceho prenajímateľa je nový vlastník prenajatej veci povinný rešpektovať dohodu zmluvných strán tak, ako bola uzatvorená a teda je povinný rešpektovať dohodnuté nájomné stanovené v Nájomnej zmluve, pretože zmluva vyjadruje a prezentuje vôľu predchádzajúceho prenajímateľa na určení výšky nájomného. Žalovaný považuje za nesporné, že medzi predchádzajúcim prenajímateľom a nájomcom došlo k uzavretiu dohody o výške nájomného a obsah tejto dohody doposiaľ nebol nikým spochybnený. Žalobcom uvádzanú výšku obvyklého nájomného 4.000,- eur bez DPH žalovaný rozporuje a pokiaľ túto sumu žalobca odvodzuje z inej nájomnej zmluvy nájomcu SHT, s.r.o., žalovaný poukazuje na čl. III ods. 1 Zmluvy, v zmysle ktorej sa prenajímateľ zaviazal uhradiť cenu elektrických energií, upratovania, internetových, telekomunikačných služieb a vývozu tuhého komunálneho odpadu, čo prenajímateľ pre žalovaného na základe spornej Nájomnej zmluvy nevykonáva. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatnený nárok je v rozpore s dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, čo bolo aj dôvodom skutočnosti, že žalovaný každú z faktúr vystavených žalobcom rozporoval a písomne žalobcovi vrátil.

10. Žalovaný súčasne poukázal na stav prenajatej veci, ktorá nie je spôsobilá na dohodnuté užívanie, na čo bolo zo strany žalovaného poukázané listom zo dňa 02.10.2019, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetná nehnuteľnosť nie je spôsobilá na dohodnuté užívanie, označil vady prenajatej veci, v dôsledku ktorej nemôže žalovaný vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a v dôsledku ktorej vzniká žalovanému škoda.

11. Žalovaný rozporuje dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a postup žalobcu v konaní vníma ako pomstu zo strany žalobcu za podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Žalovaný preto navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanému priznať nárok na plnú náhradu trov konania.

12. Žalovaný ako dôkaz v podanom odpore označil a k podanému odporu pripojil výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.05.2018 (č. l. 38), predsporovú komunikáciu strán - vrátenie žalovaným neakceptovaných faktúr zo dňa 01.10.2019 a zo dňa 12.08.2019 (č. l. 39, 40), oznámenie vád prenajatej veci listom zo dňa 02.10.2018 (č. l. 41 - 42). Žalovaný súčasne navrhol výsluch svedkov K. Š., výsluch žalovaného C. U., U. U., E. B., ktorých účasť na pojednávaní sa žalovaný zaviazal zabezpečiť.

13. Vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 16.07.2020 žalobca vo väzbe na citované ustanovenia Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SK - METAL, s.r.o. a žalovaným zdôraznil relevantnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na nájom nehnuteľnosti s konštatovaním, že žalovaným tvrdený rozsah

nájmu nezodpovedá obsahu uzatvorenej zmluvy. Vo vzťahu k možnému užívaniu predmetu nájmu stavby ďalšími subjektmi, na ktoré poukázal žalovaný, má žalobca za to, že v danom prípade išlo o podnájomné vzťahy realizované žalovaným v pozícii nájomcu s podnájomcami, z ktorých povinnosť hradiť nájomné vyplývala podnájomcom priamo voči žalovanému ako nájomcovi. Žalobca ďalej uviedol, že v čase príklepu licitátora a účinnosťou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej dražby bol jediným nájomcom stavby žalovaný, ktorý stavbu aj reálne užíval. Užívanie stavby medzi stranami sporu nie je sporné. Žalobca zdôraznil, že o odovzdaní a prevzatí stavby bola dňa 10.07.2019 spísaná zápisnica medzi dražobníkom, žalobcom ako vydražiteľom a žalovaným, v ktorej je okrem iného uvedené, že: „objekt je v užívaní nájomcu (nebola doposiaľ predložená nájomná zmluva) M.A.S Welding s. r. o., IČO: 52 126 889, to znamená k faktickému odovzdaniu nedošlo, len k formálnemu“. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť M.A.S Welding s. r. o. je spoločnosťou, ktorej jedným z konateľov a spoločníkov je žalovaný, a preto žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu je v zápisnici uvedená táto spoločnosť a nie priamo žalovaný a z akého dôvodu stavbu užívala spoločnosť žalovaného.

14. Žalobca vo vyjadrení k procesnej obrane žalovaného poukázal na obsah Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby (č.l. 58) , ktorým žalobca preukazuje užívanie stavby výlučne žalovaným a to prostredníctvom jeho spoločnosti. Obranu žalovaného o užívaní stavby viacerými subjektmi vo vzťahu k nároku žalobcu označil žalobca za irelevantnú. Žalobca má za to, že faktickým užívaním stavby žalovaným vznikla nájomná zmluva podľa , ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu právneho úkonu, a pre ktorej vznik boli splnené jej faktické podmienky predpokladané ust. . Žalovanému tak ako nájomcovi za užívanie stavby vznikla povinnosť hradiť obvyklé nájomné v súlade s ust. , ktoré žalobca určil podľa nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ešte medzi pôvodným vlastníkom ako prenajímateľom a spoločnosťou SHT, s.r.o. dňa 30.09.2014. Žalovaný užíval predmetnú stavbu od roku 2017, pričom ceny nehnuteľností, ako aj nájmov za nehnuteľnosti sa zvýšili, a napriek uvedenému zvýšeniu cien nájmov si žalobca voči žalovanému uplatňuje obvyklé nájomné vo výške 4.000,- eur.

15. Žalobca za relevantnú otázku pre rozhodnutie veci označil prejudiciálne posúdenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a z neho vyplývajúceho nároku uplatneného podanou žalobou. Žalobca rozporoval, že by mu zo strany žalovaného bola oznámená potreba opráv, ktoré mal žalobca vykonať na to, aby stavba bola spôsobilá na dohodnuté užívanie. Obranu žalovaného označil za účelovú a nepreukázanú.

16. Spolu s vyjadrením k odporu žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 10.07.2019 (č. l. 87) a vyjadrenie žalovaného k oznámeniu o ukončení nájomného vzťahu zo dňa 15.01.2020 (č. l. 84).

17. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.08.2020 zotrvával na uplatnenej procesnej obrane. Zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou SK - METAL, s.r.o. a žalovaným dňa 03.01.2017 žalovaný označuje za platnú zmluvu, ktorou sa zmluvné strany riadili, a ktorú je žalobca povinný rešpektovať aj v časti dohodnutej výšky nájomného. K zmene dohody o výške nájomného medzi predchádzajúcim vlastníkom, ako aj žalobcom a žalovaným nedošlo a skutočnosť, že žalobca rešpektoval spornú Nájomnú zmluvu je potvrdená aj tým, že došlo k jej ukončeniu žalobcom. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenia o právnych úkonoch, výkladu prejavu vôle a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2012, sp. zn. má žalovaný za to, že právny úkon je potrebné vykladať podľa vôle strán a nie podľa označenia právneho úkonu. Uviedol, že z obsahu spornej Nájomnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany mali záujem dohodnúť sa na predmete nájmu za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a že medzi stranami došlo k dohode o výške nájomného a úhradách za služby súvisiace s prevádzkou nehnuteľnosti, ktoré mal povinnosť znášať žalovaný ako nájomca. Žalovaný poprel existenciu podnájomných vzťahov. Takéto tvrdenia žalobcu označil za fabulácie bez reálneho základu. V spornej nehnuteľnosti žalovaný užíval iba kancelársky priestor a vymedzenú časť výrobnej haly. K stavu prenajatých priestorov žalovaný uviedol, že na základe obhliadky nehnuteľnosti musel byť žalobcovi zrejmý stav nehnuteľnosti a to v súvislosti s vykonávanou dražbou a muselo byť žalobcovi zrejmé, že vzhľadom na stav nehnuteľnosti nie je možné platiť nájomné v žalobcom požadovanej výške, navyše bez ceny energií a ostatných plnení a s prihliadnutím na rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným. Žalovaný tvrdí, že voči žalobcovi si riadne splnil notifikačnú povinnosť oznámením o vadách prenajatej veci, pričom stav nehnuteľnosti musel byť žalobcovi zrejmý už v čase pred konaním dražby a prevzatím stavby, pričom žalovaný poukázal na obsah Zápisnice

