Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62C-89-2019.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: J.. H.. A.. F. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. Č.. X, L., zastúpenej spoločnosťou: Stentors advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Hodžovo nám. č. 2A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 757 184, proti žalovaným: 1/ A.. U. E., X.. XX.XX.XXXX, L. Ľ. O. Č.. XXXX/XX, L., 2/ A.. U. E., X.. XX.XX.XXXX, L. Ľ. O. Č.. XXXX/XX, L., zastúpeným advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska č. 13, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.10.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ nahradenia prejavu ich vôle ako predávajúcich uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej znenie špecifikovala v žalobnom návrhu. Žalobu odôvodnila vecne tým, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., obec Bratislava - m. č. K., S. L. A., katastrálny odbor, a to pozemku parcely C KN, J.. Č.. XXXX/X S. Y. XXX H., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „nehnuteľnosť“) v podiele 1. S nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti žalobkyňa získala v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu zákonné predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu pána A.. J. V., ktorého podiel k nehnuteľnosti predstavoval podiel vo výške 6/20 a k spoluvlastníckemu podielu žalovaných, ktorých podiel k nehnuteľnosti predstavuje podiel vo výške 4/20, a to v súlade s § 140 Občianskeho zákonníka. Dňa 24.05.2018 A.. J. V. ako predávajúci uzatvoril so žalovanými ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol aj prevod spoluvlastníckeho podielu predávajúceho vo výške 6/20 k nehnuteľnosti na žalovaných. V období pred uzatvorením zmluvy však nedošlo k ponuke na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu predávajúceho, a teda predávajúci porušil predkupné právo žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu predávajúceho. Žalobkyňa sa dozvedela o predmetnom prevode z listu vlastníctva č. XXX a následne zaslala žalovaným výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalobkyňou, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k pomernej časti spoluvlastníckeho podielu žalovaných, ktorý nadobudli od predávajúceho, ale žalovaní spochybnili nárok žalobkyne s odôvodnením, že v predmetnom prípade ide o tzv. priľahlý pozemok podľa zákona o vlastníctve bytov, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o predkupnom práve, vychádzajúc pritom z názoru, že nehnuteľnosť je právne a fakticky vedená v súvislosti s užívaním bytového domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., obec Bratislava - m. č. K., okres L. A., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a postaveného na pozemku parcely C KN č. XXXX/X, G. R.: L. G. a slúži výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom. Žalobkyňa dňa 18.09.2019 zaslala žalovaným vyjadrenie, v ktorom sa nestotožnila s argumentmi žalovaných, nakoľko nehnuteľnosť nemožno považovať za priľahlý pozemok
v zmysle zákona o vlastníctve bytov a táto skutočnosť je zrejmá už zo samotnej Zmluvy. Z vyššie uvedených skutkových okolností a tiež zo zápisu vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností považovala žalobkyňa za zrejmé, že prevodom spoluvlastníckeho podielu predávajúceho k nehnuteľnosti na základe Zmluvy došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne, ktorá mala vykúpiť spoluvlastnícky podiel z predávaného spoluvlastníckeho podielu vo výške 15/70 k nehnuteľnosti, pričom žalovaní nie sú v rodinnom alebo inom obdobnom vzťahu k predávajúcemu, a teda nemôžu byť považovaní za blízke osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia podporila dôkazne kúpnou zmluvou zo dňa 24.05.2018, výpisom z listu vlastníctva pre katastrálne územie Rača č. 957, výzvou zo dňa 16.08.2019, odpoveďou na výzvu zo dňa 02.09.2019, vyjadrením k odpovedi zo dňa 18.09.2019 a návrhom kúpnej zmluvy.
