Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30Ek-988-2020.pdf
PDF · 92.11 KB
No categories available
30Ek/988/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava-Ružinov, IČO: 35763469, zast.: JUDr. Peter Škerlík, J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, IČO:50099655 proti povinnému: U.. I. D., E.: XX.XX.XXXX, X.U. XXXX/XX, XXX XX I.-E. A. o vymoženie trov konania vo výške 1343,50 EUR s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Branislav Plško so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 83103 Bratislava, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Povinný v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie n e m á n á r o k na úhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.06.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 1343,50 EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 13C/175/2016-267 zo dňa 09.12.2019, v spojení s Uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 13C/175/2016-285 o zamietnutí sťažnosti zo dňa 26.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2020 a vykonateľnosť dňa 05.05.2020.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 30.06.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Branislavovi Plškovi so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 83103 Bratislava. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 26.01.2021.
3. Dňa 03.02.2021 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie sp. zn. 133EX 191/20, a podnet za žiadaný úplatok mandantom žalovaného veci č.k. 13C 175/2016“ datovaný dňom 30.01.2021. V predmetnom písomnom podaní uviedol, že: k návrhu o upovedomenie exekúcie sp. zn. 133EX 191/20 povinný predkladá dôvody k zastaveniu exekúcie s tým, že podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, označuje rozhodnutie č.k. 13C 175/200169-132 Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 22.03.2018 ktoré podľa povinného zrušil odvolací súd č.k. 14Co 68/2018-170 na ďalšie konanie. Následné konanie č.k. 13C 175/2016-190 Okresný súd Zvolen zo dňa 11.04.2019, potvrdil odv. súd č.k. 14Co 171/2019-233 zo dňa 15.10.2019, v ktorých nedôvodnosť obranných prostriedkov mandanta žalovaného, nie je odlišná v zrušenom rozhodnutí č.k. 13C 175/21016-132. Podľa povinného sa ďalšie konania rovnako vyznačujú absenciou nestrannosti a podozrenia z ovplyvňovania. Z takéhoto postupu súdy úmyslom spôsobili žalobcovi škodu vo výške 1810 EUR pre žiadaný úplatok mandanta žalovaného. Následným uznesením sudca č.k. 13C 175/2016-267 podľa povinného vybuchol v absencii nestrannosti priznaním trov mandantovi žalovaného vo výške 1343,50 EUR t.j. podľa povinného ide o žiadaný úplatok z hľadiska nedôvodných obranných prostriedkov mandanta žalovaného z vyššie uvedených
následných rozhodnutiach a spôsobil žalobcovi ďalšie škodu vo výške 1343,50 EUR. Nedôvodnosť rozhodnutí č.k. 13C/175/2016-190 resp. 14Co/171/2019-233 povinný vidí v tom, že bol vykonaný zápis vecného bremena katastrom v Detve pod. zn. Z-166/2016 zo dňa 24.marca 2019 pre samostatnú stavbu na pozemku L.V. č. 1878 v katastri obce Stožok, katastrálnym úradom v Detve, ktorý mandant žalovaného poprel, pre náhradu za záber pozemku. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že žalovaný v konaniach č.k. 13C 171/2016 má pasívnu legitimáciu, ktorá mu prináleží z vecného bremena zápisom Z-166/2016 do katastra nehnuteľností katastrálneho úradu v Detve zo dňa 24.03.2016. Podľa povinného súdy nepriznaním pasívnej legitimácie žalobcovi v č.k. 13C 171/2019-190 resp. 14Co /171/2019-233 korupčne zvýhodnili žalovaného od zaplatenia primeranej náhrady za vecné bremeno na pozemku žalobcu. Z vyššie uvedených nezákonných rozhodnutí nižších súdov povinný vidí dôvody na zastavenie exekúcie a to pre neprípustnosť exekučného titulu, pre absenciu nestrannosti obsiahnutú z následných rozhodnutí nerešpektujúcu zákonitosť pod písm. a) až d) uvedené v tomto návrhu o zastavenie exekúcie 133EX 191/20.
4. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, ktorý v ňom uvádza, že: „ ... V prvom rade uvádzame, že Návrh je absolútne nedôvodný. Povinný v ňom neuviedol žiadny konkrétny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie exekútorom podľa § 61n ods. 1 exekučného poriadku /ďalej len „EP“/, ani súdom podľa § 61k ods. 1 EP, a ani žiadny iný dôvod, ktorý by bol relevantný na zastavenie exekúcie Podľa vyjadrenia oprávneného si povinný neuvedomil, že exekútor, ani súd, v exekučnom konaní už nerozhoduje o sporných nárokoch sporových strán o ktorých rozhodoval súd v konaní, ktoré skončilo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí posudzujú iba či sú alebo nie sú splnené podmienky pre nútený výkon exekučného titulu, ktorým je v tomto prípade uznesenie Okresného súdu Zvolen / ďalej len „Súd“/ sp. zn.: 13C/175/2016-267 zo dňa 09.12.2019 v spojení s uznesením Súdu sp. zn.: 13C/175/2016-285 zo dňa 26.03.2020, ktorým tento rozhodol o sťažnosti povinného. Tu treba povedať, že keby povinným uvádzané tvrdenia aj boli dôvodom na skúmanie z pohľadu ust. § 61k ods. 1 písm. d/ EP povinný sa už, v zásade rovnakou argumentáciou pokúsil neúspešne zmeniť exekučný titul, proti ktorému podal sťažnosť, ktorú odôvodnil napríklad tým, že:
- nesúhlasí s priznaním cestovných náhrad a náhrad za straty času, lebo vraj vyhláška č. 655/04 Z. z. nemá odvolávku na zákon č. 283/02 Z. z. a opačne, vraj služobníci štátu (advokáti a sudcovia) dostatočne nepochopili pojem pracovnej cesty....
- ... v spojitosti so stanoveným limitom Ministerstvom financií SR, na obmedzenie nenáležitých výdajov v štátnej správe, priznanie cestovných výdajov a náhrady za stratu času v trovách právneho zastúpenia, ide o duplicitné požiadavky a nezákonné konanie súdu, čo je podozrenie z korupcie.
- súd mal vraj vzhľadom na stanovené limity Ministerstvom financií SR určiť žalovanému advokáta na zastupovanie zo Zvolena,
- vraj súd priznal právnemu zástupcovi cestovné bez dokladovania ceny pohonnej látky,
- vyjadril podozrenie z nadržovania súdu právnemu zástupcovi žalovaného,
- vyčíta súdu, že tento mu ako žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov... Dôvody, ktoré povinný v Návrhu uvádza nielen, že nie sú nie sú podľa oprávneného právne relevantnými dôvodmi, ale možno ich skôr považovať za viac ako poľutovania hodné omyly alebo nešťastné osobné pocity povinného, ktoré nielen, že nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku SR ale postrádajú aj elementárnu logiku. Sú len akýmsi kŕčovitým prejavom, či snahou povinného oddialiť vykonanie právoplatného rozhodnutia Súdu o náhrade trov konania, ktoré vznikli tým, že povinný, ako žalobca, bol v konaní neúspešný. Naviac, sústreďujú sa len na spochybnenie zákonnosti exekučného titulu. Čo sa týka trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, tieto si právny zástupca oprávneného neuplatnil.
5. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie sa bližšie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa ods. 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenie podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“
9. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
12. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti Rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
16. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku „exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok“
17. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ktorým je Uznesenie Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 13C/175/2016-267 zo dňa 09.12.2019, v spojení s Uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 13C/175/2016-285 o zamietnutí sťažnosti zo dňa 26.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2020 a vykonateľnosť dňa 05.05.2020. Z výroku Uznesenia Okresného súdu Zvolen sp.zn. 13C/175/2016-267 vyplýva: „ žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.343,50 EUR, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Petra Škerlíka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia“. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
18. K skutočnostiam uvádzaných povinným súd uvádza, že exekučným titulom nie je rozhodnutie ktoré vydal orgán cudzieho štátu, nejedná sa teda o dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1. písm. c), pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, tak ako to uvádza povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie. Tvrdenia povinného o nedôvodnosti a nestrannosti súdov ako aj námietky k pasívnej legitimácie žalovaného sa dotýkajú pôvodných konaní pod sp. zn. 13C 171/2019-190 resp. 14Co /171/2019-233 v ktorých sa povinný ako žalobca neúspešne domáhal náhrady škody za zriadenie vecného bremena, pričom tieto nie sú predmetom tohto exekučného konania. V Odôvodnení Uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/175/2016-267, ktoré je exekučným titulom v tomto konaní, je v bodoch č. 7 až č.12 dostatočne a zrozumiteľne vyčíslená výška náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného po jednotlivých úkonoch. Exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
19. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Súd ďalej uvádza, že povinný okrem argumentov, že exekúcia je vedená v rozpore so zákonom, kde povinný namietal postup súdu, jeho nestrannosť a korupčné zvýhodňovanie žalovaného v základnom konaní ako aj v konaní o sťažnosti, neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie
exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd na základe uvedených skutočností považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
21. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázali súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
23. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
24. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
26. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca oprávneného si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.