Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-28-2020.pdf
PDF · 98.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, B., zastúpený: FALIS & Partners, s. r. o., IČO: 51 769 654, so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, v konaní zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, o zaplatenie 2 353,94 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.353,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10.03.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 111,87 Eur súd žalobu zamieta.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.3.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 2353,94 eur a náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným (pred tým Consumer Finance Holding a.s.) uzavrel dňa 16.7.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a bol mu poskytnutý úver (pôžička) vo výške 3100,- eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 21,38 %. Celkovo čiastka, ktorú mal zaplatiť bola vo výške 5084,40 eur (bez platieb za doplnkové služby). Žalovanému uhradil sumu 5453,94 eur. Poukázal na to, že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a musí mať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa písm. z) uvedeného zákonného ustanovenia zmluva musí obsahovať priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy, zverejnenú podľa § 21 ods.2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Ak zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 Z.z. Zmluva bola uzatvorená dňa 16.7.2015 a teda platnou priemernou hodnotou RPMN je údaj zverejnený NBS dňa 30.6.2015 za 2. Štvrťrok 2015. Platná priemerná hodnota RPMN pre daný spotrebiteľský údaj predstavuje 18,01%. V zmluve je uvedená vo výške 18,24%, teda v nesprávnej výške. Preto je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov . Následne vyjadrením zo dňa 10.9.2020 k výzve súdu uviedol, že je pravdou, že priemerná hodnota RPMN je v zmluve správna. Avšak dodal, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní a posudzovaní schopností splácať úver žalobcom podľa § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. Žalovaný poskytol úver na základe telefonického rozhovoru bez akýchkoľvek informácií o príjmoch a výdavkoch žalobcu v dostatočnom predstihu pred uzavretím zmluvy. Len od žalovaného mal v období od roku 2013 do 2015 úvery vo výške 8556,18 eur (9.12.2014), sumu 2000 eur (1.8.2013) a sumu 3100 eur (16.7.2015). Okrem toho mal úvery od Pohotovosť, VÚB ako aj PSS.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, pretože tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, zmluva je platná, v súlade s právnymi predpismi, má všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný napĺňal svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity spotrebiteľa zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík. Posudzovaná je príjmová a výdavková stránka, skúma sa vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania , atď. Využívané sú aj úverové registre Solus a NRKI ich pomocou sa zhromažďujú klientské informácie. Žalobca ako klient uviedol, že je zamestnancom, má čistú výšku mesačného príjmu 550 eur, je rozvedený, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a žije vo vlastnom byte/dome. Žalovaný však v prípadoch pochybností zabezpečuje dodatočné dáta a to nad rámec svojich povinností. Poukázal na rozsudok štvrtej komory Súdneho dvora z 18.12.2014 vo veci C-449/13, CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkaus hlavne na ods.38 rozsudku. „ (...)smernice 2008/48 neukladá poskytovateľom úveru povinnosť vykonávať systematicky kontrolu pravdivosti informácií poskytnutých spotrebiteľom.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a zmluvou o úvere, vyhlásením klienta, Štandardnými európskymi informáciami, informáciami o finančnom sprostredkovaní, prehľadom splátok a úhrad, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich prílohami, ostatnými v spise nachádzajúcimi sa listinami a zistil tento skutkový stav veci:
4. Strany sporu dňa 16.7.2015 uzatvorili zmluvu o (pôžičke) úvere č. 4507152300, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3100,- eur. Žalobca sa zaviazal celkovo vrátiť sumu 5084,40,- eur v 60 mesačných splátkach pri výške 84,74 eur (s poistením, pri sadzbe poistenia 2,90). Splatnosť prvej splátky nebola uvedená. Termín konečnej splatnosti úveru nebol uvedený.
5. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vystaveného žalovaným vyplýva, že splátky mali byť vo výške 5101,40 Eur (nie ako sa uvádza v zmluve 5084,40 eur) a v prospech žalovaného žalobca uhradil celkovo sumu 5453,94 (440,70 + 5013,24) eur. Tieto skutočnosti žalovaným popreté neboli.
6. Podľa § 1ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“),spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 7 cit. zák. účinný ku dňu podpísania zmluvy (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17 (15) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (16) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;
(17) Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov. Podľa § 11 cit. zák. (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
8. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení .Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia
č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
10. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol reálne poskytnutý úver vo výške 3100,- eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil sumu 5453,94 eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli sporné. Uzatvorená úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. V prejednávanej veci súd mal za to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní schopností žalobcu ako spotrebiteľa splácať spotrebný úver. Z vyjadrení žalovaného nie je jednoznačné ako bola zmluva uzavretá - osobne alebo na diaľku (telefonicky alebo cez internet). Podľa uvedenia žalobcu tak telefonicky, ktorá skutočnosť žalovaným popretá nebola. Zo strany žalovaného bola predložená listina - bez označenia, v ktorej je uvedené, že je rozvedený, počet detí 0, druh bývania - vlastný byt/ dom (nejasné), výška príjmu 550 €, splátky iným spoločnostiam 350 €. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že mal viacero úverov a od žalovaného až tri: suma 2000 € zmluva zo dňa 1.8.2013, suma 8556,18 € zmluva zo dňa 9.12.2014,a úver týkajúci sa tejto veci 3100 € zo dňa 16.7.2015 (spolu splátky 330,75 € mesačne) teda minimálne mal zisťovať žalovaný vo svojom registri možnosti žalobcu. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný si nijakým spôsobom neoveroval tvrdenia žalobcu uvedené telefonicky žalovanému. Minimálne si mal overiť tieto tvrdenia žalobcu aspoň predložením listín zo strany žalobcu (napr. prac. zmluvou, hradaním zo strany žalobcu elektriny, plynu, mob. operátor, daň za byt/dom?).
13. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 2 v súvislosti s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému tak vznikol na základe zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 3100,- eur. Keďže žalobca žalovanému zaplatil sumu 5453,94 eur vzniklo právo žalobcovi na vrátenie sumu 2353,94 eur, na ktorú žalovaný nemá nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2353,94 eur je dôvodný a preto žalobe vyhovel. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne 10.3.2020, keď došlo k predsporovej výzve (výzva zaslaná žalovanému zo dňa 6.3.2020). Súd preto žalobcovi odo dňa 10.3.2020 priznal aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 2353,94 eur až do jej zaplatenia.
14. V časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 111,87 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože tieto sú trovami konania, o ktorých rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danej právnej súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (náklady na vymáhanie sú trovami konania) a preto žalobcovi v súlade splatnou právnou úpravou priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.