2. Žalovaní 1/ a 2/ sa písomne vyjadrili k žalobe, považujúc nárok žalobkyne za nedôvodný, nakoľko pozemok parc. č. XXXX/X E. priľahlým pozemkom k bytovému domu súp. č. XXXX v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a už z jednoduchého pohľadu na výtlačok z katastrálnej mapy je zrejmé, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX, J. na J.. Č.. XXXX/ X, musia využívať pozemok parc. č. XXXX/X na vstup do domu, keďže tento pozemok obkolesuje bytový dom a vstup do bytového domu je tak možný výlučne práve cez pozemok parc. č. XXXX/ X. Navyše na uvedenom pozemku sa nachádza oplotenie a spevnené plochy, ktoré slúžia bytovému domu a predstavujú jeho príslušenstvo. Žalovaní dali do pozornosti súdu, že aj v samotnej prevodnej zmluve sa hneď v článku I bod 1. označuje prevádzaný spoluvlastnícky podiel ako „k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel“. Citujúc ustanovenia § 19 ods. 1, 2 a § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. žalovaní považovali za zrejmé, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku došlo spolu s prevodom bytu z vlastníctva A.. V. do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných tak, ako to vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy a vzhľadom na tento osobitný právny režim žalobkyni potom nesvedčí predkupné právo k spoluvlastníckym podielom ostatných spoluvlastníkov predmetného pozemku. Za predpokladu argumentácie žalobkyne, že spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, resp. podiel na zastavanom pozemku prislúchajúci k bytu je inej veľkosti ako podiel na priľahlom pozemku, žalovaní skonštatovali, že zhodnosť týchto podielov právne predpisy nevyžadujú a naopak pripúšťajú, aby tieto podiely boli odlišné (§ 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z.).
3. K vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa v replike tak, že sa nemôže stotožniť s argumentáciou žalovaných, nakoľko táto je všeobecná bez konkrétnych právnych predpisov potvrdzujúcich ich tvrdenia. Žalobkyni nebolo jasné, ako súvisí existencia oplotenia a spevnených plôch na parcele so zákonnými podmienkami existencie priľahlého pozemku podľa zákona o bytoch. Namietla, že parcela je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX a bytový dom spolu s pozemkom na ktorom je postavený, je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, a teda ak by parcela mala byť priľahlým pozemkom, bola by úzko spätá s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov a zapísaná na rovnakom liste vlastníctva, aby sa nedala prevádzať bez hlavnej veci, t. j. bytu. Napokon k žalovaným predloženej kúpnej zmluve zo dňa 30.10.2003 žalobkyňa namietla, že z nej vyplýva nadobudnutie parcely nezávisle od bytov v bytovom dome. Považujúc tak vyjadrenia žalovaných za irelevantné, účelové a nepresné, zotrvala na svojom uplatnenom nároku.
4. Žalovaní sa vyjadrili k replike žalobkyne s tým, že je to práve argumentácia žalobkyne týkajúca sa spôsobu zápisu vlastníctva priľahlého pozemku v katastri nehnuteľností, ktorá postráda akúkoľvek oporu v právnych predpisoch, keďže žiaden právny predpis neurčuje povinnosť viesť zápis o vlastníckom práve k priľahlému pozemku na tom istom liste vlastníctva, ako je vedené vlastnícke právo k bytu (opak je bežnou praxou). Žalovaní uviedli, že pre posúdenie povahy pozemku ako priľahlého k bytovému domu je rozhodujúci faktický stav, t. j. predovšetkým či tvorí s domom jeden funkčný celok a či sa na ňom nachádza príslušenstvo domu; práve preto je relevantná skutočnosť, že pozemky rovnakého charakteru a využitia sú v prípade susedných domov tiež považované za priľahlé pozemky.
5. K duplike žalovaných žalobkyňa uviedla, že z ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyplýva, že parcela by mala byť priľahlým pozemkom, keďže parcela nepatrí priamo k bytovému domu a bytový dom nie je postavený ani sčasti na parcele; parcela ako taká samostatne neslúži len bytovému domu a nie sú na nej zriadené žiadne stavby ani príslušenstvo domu, ktoré by slúžilo alebo mohlo slúžiť všetkým obyvateľom bytového domu. Žalobkyňa zastávala názor, že skutočnosť, že parcela obkolesuje bytový dom a musia ju používať všetci vlastníci bytov ešte z právneho hľadiska neznamená, že parcela spĺňa definíciu priľahlého pozemku v zmysle zákona o bytoch.
6. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 10.05.2021 podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vykonal kontradiktórne dokazovanie pre vec právne významnými listinnými dôkazmi, prednesom právnych zástupcov procesných strán a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 957 pre katastrálne územie Rača, žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcely registra C KN J.. Č.. XXXX/X S. Y. XXX H., G. J.: B. J. C. X. o veľkosti 1 k celku, ku ktorému sa v posudzovanom spore domáha ďalšieho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 15/70 k celku titulom porušenia jej predkupného práva omisívnym konaním spoluvlastníka A.. J. V., ktorý jej ako jednej zo spoluvlastníkov neponúkol na kúpu pomernú časť jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/20 k celku a tento svoj podiel predal žalovaným, ktorí boli tiež spoluvlastníkmi predmetného pozemku v podiele o veľkosti 4/20 k celku a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.2018 uzatvorenej s pánom V. nadobudli dňa 11.06.2018 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/20 k celku, čím sa stali spoluvlastníkmi pozemku v celkovom podiele o veľkosti 1 k celku.
8. Žalobkyňa dňa 16.08.2019 vyzvala žalovaných na uskutočnenie ponuky predaja spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 15/70 k celku z dôvodu porušenia jej predkupného práva predávajúcim pánom V., a to v lehote desiatich pracovných dní v zmysle žalobkyňou vyhotoveného návrhu kúpnej zmluvy. S uzatvorením žalobkyňou navrhovanej kúpnej zmluvy žalovaní dňa 02.09.2019 vyjadrili nesúhlas z dôvodu, ktorý prezentovali i v tomto súdnom konaní, teda že predmetný pozemok je pozemkom priľahlým k bytovému domu, čo jednoznačne vyplýva z kúpnej zmluvy, ktorou žalovaní pozemok v príslušnom spoluvlastníckom podiele nadobudli v bezprostrednej súvislosti s nadobudnutím bytu č. 2 na prízemí bytového domu v súlade s § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov.
9. Podľa článku I ods. 1 kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.05.2018 medzi A.. J. V. ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K.C., S. L. - H.. Č. K., S. L. A., vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV Č.. XXXX ako: C.) L. Č.. X na prízemí bytového domu Ž. Č.. X, R. Č. XXXX, Y. Ž. Č.. X, J. na J. J. K. M. F. J.. Č.. XXXX/X, J. X/X F. M.; b) k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu Ž. Č.. X, R. Č.R. XXXX, Y. Y. XXXX/XXXXX F. M.; M.) k bytu prislúchajúci podiel vo veľkosti 3294/11130 k celku na pozemku zastavanom bytovým domom Ž. Č.. X, R. Č. XXXX, C. V. J. M. F., J.. Č.. XXXX/X S. Y.H. XXX H., G. J.: B. J. C. X.; na Z. Č.. XXX C.: C.) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6/20 k celku na pozemku priľahlom k bytovému domu Ž. Č.. X, R. Č. XXXX, C. V. J. M. F., J.. Č.. XXXX/X S. Y. XXX H., G. J.: B. J. C. X..
10. Podľa článku I ods. 2 kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.2018, predávajúci touto zmluvou prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I ods. 1 tejto zmluvy na kupujúcich a kupujúci predmetné nehnuteľnosti od predávajúceho kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň sa zaväzujú za ne uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške a spôsobom uvedeným v čl. V tejto zmluvy.
11. Podľa článku IV ods. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.2018, pozemok, na ktorom je bytový dom súpisné číslo 7248 postavený, ako aj pozemok priľahlý, sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a sú identifikované v čl. I ods. 1 písm. c) a d) tejto zmluvy.
12. Podľa článku IV ods. 2 kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.2018, predávajúci spolu s vlastníckym právom k bytu podľa tejto zmluvy prevádza na kupujúcich aj k nemu prislúchajúci podiel na pozemku zastavanom bytovým domom a pozemku priľahlom v prislúchajúcej veľkosti ako je uvedené v čl. I ods. 1 písm. c) a d) tejto zmluvy a kupujúci tento podiel nadobúdajú spolu s bytom.
13. Z katastrálnej mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre katastrálne územie K. vyplýva, že bytový dom so súpisným číslom XXXX/X je postavený na parcele číslo 4965/7, ktorej rozloha kopíruje pôdorys bytového domu so súpisným číslom XXXX/X a predmetný bytový dom je zo všetkých štyroch strán obkolesený pozemkom J.. Č.. XXXX/X a tento pozemok priamo prilieha k
bytovému domu so súpisným číslom XXXX/X, ktorý je postavený približne v rovnakej vzdialenosti od každej hranice parcely Č. XXXX/X.
14. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.10.2003 medzi spoločnosťou Agrocons Centrum, a.s. v likvidácii so sídlom Vajnorská č. 21, Bratislava, IČO: 31 321 739 ako predávajúcim a žalovanými, manželmi V.S. a manželmi L. ako kupujúcimi, predávajúci previedol svoje výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti na Ž. N. Č.. X Y. L. - H.. Č.. K., B. na Z. Č.. XXX, J.. Č.. XXXX/X S. Y. XXX H. na kupujúcich, ktorí ho nadobudli do podielového vlastníctva. Súd podľa článku II ods. 1 zmluvy zistil, že spoluvlastnícky podiel manželov L. (každý po 1 k celku) sa rovná spoluvlastníckemu podielu žalobkyne (1/2 k celku).
Skutkový stav sporu súd subsumoval pod nasledovný právny stav (príslušné právne normy):
15. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.08.2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
16. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701.html>). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
17. Podľa § 603 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
18. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.08.2018 (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).
19. Podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona o vlastníctve bytov, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu.
20. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o vlastníctve bytov, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.
21. Podľa § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
22. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
23. V konaní bolo medzi procesnými stranami sporné, či nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území K.C., S. L. - H.. Č.. K., S. L. A., B. na Z. Y. Č.. XXX, Y. Okresným Ú. L., F. S., J. J. K. M. F., J.. Č.. XXXX/X S. Y.H. XXX H., G. J.: B. J. C. X., ku ktorej sa žalobkyňa z dôvodu porušenia jej zákonného predkupného práva domáha svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 15/70 k celku a za týmto účelom žiada nahradiť prejav vôle žalovaných (nadobúdateľov) uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu, predstavuje priľahlý pozemok k bytovému domu so súpisným číslom XXXX a spĺňa zákonné kritériá priľahlého pozemku.
24. Súd považuje za potrebné uviesť, že v posudzovanom spore predávajúci - pán V. nepredával iba samotný spoluvlastnícky podiel na vyššie špecifikovanom pozemku parc. č. XXXX/X, ale tento predal žalovaným spolu s bytom nachádzajúcim sa v bytovom dome na Ž. N. Č.. X Y. L., preto v danom prípade popri ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa predkupného práva podielového spoluvlastníka veci prichádza do úvahy i právny režim upravený zákonom o vlastníctve bytov.
25. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, súd zastáva názor, že určujúcim kritériom pre kvalifikovanie pozemku ako priľahlého k bytovému domu je faktické umiestnenie a ohraničenie pozemku z hľadiska jeho oplotenia, ktoré vytyčuje pozemok tak, že vytvorí oplotené nádvorie alebo oplotenú záhradu, ktorá sa nachádza na pozemku patriacom k bytovému domu. Priľahlý pozemok tak predstavuje pozemok slúžiaci výlučne dotknutému bytovému domu a vlastníkom bytov bytového domu, čím tvorí príslušenstvo domu.
26. Vzhľadom na uvedené súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že existencia oplotenia a spevnených plôch na parcele nesúvisí so zákonnými podmienkami priľahlého pozemku podľa zákona o vlastníctve bytov, nakoľko práve oplotenie, faktické umiestnenie pozemku, jeho účel a užívanie vo vzťahu k bytovému domu zohráva zásadnú úlohu pre splnenie predpokladov vyžadovaných legálnou definíciou priľahlého pozemku. Súd mal výtlačkom katastrálne mapy jednoznačne preukázané, že predmetný bytový dom je priamo a bezprostredne obkolesený sporným pozemkom J.. Č.. XXXX/X a hranice tohto pozemku tvoria zároveň ohraničenie celého objektu, v ktorom sa L. G. R.. Č.. XXXX/X X.achádza. Sporný pozemok sa pritom z každej strany priamo dotýka susedných pozemkov, na ktorých sa nachádzajú iné (ďalšie) bytové domy, resp. stavby. Vzhľadom na kartografický náhľad na sporný pozemok a bytový dom súd zhodne s názorom žalovaných konštatuje, že bytový dom súp. č. XXXX/X je úplne a priamo obklopený parcelou č. XXXX/X a vstup vlastníkov bytov do bytového domu je možný zo Žitnej ulice výlučne cez tento sporný pozemok, a teda slúži vlastníkom bytového domu, ktorý tento pozemok musia užívať.
