Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-47-2021.pdf
PDF · 109.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému S. R. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ a iné Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. mája 2021, takto
rozhodol:
Obžalovaný: S. R.
H.. XX. XX. XXXX N. Q., R. C. Q., t. č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
j e v i n n ý, ž e
v období od roku XXXX do XX. XX. XXXX v F. v byte v bytovom dome č. XXX a inde minimálne raz týždenne pod vplyvom alkoholu napádal svoju družku poškodenú Ž. K., H.. XX. XX. XXXX, R. C. F. XXX, s ktorou má tri maloleté deti, a to tak, že ju rukou udieral do hlavy, strkal ju na zem, vulgárne jej nadával, zakazoval jej chodiť preč, čím týmto konaním spôsobil poškodenej Ž.B. K. modriny a spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie, pričom jeho konanie vyvrcholilo dňa XX. XX. XXXX vo večerných hodinách, kedy v byte v bytovom dome č. XXX v obci F. bezdôvodne vulgárne nadával svojej družke Ž. K., následne k nej pristúpil a vytrhol jej z rúk ich maloletého syna P. T. a odhodil ho, pričom mu nespôsobil žiadne zranenia, na čo poškodená vybrala mobilný telefón, aby privolala políciu, ktorý jej vytrhol z ruky a hodil o zem a povedal jej, že nikde volať nebude, potom ju napadol, a to tak, že ju nie menej ako päťkrát päsťou udrel do hlavy, následne zamkol vchodové dvere a kľúč si dal do vrecka a takto zabránil v úteku poškodenej Ž. K., ktorá išla k vchodovým dverám, pri dverách ju chytil za vlasy a ťahal ju späť do izby a hovoril jej, že vonku nepôjde, že ju dobije, že sa vonku nedostane, v izbe ju znova nie menej ako šesťkrát udrel päsťou do hlavy, čím týmto konaním poškodenej Ž. K. spôsobil zranenia a to viacpočetné pomliaždeniny na tvári s krvnými podliatinami a drobnými odreninami, pomliaždeniny s krvnými podliatinami a drobnými odreninami na čele v strednej časti a na čele vpravo, pomliaždeniny mäkkých tkaním s krvnými podliatinami na pravom i ľavom predlaktí a chrbte pravej a ľavej ruky s odreninami s dobou liečenia 6 dní a vzbudil obavu o jej život a zdravie,
t e d a
- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas,
- iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, opomenul a trpel a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - družke,
t ý m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu mu ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obžalovaného S. R. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej Ž. K. a svedkyne P. K.. Výpoveď svedka Z. K. z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Taktiež boli na hlavnom pojednávaní vypočutí aj znalci MUDr. Mária Martinove a PhDr. Karin Štiffelová.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepopiera, že dal poškodenej facku dňa XX. XX. XXXX, a taktiež nepoprel ani tú udalosť s telefónom. S poškodenou žijú spolu 8 rokov a majú 3 deti. V poslednom čase mali viac konfliktov a pohádaní sa s poškodenou, ale nevedel prečo. Počas hádok, keď sa hádali, tak družka zvykla odísť k jej mame a odtiaľ na neho aj zavolali políciu. Ohľadne tých priestupkov, že ju mal fyzicky napádať, tak to nie je pravda, ale nevedel sa voči tomu nijako brániť. Čo sa týka tých priestupkov z minulosti, tak boli aj kvôli družke, lebo ona tak provokuje. Zvykol si vypiť keď prišiel z roboty, lebo chodil na týždňovky a kúpil si fľašu, ktorú vypil sám alebo s družkou, keď deti spali, ale s družkou sa hádali aj za triezva. Z toho 26. 12. 2020 si pamätal, že boli u svokry a popíjali, ale nevedel presne koľko toho vypili. Išli domov a družka mu povedala, aby zakúril a ona sedela na posteli. Keď sa postavil, sa postavila aj ona a prišla ku nemu a začala ho fackať. Potom ju strčil na posteľ a dal jej facku. Potom boli v kuchyni a tam hodil jej mobil o zem, lebo sa mu vyhrážala, že ho dá zavrieť. Okrem tej facky ju asi aj strčil toho 26. 12. 2020, ale že by jej dal päsťou to si nepamätal. Nevedel, či chcela počas tej hádky odísť z domu, ale dvere zamykajú, lebo majú pokazený zámok a inak sa dvere nedajú zavrieť,
ale kľúče ostali vo dverách. Aj družka pije alkohol a aj toho 26. 12. 2020 mala určite vypité, lebo bola u svojej mami skôr a vypila určite a aj odišli od svokry kvôli tomu, že poškodená mala už dosť vypité. Odkedy je vo väzbe, tak si s družkou píšu listy a sem tam si aj zavolajú, pričom družka chce aby sa vrátil domov a písala, že sľubuje, že už nebude piť.