o prevzatí dražby stranu 3, ktorá opisuje stav predmetu dražby v deň odovzdania s odkazom na znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný pripojil do obsahu spisového materiálu fotodokumentáciu vzťahujúcu sa k predmetu nájmu podľa spornej Nájomnej zmluvy a opakovane list žalovaného adresovaný žalobcovi dňa 02.10.2019 s oznámením vád prenajatej veci a s poukazom na ust. (č. l. 116).

18. Z obsahu žaloby, jej upresnenia na pojednávaní dňa 07.05.2021 a z písomných vyjadrení strán, vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia nájomného vo výške obvyklého nájomného tvrdiac uzatvorenie ústnej nájomnej zmluvy podľa a nasl. , na základe ktorej žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť, na čo žalobca viaže povinnosť žalovaného ako nájomcu platiť prenajímateľovi obvyklé nájomné určené podľa , keď zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou SK - METAL, s.r.o. ako prenajímateľom a žalovaným zo dňa 03.01.2017 žalobca označil za neplatnú zmluvu. Neplatnosť tejto zmluvy žalobca odvodzuje z právneho režimu zmluvy uvedeného v záhlaví zmluvy a s poukazom na skutočnosť, že zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov upravuje nájomné vzťahy v súvislosti s užívaním nebytových priestorov, ktoré sú ako nebytové priestory stavebne určené. Žalobca má za to, že pokiaľ v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov hoci predmetom nájmu mala byť celá stavba a nie nebytový priestor, je potrebné takýto nájomný vzťah posudzovať podľa ustanovení , na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na obvyklé nájomné v súlade s ust. .

19. Žalovaný v rámci uplatnenej procesnej obrany rozporuje žalobcom tvrdenú neplatnosť písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou SK - METAL, s.r.o. a žalovaným dňa 03.01.2017, rozporuje žalobcom tvrdený rozsah užívania predmetu nájmu žalovaným. Žalovaný namieta dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku s poukazom na platne uzatvorenú zmluvu a v nej dohodnuté nájomné a súčasne s poukazom na stav prenajatej veci a žalovaným uplatnený nárok na odpustenie nájomného podľa listom zo dňa 02.10.2019, pre vady veci, pre ktoré predmet nájmu nie je spôsobilý na zmluvne dohodnuté užívanie.

20. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny podľa , pričom na daný skutkový stav súd s použitím ust. aplikoval ustanovenia , , , , , a Nariadenia vlády SR č.

21. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

23. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

24. Podľa , , ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

25. Podľa , nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

26. Podľa , právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

27. Podľa 369 ods. 1, 2 , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa , , Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1 , použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

30. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku bolo ustálenie právneho režimu povinnosti platiť nájomné v súvislosti s užívaním predmetu nájmu žalovaným a to vo väzbe na vyhodnotenie platnosti zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SK - METAL, s.r.o. a žalovaným zo dňa 03.01.2017.

32. Medzi stranami je nespornou skutočnosťou, že na základe písomného právneho úkonu s označením „Zmluva o nájme nebytových priestorov a službách s ním spojených“ žalovaný od 03.01.2017 vstúpil do užívania predmetu nájmu za podmienok bližšie špecifikovaných písomnou zmluvou zo dňa 03.01.2017 a to nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom sa v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby dňa 19.03.2019 stal žalobca, ktorý tak v zmysle ust. vstúpil do postavenia prenajímateľa. Rovnako je medzi stranami nesporné, že v období, za ktoré žalobca uplatňuje obvyklé nájomné, t. j. za alikvotnú časť mesiaca marec 2019 (od 20.03.2019 do 31.03.2019) a za obdobie mesiaca apríl 2019 nájomný vzťah trval a žalovaný predmet nájmu nesporne užíval.

33. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je otázka platnosti Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi predchádzajúcim prenajímateľom a žalovaným zo dňa 03.01.2017, rozsah užívania predmetu nájmu žalovaným a aplikácia relevantnej právnej úpravy na právny vzťah sporových strán v súvislosti s užívaním predmetu nájmu žalovaným.

34. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov procesných strán, výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili prílohou svojich podaní do súdneho spisu.

35. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že žalobca považuje zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou SK - METAL, s.r.o. a žalovaným zo dňa 03.01.2017 za neplatný právny úkon vychádzajúc z označenia zmluvy a v nej uvedeného právneho režimu nájomnej zmluvy s odkazom na o nájme a podnájme nebytových priestorov. Vo väzbe na žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2003, sp. zn. M Cdo 251/02 súd konštatuje, že režimu o nájme a podnájme nebytových priestorov podliehajú nebytové priestory a teda predmetná úprava nedopadá na zmluvy o nájmoch stavieb, ev. nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené nebytové priestory. Napriek uvedenému konštatovaniu je potrebné zdôrazniť, že dôsledkom nesprávneho alebo nepresného označenia zmlúv nie je neplatnosť zmluvy, pričom rozhodujúcim je výklad prejavu vôle v obchodných záväzkových vzťahoch podľa a nasl. tak, ako správne namietal žalovaný v rámci procesnej obrany. Teda rozdielne od procesných úkonov strán v súdnom konaní, pre ktoré je rozhodujúce len to, čo bolo prejavené (tzv. teória prejavu vôle), v prípade hmotno-právnych úkonov je rozhodujúce to, čo strana svojím úkonom zamýšľala. Záver o neplatnosti zmluvy z dôvodu jej neprávneho označenia by viedol k formalistickému a arbitrárnemu posúdeniu a rozhodnutiu. Označenie právneho úkonu nepatrí medzi jeho náležitosti. Rozhodujúcou je preto vôľa a úmysel konajúcich strán. Neplatnosť právneho úkonu prichádza do úvahy len v prípade, ak je táto odôvodnená účelom, ktorý sleduje zákonná úprava.

36. Otázku platnosti právneho úkonu je preto potrebné posudzovať vo väzbe na princípy spravodlivosti a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Pri rešpektovaní zásady ochrany dobrej viery a zásady ochrany slobodnej vôle je preto potrebné vychádzať z predpokladu, že právne úkony sú platné. Z obsahu žalobcom predloženej Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti SK - METAL, s.r.o. (zjednodušene právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným dňa 03.01.2017, vyplýva vôľa prenajímateľa ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 1 Nájomnej zmluvy, prenechať žalovanému ako nájomcovi do dočasného nájmu predmet nájmu špecifikovaný v čl. I bod 1 Zmluvy za účelom výkonu činnosti v rozsahu zodpovedajúcom predmetu činnosti nájomcu zapísaného v živnostenskom registri nájomcu za dohodnuté nájomné podľa čl. IV Nájomnej zmluvy.

37. Predmet nájmu Nájomná zmluva vymedzuje pojmom „Náraďovňa“ bez súpisného čísla postavená na parcele CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 3.245 m2. Vo väzbe na takto v zmluve vymedzený predmet nájmu zmluvné strany jasným a určitým spôsobom dojednali paušálne nájomné vo výške 500,- eur ročne s povinnosťou nájomcu uhrádzať cenu energií a služieb spojených s nájmom ako elektrickej energie, vodné, stočné a vykurovanie. Súčasne zmluvné strany v čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy dojednali splatnosť nájomného vždy k poslednému dňu v roku, t. j. 31.12. za ten ktorý rok na základe faktúry vystavenej prenajímateľom (obsah Nájomnej zmluvy zo dňa 03.01.2017).

38. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobca Nájomnú zmluvu žalovanému vypovedal výpoveďou zo dňa 06.08.2019 s tým, že výpovedná doba podľa je trojmesačná a mala skončiť dňa 30.11.2019 (nesporné tvrdenie žalobcu, výpoveď Nájomnej zmluvy zo dňa 06.08.2019 - č.l. 7). Z uvedeného vyplýva, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom k predmetnej nehnuteľnosti nájomný vzťah žalovaného v období mesiacov marec a apríl 2019, za ktoré žalobca požaduje nájom, trval.

39. K tomu, aby bol právny úkon platný, je podľa ust. , ktorá úprava je aplikovateľná aj na oblasť obchodnoprávnych vzťahov, nevyhnutné, aby prejavená vôľa zmluvných strán bola nielen slobodná, ale aj vážna, čo znamená, že úmysel účastníka právneho vzťahu musí skutočne smerovať k vyvolaniu právnych účinkov, ktoré sú s takýmto prejavom vôle spojené. Podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR „Následná interpretácia zmlúv ako prejav autonómnej normotvorby účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je zásadne úlohou všeobecných súdov, avšak len potiaľ, pokiaľ všeobecné súdy nerozhodujú v extrémnom rozpore s obsahom súdneho spisu alebo v rozpore s princípom spravodlivosti či arbitrárne. Tento postup by potom bolo možné osvedčiť za svojvôľu, ktorou sa porušuje ústavné právo na zákonný a spravodlivý proces“ (Ústavný súd Slovenskej republiky, ). Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

40. Vo väzbe na v zmluve vymedzený predmet nájmu súd z pripojeného listu vlastníctva č. XXXX, výpisu z katastra nehnuteľností a Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres M. O. U., obec M. O. U., k. ú. M. O. U. zistil, že stavba s označením náraďovňa bez súpisného čísla sa nachádza na parcele č. XXX/X o výmere 3.245 m2 zastavaná plocha a nádvoria, ktorej vlastníkom v celosti je aktuálne žaloba (výpis z LV č. XX). Z uvedeného je zrejmé, že stavba bez súpisného čísla s popisom stavby ako náraďovňa v celosti tvorí predmet nájmu vymedzený v čl. I za dohodnuté nájomné 500,- eur ročne. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že z predmetnej stavby užíval len časť nehnuteľnosti (vychádzajúc z ústnej dohody medzi pôvodným prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom) za zmluvne dohodnuté nájomné, pričom ostatné časti nehnuteľnosti boli v užívaní iných nájomcov, a na základe takejto dohody si zmluvné strany vzájomne poskytovali plnia bez toho, že by ktorákoľvek strana spochybňovala platnosť zmluvy a dôvodnosť vzájomných plnení, námietka neplatnosti zmluvy uplatnená žalobcom nemá oporu v ostatných skutkových tvrdeniach žalobcu a právnom stave veci. Podľa písomne uzatvorenej zmluvy bol žalovaný v postavení nájomcu oprávneného podľa čl. I Nájomnej zmluvy užívať v zmluve vymedzený predmet nájmu ako Náraďovňa za dohodnuté nájomné. Pokiaľ súčasne došlo medzi prenajímateľom a nájomcom k presnejšiemu vymedzeniu predmetu nájmu, pri zachovaní paušálne dohodnutého nájomného, je potrebné rešpektovať vôľu zmluvných strán a takéto konanie zmluvných strán v kontexte písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy nečiní zmluvu neplatnou, pokiaľ zmluvné strany na základe písomne uzatvorenej zmluvy a faktického užívania predmetu nájmu žalovaným si vzájomne poskytovali plnenia a platnosť nájomnej zmluvy nikdy nerozporovali. Posúdenie Nájomnej zmluvy zo dňa 03.01.2017 ako neplatnej zmluvy z dôvodu nesprávneho označenia právneho režimu nájomnej zmluvy súd vyhodnotil ako právne nedôvodné, nerešpektujúce práva a oprávnené záujmy žalovaného ako dobromyseľného nadobúdateľa práv a povinností z tejto zmluvy. Dôvodnosť námietky neplatnosti písomne uzatvorenej zmluvy nevyplýva ani z ostatných z vykonaných dôkazov (Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 10.07.2019 č.l. 58). Spornosť rozsahu dohodnutého a reálneho užívania predmetu nájmu žalovaným nevyplýva z iných pre posúdenie veci relevantných skutočností.