27. Súd v reflexii na námietku žalobkyne uvádza, že je bez právneho významu skutočnosť, že bytový dom je postavený na inej parcele (J. Č.. XXXX/X), nakoľko aj zákon o vlastníctve bytov (ust. § 23 ods. 1) diferencuje medzi pozemkom, na ktorom je dom postavený a priľahlým pozemkom, a teda legálna definícia priľahlého pozemku nevyžaduje, aby označenie parcely tohto pozemku sa zhodovalo s parcelou pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Rovnako je bez právnej relevancie skutočnosť, že vlastníci bytového domu nadobudli sporný pozemok v roku 2003 nezávisle od bytov v bytovom dome, nakoľko tento fakt nijako nespochybňuje priľahlosť pozemku k bytovému domu a neoslabuje splnenie zákonných podmienok priľahlého pozemku; práve naopak, podstatnou je skutočnosť, že žalovaní kúpili v roku 2018 sporný pozemok v závislosti od kúpy bytu v dotknutom bytovom dome, čo nasvedčuje náležitej aplikácii zákona o vlastníctve bytov, konkrétne povinnosti vlastníka bytu previesť kúpnou zmluvou okrem vlastníctva bytu aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. V tejto súvislosti súd vyhodnotil ako nepravdivú námietku žalobkyne, že už zo samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.2018 je zrejmá skutočnosť, že sporný pozemok nemožno považovať za priľahlý, nakoľko v článku I ods. 1 písm. d) kúpnej zmluvy je explicitne uvedené, že ide o pozemok priľahlý k bytovému domu a súčasne i článok IV kúpnej zmluvy pojednáva jednak o úprave práv k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, ako aj priľahlému pozemku tak, ako správne poznamenali i žalovaní.
28. V nadväznosti na žalobkyňou spochybňovaný charakter sporného pozemku z dôvodu jeho evidencie na príslušnom liste vlastníctva, súd považoval i túto námietku za právne ničím nepodloženú, keďže zo žiadneho zákonného či podzákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť evidovať pozemok, na ktorom je bytový dom postavený, na liste vlastníctva totožnom s listom vlastníctva, na ktorom je vedený priľahlý pozemok bytového domu. Obdobne ust. § 5 ods. 1 písm. e) zákona o vlastníctve bytov ani iná právna norma, ktorá obligatórne vyžaduje špecifikovať veľkosť spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku priamo v zmluve o prevode vlastníctva bytu, neustanovuje právny stav, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku musí zodpovedať rovnakej veľkosti spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku bytovým domom alebo podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu.
29. Súd nepripustil právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní navrhnutý výsluch žalobkyne a jej druha pána Y. za účelom objasnenia skutočného oplotenia a užívania sporného pozemku, nakoľko navrhnutý dôkaz považoval uplatnením zásady sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. § 153 CSP za oneskorený prostriedok procesného útoku a zároveň za nadbytočný. Žalobkyňa totiž v priebehu celého písomného štádia konania (v žalobe, replike ani následnom vyjadrení k duplike) nijako nespochybnila faktický stav a spôsob užívania (prípadné separátne užívanie) sporného pozemku, pričom vôbec nenamietla hranice oplotenia a jeho umiestnenie na spornom pozemku, ba dokonca nevzhliadla zmysel v tom, ako súvisí existencia oplotenia na parcele so zákonnými podmienkami priľahlého pozemku, a preto súd zhodnotil dodatočne navrhnutý výsluch za účelový a nehospodárny bez akejkoľvek spôsobilosti zvrátiť z kúpnej zmluvy a katastrálnej mapy plynúci záver o povahe pozemku parcely č. XXXX/X.
30. Z vyššie uvedených dôvodov, hodnotiac sporný pozemok ako pozemok priľahlý k dotknutému bytovému domu, súd dospel k záveru, že predávajúci pán V. ako pôvodný vlastník bytu v bytovom dome musel podľa § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov previesť kúpnou zmluvou zo dňa 24.05.2018 okrem vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom je dom postavený i podiel na priľahlom pozemku na žalovaných ako kupujúcich, a tak sa objektívne nemohol dopustiť porušenia predkupného práva žalobkyne podľa § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko na sporný pozemok a jeho prevod podmienený prevodom bytu v bytovom dome, ku ktorému pozemok patrí, je nutné uplatniť osobitný právny režim podľa zákona o vlastníctve bytov. Súd preto nároku žalobkyne procesný úspech nepriznal a žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešným žalovaným priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).