Svedkyňa poškodená Ž. K., družka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným majú spolu 3 deti a žijú spolu už 7 rokov. Dňa XX. XX. XXXX bola u mami, obžalovaný aj ona pili, ona mala vypité, obžalovaný už bol veľmi opitý a potom prišiel za ňou. Potom išli domov, uložila deti a malého syna mala ešte na rukách a obžalovaný ho zobral a dal ho na posteľ a ona dala obžalovanému prvá facku. Potom sa len hádali a hodil ju o zem a dal jej potom aj on facku. Potom prišiel bratranec Z. K. a išla s ním a deťmi k mame. Telefón jej obžalovaný rozbil, lebo chcela volať policajtov, a to tak, že ona vybrala mobil a on sa jej spýtal, že komu ide volať, ona neodpovedala a on jej zobral telefón a hodil ho o zem. Svedkyňa poškodená po prečítaní zápisnice z jej výpovedi pred vyšetrovateľom z 27.12.2020 uviedla, že niečo z toho je pravda a niečo nie z toho čo uviedla v tej zápisnici. Obžalovaný keď je triezvy tak sa nespráva zle, len keď má vypité. Robil tie veci uvedené v obžalobe pod vplyvom alkoholu, tak že si to na druhý deň nepamätá. Keď si vypil, tak ju bil, napr. jej dal facku tieto bitky trvali tak rok alebo dva spätne odkedy bol zadržaný. Dával jej len facky, strkal ju na zem, vulgárne jej nadával, ale päsťou jej nedal. Bola na neho nahnevaná, tak preto si vymyslela aj to, že jej dával päsťou a to všetko ostatné čo je uvedené v obžalobe. Nie je pravda, že jej zakazoval chodiť preč z bytu ani jej nezakazoval sa s niekým stretávať. Dňa 26. 12. 2020 malého syna dal na posteľ, nie hodil. Nie je pravda, že ju päsťou udrel 6-7 krát, ale je pravda, že jej dal dve facky, chytil ju za vlasy a hodil ju o zem. Nie je pravda, že jej povedal, že nepôjde nikam vonku a že ju dobije, ani v tom momente von nechcela ísť. Tie zranenia, ktoré sú na fotkách v znaleckom posudku na č. l. 141 a č. l. 150, jej spôsobil obžalovaný a je pravda, že dňa 26. 12. 2020 ju udrel aj päsťou tri alebo štyrikrát, ale predtým ju päsťou nikdy neudrel. Potom uviedla, že keď ju v minulosti udrel, tak to boli aj facky aj päste a neskôr to znovu zmenila a uviedla, že to boli len facky. Svedkyňa bola vypočutá v rámci prípravného konania aj druhýkrát v apríli 2021, kedy uviedla, že obžalovaný sa dobre správal ku ich deťom a aj toho dňa, keď podala trestné oznámenie ona syna uspávala na posteli a obžalovaný ho zobral a položil na posteľ a celkovo sa o deti staral. Taktiež uviedla, že chce, aby sa obžalovaný vrátil domov a už chcela dávnejšie zmeniť tú výpoveď, pre čo bola aj za vyšetrovateľom. Keď ho udala, bola veľmi na neho nahnevaná, preto ho udala, je si toho vedomá a ľutuje to veľmi, nemala to oznamovať. V súčasnej dobe majú veľmi dobrý vzťah s druhom, píšu si a nemá obavy, keby bol prepustený z väzby, lebo sa ho nebojí. Na záver výpovede na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že chce, aby sa obžalovaný vrátil domov a keby bol prepustený, tak sa ho nebojí.
Svedkyňa P. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej zať a má s ním dobrý vzťah. Chce, aby ho pustili domov, lebo má tri deti a treba sa mu o ne starať. Ona tam nebola, takže nič nevidela, len dcéra jej povedala, že jej dal facku. V ten deň 26. 12. 2020 bola dcéra u nej doma, prišla niekedy poobede a odišla s druhom a deťmi okolo pol 9 večer. V ten deň sa ku nej už nevrátila, ale prišla na druhý deň poobede, ale zranenia nemala. Jej dcéra s druhom žijú dobre, väčšinou chodia oni ku nej a správajú sa dobre a alkohol nepijú. Keby bol prepustený domov, tak dcéra sa ho nebojí ani sa ho nikdy nebála.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa MUDr. Mária Martinove, znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý vypracovala posudok na obžalovaného, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného vyšetrovala počas výkonu väzby s tým, že psychiatrickým vyšetrením bolo preukázané, že má problémové pitie, ktoré má charakteristiky závislosti, a to prevažne tej psychickej a nie sú ešte telesné poškodenia pitia. Pije od mladistvého veku, mieša, nevyberá sortiment, pije vždy, keď je príležitosť. Asi posledného tri roky mal problémové pitie - nekontrolované pitie, čiže stratil kontrolu nad alkoholom, zvyšoval dávky alkoholu, pil na lačno a po vytriezvení mal opakovaného okienka. Čo aj vysvetľuje to, že si to napádanie družky nepamätá. V čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, teda bol otrávený alkoholom, ale vyšetrenie nepreukázalo žiadne známky psychózy. To, že mal žiarlivecké správanie to je pri jeho povahe povahovým rysom. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase skutku neboli psychoticky zmenené. Opitosť bola jednoduchá, stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Na základe toho, ako ku svojmu pitiu nekriticky pristupuje sa vlastne porozprávali a ona mu povedala, že odporučí nariadenie ochranného ambulantného liečenia, ktoré ak nebude dodržiavať, tak že prvý pokus má šancu a ak bude ďalej piť pôjde na ústavné liečenie i keď
neočakáva nejaký efekt, keďže sa vráti do podmienok, v ktorých žije a je nezamestnaný a nemá iné záujmy len ten čas tráviť takým tým alkoholickým opíjaním.
Znalkyňa PhDr. Karin Štiffelová ako znalkyňa v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, vypracovala znalecký posudok na osobu poškodenej, pričom uviedla, že prvá otázka posúdiť osobnosť a intelektové schopnosti poškodenej: Ide o emočne sociálne nezrelú osobnosť introvertne štrukturovanú so zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu v celku adaptabilnú racionálne správanie, v popredí sú emócie, v správaní zaznamenaný sklon po dissimulácii a instabilite a impulzivite. Významná sociálna naivita, vo vzťahových väzbách egocentrické nastavenie, nedôverčivosť, závislosť na okolí hlavne na opačnom pohlaví, nízka sebadôvera, v prežívaní znaky aktívnej lability. Aktuálne intelektové schopnosti poškodenej sa pohybujú na rozmedzí pásma miernej patológie, ľahký stupeň a hraničného pásma. Druhá otázka posúdenie vývinu poškodenej: Poruchy vnímania neboli preukázané a mala by byť preto schopná správne vnímať prežité udalosti. Celkové pamäťové schopnosti sú ľahko patologické a sú bez prítomnosti závažných porúch, vzhľadom však ku skutočnosti, že v čase vyšetrovanej udalosti bola pod vplyvom určitého množstva alkoholu jej schopnosť vnímania a zapamätania si prežitých skutočností mohla byť mierne znížená požitím návykovej látky. Reprodukcia prežitých udalostí by mala byť teda v celku dostačujúca. Sú prípustné skreslenia detailov hlavne času a deja alebo obsahu vyšetrovanej udalosti. Taktiež úmyselné skreslenia v zmysle zľahčovania za účelom vedomého prania neuškodiť osobe obžalovaného, čo už je záležitosťou osobnosti poškodenej. Na opis prežitých udalosti má vplyv aj výkon ľahkopatologickej intelektovej schopnosti a v rámci osobnosti syndróm nezrelosti. Tretia otázka dôveryhodnosť výpovede poškodenej: U poškodenej nebola zistená kvalitatívna porucha pamäti konfabulácie, teda tendencia nevedomej lži. Skóre lži bolo mierne zvýšené, čo vypovedá o sociálnej naivite a snahe o pozitívnu sebareprezentáciu. Nebol zistený zmysluplný dôvod, ktorý by poukazoval na skutočnosť, že by si vyšetrovanú udalosť ako takú vymyslela. Ďalšia časť súvisí v podstate s dnešnom výpoveďou, nie je možné vylúčiť úmyselné klamstvo v súčasnej dobe za účelom ochrany osoby jej druha, nakoľko poškodená počas rozhovoru propagovala pozitívnu vzťahovú väzbu voči druhovi a je ochotná a schopná úmyselnej lži v jeho prospech. Vypovedala, že dopredu nepredpokladala reálny priebeh vyšetrovania udalosti, nemala predstavu ako to bude prebiehať. Momentálne svoje konanie - podanie trestného oznámenia hodnotila ako impulzívne, neuvážené. Aktuálne je motiváciou ochrana druha pred trestov, nechce mu uškodiť, nechce, aby dostal trest alebo ohroziť jeho osobu alebo slobodu. Počas vyšetrenia mala tendenciu vyšetrovanú udalosť bagatelizovať ale nepopierala. Vyjadrovala sa, že ďalej chce žiť so svojim druhom, čo súvisí s jej závislými tendenciami voči okoliu a najmä na mužoch, avšak ako udala i sama dôvod jej pozitívnej náklonnosti voči druhovi sú iracionálne resp. zištné lebo by ostala sama s troma deťmi, čo sa aj vyjadrila, že bez finančnej pomoci druha by to bolo veľmi ťažké pre ňu a preto uvádzala aj svoj podiel viny na vyšetrovanej udalosti. Udávala, že sa snažila druha provokovať, čím chcela zmierniť jeho správanie. Bolo však zjavné, že nie je o tom úplne presvedčená. Štvrtá otázka ako pociťovala príkorie svojho druha voči sebe: Vychádzajúc z údajov zo spisu a z rozhovoru s poškodenou je vysoko pravdepodobné, že v čase vyšetrovanej udalosti mohol byť psychický stav poškodenej nestabilný, akútne a prechodne dekompenzovaný. Poškodená mohla konanie druha voči sebe prežívať ako ťažké príkorie, ktoré sa u nej mohlo prejaviť odklonom od sociálnych kontaktov, nedôverčivosťou voči okoliu, citovou závislosťou, emočnou nestabilitou. Piata otázka, či trpí syndrómom týranej osoby: Pravdepodobne u poškodenej k trvalým psychickým následkom nedošlo, znaky postraumatickej stresovej poruchy neboli u nej zistené. Ako možné dôvody sa javia jej vyššie popísaná osobnosť ale aj celkovo náročnejšie životné podmienky, zúžený životný štýl a existenčné obavy do budúcnosti. Šiesta otázka: Neboli u nej zistené prejavy duševnej poruchy alebo choroby len v rámci vyšetrenia rozumových schopností bol zistený ľahko patologický intelekt.
V prípravnom konaní bol vypočutý aj svedok Z. K., ktorý uviedol, že poškodená je sesternica jeho mamy. Býva v tej istej bytovke ako Žaneta a Peter, majú byty oproti seba na tom istom poschodí. V sobotu XX. XX. XXXX bol doma, však boli Vianoce, chcel ísť na návštevu k príbuzným, vyšiel z bytu okolo pol desiatej večer a ako vyšiel na chodbu pred vchodové dvere a počul z bytu od Žanety krik, kričala Žaneta aj Peter, hádali sa, to bolo zjavné, tiež z bytu od nich bolo počuť detský plač. U nich bývajú často hádky, krik v byte, keď si obaja vypijú. Zaklopal na ich dvere a vošiel dnu, že čo sa u nich robí. Dvere do ich bytu boli zavreté, ale neboli uzamknuté, na dverách majú zvonku kľučku. Našiel ich vzadu v obývačke, tam sa hádali, nadávali si po rómsky, ale nič vulgárne nepočul, ani nepočul, že by sa obžalovaný poškodenej
vyhrážal zabitím, len tak sa hádali ako stále. Obžalovaný poškodenú pred ním nikdy neudrel a netuší čo bolo dôvodom ich hádky, ale obaja mali vypité, to bolo vidieť. Nijaké zranenie na tele poškodenej si nevšimol.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj znalecký posudok MUDr. Hrubalu, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, ktorý vypracoval ohľadne zranení, ktoré dňa 26.12.2021 utrpela poškodená. Znalec zranenia poškodenej ohodnotil ako zranenia menšej až strednej intenzity, ktoré však nemohli byť spôsobené fackami, ale museli byť spôsobené údermi päsťou.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti:
Z policajnej správy z predmetného dňa súd zistil, že poškodená bola v predmetný deň v stave opitosti.
Z priestupkových spisov ako aj výpisu priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol celkovo 12 krát priestupkovo postihnutý, z toho od roku 2019 do roku 2020 osemkrát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu za facky, údery päsťou, vyhrážanie sa a nadávanie poškodenej, jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu voči svedkovi Michalovi Samkovi, jeden priestupok na úseku cestnej dopravy, jeden majetkový priestupok a jeden priestupok proti verejnému poriadku.
Obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdne trestaný, a to v roku 2015 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaného zo skutkov opísaných v obžalobe usvedčuje hlavne pôvodná výpoveď svedkyne poškodenej Žanety Samkovej, ktorú urobila pred vyšetrovateľom bezprostredne po skutku. V predmetnej výpovedi opísala spolužitie s obžalovaným za posledné 3 roky tým spôsobom, ako je popísané v obžalobe, pričom aj na hlavnom pojednávaní uviedla napriek tomu, že bolo zjavné (celkovo svedkyňa vypovedala opatrne, nie bezprostredne tak, aby mala čas premyslieť ako jej výpoveď čo najmenej poškodení postavenie obžalovaného pred súdom), že svojou výpoveďou nechce ešte viac priťažiť obžalovanému uznala, že obžalovaný ju pod vplyvom alkoholu zvykol biť už po dobu dlhšiu ako 2 roky. Jej snaha účelovo meniť výpoveď v prospech obžalovaného bola zjavná počas jej výpovede na hlavnom pojednávaní, kedy najskôr tvrdila, že obžalovaný ju zvykol len fackať a strkať na zem, ale neskôr priznala, že dňa 26.12.2020 ju obžalovaný nie menej ako štyrikrát udrel päsťou. Pri hodnotení všetkých výpovedí kľúčovej svedkyne poškodenej súd konštatuje, že jej výpoveď na hlavnom pojednávaní (5 mesiacov od zadržania obžalovaného) ako aj jej výpoveď z apríla 2020 pred vyšetrovateľom (4 mesiace od zadržania obžalovaného) nie sú hodnoverné, pretože pri týchto výpovediach už poškodená nevypovedal bezprostredne o tom, ako to ona zo svojho pohľadu cítila, keďže pri týchto výpovediach u poškodenej prevládala potreba pomôcť väzobne stíhanému druhovi, aby sa čím skôr vrátil domov pomáhať jej s výchovou a výživou ich maloletých detí. Pri všetkých jej výpovediach však rovnako popísala problémy spolužitia s obžalovaným hlavne keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu, kedy sa stáva voči nej agresívnejším. Na tomto mieste však súd ohľadne poškodenej konštatuje, že vzhľadom na to, že počas skutku dňa 26.12.2020 bola poškodená pod vplyvom alkoholu (namerali jej takmer 2 promile) ako aj vzhľadom na výpoveď obžalovaného, ktorý potvrdil, že poškodená taktiež vo väčšej miere požíva alkohol, bude potrebné, aby aj poškodená prestala požívať v ich spoločnej domácnosti alkoholické nápoje, lebo je logické, že pre obžalovaného bude veľmi ťažké nepiť alkoholické nápoje, ak bude mať doma neustále družku pod vplyvom alkoholu.
Výpovede svedkov P. K. a Z. K. súd vyhodnotil ako nepriame výpovede v prospech obžalovaného, keďže nevedeli potvrdiť, že by medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo ku iným ako verbálnym konfliktom. Hlavne u svedkyne P. K., matky poškodenej, bolo pri jej výpovede zjavné, že rovnako ako poškodená chce, aby sa obžalovaný čím skôr vrátil ku poškodenej, aby jej mohol pomáhať s výchovou a výživou maloletých detí.
Obžalovaný nepoprel určitú formu násilia voči poškodenej, dlhodobo formou faciek a v predmetný deň XX.XX.XXXX aj formou strčenia a možno aj úderu päsťou (zrejme si na to vzhľadom na vplyv alkoholu nepamätal presne), čo súd v konečnom dôsledku vyhodnotil pri ukladaní trestu ako priznanie sa obžalovaného.
Znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Mária Martinove uviedla, že obžalovaný má tzv. problémové pitie, ktoré má charakteristiky psychickej závislosti od alkoholu. Posledného tri roky mal problémové nekontrolované pitie, kedy mohol strácať kontrolu nad alkoholom. Znalkyňa odporučila nariadenie ochranného ambulantného liečenia, ktoré ak nebude dodržiavať môže byť zmenené na ústavné liečenie. Tento dôkaz vo forme znaleckého posúdenia obžalovaného vyhodnotil súd v súhrne s ostatnými dôkazmi v neprospech obžalovaného, pretože bolo potvrdené, že obžalovaný je aj keď zatiaľ len psychicky závislý na alkohole, po požití ktorého sa stáva podľa tvrdení poškodenej agresívnejší.
