Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-2114-2020.pdf
PDF · 70.49 KB
Case nature
Subarea
64Ek/2114/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti povinnému: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, XXX XX V., o vymoženie 1.860,05 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 01701 Považská Bystrica, sp. zn. 260EX 425/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/2114/2020 zo dňa 22. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/2114/2020 zo dňa 22. januára 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 03.12.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1860,05 Eur s prísl. priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8C/10/2016 zo dňa 12.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 10.10.2018 a vykonateľnosť vo výroku I. dňa 16.10.2018 a Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8C/10/2016 zo dňa 01.07.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2019 a vykonateľnosť dňa 06.08.2019. (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 64Ek/2114/2020 dňa 21.12.2020 súdneho exekútora JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 01701 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 260EX 425/20 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 21.12.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 64Ek/2114/2020 zo dňa 22.01.2021, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietke povinného ohľadne jeho nemajetnosti uviedol, že nemajetnosť povinného nie je zákonným dôvodom brániacim vykonaniu exekúcie, a rovnako tak skutočnosť namietaná povinným, že sa aktuálne nachádza vo výkone väzby, nezakladá podľa právneho názoru vyššieho súdneho úradníka žiaden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie vedenej v neprospech povinného. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie podľa názoru vyššieho súdneho úradníka neuviedol žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora a nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Nakoľko tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej opakovane poukázal na svoje nedostatočné majetkové pomery a na obmedzené zárobkové možnosti, ktoré má v rámci výkonu trestu odňatia slobody k dispozícií. Povinný namieta nedostatočné preskúmanie ním namietanej nemajetnosti zo strany súdu. Povinný taktiež v podanej sťažnosti uviedol, že súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné, pričom podľa názoru povinného súd takýmto postupom odňal povinnému právo konať pred súdom. Povinný preto navrhuje, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konania.
5. Sťažnosť povinného bola súdom odoslaná na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k predmetnej sťažnosti povinného vyjadril tak, že považuje rozhodnutie súdu, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol za vecne aj právne správne a v dôvodoch naň odkazuje. Oprávnený uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Oprávnený preto navrhuje, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
12. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že dôvody na zastavenie exekúcie, Exekučný poriadok upravuje taxatívne (t.j. komplexne, nie iba príkladmo) v ustanoveniach § 61k ods. 1 písm. a), b), c) a d) Exekučného poriadku. Preto pokiaľ povinný uvádzal v návrhu na zastavenie exekúcie a aj v následne podanej sťažnosti, ako dôvody zastavenia exekúcie to, že sa nachádza v ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody, a že jeho majetkové pomery nepostačujú ani na trovy exekútora, potom neuviedol žiadny taký dôvod, s ktorým by zákon spájal niektorý zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Inými slovami povedané, tvrdenia povinného o jeho nedostatočných majetkových pomeroch nie je v žiadnom prípade možné posúdiť ako objektívny dôvod na zastavenie exekúcie súdom. V súvislosti s namietanou nemajetnosťou povinného ako údajného dôvodu na zastavenie exekúcie vedenej voči nemu súd poukazuje na skutočnosť, že vyšší súdny úradník dospel v napadnutom uznesení k správnemu právnemu záveru, keď poukázal na to, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie, a až následne po tom, ako súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Vyšší súdny úradník preto správne považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a zamietol ho, a preto súd v celom rozsahu odkazuje na obsah sťažnosťou napadnutého uznesenia.
13. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).