Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_81Cb-39-2024.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Subarea
81Cb/39/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore navrhovateľa: Baric s.r.o., so sídlom Tehelná 509/20, 958 03 Partizánske, IČO: 53 699 157, právne zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti odporcovi: DACOM FINANCE s. r. o., so sídlom Bratislavská 116, 902 01 Pezinok, IČO: 44 977 247, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie: Odporca je povinný vydať navrhovateľovi úplné účtovníctvo a doklady navrhovateľa za obdobie od januára 2022 až do augusta 2023 v rozsahu: vystavené faktúry za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, došlé faktúry za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, pokladničné doklady za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, interné doklady za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, záznamy DPH za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, bankové výpisy za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, výplatné listy za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, mzdové listy za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, pracovné zmluvy a dohody o pracovnej činnosti za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, výkazy do poisťovní Všeobecná zdravotná poisťovňa, UNION, Dôvera a Sociálna poisťovňa za rok 2022 a mesiac január až august roku 2023, a to v lehote do troch dní odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia. II. Súd v zostávajúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. III. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %. IV. Súd poučuje odporcu, že môže ako žalobca podať proti navrhovateľovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výrokom neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie bude trvať po neobmedzený čas, alebo do jeho zrušenia postupom podľa § 334 Civilného sporového poriadku. Ak takáto žaloba vo veci samej bude podaná a súd by jej vyhovel, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 20.03.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi úplné účtovníctvo a doklady navrhovateľa za obdobie od januára 2021 do augusta 2023 ako aj nahradiť trovy konania. 2. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v období marec 2023 až august 2023 navrhovateľ uzatvoril s odporcom ústnu dohodu, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v oblasti vedenia účtovníctva. V rámci dohody o poskytovaní služieb vedenia účtovníctva odporca mal vykonať rekonštrukciu účtovníctva žalobcu za rok 2022 a zároveň mal viesť účtovníctvo za príslušný kalendárny mesiac 2023. Počas poskytovania účtovných služieb odporcom boli navrhovateľovi doručované upomienky zo strany Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho navrhovateľ zistil, že účtovné služby sú odporcom poskytované oneskorene. Navrhovateľ sa v auguste roku 2023 rozhodol ukončiť s odporcom spoluprácu a požiadal ho o vrátenie kompletného účtovníctva za obdobie január 2022 až
august 2023. U navrhovateľa sa naviac uskutočnila kontrola zo Sociálnej poisťovne dňa 25.01.2024, počas ktorej navrhovateľ nedisponoval dokumentami, ktoré bolo potrebné počas kontroly predložiť, lebo tieto mu odporca odmieta vydať. Odporca nevydanie účtovných dokumentov odôvodňuje tým, že navrhovateľ neuhradil odporcovi sumu 360,- EUR, ktorá pozostáva z neuhradenej faktúry vystavenej odporcom za služby vedenia účtovníctva za mesiac júl 2023 v sume 180,- EUR a faktúry vystavenej odporcom za služby vedenia účtovníctva za mesiac august 2023 v sume 180,- EUR. Navrhovateľ uvedené faktúry neuznal. 3. Navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že navrhovateľ odovzdal odporcovi všetky faktúry, účtovné doklady a všetku dokumentáciu za rok 2022 a mesiace január až august 2023, pričom táto mu nebola zo strany odporcu po skončení spolupráce vydaná a je odporcom neoprávnene zadržiavaná. Navrhovateľ bez prístupu do svojho účtovníctva nemá prehľad o tom, čo je potrebné uhradiť, kto má navrhovateľovi platiť, a teda hrozí, že navrhovateľ včas nezaplatí svoje prípadne dlhy a bude musieť znášať súkromnoprávne a verejnoprávne sankcie s tým súvisiace. Navrhovateľ si ďalej v dôsledku správania odporcu nemôže riadne plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, navrhovateľovi preto bezprostredne hrozí vznik škody v prípade vykonania napr. daňovej kontroly ako aj v prípade aktuálnej prebiehajúcej kontroly vykonávanej Sociálnou poisťovňou, kedy navrhovateľ nie je schopný pri kontrole predložiť požadovanú dokumentáciu. Navrhovateľ nemá žiadnu inú možnosť ako vynútiť splnenie povinnosti odporcu, než prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to vzhľadom na rozsah škôd, ktoré zavineným (ne)konaním odporcu navrhovateľovi hrozia. 