41. V posudzovanej právnej veci nebolo tvrdené alebo preukazované, že by v prípade spornej Nájomnej zmluvy išlo o simulovaný právny úkon, prípadne, že právny úkon Nájomnej zmluvy zo dňa 03.01.2017 trpel inými vadami, pre ktoré by bolo možné tento posúdiť ako neplatný. Pochybnosti, ktoré vznikli na strane žalobcu k otázke platnosti spornej Nájomnej zmluvy, ktorej žalobca do momentu vydraženia nehnuteľnosti nebol zmluvnou stranou, nemali reálny základ a oporu v akýchkoľvek ďalších zisteniach žalobcu, keďže predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti je podľa vyjadrenia žalobcu nekontaktný a žalobca tak trpí informačným deficitom. Keďže okolnosti prípadnej neplatnosti právneho úkonu zistené neboli, súd prijal záver, že aj na právny vzťah, do ktorého postavenia žalobca vydražením nehnuteľnosti - predmetu nájmu vstúpil podľa ust. , podlieha režimu písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy zo dňa 03.01.2017 a úprave nájomných vzťahov podľa a nasl. . Do momentu zániku Nájomnej zmluvy (30.11.2019) je preto namieste rešpektovať jej obsah a nároky z nej vyplývajúce.

42. V zmysle uzatvorenej Nájomnej zmluvy mal žalovaný povinnosť platiť ročné nájomné vo výške 500,- eur vždy k 31.12. za príslušný kalendárny rok na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Z výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 07.05.2021 vyplynulo, že žalovaný za mesiac marec a apríl 2019 nájomné neuhradil, keď podľa zaužívanej obchodnej praxe zmluvných strán nájomné bolo započítavané s cenou žalovaným vnesených investícií do nehnuteľnosti . Keďže v konaní akékoľvek investície žalovaného do predmetu nájmu za rozhodné obdobie preukázané neboli ani existencia iných právnych úkonov, ktorých dôsledkom by bol zánik práva žalobcu na zaplatenie nájomného za relevantné časové obdobie mesiacov marec (jeho pomernej časti) a apríl 2019, súd konštatuje, že právo žalobcu na zaplatenie nájomného za uvedené obdobie trvá.

43. Vo vzťahu k splatnosti nájomného súd vychádzal z výpovede žalovaného na pojednávaní a zo zmluvnej úpravy podľa ust. čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia žalovanému vznikla povinnosť platiť nájomné za príslušný kalendárny rok vždy k 31.12. na podklade faktúry vystavenej prenajímateľom. Za obdobie trvania nájomného vzťahu roku 2019 tak vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť nájomné k 31.12.2019 v dohodnutej výške 500,- eur ročne na podklade žalobcom vystavenej faktúry. Pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie nájomného za mesiac marec a apríl 2019 faktúrou zo dňa 01.08.2019 (faktúra č. 50190565 - č. l. 10 súdneho spisu), učinil tak predčasne a to v rozpore so zmluvnými podmienkami vyjadrenými v čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy, a teda žalovanému

vznikla povinnosť zaplatiť nájomné až k 31.12.2019. A ak tak žalovaný neučinil, dostal sa dňom nasledujúcim, t.j. od 01.01.2020 do omeškania s úhradou nájomného za rok 2019, ktoré omeškanie naďalej trvá, preto spolu s istinou vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške.