Zo znaleckého posudku PhDr. Karin Štiffelovej ako znalkyne v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá vypracovala znalecký posudok na osobu poškodenej, bolo preukázané, u poškodenej jedná o emočne sociálne nezrelú osobnosť so sklonom k impulzivite bez zistenej kvalitatívnej poruchy pamäti resp. konfabulácie, teda tendencie nevedomej lži, pričom poškodená mohla konanie druha voči sebe prežívať ako ťažké príkorie, ktoré sa u nej mohlo prejaviť odklonom od sociálnych kontaktov, nedôverčivosťou voči okoliu, citovou závislosťou, emočnou nestabilitou. Napriek tomu, že znalkyňa neoznačila osobu poškodenej ako osobu so syndrómom týranej ženy, súd tento dôkaz formou znaleckého vyšetrovania poškodenej považuje za dôkaz, ktorý v súhrne s ostatnými dôkazmi potvrdzuje, že obžalovaný sa počas predmetného obdobia 3 rokov s vyvrcholením dňa XX.XX.XXXX správal takým spôsobom, ktorý poškodená mohla osobne brať ako ťažké príkorie, ktoré súd vyhodnotil ako formu týrania blízke osoby.
Dôležitý pre hodnotenie vierohodnosti výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní bol aj znalecký posudok MUDr. Hrubalu, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, ktorý na základe zdravotnej dokumentácie mu poskytnujej ohľadne zranení poškodenej, ktoré utrpela dňa 26.12.2020 jednoznačne vylúčil, že takéto zranenia mohli spôsobiť len facky, pretože predmetné zranenia mohli byť spôsobené len údermi päsťou. Tento dôkaz formou znaleckého posudku súdu jasne preukázal, že poškodená sa pri výpovedi pred vyšetrovateľom v apríli 2021 ako aj na hlavnom pojednávaní snažila pomôcť upravenou výpoveďou obžalovanému a zmierniť voči nemu trestné následky jeho konania.
V zmysle vyššie uvedeného hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnom súhrne súd konštatuje, že dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa voči poškodenej správal spôsobom opísaným v obžalobe, ktorý poškodená po dlhšiu dobu vnímala voči jej osobe ako ťažké príkorie, a teda správanie sa obžalovaného v predmetnom období naplnilo skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona ako aj zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, a to všetko v jednočinnom súbehu.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo skutočnosti, že u obžalovaného skonštatoval rovnováhu medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pretože zistil len jednu poľahčujúcu skutočnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda že obžalovaný nepopieral spáchanie skutkov uvedených v obžalobe a oľutoval ich, čo súd vyhodnotil ako jeho priznanie, a taktiež súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h Trestného zákona, a to že obžalovaný sa jedným skutkom dopustil viacerých trestných činov. Základná trestná sadzba za predmetný zločin je v zmysle § 208 ods. 3 Trestného zákona v rozpätí od 7 do 15 rokov odňatia slobody. Ak by súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v medziach vyššie uvedenej trestnej sadzby, muselo by sa teda jednať o minimálne 7 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom súd konštatuje, že vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného ako aj momentálny postoj a vzťah poškodenej k obžalovanému, bude na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je výchovne pôsobiť na obžalovaného a zaroveň odradiť ho v budúcnosti od páchaní podobných skutkov, postačovať v najbližšom období aj samotná hrozba výkonu trestu odňatia slobody ako aj doterajší pobyt obžalovaného vo vyšetrovacej väzbe. Z vyššie uvedených dôvodov mu súd mimoriadne znížil výšku trestu odňatia slobody na výmeru 3 rokov, výkon ktorého podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu, počas ktorej bude mať obžalovaný možnosť preukázať súdu, jeho družke, deťom ako aj celej
spoločnosti, že si možnosť odkladu výkonu trestu zaslúži a bude viesť riadny život zameraný hlavne na výchovu svojich detí, na čo bude súd pravidelne dozerať v rámci probačného dohľadu. V rámci probačného dohľadu uložil súd obžalovanému povinnosť zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, a to z dôvodu, aby súdu obžalovaný musel preukázať, že to so starostlivosťou o družku ako aj ich deti myslí skutočne vážne.
Keďže spúšťačom problémového správania sa obžalovaného bola jeho konzumácia alkoholu, uložil súd po návrhu znalkyne obžalovanému ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.