4. Súd sa oboznámil s listinami, ktoré navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložil a na ktoré sa odvolával, a to s WhatsApp komunikáciou (č.l. 9), výzvou na vydanie účtovných a iných dokumentov (č.l. 11-12), WhatsApp komunikáciou (č.l. 13-25), oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu (č.l. 26-27). 5. Súd mal na základe vyššie uvedených listinných dôkazov a na základe tvrdení navrhovateľa za osvedčené, že navrhovateľ uzatvoril ústnu dohodu s odporcom predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb vedenia účtovníctva v roku 2023 a vykonanie rekonštrukcie účtovníctva za rok 2022. Za týmto účelom navrhovateľ odovzdal odporcovi účtovné dokumenty za obdobie január 2022 až august 2023. Odporca vystavil navrhovateľovi viacero faktúr, ktoré navrhovateľ neakceptoval. Navrhovateľ ukončil spoluprácu s odporcom v auguste roku 2023 a vyzval odporcu na vydanie všetkých dokumentov týkajúcich sa účtovníctva navrhovateľa, ktoré mu však odporca nevydal a z WhatsApp komunikácie (č.l. 21) vyplýva, že vydanie účtovných dokladov odporca podmienil úhradou faktúr. Súd nemal za osvedčené, že by navrhovateľ odovzdal odporcovi účtovnú dokumentáciu a dokumenty za rok 2021. 6. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 9. Podľa § 337 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 10. Podľa § 325 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ“), ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné. 11. Neodkladné opatrenie je výnimočným procesný inštitútom, ktorý možno použiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda ak existuje taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je vždy potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Cdo 147/2011: „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“ 12. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. K presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia je preto potrebné preukázať, resp. osvedčiť, že navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie v návrhu bližšie nešpecifikovanej ujmy navrhovateľovi. Inštitút neodkladného opatrenia je totiž výnimočný inštitút civilného konania použiteľný výlučne len tam, kde je prítomná, resp. reálne hrozí škoda, alebo iná ujma a jediným možným prostriedkom na jej zabránenie je nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. 13. Podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia sú existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092). 14. Súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže tento inštitút slúži iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom predmetom tohto konania neboli peňažné nároky. Súd mal ďalej za dostatočne osvedčenú aj existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporom, ktorý bol založený dohodou medzi stranami sporu, na základe ktorej mal odporca poskytovať navrhovateľovi účtovnícke služby. Nakoľko uvedené podmienky boli splnené, súd ďalej skúmal, či nariadením neodkladného opatrenia bude naplnený vyššie popísaný princíp opodstatnenosti, efektívnosti a proporcionality. 15. Účelom neodkladného opatrenia v posudzovanej veci nebola len dočasná úprava pomerov strán sporu, ale navrhované neodkladné opatrenie v tomto prípade malo byť konečným rozhodnutím, ktorého nariadením by bola odporcovi uložená povinnosť vydať navrhovateľovi jeho účtovnú dokumentáciu. Jedná sa teda o neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia bolo preto úlohou súdu dôsledne skúmať a vyhodnotiť aké budú právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia a ako neodkladné opatrenie zasiahne do práv strán sporu. Je nesporné, že navrhovateľ má právo na to, aby mal vo svojej dispozícii účtovné doklady, ktoré sa ho týkajú a aby mal prístup k svojmu účtovníctvu. Naproti tomu odporca nie je oprávnený tieto doklady zadržiavať, či navrhovateľovi nevydať, pokiaľ to odporuje vôli navrhovateľa. Z tvrdení navrhovateľa totiž vyplynulo, že obsahom ústnej dohody medzi stranami sporu bola povinnosť odporcu spracovať ad 1) rekonštrukciu účtovníctva za rok 2022 a zároveň ad b) spracovávať účtovníctvo mesačne za každý mesiac roku 2023. Z tejto dohody vyplynulo, že poskytovanie účtovných služieb je odplatné a teda navrhovateľ bol povinný platiť odporcovi za poskytnuté účtovné služby odmenu. Ak odporca chcel splnenie povinnosti zo strany navrhovateľa zabezpečiť podľa § 325 OBZ, mohol tak urobiť iba vo vzťahu k obsahu svojho záväzku, ktorý mu vyplýva z dohody strán sporu, teda mohol odoprieť spracovať rekonštrukciu účtovníctva za rok 2022 či jednotlivé účtovné operácie, ktoré vykonával na mesačnej báze v roku 2023. Obsahom záväzku odporcu totiž nie je vydanie účtovnej dokumentácie navrhovateľovi, preto nie je možné jej vydanie viazať na povinnosť navrhovateľa zaplatiť za poskytnuté účtovné služby odplatu. Súd upriamuje pozornosť na to, že odporca je povinný účtovnú dokumentáciu vydať navrhovateľovi a táto povinnosť je nezávislá od nárokov ktoré navzájom voči sebe strany sporu majú. Teda to, či odporca má nárok na zaplatenie vystavených faktúr a v akej výške, nie je relevantné vo vzťahu k tomu, že účtovná dokumentácia sa musí vydať navrhovateľovi, nakoľko navrhovateľ o ňu požiadal. Odporca na základe dohody s