44. K námietke žalovaného týkajúcej sa neplatenia nájomného pre vady veci, pre ktoré nie je predmet nájmu spôsobilý na dohodnuté užívanie podľa ust. , súd konštatuje, že predpokladom uplatnenia tohto nároku je včasné oznámenie vád veci a to bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 6 mesiacov od momentu, kedy nastala skutočnosť zakladajúca právo na uplatnenie tohto nároku. Vzhľadom na okamih uplatnenia nároku dňa 02.10.2019 (Oznámenie zo dňa 02.10.2019

- č.l. 116) a obdobie, za ktoré žalobca uplatňuje v konaní nájomné (mesiac marec, apríl 2019), súd konštatuje, že predpokladom priznania tohto práva je včasné uplatnenie práva u prenajímateľa. V prípade lehoty bez zbytočného odkladu ide o poriadkovú lehotu, za ktorú sa v praxi obvykle považuje lehota v trvaní 3 týždňov. Právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného je nájomca povinný uplatniť si u prenajímateľa najneskôr v 6 mesačnej prekluzívnej lehote, ktorá spolu s poriadkovou lehotou sa počíta od skutočnosti, ktorá zakladá právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného. Zásadne platí, že nie všetky vady veci musia mať takú povahu, že majú za následok znemožnenie užívania veci na dohodnutý účel alebo účel, na ktorý sa obvykle vec užíva. Vada môže mať aj takú povahu, ktorá síce sťažuje podmienky užívania, avšak tieto nevylučuje. Zmyslom notifikačnej povinnosti je však dosiahnutie zjednania nápravy, teda umožnenia opravy veci zo strany prenajímateľa. Pokiaľ žalovaný nedodržal poriadkovú lehotu na oznámenie vád veci, t. j. bez zbytočného odkladu a neplatenie nájomného za obdobie mesiacov marec a apríl 2019 žalovaný viaže na notifikačnú povinnosť zo dňa 02.10.2019, súd konštatuje, že aj vzhľadom na výšku dojednaného nájomného za príslušné obdobie, ktorému zodpovedá suma 58,80 eur a nedodržanie lehoty notifikačnej povinnosti, s prihliadnutím na jej účel a význam, právo na priznanie zľavy, resp. odpustenie nájomného na strane žalovaného nie je opodstatnené.

45. Vykonanie žalovaným navrhovaného dôkazu výsluchom svedka U.Z.Ú. U. (syna žalovaného), súd vyhodnotil ako nehospodárne, keďže svedok sa mal vyjadrovať ku skutočnostiam, ku ktorým bol vykonaný dôkaz listinou (obsahom písomnej zmluvy) a výpoveďou žalovaného s prihliadnutím na príbuzenský pomer svedka a žalovaného a zistený skutkový stav z doteraz vykonaných dôkazov.

46. Na záver okresný súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov právnej veci uvádzaných sporovými stranami.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je len čiastočne dôvodný a to vo výške zmluvne dojednaného nájomného za alikvotnú časť mesiaca marec 2019, t. j. od 20.03 do 31.03.2019 v rozsahu 12 dní a za mesiac apríl 2019 v rozsahu 30 dní, vychádzajúc z dojednaného ročného nájomného vo výške 500,- eur, čomu zodpovedá výška denného nájomného v sume 1,4 eur, tomu za uplatnené obdobie mesiaca marec a apríl 2019 zodpovedá suma 42x 1,4 eur, t. j. 58,80 eur. Spolu s istinou 58,80 eur súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne, tzn. vo výške fixnej úrokovej sadzbe určenej podľa Nariadenia vlády č. , počítané zo sumy 58,80 eur od 01.01.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

48. Podľa ustanovenia , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa ustanovenia a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore podľa tak, že žalovanému, ktorý mal len nepatrný neúspech v spore súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnej procesnej strane s tým, že výška týchto trov bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).