navrhovateľom získal dispozičné právo nakladať s účtovnou dokumentáciou navrhovateľa, pretože bez prístupu k jednotlivým účtovným dokladom a dokumentom by odporca nemohol splniť svoj záväzok z dohody, a to spracovať účtovníctvo a rekonštrukciu účtovníctva. Avšak všetka účtovná dokumentácia, vrátane všetkých s ňou súvisiacich dokumentov je vo vlastníctve navrhovateľa. Odporca vzhľadom na navrhovateľom tvrdený zánik dohody o poskytovaní účtovníckych služieb toho času nemá žiadny titul na základe ktorého má účtovníctvo navrhovateľa vo svojej držbe, a teda toto navrhovateľovi odmieta vydať neoprávnene. Súd mal za preukázané, že neodkladným opatrením odporca nebude na svojich právach obmedzený neprimeraným spôsobom či nad nevyhnutný rozsah. Naviac, vydané neodkladné opatrenie, resp. splnenie povinnosti na jeho podklade, t.j. splnenie povinnosti vydať požadované účtovné doklady navrhovateľovi, nebude prekážkou v tom, aby sa odporca domáhal svojich práv, nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, voči navrhovateľovi na príslušnom súde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že princíp proporcionality nebude nariadeným neodkladným opatrením narušený. 16. Pokiaľ sa princípu opodstatnenosti a efektivity týka, súd uvádza, že už len samotná skutočnosť, že navrhovateľ nemá dispozíciu nad svojimi účtovnými dokumentami a je mu prístup k týmto dokumentom odpieraný odôvodňuje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Súd mal naviac z tvrdení navrhovateľa za osvedčené, že uňho prebieha kontrola zo Sociálnej poisťovne, počas ktorej nedisponuje relevantnými účtovnými dokladmi a teda sa nemôže počas tejto kontroly účinne brániť. Odporca navrhovateľovi znemožňuje, aby si zabezpečil riadne vedenie účtovníctva, čím sa navrhovateľ dostáva do rizika, že účtovníctvo nebude mať spracované správne, kompletne, v dôsledku čoho môže navrhovateľovi reálne vzniknúť škoda či už vo forme sankcií zo strany obchodných partnerov za oneskorené plnenie záväzkov voči nim, alebo zo strany štátnych orgánov v podobe úrokov z omeškania a pokút. 17. Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko bolo dostatočne osvedčené, že navrhovateľ odporcovi odovzdal účtovníctvo a doklady za obdobie január 2022 až august 2023, toho času má odporca vo svojej držbe účtovníctvo a doklady navrhovateľa za obdobie od januára 2022 do augusta 2023, ktoré odmieta navrhovateľovi bez dôvodu vydať, čím navrhovateľovi bezprostredne hrozí vznik škody, a to aj s ohľadom na prebiehajúcu kontrolu zo Sociálnej poisťovne, teda bolo osvedčené také konanie odporcu, ktoré odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Súd uvádza, že zo strany navrhovateľa došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené, preto súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu vydať navrhovateľovi účtovníctvo a účtovné doklady za obdobie od januára 2022 do augusta 2023. Navrhovateľ však v návrhu neuvádzal a ani neosvedčil, že by odporcovi odovzdal účtovníctvo a doklady za rok 2021. Odporca mal vykonávať rekonštrukciu účtovníctva za rok 2022, preto mal súd za to, že odporca účtovníctvo a doklady za rok 2021 ani nepotreboval. Súd preto návrhu navrhovateľa v časti povinnosti odporcu vydať navrhovateľovi účtovníctvo a doklady navrhovateľa za obdobie od januára 2021 do decembra 2021, teda vystavené faktúry za rok 2021, došlé faktúry za rok 2021, pokladničné doklady za rok 2021, interné doklady za rok 2021, záznamy DPH za rok 2021, bankové výpisy za rok 2021, výplatné listiny za rok 2021, mzdové listy za rok 2021, pracovné zmluvy a dohody o pracovnej činnosti za rok 2021, výkazy do poisťovní (Všeobecná zdravotná poisťovňa, UNION, Dôvera a Sociálna poisťovňa) za rok 2021 zamietol. Súd mal zároveň za to, že v prejednávanej veci samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, preto nariadil neodkladné opatrenie postupom podľa § 337 CSP a lehotu na podanie žaloby vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil žiadnej zo strán, pričom poučil odporcu tak ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia. 18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Navrhovateľ bol čiastočne úspešný, keď súd vyhovel jeho návrhu v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu vydať účtovníctvo za rok 2022 a obdobie január až august roku 2023. Navrhovateľ nebol úspešný v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu vydať účtovnú dokumentáciu za rok 2021. Hrubý úspech navrhovateľa predstavuje 66,67% a hrubý úspech odporcu predstavuje 33,33%. Čistý úspech navrhovateľa tak predstavuje sumu 33,34% (66,67% - 33,33% = 33,34%). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku)